<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	>

<channel>
	<title>Tomáš Hupka</title>
	<atom:link href="http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka</link>
	<description>Just another .týždeň blogy weblog</description>
	<pubDate>Tue, 10 May 2011 07:57:59 +0000</pubDate>
	<generator>http://wordpress.org/?v=2.7.1</generator>
	<language>en</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
			<item>
		<title>Spomienka na otca Janka Michala SJ</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2011/05/10/spomienka-na-otca-janka-michala-sj/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2011/05/10/spomienka-na-otca-janka-michala-sj/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 10 May 2011 07:57:59 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>tomáš Hupka</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Uncategorized]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/?p=576</guid>
		<description><![CDATA[

V nede&#318;u 8. m&#225;ja sa v Pova&#382;skom Chlmci uskuto&#269;nila spomienkov&#225; sv&#228;t&#225; om&#353;a pri pr&#237;le&#382;itosti 10. v&#253;ro&#269;ia smrti k&#328;aza Janka Michala SJ. Sv&#228;t&#250; om&#353;u sl&#250;&#382;il hovorca &#382;ilinsk&#233;ho biskupa Peter Holbi&#269;ka spolu s Ondrejom G&#225;bri&#353;om SJ a s hlavn&#253;m celebrantom Danielom Lehock&#253;m SJ.
V&#160;hom&#237;lii otec G&#225;bri&#353; pripomenul, &#382;e otec Michal po&#269;ul P&#225;nov hlas a rozhodol sa nasledova&#357; ho. [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p>V nede&#318;u 8. m&aacute;ja sa v Pova&#382;skom Chlmci uskuto&#269;nila spomienkov&aacute; sv&auml;t&aacute; om&scaron;a pri pr&iacute;le&#382;itosti 10. v&yacute;ro&#269;ia smrti k&#328;aza Janka Michala SJ. Sv&auml;t&uacute; om&scaron;u sl&uacute;&#382;il hovorca &#382;ilinsk&eacute;ho biskupa Peter Holbi&#269;ka spolu s Ondrejom G&aacute;bri&scaron;om SJ a s hlavn&yacute;m celebrantom Danielom Lehock&yacute;m SJ.</p>
<p>V&nbsp;hom&iacute;lii otec G&aacute;bri&scaron; pripomenul, &#382;e otec Michal po&#269;ul P&aacute;nov hlas a rozhodol sa nasledova&#357; ho. &bdquo;Bolo to obdobie, kedy sa nemohol slobodne rozv&iacute;ja&#357; &#318;udsk&yacute; &#382;ivot, kedy nebolo mo&#382;n&eacute; slobodne rozv&iacute;ja&#357; vieru tak, ako je to teraz, ale Boh v&#382;dy d&aacute;va silu &#318;u&#271;om, aby ho nasledovali a aby vyd&aacute;vali o &#328;om svedectvo. Otec Michal po&#269;ul tento hlas a rozhodol sa nasledova&#357; ho. Vtedy a v&nbsp;tom obdob&iacute; nebolo mo&#382;n&eacute; vst&uacute;pi&#357; do semin&aacute;ra a &scaron;tudova&#357; za k&#328;aza tak, ako je to dnes, a preto tajne vst&uacute;pil do Spolo&#269;nosti Je&#382;i&scaron;ovej, aby popri svojom zamestnan&iacute; mohol v&scaron;etok svoj &#269;as a v&scaron;etku svoju energiu venova&#357; pozn&aacute;vaniu Boha, pozn&aacute;vaniu toho, &#269;o je v&nbsp;&#382;ivote d&ocirc;le&#382;it&eacute; a slu&#382;be &#318;u&#271;om, aby spoznali to, &#269;o Boh pre n&aacute;s rob&iacute; a aby sa stali svedkami t&yacute;chto ve&#318;k&yacute;ch udalost&iacute;.&rdquo;</p>
<p>Potom otec G&aacute;bri&scaron; pridal osobn&eacute; svedectvo. &bdquo;Poch&aacute;dzam z &#268;adce a v&nbsp;obdob&iacute; totality sme sa ako mlad&iacute; &#318;udia stret&aacute;vali pri kostole, mali sme spolo&#269;enstv&aacute;, kde sme sa stret&aacute;vali, &#269;&iacute;tali sme si P&iacute;smo a modlili sa. Pe&#382;&iacute;vali sme svoju vieru v&nbsp;t&yacute;ch mo&#382;nostiach, ktor&eacute; boli vtedy k dispoz&iacute;cii. K&#328;azi sa v tej dobe  nemohli ofici&aacute;lne venova&#357; mlad&yacute;m spolo&#269;enstv&aacute;m, boli preto diskriminovan&iacute;, prenasledovan&iacute; a prich&aacute;dzali o &scaron;t&aacute;tny s&uacute;hlas. Napriek tomu tu boli &#318;udia, ktor&iacute; vyp&#314;&#328;ali tento priestor a odpovedali na na&scaron;u t&uacute;&#382;bu po duchovne. Otec Michal pracoval v&nbsp;Bratislave a na v&iacute;kendy ofici&aacute;lne cestoval domov. No v&nbsp;skuto&#269;nosti v&iacute;kend netr&aacute;vil doma, ale cestoval do &#268;adce, kde sa stret&aacute;val s&nbsp;nami a cel&yacute; v&iacute;kend sa n&aacute;m venoval. Priv&aacute;dzal n&aacute;s k&nbsp;Bohu, sl&uacute;&#382;il n&aacute;m sv&auml;t&eacute; om&scaron;e po rodinn&yacute;ch domoch a mohli sme sa s&nbsp;n&iacute;m slobodne porozpr&aacute;va&#357;. A pr&aacute;ve toto bolo pre n&aacute;s to najcennej&scaron;ie, to, &#382;e sme sa mohli rozpr&aacute;va&#357; s&nbsp;k&#328;azom, ktor&yacute; mal o n&aacute;s z&aacute;ujem, chcel n&aacute;m osvetli&#357; tajomstvo &#382;ivota a pribl&iacute;&#382;i&#357; poznanie Boha. Boli sme mu vda&#269;n&iacute; za t&uacute;to mo&#382;nos&#357;, i ke&#271; sme ho celkom nepoznali. V&scaron;etko sa to pritom odohr&aacute;valo v&nbsp;skrytosti. Otec Michal mal svoje krycie meno, vedeli sme, &#382;e poch&aacute;dza zo &#381;iliny a &#382;e pracuje v&nbsp;Bratislave. Ale viac sme vtedy o &#328;om nevedeli, aby sme sa n&aacute;hodou nepreriekli a nesp&ocirc;sobili mu probl&eacute;my. Pre m&#328;a osobne je t&aacute;to jeho slu&#382;ba ve&#318;k&yacute;m po&#382;ehnan&iacute;m. Toto svedectvo k&#328;aza, ktor&yacute; &#382;il nen&aacute;padn&yacute;m &#382;ivotom, r&aacute;d chodil do pr&aacute;ce, plnil si svoje povinnosti, no predov&scaron;etk&yacute;m v&scaron;etok svoj vo&#318;n&yacute; &#269;as venoval tomu, aby &scaron;&iacute;ril radostn&uacute; zves&#357; evanjelia, to bola pre m&#328;a &uacute;&#382;asn&aacute; sila. Vydal n&aacute;m svedectvo o vytrvalosti a vernosti vo viere, &#382;e Boh m&aacute; by&#357; na prvom mieste a &#382;e ho treba viac po&#269;&uacute;va&#357; ako &#318;ud&iacute; a nenecha&#357; sa zastra&scaron;i&#357;. &ldquo;</p>
<p>Na z&aacute;ver svojej hom&iacute;lie vyzval otec G&aacute;bri&scaron; veriacich, aby sa nechali motivova&#357; svedectvom otca Michala, jeho t&uacute;&#382;bou po Bohu, ve&#318;korysos&#357;ou a l&aacute;skou k &#269;loveku. V&#271;aka tomu sa dostan&uacute; bli&#382;&scaron;ie k&nbsp;Bohu, horlivo bud&uacute; pre&#382;&iacute;va&#357; svoju vieru a nenechaj&uacute; sa znechuti&#357; nepriazniv&yacute;mi okolnos&#357;ami.</p>
<p align="RIGHT"><strong>Tom&aacute;&scaron; Hupka</strong></p>
<p align="RIGHT">.</p>
<p align="LEFT"><strong>Janko Michal SJ</strong></p>
<p align="LEFT">Janko Michal sa narodil 5. 11. v roku 1933 v Pova&#382;skom Chlmci. Po &scaron;t&uacute;diu na univerzite tajne vst&uacute;pil do Spolo&#269;nosti Je&#382;i&scaron;ovej 31. 7. 1971. Za k&#328;aza bol vysv&auml;ten&yacute; 16. 2. 1980 po&#318;sk&yacute;m kardin&aacute;lom a wroclawsk&yacute;m biskupom Henrykom Gulbinowiczom. V be&#382;nom &#382;ivote okrem civiln&eacute;ho zamestnania tajne p&ocirc;sobil ako k&#328;az. Vo svojom byte v Petr&#382;alke prich&yacute;lil otca kardin&aacute;la Korca a poskytol mu &uacute;to&#269;isko. Po revol&uacute;cii p&ocirc;sobil v Bratislave ako pomocn&yacute; duchovn&yacute; a z&aacute;rove&#328; ako ekon&oacute;m jezuitskej provincie. Nesk&ocirc;r p&ocirc;sobil ako ekon&oacute;m a superior jezuitsk&eacute;ho domu v Ivanke pri Dunaji, kde si ho P&aacute;n 5. 5. 2001 povolal k sebe.</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2011/05/10/spomienka-na-otca-janka-michala-sj/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>Na „koberci&#8221; u najvyššieho - rozhovor s Bohom&#8230;</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/11/14/na-%e2%80%9ekoberci-u-najvyssieho-rozhovor-s-bohom/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/11/14/na-%e2%80%9ekoberci-u-najvyssieho-rozhovor-s-bohom/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 14 Nov 2010 20:23:19 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>tomáš Hupka</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Uncategorized]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/?p=571</guid>
		<description><![CDATA[

Bo&#382;e, neviem ako za&#269;a&#357;. Som zvedav&#253;, t&#250;&#382;im n&#225;js&#357; zop&#225;r odpoved&#237;, ale c&#237;tim aj povinnos&#357; sa s Tebou porozpr&#225;va&#357;. &#8222;Ale ke&#271; c&#237;ti&#353; povinnos&#357;, nie je to ono&#8220;, odvetil Je&#382;i&#353;, &#8222;t&#250;&#382;im sa rozpr&#225;va&#357; s niek&#253;m, kto je pr&#237;tomn&#253; aj svoj&#237;m duchom. Kto si na m&#328;a na&#353;iel &#269;as, preto&#382;e chcel a t&#250;&#382;il by&#357; so mnou.&#8220; 
&#8230;
