OBJAVENIE

Nepamätám sa presne, kedy som po prvý raz počul YES. Asi to bolo niekedy v roku 1984, bolo mi dvanásť alebo dvanásť a pol. Učiteľa sme volali súdruh a on nás za to po súdružsky mlátil. Zdravili sme „práci česť“ a na krku nás škrtila šatka vykúpaná v krvi pracujúcich. Viem ale presne, že sa mi ich hudba vždy páčila. Priamočiara jasná otvorená úprimná hudba nezaobalená do ezoterického dymu, nepozlátená lacno oslepujúcimi ozdôbkami, či povrchnou exotikou. Z každej piesne prúdilo rýdze svetlo poctivej muziky. Vtedy som veľmi nerozumel tomu, prečo sa mi tá hudba páči. Bol som okúzlený čistým hlasom ako z neba, bol som spútaný divo rastúcim rytmom akoby zakoreneným nesmierne hlboko v zemi a čase, podľahol som melódii do hĺbky ostrej ako britva, presnej a odvážnej, neobzerajúcej sa a neuhýbajúcej, nechal som sa uniesť na vlnách úplnej harmónie. Bol som počarovaný? Zrejme nie, lebo neskôr, keď si moje uši na tú hudbu privykli, tak ako si oči privyknú na svetlo, a začal som jej viac rozumieť, môj obdiv ešte zmocnel.

ROZPOMÍNANIE

Prvá vec, ktorú sme od YES doma mali, bola platňa 90125. Aj keď nad ňou niektorí ohŕňajú nos, vraj to už nie je ten pravý starý YES - je to pop, hovoria - mne sa páči jej spevnosť a svetlosť, v ktorej vynikne každý tón, motív a nálada. Nič nie je skryté v tieni a jasne vidieť, akí majstri to dielo vytvorili. Ak je toto pop, potom sa mi pop páči, vravím si. Až neskôr som spoznal aj ten starý YES a vďačím za to poľskému rádiu. A tak som sa pomaly a nebadane ocitol v krajine YES, kde počuť sladké popevky krehkých drozdov, riekanky potôčikov, spievanky riek či piesne hôr. Jedného dňa som sa našiel až na samom okraji útesu a so spevom lesa za chrbtom som stál pred hudbou oceánu, pred oceánom hudby. A dalo sa ísť ešte ďalej, zliezť dole útesom a vyplaviť sa na dávne nesmierne more, zakresliť dosiaľ neznámy svet a nakoniec ho objaviť v sebe samom.
Povedané ináč: Páčia sa mi všetky platne, ktoré vyšli pod značkou YES, od prvej až po Magnification, a pri každej som zažil povznášajúci pocit objavovania. Hudba YES je naozaj ako stále meniaca sa rozprávková krajina, ako rieka, ktorá putuje k moru. Nikdy som nerozumel debatám o tom, čo je pravý YES a čo už nie, že iba dlhé skladby sú dobré a tie krátke odpad. Pripadá mi to, akoby sa dvaja hádali, či je lepšia Mozartova 39. symfónia alebo Čarovná flauta, či skôr radšej sonáta pre komorný orchester a organ. Každý, kto k umeniu pristupuje s úctou, objaví v ňom krásu a krásy je ako hviezd.

OBRI

Sprvu ma neveľmi zaujímalo, kto tú krajinu vytvoril. Tešil som sa, že som v nej. Potom som zistil, že ju stvárňujú obri, a ja som ich začal spoznávať. Neboli veľkí postavou, ale mali poznanie, čarovné žriedla naladené ušľachtilou hudbou, a putovali krajinou:
Bill, Alan, Tony, Patrick, Rick, Peter, Steve, Trevor, Billy, Chris, Jon…
Každý mal iné čarovné danosti. Niektorí prichádzali a odchádzali, niektorí sa zdržali len veľmi krátko a niektorí tam bývali po celé dni a roky. Milujú, keď hrajú.

RITUÁL

Ja žijem v inej krajine. Nie vždy je zaliata slnkom, je v nej veľa tieňov, hudbu a spev v nej počuť zriedka. Nie je to rozprávková krajina. Pred dvadsiatimi rokmi ju však rozprávka na kratuškú chvíľku navštívila a my na ňu s úctou spomíname a na jej počesť strojíme koncerty. A na jeden zavítal múdry obor, rozprávkar z krajiny YES. Volá sa Jon a spomedzi obrov má najväčší dar spevu. To on svojím hlasom presvetlil tú krajinu slnečným jasom. Zaspieval nám len pár svojich pesničiek, krátkych aj dlhších, z krajiny YES ale aj z iných končín, ktorými putoval. A ja som sa na chvíľku, po dvadsiatich rokoch zasa raz cítil ako v rozprávke.

Ďakujem, Jon.
Ďakujem, milovníci rozprávok.

Pozrite tiež:
http://www.jonanderson.com/
http://www.yesworld.com/

Facebookvybrali.sme.sk

.vladimir Leksa