Milý .týždeň,
máš päť rokov, tak Ti píšem. Premýšľal som, čo Ti poslať k narodeninám. Priezviskom sa voláš Kritický týždenník, preto som sa rozhodol, že Ti pošlem kritiku.

Najprv pozitívnu. Kupujem si Ťa čosi kratšie od tých piatich rokov, ale týždeň čo týždeň (Ste také len dva: Ty a SME TV OKO.) Páčia sa mi niektoré články aj rozhovory v Tebe, tie, ktoré idú poctivo pod kožu. Bolo ich veľa. Páči sa mi tiež, že vyťahuješ spod koberca témy a prípady, o ktorých sa inde veľa nevraví (napr. súdnictvo). Rád čítam Tvoje reportáže z malého aj veľkého sveta. Tvoje kritické prílohy sú väčšinou výborné. Tvoje fejtóny sú fajn. Teší ma tiež, že sa od Teba dozviem čosi o knihách, spisovateľoch, filmoch a tak. Ale najviac sa mi páči idea, ktorá Ťa vytvorila a Tvoj charakter. Ten sa jasne ukázal toť, keď si podporil kolegu SME.
Takže to sú veci, ktoré sa mi na Tebe páčia. Nie je ich vôbec málo.

No a teraz k negatívnej kritike. Keď si sa, milý .týždeň, narodil, dostal si do vienka, že nebudeš nikdy bulvárny. Páči sa mi, že sa o to aj po tých piatich rokoch stále snažíš. Ale občas sa pokĺzneš. Kedy? No napríklad, keď si celú svoju jednu polovičku venoval bulvárnej speváčke. Aj s obálkou. Viem, napísal si, že Ty také nepočúvaš, že Tebe sa také nepáči, nuž ale potom, nestačili dve tri stránky o nej? Ušetril by si miesto na skutočné speváčky. O tých píšeš ako o šafrane. Alebo inokedy, keď zomreli nie vlastnou vinou na koľajniciach mnohí ľudia, Ty si vyšiel s obálkou, na ktorej bolo veľkým písmom: „KLUB SAMOVRAHOV“. Zrejme si to tak lakonicky nemyslel, ale vyznelo to bulvárne ba až hanebne. Radím Ti, chráň sa bulváru ako šidla aspoň do svojich pätnástych narodenín.
Jeden z Tvojich prispievateľov Milan Lasica raz v jednom fejtóne (neviem, či to bolo v Tebe) napísal, že si najviac cení profesionalitu (po slovensky fortieľ). Ja si ju cením tiež, ale u Teba sa mi jej niekedy nedostáva. Odkedy si tak veľmi narástol a dospel si až k internetovým článkom, blogom či video-komentárom, výrazne si zaostal v slovenčine. Asi sa veľmi ponáhľaš, nedávaš si pozor, a potom sa v Tebe nájdu všakovaké preklepy, nespisovné slová, ale aj ozajstné hrubky. Akoby ich priam dajaká poslankyňa spísala. Dávaj si na to väčší pozor. Niekedy sa aj opravíš, keď Ťa upozorníme, ale zriedka. Skoro vždy to necháš tak. Toľko k pravopisu.
S výslovnosťou je to ešte horšie. Viem, máš iba päť rokov, ale predsa len by si už mohol rozlišovať medzi lavicou a ľavicou. To prvé je poslanecký (ale aj väzenský) kus nábytku, to druhé je tá nepravá strana. Cvič si to každý deň s pomocou logopéda – profesionála. Lebo ináč strácaš veľa zo svojej profesionality Ty sám. Podľa mojej predstavy si to totiž Ty, kto nás má učiť správne po slovensky. Vôbec nie je pravda, čo máš asi teraz na jazyku, že dôležité je „čo!“, a nie „ako“. Predstav si, že huslista pokojne vyhlási: „Tie moje husle hrajú dnes akosi falošne, či čo, ale to nie je dôležité. Dôležité je, že hrám Beethovena.“ To by veru nebolo fortieľne. Toľko k pravoreči.