&#268;lovek: Bo&#382;e, vie&#353;, [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p>Bo&#382;e, neviem ako za&#269;a&#357;. Som zvedav&yacute;, t&uacute;&#382;im n&aacute;js&#357; zop&aacute;r odpoved&iacute;, ale c&iacute;tim aj povinnos&#357; sa s Tebou porozpr&aacute;va&#357;. &bdquo;Ale ke&#271; c&iacute;ti&scaron; povinnos&#357;, nie je to ono&ldquo;, odvetil Je&#382;i&scaron;, &bdquo;t&uacute;&#382;im sa rozpr&aacute;va&#357; s niek&yacute;m, kto je pr&iacute;tomn&yacute; aj svoj&iacute;m duchom. Kto si na m&#328;a na&scaron;iel &#269;as, preto&#382;e chcel a t&uacute;&#382;il by&#357; so mnou.&ldquo; </p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek:</strong> Bo&#382;e, vie&scaron;, ve&#318;akr&aacute;t som mal pocit, &#382;e ke&#271; som &#357;a potreboval, nebol si pri mne&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Viem, &#382;e si pre&#382;il tak&eacute; okamihy a &#382;e vytvorili priepas&#357; medzi nami. Viem, ako si sa v t&yacute;ch chv&iacute;&#318;ach c&iacute;til&hellip; Ale bol som pri tebe, hoci ty si nemal ten pocit. Aj preto sa chcem s tebou porozpr&aacute;va&#357;, nech si prejdeme spolu niektor&eacute; okamihy. Ver&iacute;m, &#382;e pof&uacute;kam a uzdrav&iacute;m tvoje rany&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ale ve&#271; aj Je&#382;i&scaron; na kr&iacute;&#382;i hovoril, &#382;e si ho opustil&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> To, &#269;o sa tam stalo, bolo tajomstvo - myst&eacute;rium, ktor&eacute; je &#357;a&#382;k&eacute; pochopi&#357;. Naozaj som ho neopustil, bol som st&aacute;le s n&iacute;m. Spome&#328; si na to, ako ten pr&iacute;beh skon&#269;il. Na&scaron;iel svoju cestu a &uacute;plne sa vlo&#382;il do moj&iacute;ch r&uacute;k. Bola to n&aacute;dhern&aacute; chv&iacute;&#318;a!</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Pre&#269;o je pre &#318;ud&iacute; &#357;a&#382;k&eacute; pochopi&#357; &#357;a?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Vie&scaron;, &#318;udia si &#269;asto vezm&uacute; tie najlep&scaron;ie predstavy sam&yacute;ch seba a pok&uacute;sia si t&uacute;to predstavu vy&scaron;perkova&#357; do krajnosti, potom pridaj&uacute; v&scaron;etku dobrotu, ktor&uacute; si dok&aacute;&#382;u predstavi&#357; a to v&scaron;etko nazv&uacute; bohom. Akoby to v&scaron;etko mohlo vystihn&uacute;&#357; to, kto som? Nie som len najlep&scaron;ia verzia toho, &#269;o si &#318;udia dok&aacute;&#382;u predstavi&#357;, som ove&#318;a viac ako to, som nad a za v&scaron;etk&yacute;m, o &#269;o ste schopn&iacute; prosi&#357; alebo o &#269;om ste schopn&iacute; uva&#382;ova&#357;&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Sk&uacute;s mi teda pribl&iacute;&#382;i&#357;, kto si&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Svojou podstatou som neobmedzen&yacute; a bez hran&iacute;c. V tom je moja ve&#318;kos&#357;. Ale vo mne je aj &uacute;plnos&#357;. Som po&#269;iatok aj koniec. A v&#271;aka plnosti je spokojnos&#357; trval&yacute;m stavom mojej existencie. No predov&scaron;etkym som L&aacute;ska&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Pre&#269;o si potom stvoril &#269;loveka?</p>
<p><strong>Boh:</strong> &#268;lovek bol stvoren&yacute;, aby mal na tom v&scaron;etkom &uacute;&#269;as&#357;. Ke&#271; sa Adam rozhodol &iacute;s&#357; svojou cestou, v&scaron;etko sa to &bdquo;pohnojilo&rdquo;. Ale na&scaron;li sme cestu, ako poda&#357; pomocn&uacute; ruku cel&eacute;mu stvorenstvu. A tak Je&#382;i&scaron; vst&uacute;pil do &#318;udsk&yacute;ch dej&iacute;n&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Nesp&aacute;jalo sa s jeho pr&iacute;chodom aj ist&eacute; obmedzenie?</p>
<p><strong>Boh:</strong> V&#271;aka Je&#382;i&scaron;ovi sme sa ako Trojica stali naplno &#318;udsk&yacute;mi. Aby sa tak stalo, prijali sme ist&eacute; obmedzenia. Od za&#269;iatku sme sprev&aacute;dzali &#318;ud&iacute; na ich ceste a starali sa o nich. Teraz sme sa v&scaron;ak stali telom a krvou a cez telo a krv sme umo&#382;nili, aby &#318;udia mali &uacute;&#269;as&#357; na na&scaron;om &#382;ivote&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Hovor&iacute;&scaron;, &#382;e Je&#382;i&scaron; je &#269;lovekom, ale konal z&aacute;zraky a&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Ale ve&#271; to, &#382;e konal z&aacute;zraky, nepopiera jeho &#318;udskos&#357;. Je&#382;i&scaron; bol naplno &#269;lovekom. Ale aj Bohom. Vie&scaron; &#269;o mu umo&#382;nilo kona&#357; z&aacute;zraky? To, &#382;e &#382;il vo vz&#357;ahu so mnou. A ja t&uacute;&#382;im, aby aj &#318;udia &#382;ili so mnou v takomto vz&#357;ahu. Je&#382;i&scaron; je prv&yacute; z &#318;ud&iacute;, ktor&yacute; to dok&aacute;zal do krajnosti. Stal sa prv&yacute;m, ktor&yacute; absol&uacute;tne veril v m&ocirc;j &#382;ivot, v moju l&aacute;sku a dobrotu&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ale ke&#271; robil z&aacute;zraky&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Urobil to ako z&aacute;visl&aacute; a obmedzen&aacute; &#318;udsk&aacute; bytos&#357; vo viere, &#382;e m&ocirc;j &#382;ivot a moc bud&uacute; p&ocirc;sobi&#357; s n&iacute;m a cez neho. Stal sa n&aacute;strojom. Prijal ma a &#382;il vo mne, preto mohol kona&#357; z&aacute;zraky. Len v&#271;aka tomu, &#382;e zotrv&aacute;val vo vz&#357;ahu so mnou a v na&scaron;om spojen&iacute; (zjednoten&iacute;), mohol vyjadri&#357; m&ocirc;jho ducha a v&ocirc;&#318;u. A preto, ke&#271; pozrie&scaron; na Je&#382;i&scaron;a, vid&iacute;&scaron; m&#328;a a m&ocirc;j &#382;ivot v &#328;om. Nie je &#318;ahk&eacute; pochopi&#357; moju podstatu. Uzn&aacute;vam. Ale kto by chcel uctieva&#357; Boha, v ktorom by nebolo &#382;iadne tajomstvo?&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ako potom vysvetli&#357; to, &#382;e si jeden a predsa traja&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Som jedin&yacute; Boh v troch osob&aacute;ch a ka&#382;d&aacute; z t&yacute;chto os&ocirc;b je plne a &uacute;plne jedin&aacute;&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>&#268;o to znamen&aacute;?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Keby som bol len jednou osobou, stvorenstvo by sa ocitlo bez nie&#269;oho n&aacute;dhern&eacute;ho. A ja by som bol &uacute;plne in&yacute; ne&#382; som. Ak by som bol len jednou osobou, potom by sa stvorenstvo ocitlo bez l&aacute;sky a vz&#357;ahov. Tie s&uacute; mo&#382;n&eacute; len v&#271;aka tomu, &#382;e existuj&uacute; vo mne&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Aj tak ti nerozumiem&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Vie&scaron;, keby som nemal objekt, ktor&yacute; by som miloval. Keby som vo svojom vn&uacute;tri nemal niekoho, koho by som miloval, nebol by som schopn&yacute; l&aacute;sky. Pr&aacute;ve v&#271;aka trom osob&aacute;m a ich vz&#357;ahu, sa rozvinula cel&aacute; sie&#357; vz&#357;ahov. Bez t&yacute;chto troch os&ocirc;b, ktor&eacute; spolu tvoria jedno, by som ako Boh nebol schopn&yacute; l&aacute;sky. A tak&yacute; Boh by konal bez l&aacute;sky&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Vie&scaron;, nikdy som ti nepovedal, ako mi je &#318;&uacute;to, &#382;e Je&#382;i&scaron; musel zomrie&#357;&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Viem, &#382;e je ti to &#318;&uacute;to. Ale mne to nie je &#318;&uacute;to. St&aacute;lo to za to. Nakoniec, sp&yacute;taj sa na to Je&#382;i&scaron;a&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Je&#382;i&scaron;, ako vn&iacute;ma&scaron; to, &#382;e si trpel za &#318;ud&iacute;?</p>
<p><strong>Boh:</strong> St&aacute;lo to za to. Urobil by som to znova a urobil by som to aj kv&ocirc;li jedn&eacute;mu jedin&eacute;mu &#269;loveku. Ka&#382;d&yacute; &#269;lovek za t&uacute; obetu st&aacute;l. Pozri na ruky m&ocirc;jho Otca, na z&aacute;p&auml;stiach m&aacute; rany, aj on za teba trpel. A urobil to r&aacute;d&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ob&#269;as m&aacute;m probl&eacute;m, ako s vami, teda s Trojicou komunikova&#357;?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Vie&scaron;, nem&ocirc;&#382;e&scaron; sa podeli&#357; s jedn&yacute;m (jednou Bo&#382;skou osobou) a nepodeli&#357; sa s ostatn&yacute;mi&hellip; Rozpr&aacute;vaj sa s nami a poz&yacute;vaj n&aacute;s do svojho &#382;ivota&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Je&#382;i&scaron;, teba vn&iacute;mam inak, ako Otca, &#269;i Ducha Sv&auml;t&eacute;ho. Si tak&yacute; skuto&#269;nej&scaron;&iacute; a hmatate&#318;nej&scaron;&iacute;. Akoby som &#357;a poznal odjak&#382;iva&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Vie&scaron;, ke&#271;&#382;e som &#269;lovek, m&aacute;me ve&#318;a spolo&#269;n&eacute;ho. Som s Otcom a s Duchom Sv&auml;t&yacute;m v naju&#382;&scaron;om vz&#357;ahu, ak&yacute; k nim &#269;lovek m&ocirc;&#382;e ma&#357;. Vidie&#357; m&#328;a znamen&aacute; vidie&#357; ich. Miluj&uacute; &#357;a rovnakou l&aacute;skou, akou &#357;a milujem ja. A ver mi, &#382;e Otec i Duch Sv&auml;t&yacute; s&uacute; rovnako re&aacute;lni ako ja&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Je&#382;i&scaron;, jedna vec ma na tebe prekvapuje. Vie&scaron;, &#269;akal som, &#382;e bude&scaron; viac&hellip; p&ocirc;vabn&yacute;&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Mysl&iacute;&scaron; t&yacute;m pekn&yacute;? Ide o m&ocirc;j nos, v&scaron;ak? Hihi. Vie&scaron;, som &#382;id. Star&yacute; otec z maminej strany mal ve&#318;k&yacute; nos, fakticky v&auml;&#269;&scaron;ina mu&#382;ov z maminej strany mala ve&#318;k&eacute; nosy&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Len som myslel, &#382;e bude&scaron; lep&scaron;ie vyzera&#357;&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> A pod&#318;a ak&yacute;ch krit&eacute;ri&iacute;? V ka&#382;dom pr&iacute;pade, ke&#271; ma spozn&aacute;&scaron;, nebude pre teba d&ocirc;le&#382;it&eacute;, ako vyzer&aacute;m. Ke&#271; za&#269;ne&scaron; spozn&aacute;va&#357; nejak&uacute; bytos&#357;, jej vzh&#318;ad sa za&#269;ne vytr&aacute;ca&#357;, a&#382; nakoniec nebude d&ocirc;le&#382;it&yacute;. Ostane vn&uacute;torn&aacute; kr&aacute;sa, ktor&aacute; pre&#382;iari vonkaj&scaron;iu kr&aacute;su. Vn&uacute;torn&aacute; kr&aacute;sa rob&iacute; &#269;loveka neodolate&#318;n&yacute;m v rovine vonkaj&scaron;ej kr&aacute;sy&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>M&aacute;m pocit, &#382;e m&aacute;&scaron; r&aacute;d ve&#318;a &#318;ud&iacute;. Je v&ocirc;bec niekto, koho nem&aacute;&scaron; v l&aacute;ske?