Vystúpte z chléva, pastírové
Bez šťastných a veselých kolied by Vianoce boli smutnejšie. Svietia do tmy ako hviezdičky a potešujú srdce ako zvončeky. Niet v nich ani trocha tieňa – Veľký Piatok je ďaleko – na Vianoce sa všetci radujú, lebo v jasličkách leží dieťatko. Ľudia sa tešia, veď v každom človeku je dieťatko. V chrámoch znejú oslavné latinské omše – Kyrie, Gloria, Credo, Sanctus, Benedictus, Agnus – a po domoch a na uliciach sa spievajú ľudové koledy, lebo nie každý vie po latinsky. Na Vianoce sa však otvára chrám neba a veci vznešené sa spájajú s vecami všednými – Anjeli zleteli...
Tichá noc, svätá noc!
Anjeli zleteli,
najprv pastierom podali zvesť,
ktorá svetom dnes dáva sa niesť:
Kristus, Spasiteľ je tu,
Tešiteľ sveta je tu!
V tento nočný čas, v najtmavšom kúte roka, u nás vždy zasvietil stromček. Borovica. Z kuchyne sa šírila veľká vôňa koláčov, pôstnej kapustnice a štedrovečernej rybacej polievky; a z nášho gramofónu značky Tesla sa po celom byte dávala niesť zvesť: „Kristus, Spasiteľ je tu, Tešiteľ sveta je tu!“ Bez šťastných a veselých kolied by Vianoce boli smutnejšie. Svietia do tmy ako hviezdičky a potešujú srdce ako zvončeky. Niet v nich ani trocha tieňa – Veľký Piatok je ďaleko – na Vianoce sa všetci radujú, lebo v jasličkách leží dieťatko. Ľudia sa tešia, veď v každom človeku je dieťatko. V chrámoch znejú oslavné latinské omše – Kyrie, Gloria, Credo, Sanctus, Benedictus, Agnus – a po domoch a na uliciach sa spievajú ľudové koledy, lebo nie každý vie po latinsky. Na Vianoce sa však otvára chrám neba a veci vznešené sa spájajú s vecami všednými – Anjeli zleteli...
Hej mistře, vstaň bystře,
vzhlédni na jasnost,
nebes na švarnost,
krásu uhlídáš,
v tento noční čas...
Sviatočné s každodenným zlúčil v roku 1796 rožmitálsky učiteľ Jakub Ján Ryba, keď vo svojej Českej mši Vánoční nahradil latinčinu češtinou. Jakub Ján Ryba bol klasicky vzdelaný muž. Narodil sa v roku 1765 v českých Přešticiach (1, 2). Študoval filozofiu; ovládal francúzštinu, taliančinu, gréčtinu a latinčinu; už ako chlapec vedel veľmi dobre hrať na klavír a husle; zbieral ľudové piesne a zapisoval ich do zborníkov, a okrem toho sám bol výnimočným hudobným skladateľom. Napriek svojmu vzdelaniu a talentu pracoval celý život ako vidiecky učiteľ, a nikdy nedosiahol ani úspech, ani uznanie, ani pochopenie. Po celý život preto veľmi trpel. Jeho Česká mše Vánoční však svojou radostnou spevnosťou ba až tanečnosťou už dvesto rokov rozdáva potešenie (3).
Tradičný text latinskej omše nahrádza jednoduchý príbeh baču – pastierskeho majstra – a jeho tovarišov. Malí pastieri začujú anjelské chorály, utekajú za majstrom a zobudia ho. Ten je najprv trocha mrzutý, že ho budia, ale keď sám začuje zvestovanie anjelov o narodení spasiteľa, rozkáže zobrať hudobné nástroje – všetci sú to totiž, ako správni Česi, muzikanti – a ísť zahrať dieťatku. Jakub Ján Ryba obohatil omšu o pastierske pesničky – pastorále. Nebol však prvý. Pred jeho klasicistickou Vianočnou omšou vznikla na Slovensku slávna Vianočná omša F-dur – baroková.
GLORIA...
Bratrové, vstávajte!
GLORIA...
Na retu volajte!
GLORIA...
Zahynúť nedajte!
GLORIA...
Ozaj nás tu straší
V tom našom salaši
Počúvajte!
GLORIA IN EXCELSIS DEO
Františkánsky rád bol pre zachovanie a rozvoj barokovej kultúry na Slovensku osemnásteho storočia nenahraditeľný (4 – 6). Jeden z významných františkánov sa volal Edmund Pascha. Narodil sa v roku 1714 v Kromeříži, ale celý svoj dospelý život prežil na Slovensku (7). Po kňazskej vysviacke pôsobil v rozličných kláštoroch ako kazateľ, organista a zbormajster. Ťažko chorý tvrdo pracoval, písal životopisy svätých, skladal pastorálne a liturgické piesne, a okrem toho zbieral a zapisoval ľudové piesne a koledy, ale aj rozsiahlejšie duchovné skladby. Zo zborníka pod názvom Harmonia pastoralis pochádza aj spomenutá Vianočná omša F-dur. Edmund Pascha bol dlho považovaný za jej autora. Nedávno sa však ukázalo, že ju zrejme zložil jeho brat v reholi Juraj Zrunek (8). Ten mal veľmi podobný osud ako Edmund. Narodil sa na v roku 1736 v dedine Klobouky na Morave, ale celý svoj rehoľný život prežil na Slovensku (9). Rovnako ako Pascha, aj on bol organistom a zbormajstrom, vyučoval hudbu, zbieral latinskú aj ľudovú hudobnú literatúru a zapisoval ju do zborníkov. Sám bol veľmi talentovaným skladateľom. Napokon ako mnohí františkáni. Do tých zborníkov sa tak dostalo množstvo piesní aj inštrumentálnych skladieb od viacerých autorov; a keďže členom rádu, ktorý založil pokorný František z Assisi, nešlo o vlastnú, ale slávu Božiu, a nezvykli sa pod svoje diela podpisovať, dnes je ťažké určiť, kto ich vlastne zložil. A vlastne na tom naozaj nezáleží. Dôležité je, že vďaka ich spoločnej práci skladateľskej aj zapisovateľskej sa dnes môžeme tešiť z takého skvostu, akým Vianočná omša F-dur určite je.