Poďme teraz k pravej novinárčine. Nedávno si v úvodníku popísal, prečo je predseda vlády jediným legitímnym predstaviteľom ľavice u nás hodným pozvania do diskusie. No a teraz som si zasa vypočul Tvoj komentár o tom, že je to vlastne komunista. S tým komentárom súhlasím, s tým úvodníkom ani nie, lebo ja vidím rozdiel medzi ľavicovým demokratom a komunistom. Tak mi to teraz vysvetli, ako to vlastne je, ako si to myslel? Mne sa to nezdá profesionálne, takto si protirečiť. Alebo: Ak sa už raz za niečo ospravedlňuješ, rob to transparentne, otvorene, neskrývaj to pokútne do komentára s úplne iným obsahom a názvom. Je to zmätočné, a preto znovu neprofesionálne. Radím Ti, pestuj si fortieľ ako ružičku voňavú aspoň do svojich pätnástych narodenín.
Spomenul som Ti už, že niektoré Tvoje články sú novinársky poctivo napísané, idú do hĺbky a preto sú poučné. Ale veľa je aj tých povrchných. Poviem Ti, z nich som sa toho veľa nenaučil. Veď, čo sa už dozviem u muzikantovi, keď si v Tebe prečítam: „… je geniálny…je skoro dokonalý…je to sila…náš kamarát…?“ Nič. A čo sa už len dozviem o remeslách, keď ma poučíš, že podľa Teba domácich majstrov delíme na všeumělov, pedantov, břídilov a kecalov. Nič. Ja viem, je to ťažká vec naplniť sa každý týždeň výživným obsahom. Chápem to. Ba ani tie povrchné články nie sú zle napísané, ale nič nové sa z nich nedozviem. Teda, dozviem sa Tvoje názory na vec, ale faktických informácií už pomenej. A ešte si pozriem aj sprievodné obrázky, o ktorých niekedy ani neviem, ako s vecou vlastne súvisia. Nuž ale to je asi môj súkromný nedostatok. Prečítaj si niekedy TV OKO, ako sa píšu články o muzikantoch alebo napríklad o víne, koňaku, či najnovšie o zabudnutých lesných remeslách. Vraj také Ty nečítaš?
No, tak to sme teda pri poslednej veci, ktorá mi na Tebe veľmi vadí - Tvojom snobizme. Ako ináč pomenovať tú vlastnosť, ktorá Ti velí rozdávať mentorské úsudky o ľuďoch, ktorí nepočúvajú tú „… geniálnu a skoro dokonalú silnú hudbu?“; o ľuďoch, „… ktorí síce hudbu počúvajú, ale tá sa skĺzne po povrchu ich hláv bez toho, aby zablúdila do ich uší?“; „… o opernom publiku, čo celého Nabucca predrieme a prebudí sa do eufórie pri slávnom zbore?“; či o ľuďoch, ktorým sa jednoducho páči hudba muzikantov pre Teba s neprijateľnými názormi? Keď už som pri tom, robíš si niekedy prieskum o názoroch svojich obľúbencov povedzme z takého Anglicka, či New Yorku? Zrejme nie. Poviem Ti, ja mám tiež rád hudbu, ale rozmýšľať pri počúvaní Prokofieva o jeho názoroch na Sovietsky Zväz mi ešte nenapadlo. Ak už chceš písať o hudbe, rob to s fortieľom a píš naozaj o nej a nie prázdne frázy. A netýka sa to samozrejme len hudby. Veď o niečom takom prízemnom ako sú televízne seriály si nám napísal vlastne preto, lebo mená ich hrdinov „si dnes vedia s televíznymi postavami a seriálmi asociovať“ aj Tvoji čitatelia. Uf, som rád, že si ma tak ceníš. Radím Ti však, na elitárstvo máš času dosť aspoň do svojich pätnástych narodenín.
Takže to sú veci, ktoré sa mi na Tebe nepáčia. Nie je ich vôbec veľa.

Želám Ti, milý .týždeň, do ďalších rokov viac fortieľu a menej povrchnosti, viac peňazí a menej bulvárneho snobizmu (trošku protirečivé, však?). Budem Ťa týždeň čo týždeň kontrolovať a k Tvojim pätnástym narodeninám Ti zasa čosi pekné napíšem.
Ďakujem.

Facebookvybrali.sme.sk

.vladimir Leksa