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Nespom&iacute;nam si&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Nahneval si sa niekedy na niekoho z &#318;ud&iacute;?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Jasn&eacute;. Ktor&yacute; rodi&#269; sa nena&scaron;tve? Hnev&aacute; ma v&scaron;etko to svinstvo, &#269;o moje deti sp&ocirc;sobuj&uacute; a v ktorom sa ocitn&uacute;. Ve&#318;a ich rozhodnut&iacute; sa mi nep&aacute;&#269;i. M&ocirc;j hnev je v&scaron;ak prejavom l&aacute;sky. Hnev&aacute;m sa, lebo ich milujem a z&aacute;le&#382;&iacute; mi na nich a bol&iacute; ma, ke&#271; sa tr&aacute;pia. Ale milujem aj &#269;loveka, ktor&yacute; ma svoj&iacute;m spr&aacute;van&iacute;m zra&#328;uje. Asi by bolo vhodn&eacute; namiesto hnevu hovori&#357; o tr&aacute;pen&iacute; a bolesti, ktor&uacute; c&iacute;tim&hellip; Hnev&aacute;m sa preto, &#269;o sa stalo, nehnev&aacute;m sa na &#314;ud&iacute;. Rozli&scaron;ujem medzi hriechom a hrie&scaron;nikom&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Nie si t&yacute;m, kto vylieva ve&#318;k&eacute; n&aacute;doby hnevu a h&aacute;d&#382;e &#318;ud&iacute; do ohniv&eacute;ho jazera? Nevychutn&aacute;va&scaron; si trestanie &#318;ud&iacute;?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Nie som tak&yacute;, za ak&eacute;ho ma pova&#382;uje&scaron;. Nepotrebujem tresta&#357; &#318;ud&iacute; za hriech. S&aacute;m hriech je trestom. Mojim z&aacute;merom nie je tresta&#357;, ale uzdravova&#357;&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ke&#271; hovor&iacute;me o Trojici&hellip; Ak&yacute;m sp&ocirc;sobom fungujete, nie je jeden z v&aacute;s &scaron;&eacute;fom? Nem&aacute;te re&#357;az velenia?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Re&#357;az velenia? To znie hrozne. Aj re&#357;az, ktor&aacute; je zo zlata, je st&aacute;le re&#357;azou. Neexistuje medzi nami pojem najvy&scaron;&scaron;ej autority, iba jednota. Tvor&iacute;me kruh vz&#357;ahov, nie re&#357;az velenia. Medzi nami nemo&#382;no hovori&#357; o nadradenosti. Jednoducho nepotrebujeme moc, preto&#382;e v&#382;dy sa usilujeme o to, &#269;o je najlep&scaron;ie. Hierarchia medzi nami by nemala zmysel. Pre v&aacute;s &#318;ud&iacute; je takmer nepochopite&#318;n&eacute;, &#382;e sa d&aacute; &#382;i&#357; a pracova&#357; aj bez toho, aby niekto velil. A je to z&aacute;rove&#328; aj d&ocirc;vodom, pre&#269;o je pre v&aacute;s tak &#357;a&#382;k&eacute; za&#382;i&#357; vz&#357;ah, skuto&#269;n&yacute; vz&#357;ah. Ke&#271; m&aacute;te hierarchiu, potrebujete pravidl&aacute; na jej dodr&#382;iavanie a z&aacute;rove&#328; org&aacute;ny, ktor&eacute; vynucuj&uacute; dodr&#382;iavanie pravidiel a tak skon&#269;&iacute;te bu&#271; pri re&#357;azi velenia alebo pri syst&eacute;me nariaden&iacute;, pri&#269;om obidva ni&#269;ia vz&#357;ah.</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Kedy sme sa rozhodli pre autoritu?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Ke&#271; ste si namiesto vz&#357;ahu zvolili nez&aacute;vislos&#357;. Ostatn&iacute; sa pre v&aacute;s stali objektmi, s ktor&yacute;mi ste za&#269;ali manipulova&#357; tak, ako to vyhovuje v&aacute;m. Autorita je len ospravedlnen&iacute;m siln&yacute;ch, aby mohli n&uacute;ti&#357; ostatn&yacute;ch (slab&yacute;ch), aby sa podriadili ich v&ocirc;li.</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ak aj d&aacute;me bokom na&scaron;u predstavu autority, predsa len mnoh&iacute; &#318;udia o&#269;ak&aacute;vaj&uacute;, &#382;e Boh zasiahne ako autorita, hlavne ke&#271; sa deje ve&#318;a zl&eacute;ho&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> D&ocirc;sledne re&scaron;pektujeme rozhodnutie &#318;ud&iacute;. A preto sa sna&#382;&iacute;me fungova&#357; v r&aacute;mci t&yacute;ch syst&eacute;mov, ktor&eacute; si &#318;udia vytvorili. Ale len preto, aby sme v&aacute;s z nich dostali. Stvorenie sa uber&aacute; inou cestou, ne&#382; sme p&ocirc;vodne zam&yacute;&scaron;lali. Hodnota jedinca je neust&aacute;le posudzovan&aacute; prizmou syst&eacute;mu &#269;i u&#382; politick&eacute;ho, ekonomick&eacute;ho, spolo&#269;ensk&eacute;ho, alebo n&aacute;bo&#382;ensk&eacute;ho. A &#269;lovek je neust&aacute;le obetovan&yacute; pre syst&eacute;m a jeho pre&#382;itie. To je tak hnusn&eacute; a ned&ocirc;stojn&eacute; pre &#269;loveka&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ak&aacute; bola va&scaron;a predstava?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Stvorili sme v&aacute;s ako korunu tvorstva, stvorili sme v&aacute;s na svoj obraz s&nbsp;t&uacute;&#382;bou, aby ste neboli obmedzen&iacute; &scaron;trukt&uacute;rami, aby ste boli vo vz&#357;ahu so mnou a medzi sebou navz&aacute;jom. Ak by ste dok&aacute;zali pova&#382;ova&#357; z&aacute;ujmy in&yacute;ch za rovnako v&yacute;znamn&eacute; ako svoje, nebola by potrebn&aacute; hierarchia. Pre v&aacute;s je &#357;a&#382;k&eacute; si predstavi&#357;, &#382;e by ste mohli fungova&#357; bez hierarchie a tak si mysl&iacute;te, &#382;e hierarchiu mus&iacute; ma&#357; aj Boh.</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>M&aacute;me teda kr&aacute;&#269;a&#357; touto cestou? Zriec&#357; sa hierarchie?</p>
<p><strong>Boh:</strong> To od teba nem&ocirc;&#382;eme chcie&#357;. Je tu toti&#382; ve&#318;k&eacute; riziko zneu&#382;itia zo strany ostatn&yacute;ch &#318;ud&iacute;. Zrieknu&#357; sa hierarchie je cesta k po&#318;ud&scaron;teniu tohto sveta, ale nem&ocirc;&#382;eme to od teba chcie&#357;, hoci budeme radi, ak tak bude&scaron; &#382;i&#357;. Sk&ocirc;r odpor&uacute;&#269;ame, aby si za&#269;al tak&yacute;to vz&#357;ah budova&#357; s nami. My to nezneu&#382;ijeme. Stvorili sme &#357;a, aby sme mohli by&#357; spolu, aby si sa zapojil do n&aacute;&scaron;ho kruhu l&aacute;sky. A v&scaron;etko, &#269;o sa odohr&aacute;va, kladie d&ocirc;raz na tento cie&#318; - by&#357; navz&aacute;jom vo vz&#357;ahu&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Pr&iacute;tomnos&#357; bolesti a utrpenia vo svete&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Nie som zl&yacute;. &#317;udia vo svojej slobode a v t&uacute;&#382;be po nez&aacute;vislosti vn&aacute;&scaron;aj&uacute; do svojich vz&#357;ahov strach, boles&#357;, moc a pr&aacute;vo. Ale na&scaron;&#357;astie ich vo&#318;ba nie je mocnej&scaron;ia ako moje z&aacute;mery a preto sa sna&#382;&iacute;m, aby ka&#382;d&eacute; rozhodnutie &#269;loveka (aj to zl&eacute;), viedlo k dobru. Aby &#269;lovek mohol a dok&aacute;zal vy&#357;a&#382;i&#357; nie&#269;o dobr&eacute; aj z toho negat&iacute;vneho. Sna&#382;&iacute;m sa mu pom&ocirc;c&#357; v snahe premie&#328;a&#357; jeho svet k lep&scaron;iemu. Vie&scaron;&hellip; zlomen&iacute; &#318;udia zameriavaj&uacute; svoje &#382;ivoty na veci, ktor&eacute; im pripadaj&uacute; dobr&eacute;, ale to ich nenapln&iacute;. Nielen preto, &#382;e tie veci v&auml;&#269;&scaron;inou nie s&uacute; dobr&eacute;, ale predov&scaron;etk&yacute;m preto, &#382;e h&#318;adaj&uacute; naplnenie a &uacute;techu na tom nespr&aacute;vnom mieste. &#268;i u&#382; v be&#382;nom &#382;ivote, alebo v &#357;a&#382;k&yacute;ch chv&iacute;&#318;ach, &#318;udia sa rozhodn&uacute; h&#318;ada&#357; bezpe&#269;ie a istotu v moci, sna&#382;ia sa ma&#357; v&scaron;etko vo svojich ruk&aacute;ch&hellip; A m&#328;a pritom vy&scaron;achuj&uacute; z hry. No ke&#271; sa stane nie&#269;o zl&eacute;, ber&uacute; ma na zodpovednos&#357;&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ale pre vz&#357;ah je d&ocirc;le&#382;it&aacute; d&ocirc;vera a &#318;udia sa &#357;a z r&ocirc;znych pr&iacute;&#269;in boja&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> D&ocirc;vera je ovoc&iacute;m vz&#357;ahu, v ktorom vie&scaron;, &#382;e si milovan&yacute;. Preto daj bokom v&scaron;etky predsudky, pr&iacute;kazy a cirkevn&eacute; smernice, ktor&eacute; vytv&aacute;raj&uacute; bari&eacute;ru medzi mnou a tebou. Teraz t&uacute;&#382;im len potom, aby si bol so mnou a zistil, &#382;e n&aacute;&scaron; vz&#357;ah nestoj&iacute; na o&#269;ak&aacute;van&iacute;. Jednoducho t&uacute;&#382;im po tvojej bl&iacute;zkosti a po tvojej l&aacute;ske a pon&uacute;kam svoju l&aacute;sku. Nie som tyranom &#269;i &scaron;ikanom, nie som samo&#318;&uacute;bym b&ocirc;&#382;ikom, ktor&yacute; trv&aacute; na tom, aby sa dialo v&scaron;etko tak, ako on chce. Stvoril som &#357;a na svoj obraz, viem ak&eacute; je tvoje poslanie a k&yacute;m sa m&ocirc;&#382;e&scaron; sta&#357;, dal som ti v&scaron;ak aj slobodu a mo&#382;nos&#357; usmer&#328;ova&#357; svoj &#382;ivot, &#269;i u&#382; sa pritom bude&scaron; opiera&#357; o moje rady, alebo nie. Ale aj ke&#271; ma vy&scaron;achuje&scaron; zo svojho &#382;ivota, budem sa sna&#382;i&#357; premie&#328;a&#357; tvoje p&aacute;dy a chybn&eacute; kroky, aby si dosiahol &scaron;&#357;astie. Prajem ti len to najlep&scaron;ie. Ale to nem&ocirc;&#382;e&scaron; zisti&#357;, pok&yacute;m bude&scaron; vn&aacute;&scaron;a&#357; do n&aacute;&scaron;ho vz&#357;ahu vinu, zatratenie, ale aj predsudky &#269;i falo&scaron;n&eacute; obrazy&hellip; Otvor sa mojej l&aacute;ske a potom pochop&iacute;&scaron;&hellip; Nemus&iacute;&scaron; sa b&aacute;&#357;, &#382;e by som od teba chcel nie&#269;o, &#269;o by &#357;a nenaplnilo, alebo &#382;e by som podmie&#328;oval svoju l&aacute;sku