Vo svete sa žiaľ stávajú aj smutné príbehy: Studňa Lásky vyschne, Kolumbína utečie s Harlekýnom a opustený Pierrot začne spievať iné piesne – plné bolesti, načerpané v studni Sĺz. A keď je tých piesní veľa, nahrá celú platňu - break-up album.

Pamätáte sa, ako vo filme Ingmara Bergmana Siedma pečať putuje rozmanitá spoločnosť stredovekou krajinou, ktorú ovládol mor? Boja sa všetci a spolu pred ním utekajú: zádumčivý rytier zložitej povahy, jeho jednoduchý rázny zbrojnoš, opustené dievča, rozhádaní manželia, záletný herec – nik z nich nakoniec ale pred Smrťou neutečie. Na konci filmu si ich všetkých odnáša za sebou. Zachráni sa len zaľúbený manželský pár potulných hercov s dieťatkom. Idú svetom so svojím oslíkom zapriahnutým do voza, v ktorom spia a ktorý sa v každej dedine mení na divadlo. Hrajú, spievajú, tancujú; rozdávajú umoreným ľuďom veselosť, lebo sú jej sami plní. Nie sú múdri ako rytier, ani prísni ako zbrojnoš, ale ani nie sú opustení – majú sa navzájom a spievajú pesničky plné veselosti načerpané zo studne Lásky. Smrť nad nimi nemá moc.

Vo svete sa však žiaľ stávajú aj smutné príbehy: Studňa Lásky vyschne, Kolumbína utečie s Harlekýnom a opustený Pierrot začne spievať iné piesne – plné bolesti, načerpané v studni Sĺz. A keď je tých piesní veľa, nahrá celú platňu - break-up album.

The stars in the heavens still shine

Up above me: how lovely they'd seem

If you were with me

But you're gone through the looking-glass

And I am left to pass these nights alone...

V roku 1967 založil v Manchestri Peter Hammill s kamarátmi rockovú skupinu Van der Graaf Generator, ktorá dodnes hrá svoju nezameniteľnú hudbu: V dravom rytmickom prúde skáču rýchle saxofónové vlny a prenikavý kričiaci ľudský hlas sa chvíľami stráca v divokých perejách tónov; v nasledujúcom okamihu sa všetko utíši a pokojný hlboký hlas spieva clivú tému, ktorá je vzápätí opäť strhnutá prudkým vodopádom. Peter Hammill v kapele spieva, hrá na gitaru a píše veľmi vážne texty (1). Popri práci v kapele nahral však aj veľké množstvo sólových albumov. Na nich hrá na klavíri či akustickej gitare, namiesto saxofónu tu počuť husle, ale hlas, ktorý vyčnieva z tej komornej atmosféry, je stále ten istý – chvíľku nástojčivý na hrane znesiteľnosti, chvíľku láskavý a upokojujúci. Jeho piesne sú opäť vážne a veľmi osobné - o veciach, o ktorých sa len veľmi ťažko hovorí. Asi preto ich musí zo seba vyspievať. Raz pošepky, raz výkrikom. Jeho najvypätejší album má meno Over, a nahral ho po rozpade dlhoročného vzťahu s prvou manželkou Alice. Zvuk huslí či klavíra nevyvoláva pocit blízkosti a intímneho bezpečia, ale naopak ohrozenia. Tichý spev neznamená pokoj, ale neznesiteľnú chvíľu napätia pred výbuchom; vo výkrikoch doznieva posledná tichá ozvena predošlého šťastia. Nič sa však nedá vrátiť. Zostala len prázdna rana, bolesť, ľútosť a tma. Najslabšie svetielko, ktoré na okamih presvitne na povrch piesne, je hneď rozbité novou temnou silnejšou témou. Po tejto platni si Peter Hammill za ženu zobral Hillary, má s ňou tri dcéry, ktoré spievajú na jeho novších albumoch (2). Áno, stvoriť takú hudbu pre umelca znamená katarziu a nový začiatok, ale ťažko, veľmi ťažko sa počúva. Človek jej môže podľahnúť, a vtedy ním otrasie, alebo ju jednoznačne odmietne. Voči toľkým obnaženým citom sa nedá zostať ľahostajný (3,4).