Podobne ako v Rybovej Vianočnej omši, aj v Zrunekovej či Paschovej omši F-dur sa Božie narodenie opisuje v príbehu pastierov. Je však prítomná aj latinčina ako jazyk nadprirodzený – ním sa pastierom prihovárajú anjeli. Pastieri sa medzi sebou rozprávajú po slovensky, presnejšie západnou slovenčinou podobnou češtine. Baču však nebudia valasi, ale anjeli, a on, mysliac si, že na salaši straší, dosť vyľakaný budí ostatných. Nakoniec všetci spolu prichádzajú pokloniť sa dieťatku uloženému v jasliach. V omši sa striedajú orchestrálne časti, zborové spevy a organové medzihry s ľudovou muzikou a sólovým spevom. Cez zvuk píšťal, huslí, gájd a pastierskych trúb priam počuť prírodu a cítiť zemitosť pastierskeho života. Benedictus dokonca začína bľačaním zboru bé bé bé... Táto vrava zeme a chorály nebies tvoria spolu jedinečnú krásu.
Vystúpte z chléva, pastírové
Z nebies jakási novina
To preveliká sila do Betléma prišla
Medzi františkánskych mníchov, ktorí mimoriadnym spôsobom obohatili slovenskú kultúru osemnásteho storočia, patril aj Skaličan Pavlín Juraj Bajan. Narodil sa v roku 1721. Študoval filozofiu, teológiu, venoval sa maliarstvu, literatúre, kazateľstvu a hudbe (10). Bol učiteľom spevu, hry na organ, a najmä – bol výnimočným hudobným skladateľom. Podobne ako iní františkánski hudobníci, aj on písal zborníky ľudových a duchovných piesní – vlastných, ale aj od iných autorov. A naopak, jeho vlastné skladby boli súčasťou zborníkov bratov františkánov, napríklad spomínaného Juraja Zruneka. Trpel slepotou a ďalšími ťažkými chorobami, napriek tomu vytvoril úctyhodné dielo – učil; písal básne, kázne a traktáty, ktoré sa stali pokladom slovenskej barokovej spisby, a ktoré mu neraz svojou priamosťou, otvorenosťou a vtipom spôsobili veľké problémy u vtedajšej vrchnosti (11); zostavil štrnásť piesňových zborníkov; a nakoniec, zložil obrovské množstvo hudobných diel – omše, duchovné piesne, koledy – v latinčine aj v slovenčine. Sú klenotom slovenskej barokovej hudby. Že sa na ne nezabudlo, je zásluha významného slovenského skladateľa, ktorý žil o viac ako dvesto rokov po Pavlínovi Bajanovi. Volal sa Tadeáš Salva. Narodil sa v Lúčkach v roku 1937 (12, 13). Hudbu vyštudoval Katowiciach spolu s Henrykom Góreckim (14). Ako jeden z nemnohých na Slovensku písal duchovnú hudbu a v duchu františkánskych tradícií ju aj prepisoval. Práve v jeho úprave vyšli v roku 1988 na platni diela Pavlína Juraja Bajana pod názvom Vianočné pastorále. To ona tancovala na našom gramofóne značky Tesla asi najčastejšie a do celého šíreho bytu šírila radostnú zvesť.
Pustím si ju aj tento rok. Z cédečka, platňa je už zodratá. A keď ju budem počúvať a sláviť narodenie Spasiteľa, v duchu si spomeniem aj na starých a nových majstrov, na tých známych, aj na tých bez mena – ľudových – ktorí tú hudbu, koledy, ten moldánkový jemný hluk, jak to zvučí, krásně hučí, pre nás začuli a zapísali, a poďakujem sa im. A zaspievam si a zahrám tiež, aby sme aj my honem vstali, prohlédli a to dudlování, libé hraní, zachovali pre naše dieťatká.
Do hory, do lesa, valasi!
Či horí v tom našom salaši?
***
(1) http://cs.wikipedia.org/wiki/Jakub_Jan_Ryba
(2) http://cs.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cesk%C3%A1_m%C5%A1e_v%C3%A1no%C4%8Dn%C3%AD
(3) http://www.jakubjanryba.cz/ceskamse.html
(5) http://www.frantiskani.sk/historia_provincia.php
(6) http://www.frantiskani.sk/klastory_hc_kostol.php
(7) http://sk.wikipedia.org/wiki/Edmund_Pascha
(8) http://www.plus7dni.sk/plus7dni/zaujalo-nas/2010/01/detektivka.html
(9) http://www.frantiskani.sk/nekr/06/zrumek.htm
(10) http://www.frantiskani.sk/nekr/07/bajan.htm
(12) http://www.noveslovo.sk/c/16494/Tadeas_Salva___archaisti,_novatori_a_neandertalci
(13) http://www.hc.sk/src/skladatel.php?oid=986&lg=sk
(14) http://blog.tyzden.sk/vladimir-leksa/2010/11/14/symfonia-zalospevov-pocta-henrykovi-goreckemu/