t&yacute;m, &#382;e prijme&scaron; moju radu&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Bo&#382;e, viem &#382;e si Stvorite&#318;, no stvoril si aj jedovat&eacute; rastliny, &#382;ihlavu a kom&aacute;re&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Stvoril som v&scaron;etko &#269;o existuje, vr&aacute;tane toho, &#269;o pova&#382;uje&scaron; za zl&eacute;. Ke&#271; som to tvoril, bolo to iba dobr&eacute;. &#317;udia s&uacute; zaslepen&iacute; nez&aacute;vislos&#357;ou a neuvedomuj&uacute; si svoje skuto&#269;n&eacute; miesto v stvorenstve. A tak &#357;ahaj&uacute; za sebou cel&eacute; stvorenstvo. V&#271;aka tomu nedok&aacute;&#382;u spozna&#357; a oceni&#357; v&yacute;znam toho, &#269;o som stvoril. Ale niektor&iacute; &#318;udia predsa len v&#271;aka vedeck&yacute;m discipl&iacute;nam dok&aacute;&#382;u odhali&#357; tajomstv&aacute;, ktor&eacute; boli ukryt&eacute; do stvorenstva. V&scaron;etko, &#269;o som stvoril, m&aacute; svoju kr&aacute;su a &#269;aro. A teda aj svoj v&yacute;znam. &#317;udia v&scaron;ak maj&uacute; sklon prehlasova&#357; nie&#269;o za dobr&eacute; &#269;i zl&eacute; a to bez toho, aby to naozaj poznali&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ale mysl&iacute;m si, &#382;e m&aacute;m pr&aacute;vo hneva&#357; sa, ke&#271; niekto ohrozuje moje dobro&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Ke&#271; ur&#269;uje&scaron;, &#269;o je dobr&eacute; a zl&eacute;, st&aacute;va&scaron; sa sudcom. Pochop, &#382;e je dobr&eacute; rozhodova&#357; o tom, &#269;o je dobr&eacute; pre tvoj &#382;ivot. Ale nem&ocirc;&#382;e to by&#357; na &uacute;kor in&yacute;ch &#318;ud&iacute;. Tak ako &#269;lovek, ktor&yacute; zbohatne na ne&scaron;&#357;ast&iacute; in&yacute;ch, nem&ocirc;&#382;e si vychutna&#357; svoje bohatstvo. Preto&#382;e to uskuto&#269;nil na &uacute;kor in&yacute;ch. &#317;udia nielen&#382;e &#318;ahkov&aacute;&#382;ne rozhoduj&uacute; o tom, &#269;o je dobr&eacute; pre ich &#382;ivot, ale predov&scaron;etk&yacute;m str&aacute;caj&uacute; z&aacute;brany a tak buduj&uacute; svoje &scaron;&#357;astie na &uacute;kor in&yacute;ch &#318;ud&iacute;. A nere&scaron;pektovanie hran&iacute;c in&yacute;ch vedie k nepokojom a k vojn&aacute;m&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>M&aacute;&scaron; pravdu. V&auml;&#269;&scaron;inu &#269;asu a energie som str&aacute;vil snahou z&iacute;ska&#357; to, o &#269;om som si myslel, &#382;e je to dobr&eacute;, &#269;i u&#382; to bola finan&#269;n&aacute; istota, zdravie, d&ocirc;chodok, alebo &#269;oko&#318;vek in&eacute;&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Vie&scaron;&hellip; je dobr&eacute; zodpovedne pristupova&#357; k &#382;ivotu. Ale &#318;udia vo svojej t&uacute;&#382;be po nez&aacute;vislosti sa za&#269;ali hra&#357; na boha. Vy&scaron;achovali ma zo svojho &#382;ivota. Sna&#382;ia sa pritom postavi&#357; svoj &#382;ivot na falo&scaron;n&yacute;ch istot&aacute;ch. A tak rozhoduj&uacute; o tom, &#269;o je dobr&eacute; a zl&eacute;. Rozhoduj&uacute; o tom, preto&#382;e m&#328;a vyl&uacute;&#269;ili zo svojho &#382;ivota. Ale bez mojej pomoci nie je mo&#382;n&eacute; dosta&#357; sa z tohto zovretia&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ak&eacute; je teda rie&scaron;enie?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Mus&iacute;te sa vzda&#357; pr&aacute;va rozhodova&#357; o tom, &#269;o je dobr&eacute; a zl&eacute;. A to je mo&#382;n&eacute; len vtedy, ke&#271; sa rozhodnete &#382;i&#357; len vo mne. Ak to chcete dosiahnu&#357;, mus&iacute;te ma pozna&#357; dos&#357; na to, aby ste mi verili a nau&#269;ili sa spo&#269;&iacute;va&#357; v dobre, ktor&yacute;m som ja s&aacute;m. Tak&#382;e nie va&scaron;a snaha rozhodova&#357; o dobre a zle, ale odovzdanos&#357; do mojich r&uacute;k v&aacute;m pom&ocirc;&#382;e spozna&#357; dobro&hellip; Vie&scaron;, zlo je slovo, ktor&eacute; ozna&#269;uje nepr&iacute;tomnos&#357; dobra, tak ako slovo tma zna&#269;&iacute; absenciu svetla. Zlo a tmu mo&#382;no pochopi&#357; len v kontexte svetla a dobra, preto&#382;e zlo a tma v skuto&#269;nosti neexistuj&uacute;. Ja som svetlo a dobro, som l&aacute;ska a niet vo mne temnoty. A preto &#269;lovek, ktor&yacute; sa rozhodne pre &#382;ivot bez mojej pr&iacute;tomnosti, ocitne sa v temnote. Nez&aacute;vislos&#357; vedie k zlu. Bez m&#328;a ste odk&aacute;zan&iacute; sami na seba. A to je smr&#357;, preto&#382;e ste sa oddelili odo m&#328;a, ktor&yacute; som &#382;ivot&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh: </strong>Povedz mi, kde v my&scaron;lienkach a predstav&aacute;ch tr&aacute;vi&scaron; najviac &#269;asu?</p>
<p><strong>&#268;lovek:</strong>Bo&#382;e, ve&#318;mi m&aacute;lo &#269;asu tr&aacute;vim v pr&iacute;tomnosti. S&#269;asti ma zv&auml;zuje minulos&#357;, kde tr&aacute;vim dos&#357; &#269;asu a v&auml;&#269;&scaron;inu &#269;asu tr&aacute;vim v bud&uacute;cnosti, teda my&scaron;lienkami na &#328;u&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Uvedomuje&scaron; si, &#382;e v tvojej predstave o bud&uacute;cnosti, ktor&uacute; ti v&auml;&#269;&scaron;inou diktuje nejak&yacute; strach, som len zriedka? Ako by si so mnou ner&aacute;tal&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>M&aacute;&scaron; pravdu&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ale pre&#269;o to rob&iacute;m?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Je to tvoja z&uacute;fal&aacute; snaha z&iacute;ska&#357; kontrolu nad nie&#269;&iacute;m, &#269;o nem&ocirc;&#382;e&scaron; ovl&aacute;dnu&#357;. Je nemo&#382;n&eacute;, aby si mal kontrolu nad bud&uacute;cnos&#357;ou. Sna&#382;&iacute;&scaron; sa hra&#357; na boha, predstavuje&scaron; si, &#382;e zlo, ktor&eacute;ho sa ob&aacute;va&scaron;, sa stane realitou a tak sa usiluje&scaron; robi&#357; pl&aacute;ny a opatrenia, aby si sa vyvaroval toho, &#269;oho sa ob&aacute;va&scaron;&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>&#268;o s t&yacute;m?</p>
<p><strong>Boh:</strong> V tvojom &#382;ivote je strach, preto&#382;e mi never&iacute;&scaron;. Never&iacute;&scaron; tomu, &#382;e &#357;a milujem. Never&iacute;&scaron;, &#382;e som dobr&yacute; a pochybuje&scaron; vo svojom srdci o tom, &#382;e &#357;a milujem a &#382;e si u m&#328;a v bezpe&#269;&iacute;.</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Bo&#382;e, pre&#269;o nezasiahne&scaron;, ke&#271; &#269;lovek sa postav&iacute; proti tebe, ke&#271; svoj&iacute;m konan&iacute;m &scaron;&iacute;ri zlo&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Lebo by to poprelo moju l&aacute;sku. Dal som v&aacute;m slobodu sa rozhodn&uacute;&#357;. Aj ke&#271; sloboda prin&aacute;&scaron;a so sebou riziko, &#382;e sa &#269;lovek rozhodne pre zlo. &#356;a&#382;ko hovori&#357; o l&aacute;ske, ak by bola vyn&uacute;ten&aacute;. Aj ja t&uacute;&#382;im po &uacute;primnej l&aacute;ske. Okrem toho, pre vz&#357;ahy je d&ocirc;le&#382;it&aacute; aj pokora. V na&scaron;om vz&#357;ahu, teda vo vz&#357;ahu medzi bo&#382;sk&yacute;mi osobami, ktor&eacute; tvoria Trojicu, je pokora pr&iacute;tomn&aacute;, navz&aacute;jom sa podria&#271;ujeme sebe navz&aacute;jom. Pri pokore nejde o autoritu &#269;i poslu&scaron;nos&#357;, je to vz&#357;ah pln&yacute; l&aacute;sky a &uacute;cty. Dokonca c&iacute;time pokoru aj pred &#269;lovekom, preto&#382;e t&uacute;&#382;ime, aby sa stal s&uacute;&#269;as&#357;ou siete na&scaron;ich vz&#357;ahov. Nechceme &#318;ud&iacute; bez v&ocirc;le, ale bratov a sestry, s ktor&yacute;mi sa budeme navz&aacute;jom zdiela&#357;. T&uacute;&#382;ime po partnerskom vz&#357;ahu a vz&aacute;jomnej &uacute;cte&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Kedy vznikol cel&yacute; probl&eacute;m?</p>
<p><strong>Boh:</strong> V raji, kde sa &#269;lovek rozhodol pre nez&aacute;vislos&#357; a tak n&aacute;s pustil k &bdquo;vode&rdquo;. V&auml;&#269;&scaron;ina mu&#382;ov za&#269;ala nach&aacute;dza&#357; svoju identitu vo svojej pr&aacute;ci a od nej odv&aacute;dzali svoju hodnotu &#269;i pocit bezpe&#269;ia a istoty. Dokonca za&#269;ali rozhodova&#357; o tom, &#269;o je dobr&eacute; a &#269;o zl&eacute;. Pred p&aacute;dom v raji mu&#382;i nach&aacute;dzali svoju identitu, ale aj svoju hodnotu, bezpe&#269;ie a istotu vo mne. Ale nie&#269;&iacute;m podobn&yacute;m pre&scaron;li aj &#382;eny. V&scaron;etky svoje o&#269;ak&aacute;vania preniesli na mu&#382;ov a t&yacute;m ich postavili do poz&iacute;cie, ktor&aacute; im nepatr&iacute;. Aj ony h&#318;adaj&uacute; svoju identitu, hodnotu, bezpe&#269;ie a istotu niekde, kde ich nen&aacute;jdu. Identita &#269;loveka, ale aj jeho hodnota, pocit bezpe&#269;ia a istoty, to v&scaron;etko je spojen&eacute; so mnou a &#318;udia to m&ocirc;&#382;u n&aacute;js&#357; len vo mne.</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>To vyznieva dos&#357; negat&iacute;vne, ve&#271; aj ty s&aacute;m si pri&scaron;iel v podobe &#269;loveka&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Pri&scaron;iel som ako &#269;lovek, aby som doplnil n&aacute;dhern&yacute; obraz, na ktor&yacute; sme v&aacute;s vytvorili. Od prv&eacute;ho d&#328;a sme ukryli &#382;enu v mu&#382;ovi, aby sme ju v prav&yacute; okamih mohli z neho vy&#328;a&#357;. Nestvorili sme mu&#382;a tak, aby &#382;il s&aacute;m. &#381;ena bola od za&#269;iatku na&scaron;&iacute;m z&aacute;merom. T&yacute;m, &#382;e sme ju vy&#328;ali, vytvorili sme sie&#357; vz&#357;ahov, ktor&aacute; je podobn&aacute; sieti vz&#357;ahov, ktor&uacute; m&aacute;me v Trojici. A na&scaron;e vz&#357;ahy v Trojici s&uacute; predobrazom &#318;udsk&yacute;ch vz&#357;ahov. Sna&#382;&iacute;me sa v&aacute;s in&scaron;pirova&#357;. Tak&#382;e &#382;ena zroden&aacute; z mu&#382;a a mu&#382; zroden&yacute; &#382;enou. A v&scaron;etci sme zroden&iacute; z Boha&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Tak&#382;e keby ste ako prv&uacute; stvorili &#382;enu, nebol by kruh vz&#357;ahov a teda ani mo&#382;nos&#357; rovnocenn&eacute;ho vz&#357;ahu medzi mu&#382;om a &#382;enou?