When that hurt in your heart has gone

Give me a call

Darling, that's all that you have to do

Show me a sign

A word or a line

One stitch in time

To save this poor heart

From breaking...

Škót  John Martyn, veľmi talentovaný syn rozvedených operných spevákov, od detstva spieval a hral na gitare. Už ako sedemnásťročného si ho všimol Chris Blackwell, majiteľ vydavateľstva Island Records, a ponúkol mu nahratie sólovej platne; pod rovnakou značkou spravil potom John mnoho albumov. Spôsobom spievania a hrania na gitare vytvoril štýl, ktorý je ťažko zaradiť. Ako si vzácna rastlina berie zo vzduchu, zeme a vody len to, čo uzná za vhodné a potom to premení na jedinečný kvet, John si zobral, čo potreboval z folku, džezu, rocku a blues, a premenil to na jedinečné piesne o láske. Zaľúbil sa do folkovej speváčky Beverley, zobral si ju za ženu, mali spolu deti, robili spolu hudbu. John prežíval šťastné chvíle; napriek tomu v tom čase osedlal koňa, ktorého už nikdy neskrotil: drogy a alkohol. Žil sebazničujúcim spôsobom a to samozrejme zničilo aj ich manželstvo. Po niekoľkých rokoch Beverley od Johna odchádza a pre neho nastalo temné obdobie. A práve vtedy, v roku 1980, nahral platňu Grace and Danger.  Sú na nej jednoduché piesne, ktoré pokojne plynú ako tichá rieka, niet tu napätých šepotov a výkrikov, ani krikľavých farieb. Nie, nikto tu nezjavuje svoje city na obdiv. Ale pod pokojnou hladinou, sa v hlbokých vodách tej rieky černie bezodná melanchólia - bezpražcový smútok. John Martyn naplnil svoje piesne toľkým zármutkom a steskom za ženou, že Chris Blackwell ten album odmietol vydať. Obával sa, že bude pre poslucháčov obťažujúce až  neznesiteľné počúvať piesne natoľko dôverné. Až po roku sa Martynovi podarilo presvedčiť priateľa: „Niekto si píše denník, ja robím piesne...“, povedal (5). Obavy sa nenaplnili, platňa sa stala jednou z najobľúbenejších. Pre Johna to bola katarzia – mohol začať ďalšie tvorivé obdobie, neskôr sa znovu oženil... a nahral ešte veľa albumov. Aj keď sa nikdy nestal slávnym a bohatým, svojou tvorbou ovplyvnil mnohých, ktorí sa slávnymi a bohatými stali, a vždy sa k nemu s pokorou hlásili. John Martyn sa však nikdy nezbavil problémov s alkoholom, okrem toho trpel cukrovkou, prišiel o nohu... Ale piesne tvoril a spieval až do poslednej chvíle. Umrel šesťdesiatročný 29. Januára v roku 2009 (6, 7).

I read all the letters, I read each word that you've sent to me

And though it's past now, and the words start to fade

All the memories I have still remain

I've kept all the pictures, but I hide my feelings so no-one knows

Oh sure my friends all come round, but I'm in a crowd on my own

It's 'cos you're gone now, but your heart, still remains

And it'll be here if you come again

You see, I'd heard the rumours, I knew before you let me know

But I didn't believe it, not you,

No you would not let me go

Seems I was wrong, but I love, I love you the same

And that's the one thing that you can't take away

but just remember...

If leaving me is easy,

Coming back is harder...

Angličan Phill Collins sa už ako chlapec preslávil v Londýne svojou rolu v muzikáli Oliver!; neskôr sa preslávil ešte viac, tento raz už na celom svete, ako bubeník a spevák skupiny Genesis; no najslávnejším sa stal ako sólový muzikant (8). Vo svojej hudbe sa nenecháva inšpirovať dávnymi bájami z Avalonu, ani bájkami z ríše zvierat, ani zážitkami z ciest podvedomím, ani sarkasticky neglosuje politickú situáciu vo svete - to všetko platilo o Genesis. Pre neho samého je jedinou inšpiráciou v jednoduchej čistej piesni spievať o svojich citoch. Raz spieva, ako stretol ženu, inokedy, ako ju stratil. Mal o čom spievať. Potom ako ho opustila prvá manželka Andrea, nahral svoju prvú platňu Face value. Ale piesne na nej nie sú temné, neodkrývajú sa v nich najhlbšie skryté bolesti, niet v nich sebaľútosti ani výčitiek. Áno, Phill spieva o  rozchode, ktorý iste nebol ľahký, ale hudba, ktorá vzklíčila  z toho príbehu, svieti a zohrieva. Počúva sa mi ľahko, neotriasa mnou, neplní clivotou. Keby som nevedel po anglicky, nezistím, že sa spieva o rozchode.