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Na&scaron;&iacute;m z&aacute;merom bolo stvori&#357; bytosti, ktor&eacute; by boli &uacute;plne rovnak&yacute;mi a rovnocenn&yacute;mi protip&oacute;lmi - mu&#382;a a &#382;enu. No va&scaron;a nez&aacute;vislos&#357; a v&ocirc;&#318;a po moci a naplnen&iacute; v skuto&#269;nosti ni&#269;ia vz&#357;ah, po ktorom t&uacute;&#382;i va&scaron;e srdce.</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>&#268;asto si kladiem ot&aacute;zku, &#269;o by na mojom mieste urobil Je&#382;i&scaron;&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Dobr&yacute; &uacute;mysel, zl&yacute; n&aacute;pad. Ak sa rozhodne&scaron; &iacute;s&#357; touto cestou, daj mi vedie&#357;, ako to dopadne (Je&#382;i&scaron; sa zachichotal). Pozri, m&ocirc;j &#382;ivot nem&aacute; by&#357; pr&iacute;kladom, ktor&yacute; treba kop&iacute;rova&#357;. By&#357; moj&iacute;m nasledovn&iacute;kom neznamen&aacute; by&#357; ako Je&#382;i&scaron;, ale zriec&#357; sa nez&aacute;vislosti. Pri&scaron;iel som, aby som v&aacute;m dal &#382;ivot, skuto&#269;n&yacute; &#381;ivot, m&ocirc;j &#382;ivot. Pr&iacute;deme a budeme &#382;i&#357; n&aacute;&scaron; &#382;ivot vo v&aacute;s, tak&#382;e za&#269;nete vidie&#357; na&scaron;imi o&#269;ami, po&#269;u&#357; na&scaron;imi u&scaron;ami, dot&yacute;ka&#357; sa na&scaron;imi rukami a myslie&#357; ako my. No nikdy nebudeme od v&aacute;s vynucova&#357; toto spojenie. Ak chcete nie&#269;o robi&#357; po svojom, m&aacute;te mo&#382;nos&#357; sa realizova&#357;&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh: </strong>Drah&eacute; die&#357;a, teraz by som ti chcel polo&#382;i&#357; aj ja p&aacute;r ot&aacute;zok&hellip; M&aacute;&scaron; r&aacute;d svoje deti?</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Bo&#382;e, ve&#271; vie&scaron;, &#382;e milujem svoje deti&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Vie&scaron;, niektor&iacute; rodi&#269;ia s&uacute; prive&#318;mi zlomen&iacute; na to, aby &#318;&uacute;bili tak, ako treba a in&iacute; nedok&aacute;&#382;u milova&#357;. A ktor&eacute; z det&iacute; m&aacute;&scaron; najrad&scaron;ej?</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>&#381;iadne z nich ne&#318;&uacute;bim viac ne&#382; ostatn&eacute;. V&scaron;etky &#318;&uacute;bim rovnako. Teda ka&#382;d&eacute; &#318;&uacute;bim inak, lebo je jedine&#269;n&eacute;, ale &#382;iadne z nich nemilujem viac &#269;i menej&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> A &#269;o ke&#271; sa nespr&aacute;vaj&uacute; tak, ako by sa mali&hellip; &#268;o ak &#357;a prived&uacute; do rozpakov&hellip; ako to ovplyvn&iacute; tvoju l&aacute;sku?</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>V skuto&#269;nosti neovplyvn&iacute;. &Aacute;no, dotkne sa ma to. Niekedy som v rozpakoch a nahnevan&yacute;. Ale aj ke&#271; robia zle, st&aacute;le s&uacute; to moje deti. Ich spr&aacute;vanie sa m&ocirc;&#382;e dotkn&uacute;&#357; mojej hrdosti, ale neovplyvn&iacute; to moju l&aacute;sku k nim.</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Tak vyzer&aacute; prav&aacute; l&aacute;ska :). Mimochodom, o chv&iacute;&#318;u bude&scaron; sudcom&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ja a sudcom? Ale ve&#271; nem&aacute;m schopnosti niekoho s&uacute;di&#357;&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh: </strong>Ako&#382;e nie? Ve&#271; si cel&yacute; &#382;ivot posudzoval in&yacute;ch&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ale ve&#271; tak to rob&iacute;me v&scaron;etci&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>A koho budem s&uacute;di&#357;?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Boha. &#268;i mu nevy&#269;&iacute;ta&scaron; ka&#382;d&uacute; chv&iacute;&#318;u, &#382;e nezasiahol, &#382;e je zodpovedn&yacute; za v&scaron;etko, &#269;o sa deje?</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh: </strong>Tak sa rozhodni, ktor&eacute; z tvojich det&iacute; po smrti bude v pekle a ktor&eacute; v&nbsp;nebi!</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>&#268;o&#382;e?!</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh: </strong>Len &#357;a &#382;iadam, aby si urobil to, &#269;o pod&#318;a teba rob&iacute; Boh. Mysl&iacute;&scaron; si, &#382;e Boh to rob&iacute;, tak pre&#269;o to neurob&iacute;&scaron; aj ty?</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Nechcem by&#357; sudcom&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh: </strong>Mus&iacute;&scaron;&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Nem&ocirc;&#382;em&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Mohol by som &iacute;s&#357; namiesto nich? Pros&iacute;m, umo&#382;ni mi &iacute;s&#357; namiesto det&iacute;! Pros&iacute;m!</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Rozhodol si, &#382;e s&uacute; hodn&eacute; &#382;ivota. Rozhodol si rad&scaron;ej obetova&#357; seba ne&#382; ich. Tak miluje aj Boh. Ve&#271; poslal svojho Syna, aby &#318;ud&iacute; zachr&aacute;nil a obetoval sa namiesto nich&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh: </strong>Ale aj tak neviem pochopi&#357;, pre&#269;o nezasiahol ke&#271;&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Je ve&#318;a vec&iacute;, ktor&eacute; Bohu sp&ocirc;sobuj&uacute; boles&#357;. Tento svet je naru&scaron;en&yacute;. &#317;udia zat&uacute;&#382;ili po nez&aacute;vislosti a ke&#271; ju dostali, ke&#271; zneu&#382;ili slobodu a ubl&iacute;&#382;ili ostatn&yacute;m, volaj&uacute; po Bo&#382;om z&aacute;sahu a obvi&#328;uj&uacute; ho z toho, &#382;e nezasiahol. Ale Boh re&scaron;pektuje &#318;udsk&uacute; slobodu. Ak by zasiahol, &#318;udia by pri&scaron;li o nez&aacute;vislos&#357; a ozna&#269;ili by ho za tyrana. Tak &#269;o m&aacute; urobi&#357;? Ke&#271; nezasiahne je zl&yacute;, ke&#271; zasiahne je zl&yacute;&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ale neexistuje rie&scaron;enie, ako tento probl&eacute;m vyrie&scaron;i&#357;?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Existuje. Boh poslal svojho Syna, aby obetou na kr&iacute;&#382;i dal zados&#357; spravodlivosti. Re&scaron;pektuj&uacute;c slobodu a d&ocirc;stojnos&#357; &#318;ud&iacute;, pon&iacute;&#382;il a obetoval s&aacute;m seba, aby &#318;udia mali &#382;ivot. Tak&#382;e aj ke&#271; sa dej&uacute; veci, ktor&eacute; nie s&uacute; pekn&eacute;, aj ke&#271; &#318;udia trpia a Boh trp&iacute; s nimi (preto&#382;e ho bol&iacute; &#318;udsk&aacute; boles&#357;), na&scaron;iel cestu ako poskytn&uacute;&#357; rie&scaron;enie&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ale aj tak nerozumiem tomu, pre&#269;o zlo pri&scaron;lo do m&ocirc;jho &#382;ivota&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Ale to zlo nebol Bo&#382;&iacute; z&aacute;mer. To nebol Bo&#382;&iacute; pl&aacute;n. Boh nepotrebuje na dosiahnutie svojich dobr&yacute;ch z&aacute;merov zlo. V&#271;aka &#318;udom do ich sveta pri&scaron;lo zlo a Boh na zlo odpovedal l&aacute;skou. Nik v &#318;udskom svete nie je im&uacute;nny vo&#269;i zlu. Ak d&aacute;me bokom Bo&#382;&iacute; z&aacute;sah, potom cestou ako odstr&aacute;ni&#357; hlavn&uacute; pr&iacute;&#269;inu zla, je zrieknu&#357; sa nez&aacute;vislosti a vr&aacute;ti&#357; sa k Bohu. Treba presta&#357; s&uacute;di&#357; Boha a spozna&#357; ho tak&eacute;ho, ak&yacute; je. A necha&#357; si od neho poradi&#357;. Boh ako Otec chce svoje deti usmerni&#357; a z&aacute;rove&#328; im ponecha&#357; slobodu. No &#318;udia o usmernenie nestoja a v nez&aacute;vislosti sa &#269;asto rozhodn&uacute; zle, aj ke&#271; maj&uacute; dobr&yacute; &uacute;mysel&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Vie&scaron;, zlo, ktor&eacute; zav&iacute;talo do m&ocirc;jho &#382;ivota, mi pripad&aacute; tak&eacute; desiv&eacute;&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Tma skr&yacute;va skuto&#269;n&uacute; ve&#318;kos&#357; strachu, l&#382;&iacute; a &#318;&uacute;tosti. S&uacute; sk&ocirc;r tie&#328;om ako skuto&#269;nos&#357;ou a preto v tme vyzeraj&uacute; by&#357; v&auml;&#269;&scaron;ie. Ke&#271; na miesta, kde v &#269;loveku &#382;ij&uacute; prenikne svetlo, &#269;lovek ich  za&#269;ne vn&iacute;ma&#357; tak&eacute;, ak&eacute; naozaj s&uacute;&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ako proti tomu bojova&#357;?</p>
<p><strong>Boh:</strong> D&aacute; sa to, ale ve&#318;mi pomaly. Nedok&aacute;&#382;e&scaron; s t&yacute;m bojova&#357; s&aacute;m. Potrebuje&scaron; m&#328;a.  Tak u&#382; presta&#328; proti mne bojova&#357; a za&#269;nime bojova&#357; spolu&hellip; Bok po boku&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Tak &#269;o m&aacute;m robi&#357;?</p>
<p><strong>Boh:</strong> &#381;i&#357; v l&aacute;ske. Ke&#271; sa vr&aacute;ti&scaron; k Bohu, ke&#271; mu otvor&iacute;&scaron; svoje srdce, potom Boh vytvor&iacute; v tvojom vn&uacute;tri svoj domov a vznikne medzi vami puto. Boh t&uacute;&#382;i po vz&#357;ahu s tebou. Ak ho prijme&scaron;, podel&iacute; sa s tebou o svoju m&uacute;dros&#357;, nau&#269;&iacute; &#357;a milova&#357; l&aacute;skou, akou miluje on a bude po&#269;&uacute;va&#357; ako frfle&scaron;, hnev&aacute;&scaron; sa, ponosuje&scaron;&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Musel som sa zasmia&#357; :). A str&#269;il som do Je&#382;i&scaron;a&hellip;</p>
<p><strong>Boh: </strong>Presta&#328;!</p>
<p>&hellip;</p>
<p>V tom &#269;ase sme boli toti&#382; na ryba&#269;ke a Je&#382;i&scaron; sa sna&#382;il ulovi&#357; rybu <img src="http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/wp-includes/images/smilies/icon_smile.gif" alt=":)" class="wp-smiley"></p>
<p><strong>Boh: </strong>Pozri, ak&yacute; je kr&aacute;sny, u&#382; sa ho sna&#382;&iacute;m ulovi&#357; cel&eacute; t&yacute;&#382;dne. Asi ho nikdy nechyt&iacute;m&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ale ve&#271; si Boh, tak pre&#269;o mu neprik&aacute;&#382;e&scaron;, aby ti sko&#269;il na h&aacute;&#269;ik&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> To by som mohol, ale to by nebola &#382;iadna z&aacute;bava (vtedy sa Je&#382;i&scaron; u&scaron;krnul). Vie&scaron;, je to podobn&eacute; ako od niekoho vy&#382;adova&#357;, aby &#382;il pod&#318;a striktn&yacute;ch pravidiel. Akoby som od niekoho mohol chcie&#357;, aby takto &#382;il? Niektor&iacute; &#318;udia t&uacute;&#382;ia potom, aby som im r&aacute;no dal zoznam, &#269;o maj&uacute; urobi&#357; namiesto toho, aby &#382;ili, skuto&#269;ne &#382;ili. &#381;iadna te&oacute;ria &#269;i kniha ti nepom&ocirc;&#382;e. To je prosto &#382;ivot - necha&#357; sa n&iacute;m un&aacute;&scaron;a&#357; a h&#318;ada&#357; rie&scaron;enia, ke&#271; sa vyskytne nejak&yacute; probl&eacute;m. &#268;lovek nem&ocirc;&#382;e ma&#357; rados&#357; zo &#382;ivota, ke&#271; je sp&uacute;tan&yacute;, postaven&yacute; do &uacute;lohy &scaron;tatistu&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Bo&#382;e, hovor&iacute;&scaron; o Cirkvi ako o &#382;ene, ktor&uacute; miluje&scaron;. Ob&aacute;vam sa v&scaron;ak, &#382;e som ju nestretol&hellip; Nie je na mieste, kam chod&iacute;m ka&#382;d&uacute; nede&#318;u&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Je to t&yacute;m, &#382;e vid&iacute;&scaron; len in&scaron;tit&uacute;ciu, &#269;lovekom vytvoren&yacute; syst&eacute;m. Ale ja som nepri&scaron;iel budova&#357; in&scaron;tit&uacute;ciu. To, &#269;o vid&iacute;m ja, s&uacute; &#318;udia a ich &#382;ivoty, &#382;iv&eacute; d&yacute;chaj&uacute;ce spolo&#269;enstvo. Nie budovy &#269;i nejak&eacute; smernice. &#268;lovek nem&ocirc;&#382;e budova&#357; moju Cirkev, to je moja pr&aacute;ca a som v tom naozaj dobr&yacute;. V mojej Cirkvi ide o &#318;ud&iacute; a d&ocirc;raz sa kladie na vz&#357;ahy medzi &#318;u&#271;mi navz&aacute;jom, ale aj medzi &#269;lovekom a Bohom&hellip; to je moja Cirkev&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ale to je odli&scaron;n&eacute; od toho, &#269;o v cirkvi, v tej pozemskej, pre&#382;&iacute;vam&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Nech u&#382; je n&aacute;bo&#382;ensk&aacute; ma&scaron;in&eacute;ria akoko&#318;vek dobre mienen&aacute;, je schopn&aacute; rozhr&yacute;z&#357; &#318;ud&iacute; (Je&#382;i&scaron; pri t&yacute;chto slov&aacute;ch za&#357;al zuby). Vie&scaron;, ve&#318;mi ve&#318;a z toho, &#269;o sa rob&iacute; v mojom mene, nem&aacute; so mnou ni&#269; spolo&#269;n&eacute; a &#269;asto je to dokonca v rozpore s mojimi z&aacute;mermi.</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Asi nem&aacute;&scaron; v l&aacute;ske in&scaron;tit&uacute;cie&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Ale ja nezaklad&aacute;m in&scaron;tit&uacute;cie, nikdy som to nerobil. Zakladanie in&scaron;tit&uacute;ci&iacute;, to je pr&aacute;ca t&yacute;ch, &#269;o sa chc&uacute; hra&#357; na Boha. Tak&#382;e n&aacute;bo&#382;enstvo v takejto podobe ma nenadch&yacute;&#328;a a nenadch&yacute;&#328;a ma ani politika &#269;i ekon&oacute;mia&hellip; Spolu s n&aacute;bo&#382;enstvom je to trojica hr&ocirc;z, ktor&eacute; plienia t&uacute;to zem a zav&aacute;dzaj&uacute; t&yacute;ch, na ktor&yacute;ch mi z&aacute;le&#382;&iacute;. Je nejak&yacute; du&scaron;evn&yacute; nepokoj &#269;i &uacute;zkos&#357;, ktor&eacute; s nimi nie s&uacute; spojen&eacute;? &#317;udia sa boja neistoty. A v&scaron;etky tieto in&scaron;tit&uacute;cie sa sna&#382;ia vytvori&#357; ist&yacute; pocit bezpe&#269;ia a istoty. Ale to je lo&#382;. Len vo mne &#269;lovek m&ocirc;&#382;e n&aacute;js&#357; istotu a bezpe&#269;ie&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Akoby z m&ocirc;jho doteraj&scaron;ieho &#382;ivota ostali len ruiny&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Naozaj nem&aacute;m program. Som s ka&#382;d&yacute;m &#269;lovekom a ka&#382;d&yacute;, kto t&uacute;&#382;i po mne, sa m&ocirc;&#382;e so mnou stretn&uacute;&#357;&hellip; Pri&scaron;iel som, aby &#318;udia mali &#382;ivot a aby ho mali v plnosti&hellip; &#382;iadne &scaron;trukt&uacute;ry &#269;i smernice&hellip; Aby ste mali &#382;ivot, m&ocirc;j &#382;ivot. Ke&#271; kr&aacute;&#269;a&scaron; &#382;ivotom s&aacute;m, akoby si kr&aacute;&#269;al po vode. Nem&ocirc;&#382;e&scaron;. Ak sa o to pok&uacute;si&scaron;, klesne&scaron; ku dnu. Je &#357;a&#382;k&eacute; niekoho zachr&aacute;ni&#357;, ak ti nie je ochotn&yacute; d&ocirc;verova&#357;. Ale to je v&scaron;etko, &#269;o od teba chcem. Ke&#271; spadne&scaron;, dovo&#318; mi pr&iacute;s&#357; a zachr&aacute;ni&#357; &#357;a. Nie som sudca, ale miluj&uacute;ci Otec. Nenechaj sa oklama&#357; t&yacute;m, &#269;o ti o mne nahovorili v nejakej in&scaron;tit&uacute;cii&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ako m&ocirc;&#382;em bojova&#357; s in&scaron;tit&uacute;ciami?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Vie&scaron;, in&scaron;tit&uacute;ciam sa nevyhne&scaron;. Dnes s&uacute; doslova v&scaron;ade. Ale m&ocirc;&#382;em ti da&#357; vo&#318;nos&#357;, aby &#357;a &#382;iadna z nich nesp&uacute;tala. Vo mne dosiahne&scaron; slobodu, v&#271;aka ktorej u&#382; &#382;iadna in&scaron;tit&uacute;cia nebude ma&#357; nad tebou moc. A tak sa bude&scaron; m&ocirc;c&#357; pohybova&#357; v akomko&#318;vek syst&eacute;me &#269;i in&scaron;tit&uacute;cii bez toho, aby si riskoval, &#382;e &#357;a sp&uacute;taj&uacute;. Jednoducho patr&iacute;&scaron; mne, ja som tvoj Boh a nikto in&yacute; nem&aacute; nad tebou moc. Si obyvate&#318;om m&ocirc;jho kr&aacute;&#318;ovstva a &#382;iadne z&aacute;kony, &#269;i u&#382; svetsk&eacute;, alebo n&aacute;bo&#382;ensk&eacute;, nemaj&uacute; nad tebou nijak&uacute; moc. &#317;udia ktor&iacute; ma naozaj poznaj&uacute;, s&uacute; slobodn&iacute; a nepotrebuj&uacute; k tomu nejak&eacute; smernice &#269;i program&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>&#381;i&#357; v tebe a cez teba znamen&aacute; by&#357; kres&#357;anom?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Haha. Ja nie som kres&#357;an. T&iacute; &#269;o ma miluj&uacute;, poch&aacute;dzaj&uacute; z r&ocirc;znych syst&eacute;mov, n&aacute;bo&#382;enstiev a ideol&oacute;gi&iacute;. Dokonca mnoh&iacute; nepatria do &#382;iadnych n&aacute;bo&#382;ensk&yacute;ch in&scaron;tit&uacute;ci&iacute; alebo s&uacute; na okraji spolo&#269;nosti. T&uacute;&#382;im po tom, aby sa ka&#382;d&yacute; z nich stal synom a dc&eacute;rou m&ocirc;jho Otca, moj&iacute;m bratom &#269;i sestrou. Tam, kde je. Nech ka&#382;d&yacute; h&#318;ad&aacute; cestu ku mne&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Znamen&aacute; to, &#382;e v&scaron;etky cesty ved&uacute; k tebe?</p>
<p><strong>Boh:</strong> To nie. V&auml;&#269;&scaron;ina ciest nevedie nikam. Ale ja prejdem ak&uacute;ko&#318;vek cestu v snahe n&aacute;js&#357;, sprev&aacute;dza&#357; &#269;i zachr&aacute;ni&#357; &#269;loveka.</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Prep&aacute;&#269;, viem &#382;e som trdlo, ale m&ocirc;&#382;eme sa e&scaron;te vr&aacute;ti&#357; k utrpeniu?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Ale moje trdlo :). Vie&scaron;, to, &#382;e dok&aacute;&#382;em z trag&eacute;die vy&#357;a&#382;i&#357; ve&#318;a dobr&eacute;ho neznamen&aacute;, &#382;e t&uacute;&#382;im po tom, aby sa stali. Nemysli si, &#382;e ke&#271; nie&#269;o vyu&#382;ijem, tak som aj zariadil, aby sa to stalo. Ke&#271; sa &#269;loveku stane nie&#269;o zl&eacute;, sna&#382;&iacute;m sa to zl&eacute; premeni&#357;, sna&#382;&iacute;m sa to zl&eacute; vyv&aacute;&#382;i&#357; dobrom&hellip; Vie&scaron;, milosrdenstvo nez&aacute;vis&iacute; od existencie utrpenia, ale tam, kde je utrpenie, m&aacute; milosrdenstvo ve&#318;a farieb&hellip; Ke&#271; pr&iacute;de zlo do &#382;ivota &#269;loveka, stoj&iacute;m na strane &#269;loveka a pom&aacute;ham mu postavi&#357; sa na nohy&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Bo&#382;e, vie&scaron;, v&#382;dy som mal rad&scaron;ej Je&#382;i&scaron;a, ne&#382; teba - nebesk&eacute;ho Otca. On p&ocirc;sobil tak l&aacute;skavo a ty ako&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Je&#382;i&scaron; pri&scaron;iel uk&aacute;za&#357; &#318;u&#271;om, kto som a ve&#318;a &#318;ud&iacute; ver&iacute; v jeho dobrotu. Ale e&scaron;te st&aacute;le pretrv&aacute;va tak&eacute; &scaron;katu&#318;kovanie, &#382;e Je&#382;i&scaron; je ten dobr&yacute; a ja som ten zl&yacute;, nemilosrdn&yacute; starec &#269;o m&aacute; z&aacute;&#318;ubu v trestoch&hellip; Neviem, pre&#269;o sa to tak v&#382;ilo. Najviac ma &scaron;tve, &#382;e tak&yacute;to obraz &scaron;&iacute;ria aj cirkevn&iacute; predstavitelia. Ak chc&uacute; &#318;u&#271;om poveda&#357;, &#269;o je pod&#318;a nich spr&aacute;vne, potrebuj&uacute; pr&iacute;sneho Otca. Ke&#271; hovoria o l&aacute;ske a odpusten&iacute;, utiekaj&uacute; sa k Je&#382;i&scaron;ovi. Ke&#271; Je&#382;i&scaron; p&ocirc;sobil na zemi, cez neho som tu p&ocirc;sobil aj ja ako Otec a tie&#382; tu bol pr&iacute;tomn&yacute; aj Duch Sv&auml;t&yacute;.