Neskôr sa Phill znovu oženil, zobral si svoju novú lásku Jill a ... jeho piesne sa nezmenili, zostali rovnako hrejivé a prirodzené. O pár rokov, keď sa aj tento vzťah rozpadá, nahráva svoju najintímnejšiu platňu Both sides. Intimita tu však opäť neznamená, že sa obnažuje do krajnosti. Nie, intimita tej platne spočíva v tom, že sám v tichu svojho domu prepísal svoje city do slov, zhudobnil ich, potom sám nikým nerušený si tie piesne aj zaspieval a nahral - všetky hudobné nástroje - a nakoniec sám zmixoval vo svojom domáckom štúdiu. Vydavateľstvu priniesol hotovú vec. Človek by mohol očakávať,  že taký špičkový bubeník nám vo svojej hudbe ukáže niečo zo svojho umenia. To by však už nebola čistá hudba, prirodzená prostá pieseň. Nehrá na všetkých nástrojoch, aby nás ohúril svojou virtuozitou, ale aby vyjadril, iba on, nikto iný, svoje city – hudbou, a nie šepotmi, plačom či výkrikmi. Niet tu žiadnych sól, sú tu iba verše a refrény - jednoduché, prirodzené a pokojné pesničky. Žiadny expresívny romantizmus, skôr striedmy klasicizmus. Asi preto ich počúvam s rovnakou radosťou ako Mozarta - z jeho skladieb tiež nezistíme, ako sa cítil, čo prežíval, keď ich komponoval, ale každý si v nich môže nerušene nájsť svoje vlastné city. To je pre mňa zmysel hudby.

Phill Collins sa potom znovu oženil s novou láskou Oriannou... nuž a nedávno opäť aj rozviedol. Hovorí: „Marriage is a difficult proposition. But I haven't given up on it, either“ (9). Zdá sa, že jeho manželstvá možno neboli vždy úplne harmonické – na rozdiel od jeho pesničiek. V septembri má vydať svoj nový album s novými verziami soulových piesní  zo šesťdesiatych rokov – z produkcie chýrneho Motownu (10). Takže tento raz to nebude žiadny break-up album. Teším sa (11, 12).

My harbour lights are fading fast

Soon they'll disappear

Alone I sit in darkness

Hoping someone might come near

Though I wait, though I try

No one ever comes

And the feelings that I have flood over me

The river starts to run

We fly so close

We fly so close

Sometimes we fly too close...

***

A tu nájdete pár ďalších faktov a odkazy na niektoré piesne zo spomínaných platní:

(1)    http://www.vandergraafgenerator.co.uk/

(2)    http://en.wikipedia.org/wiki/Peter_Hammill#Personal_life

(3)    http://www.youtube.com/watch?v=Z2VkhdW6Kqw&feature=related

(4)    http://www.youtube.com/watch?v=AkkTqrqVkAc&feature=related

(5)    http://www.johnmartyn.com/?location=/web/Videography

(6)    http://www.youtube.com/watch?v=WTsrobaw7g8&feature=related

(7)    http://www.youtube.com/watch?v=kCI1IW1aRP0&feature=related

(8)    http://blog.tyzden.sk/vladimir-leksa/2009/09/08/bubenik-s-citom-pre-akusticku-hudbu/

(9)    http://en.wikipedia.org/wiki/Phil_Collins#Personal_life

(10)http://www.philcollins.co.uk/news

(11)http://www.youtube.com/watch?v=Oan3gaHuZT8&feature=related

(12)http://www.youtube.com/watch?v=SL0QCp0sWQo&feature=related