</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Miluje&scaron; aj m&#328;a? Pre&#269;o miluje&scaron; niekoho, ako som ja? Ako to, &#382;e po tom v&scaron;etkom m&aacute;&scaron; o m&#328;a z&aacute;ujem?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Preto&#382;e &#357;a milujem. Nestar&aacute;m sa o to, &#269;o bude&scaron; robi&#357; ani k ak&yacute;m rozhodnutiam dospeje&scaron;. Ja to viem. Povedzme, &#382;e viem, &#382;e bude&scaron; potrebova&#357; &scaron;tyridsa&#357;sedem p&aacute;dov, aby si dozrel a zmenil sa (po &#269;om t&uacute;&#382;im, preto&#382;e viem, k&yacute;m sa m&ocirc;&#382;e&scaron; sta&#357; a t&uacute;&#382;im, aby si napredoval). Ale ke&#271; padne&scaron;, nie som znechuten&yacute; ani sklaman&yacute;, ale nad&scaron;en&yacute;. Preto&#382;e padne&scaron; u&#382; len &scaron;tyrid&scaron;es&#357; kr&aacute;t. A ten prv&yacute; p&aacute;d je cestou k tvojmu uzdraveniu&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Tak a teraz sa c&iacute;tim vinn&yacute;&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Ale pre&#269;o. Chichi. Nejde o pocit viny. Vina ti nepom&ocirc;&#382;e n&aacute;js&#357; vo mne slobodu. M&ocirc;&#382;e &#357;a privies&#357; k tomu, &#382;e za&#269;ne&scaron; rozm&yacute;&scaron;la&#357; o hodnot&aacute;ch. &#268;o je samo o sebe dobr&eacute;. Ale mne predov&scaron;etk&yacute;m ide o tvoje srdce. &#268;o sa deje v tvojom vn&uacute;tri. Svedomie je d&ocirc;le&#382;it&eacute;, ale nenechaj sa n&iacute;m sp&uacute;ta&#357; &#269;i ochromi&#357;. Preto&#382;e ja &#357;a milujem. Svedomie pom&aacute;ha, aby si sa vr&aacute;til ku mne, ale nedovo&#318; vine, aby &#357;a sp&uacute;tala a zabr&aacute;nila ti pr&iacute;s&#357; ku mne..</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Vie&scaron;, ve&#318;mi som sa &#357;a sna&#382;il vytla&#269;i&#357; zo svojho &#382;ivota&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> &#317;udia su hu&#382;evnat&iacute;, pokia&#318; ide o snahu dosiahnu&#357; nez&aacute;vislos&#357;, hoci ide len o ich falo&scaron;n&uacute; predstavu. A tak nach&aacute;dzaj&uacute; svoju identitu a hodnotu vo svojom svete. Ale ten nestoj&iacute; na skuto&#269;n&yacute;ch princ&iacute;poch. Len cezo m&#328;a objavia svoju skuto&#269;n&uacute; identitu. Ale vie&scaron;, &uacute;primn&aacute; l&aacute;ska k ni&#269;omu nen&uacute;ti&hellip;Nikto nevie, pred &#269;&iacute;m v&scaron;etk&yacute;m som svet zachr&aacute;nil (zlo ktor&eacute; sa v&#271;aka m&ocirc;jmu z&aacute;sahu nestalo). Keby som zru&scaron;il nez&aacute;vislos&#357; v snahe chr&aacute;ni&#357; &#318;ud&iacute; pred zlom, svet v s&uacute;&#269;asnej podobe by prestal existova&#357;. A l&aacute;ska by nemala zmysel.  Zlo sa dot&yacute;ka v&scaron;etk&yacute;ch &#318;ud&iacute;&hellip; &#269;i u&#382; sa ku mne hl&aacute;sia, alebo nie&hellip; Keby som &#269;loveku od&#328;al slobodu, bol by to prejav ne&uacute;cty vo&#269;i &#269;loveku&hellip; akoby som mu povedal, &#382;e mu never&iacute;m, &#382;e ma sklamal, &#382;e sa uk&aacute;zal ako nehodn&yacute;&hellip; A nakoniec vyn&uacute;ten&aacute; l&aacute;ska nem&aacute; zmysel, v skuto&#269;nosti nie je l&aacute;skou&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ale to mi ned&aacute;va zmysel&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> &#317;udia s&uacute; nepredstavite&#318;ne n&aacute;dhern&iacute;. To, &#382;e robia hrozn&eacute; a ni&#269;iv&eacute; rozhodnutia neznamen&aacute;, &#382;e si zasl&uacute;&#382;ia men&scaron;&iacute; re&scaron;pekt a to pre to, &#269;o je ich podstatou - s&uacute; vrcholom m&ocirc;jho Stvorenia a stredobodom m&ocirc;jho z&aacute;ujmu. M&ocirc;j z&aacute;mer je prejavom l&aacute;sky. Sna&#382;&iacute;m sa vytvori&#357; &#382;ivot zo smrti, vnies&#357; slobodu do bezn&aacute;deje a premeni&#357; tmu na svetlo. Cez smr&#357; a vzkriesenie Krista som sa zmieril so svetom. Z mojej strany u&#382; ni&#269; nebr&aacute;ni zmiereniu medzi Bohom a &#269;lovekom. Teraz u&#382; je len na &#318;u&#271;och, &#269;i prijm&uacute; toto zmierenie. Podstatou l&aacute;sky nie je vynucova&#357; l&aacute;sku, ale milova&#357; a tak vytv&aacute;ra&#357; priestor, aby srdce na l&aacute;sku odpovedalo l&aacute;skou&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>&#268;o ak si &#357;a pom&yacute;lim s in&yacute;m hlasom v snahe po&#269;u&#357; tvoj hlas vo svojom vn&uacute;tri uver&iacute;m niekomu in&eacute;mu&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Jasn&eacute;, &#382;e sem-tam urob&iacute;&scaron; chybu, to je v poriadku, ale v&#271;aka prehlbovaniu n&aacute;&scaron;ho vz&#357;ahu sa bude aj na&scaron;a komunik&aacute;cia zlep&scaron;ova&#357; a tak lep&scaron;ie dok&aacute;&#382;e&scaron; zachyti&#357; m&ocirc;j hlas&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ale ja nechcem robi&#357; chyby&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Ale chyby s&uacute; s&uacute;&#269;as&#357;ou &#382;ivota. Aj cez chyby &#269;lovek dozrieva a vytv&aacute;ra priestor pre Boha a jeho p&ocirc;sobenie vo svete&hellip; Ke&#271; urob&iacute;&scaron; chybu a otvor&iacute;&scaron; sa Bohu, m&ocirc;&#382;e&scaron; sa sta&#357; jeho n&aacute;strojom a cez teba m&ocirc;&#382;e vnies&#357; do sveta ve&#318;a dobra&hellip; Nevn&iacute;maj chyby ako nie&#269;o negat&iacute;vne, nau&#269; sa ich premie&#328;a&#357;&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh: </strong>Len si spome&#328;, ako sm&uacute;tok zredukoval farby v tvojom &#382;ivote&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Tak mi pom&ocirc;&#382; ho prekona&#357;&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh: </strong>Nenechaj sa znechuti&#357;. Nech by sa stalo &#269;oko&#318;vek, stoj&iacute;m pri tebe a milujem &#357;a, nech by si vyviedol &#269;oko&#318;vek. Usilovne h&#318;adaj pravdu a nezabudni, &#382;e som jedin&yacute;, komu m&ocirc;&#382;e&scaron; naozaj veri&#357;&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ale zhov&aacute;ra&#357; sa s tebou je zlo&#382;itej&scaron;ie ne&#382; sa riadi&#357; nejak&yacute;mi pravidlami&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh: </strong>&#268;o mysl&iacute;&scaron; pod t&yacute;mi pravidlami?</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ve&#271; vie&scaron;, to, &#269;o je v P&iacute;sme&hellip; &#382;e treba robi&#357; dobr&eacute; veci a vyh&yacute;ba&#357; sa zlu, by&#357; l&aacute;skav&yacute; k chudobn&yacute;m, &#269;&iacute;ta&#357; Bibliu, modli&#357; sa a chodi&#357; do kostola&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh: </strong>A ako sa ti v tom dar&iacute;?</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>No ni&#269; moc&hellip; S&uacute; chv&iacute;le, kedy sa mi dar&iacute;, ale v&auml;&#269;&scaron;inou s nie&#269;&iacute;m z&aacute;pas&iacute;m alebo m&aacute;m pocit viny. Je pre m&#328;a &#357;a&#382;ke udr&#382;a&#357; si motiv&aacute;ciu&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh: </strong>Ale biblia &#357;a neu&#269;&iacute; dr&#382;a&#357; sa pravidiel!</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>???</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>Boh: </strong>Je to obraz Je&#382;i&scaron;a. Hoci ti m&ocirc;&#382;e Biblia poveda&#357; nie&#269;o o tom, ak&yacute; je Boh a dokonca aj o tom, &#269;o je dobr&eacute;, ni&#269; z toho nem&ocirc;&#382;e&scaron; urobi&#357; s&aacute;m. &#381;ivot je v &#327;om a v nikom inom. H&aacute;dam si si nemyslel, &#382;e by si mohol &#382;i&#357; Bo&#382;iu spravodlivos&#357; na vlastn&uacute; p&auml;s&#357;? Je pravda, &#382;e vz&#357;ahy s&uacute; ove&#318;a zlo&#382;itej&scaron;ie ne&#382; pravidl&aacute;, ale pravidl&aacute; ti nikdy nedaj&uacute; odpovede na najhlb&scaron;ie ot&aacute;zky srdca a nikdy &#357;a nebud&uacute; milova&#357;. Vo mne n&aacute;jde&scaron; odpovede, cez rozhovor so mnou n&aacute;jde&scaron; odpove&#271; a ja &#357;a milujem&hellip; Nenechaj sa sp&uacute;ta&#357; nejak&yacute;mi pravidlami. Vz&#357;ah so mnou a moje rady pre teba s&uacute; d&ocirc;le&#382;itej&scaron;ie ne&#382; nejak&eacute; smernice&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Tak&#382;e m&aacute;m kr&aacute;&#269;a&#357; svojou cestou?&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Pre&#269;o ma miluje&scaron;, ak ti ako Bohu nem&ocirc;&#382;em ni&#269; pon&uacute;knu&#357;&hellip; ve&#271; nie som Bohom a vlastne si cel&yacute;m moj&iacute;m &#382;ivotom&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Nem&ocirc;&#382;e&scaron; mi pon&uacute;knu&#357; ni&#269;, &#269;o by pridalo nie&#269;o k tomu, &#269;&iacute;m som, alebo nie&#269;o z toho ubralo. Pr&aacute;ve t&yacute;m, &#382;e mi nem&ocirc;&#382;e&scaron; pon&uacute;knu&#357; nie&#269;o, &#269;o by mi ch&yacute;balo, nie si postaven&yacute; do poz&iacute;cie, &#382;e mus&iacute;&scaron; splni&#357; nejak&uacute; &uacute;lohu alebo o&#269;ak&aacute;vania. Jednoducho t&uacute;&#382;im po vz&#357;ahu s tebou&hellip; nie preto, &#382;eby som t&yacute;m nie&#269;o z&iacute;skal, ale preto, &#382;e &#357;a milujem. A moja l&aacute;ska si nekladie podmienky&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ale m&aacute;&scaron; rados&#357; z toho, ke&#271; niekto rastie a napreduje&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> To &aacute;no, preto&#382;e dozrieva a m&aacute; v&auml;&#269;&scaron;iu &uacute;&#269;as&#357; na mojom &#382;ivote. Akoby sa viac pon&aacute;ral do mojej l&aacute;sky&hellip; ako Boh - Otec nie som &#318;udsk&aacute; bytos&#357;, ale som ti bl&iacute;zky cez Je&#382;i&scaron;a, ktor&yacute; sa stal &#269;lovekom. Tak&#382;e z mojej strany naozaj ide o nezi&scaron;tn&yacute; z&aacute;ujem o &#269;loveka.</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ak sa e&scaron;te vr&aacute;time k pravidl&aacute;m, &#269;asto z&aacute;pas&iacute;m s desatorom&hellip;</p>
<p><strong>Boh: </strong>A &#269;o si mysl&iacute;&scaron;, pre&#269;o sme s n&iacute;m pri&scaron;li?</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ja neviem, u&#269;ili ma, &#382;e vedie &#318;ud&iacute; k tomu, aby &#382;ili v s&uacute;lade s tvojimi o&#269;ak&aacute;vaniami&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Ak by to tak bolo, &#269;o mysl&iacute;&scaron;, ko&#318;ko &#318;ud&iacute; doteraz pod&#318;a nich &#382;ilo?</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Neviem&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> V skuto&#269;nosti sa to podarilo len Je&#382;i&scaron;ovi&hellip; Nielen&#382;e re&scaron;pektoval prik&aacute;zania, ale predov&scaron;etk&yacute;m dokonale naplnil ich ducha. A to dok&aacute;zal len v&#271;aka tomu, &#382;e &#382;il vo mne&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ale pre&#269;o sme dostali desatoro?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Malo v&aacute;m nastavi&#357; zrkadlo, aby ste videli, ak&aacute; &scaron;pinav&aacute; je va&scaron;a tv&aacute;r, ke&#271; &#382;ijete sami a pre seba, ke&#271; m&#328;a odstr&#269;&iacute;te niekam do k&uacute;ta&hellip; Desatoro sme v&aacute;m nedali preto, aby ste vzali spravodlivos&#357; do svojich r&uacute;k &#269;i posudzovali, kto je dobr&yacute; a zl&yacute;&hellip; Spome&#328; si, za ak&yacute;ch okolnost&iacute; som dal &#318;u&#271;om desatoro&hellip; Malo im nastavi&#357; zrkadlo&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ale s&uacute; mnoh&iacute;, ktor&iacute; sa pova&#382;uj&uacute; za spravodliv&yacute;ch, preto&#382;e dodr&#382;iavaj&uacute; prik&aacute;zania&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> M&ocirc;&#382;e&scaron; si o&#269;isti&#357; tv&aacute;r pred zrkadlom, ktor&eacute; ti ukazuje, &#382;e si &scaron;pinav&yacute;? V prik&aacute;zaniach nie je milosrdenstvo. Ani n&aacute;hodou. Preto ich Je&#382;i&scaron; v&scaron;etky splnil za &#318;ud&iacute; - aby u&#382; nemali nad vami moc. A z&aacute;kon, ktor&yacute; kedysi obsahoval nemo&#382;n&eacute; po&#382;iadavky, sa v skuto&#269;nosti stal pr&iacute;s&#318;ubom, ktor&yacute; Boh nap&#314;&#328;a v &#269;loveku. Ale ke&#271; ma odstrkuje&scaron;, potom je tento pr&iacute;s&#318;ub pr&aacute;zdny. Je&#382;i&scaron; po&#382;iadavky pochoval, u&#382; nemaj&uacute; moc obvi&#328;ova&#357; &#269;i prikazova&#357;. Je&#382;i&scaron; je pr&iacute;s&#318;ub aj jeho naplnenie.</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>To znamen&aacute;, &#382;e nemus&iacute;m dodr&#382;iava&#357; pravidl&aacute;?</p>
<p><strong>Boh:</strong> &Aacute;no, cez Je&#382;i&scaron;a nepodlieha&scaron; &#382;iadnym z&aacute;konom.</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>To nemysl&iacute;&scaron; v&aacute;&#382;ne, ve&#271;&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Pozri, slobody sa boja t&iacute;, &#269;o ned&ocirc;veruj&uacute; v Boha. Ned&ocirc;veruj&uacute; v &#269;loveka. Neveria tomu, &#382;e &#269;lovek, ktor&yacute; ma miluje, je dobr&yacute; a rob&iacute; dobr&eacute; veci. A tak sa sna&#382;ia sp&uacute;ta&#357; &#269;loveka, vymyslie&#357; pravidl&aacute;, smernice &#269;i z&aacute;kony, ktor&eacute; by sp&uacute;tali &#269;loveka. Ale to v&scaron;etko je fakticky prehl&aacute;sen&iacute;m nez&aacute;vislosti, sp&ocirc;sobom ako udr&#382;a&#357; kontrolu a op&auml;&#357; ma vy&scaron;achova&#357; zo &#382;ivota.</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Preto m&aacute;me radi z&aacute;kony? Preto&#382;e n&aacute;m poskytuj&uacute; kontrolu nad in&yacute;mi?</p>
<p><strong>Boh:</strong> V skuto&#269;nosti je to hor&scaron;ie. Milujete z&aacute;kony, preto&#382;e v&aacute;m d&aacute;vaj&uacute; moc s&uacute;di&#357; druh&yacute;ch a ma&#357; poci&#357;, &#382;e ste nad nimi. Pravidl&aacute; nedok&aacute;&#382;u prinies&#357; slobodu, maj&uacute; len moc obvi&#328;ova&#357;.</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Tak&#382;e zodpovednos&#357; a o&#269;ak&aacute;vanie s&uacute; len &#271;al&scaron;ou podobou pravidiel, snahou sp&uacute;ta&#357; &#269;loveka&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Vie&scaron;, &#269;lovek ktor&yacute; &#382;ije vo mne, sna&#382;&iacute; sa by&#357; obohaten&iacute;m pre druh&yacute;ch, sna&#382;&iacute; sa kona&#357; dobro&hellip; To, &#382;e &#382;ije vo mne, je z&aacute;rukou, &#382;e jeho snahou je dobro, aj ke&#271; rob&iacute; chyby a pad&aacute;. &#381;ivot vo mne d&aacute;va v&auml;&#269;&scaron;iu z&aacute;ruku, &#382;e spolo&#269;nos&#357; sa bude ubera&#357; spr&aacute;vnym smerom ne&#382; nejak&eacute; z&aacute;kony &#269;i cirkevn&eacute; smernice&hellip; Ja u&#269;&iacute;m &#318;ud&iacute; l&aacute;ske a l&aacute;ska ich motivuje premiena&#357; svoje &#382;ivoty a st&aacute;va&#357; sa lep&scaron;&iacute;m &#269;lovekom. Ale z&aacute;kon &#269;i cirkevn&yacute; predpis ich u&#269;&iacute; povinnosti a zab&iacute;ja ich l&aacute;sku&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Si neskuto&#269;n&yacute;, pre&#269;o som to nepo&#269;ul sk&ocirc;r? <img src="http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/wp-includes/images/smilies/icon_smile.gif" alt=":)" class="wp-smiley"></p>
<p><strong>Boh:</strong> N&aacute;bo&#382;enstvo uplat&#328;uje z&aacute;kon, aby z&iacute;skalo moc a kontrolu nad &#318;u&#271;mi, ktor&yacute;ch potrebuje, ak chce pre&#382;i&#357;. Ja v&aacute;m v&scaron;ak d&aacute;vam slobodu, vediem v&aacute;s k l&aacute;ske, aby ste milovali&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Tak&#382;e cez teba&hellip; v&#271;aka tomu, &#382;e &#382;ijeme v tebe, ocitneme sa nad t&yacute;m v&scaron;etk&yacute;m a presiahneme tento svet&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> &Aacute;no. To, &#382;e &#382;ije&scaron; vo vz&#357;ahu so mnou, je cestou k tomu, aby si sa premie&#328;al a vn&aacute;&scaron;al do spolo&#269;nosti dobro. Povinnos&#357; a o&#269;ak&aacute;vanie ved&uacute; k hanbe, k vine a k ods&uacute;deniu. A s&uacute; zodpovedn&eacute; za to, &#382;e sa do popredia dostal v&yacute;kon, pod&#318;a ktor&eacute;ho je dnes hodnoten&yacute; ka&#382;d&yacute; &#269;lovek. Sk&uacute;s si predstavi&#357; &#382;ivot, kde by si nebol pod tlakom sp&#314;&#328;a&#357; nejak&eacute; o&#269;ak&aacute;vania&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>To by bolo n&aacute;dhern&eacute;. Ale &#269;o &#318;ud&iacute; potom motivuje?</p>
<p><strong>Boh:</strong> L&aacute;ska. L&aacute;ska, ktorou milujem &#269;loveka, a l&aacute;ska, ktorou sa &#318;udia miluj&uacute; navz&aacute;jom a v ktorej sa zrkadl&iacute; aj moja l&aacute;ska k &#269;loveku.</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Tak&#382;e ty odo m&#328;a ni&#269; neo&#269;ak&aacute;va&scaron;?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Ja o tebe viem v&scaron;etko. Ako by som mal nie&#269;o o&#269;ak&aacute;va&#357;? M&aacute;m o&#269;ak&aacute;va&#357;, &#382;e sa stane nie&#269;o, o &#269;om neviem? Hihi. Viem, kto si a viem, k&yacute;m sa m&ocirc;&#382;e&scaron; sta&#357; a k&yacute;m sa nakoniec stane&scaron;. Pozn&aacute;m tvoje rozhodnutia, dokonca aj tie, kedy si ubl&iacute;&#382;i&scaron; a vzdiali&scaron; sa z mojej bl&iacute;zkosti. Pozn&aacute;m &#357;a a viem, &#269;o sa stane, preto ma nem&aacute;&scaron; ako prekvapi&#357;. A tak nem&aacute;m ani &#382;iadne o&#269;ak&aacute;vania. Som s tebou a pok&uacute;sim sa pom&ocirc;c&#357; ti z &uacute;lomkov tvojho &#382;ivota posklada&#357; nie&#269;o n&aacute;dhern&eacute;. A ke&#271;&#382;e nem&aacute;m o&#269;ak&aacute;vania, nehroz&iacute;, &#382;e by si ma sklamal&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>Ale neo&#269;ak&aacute;va&scaron;, &#382;e si usporiadame priority&hellip; Boh na prvom mieste a tak&hellip;</p>
<p><strong>Boh:</strong> Tak&yacute;to &#382;ivot vedie k hierarchii. Ak d&aacute;&scaron; na vrchol pyram&iacute;dy Boha, ko&#318;ko &#269;asu ti ostane pre ostatn&eacute; hodnoty a ko&#318;ko &#269;asu je dos&#357; vo vz&#357;ahu? S&aacute;m vie&scaron;, &#382;e &#269;asto nem&aacute;&scaron; k dispoz&iacute;cii to&#318;ko &#269;asu, ko&#318;ko by si chcel venova&#357; t&yacute;m, ktor&yacute;ch miluje&scaron;. M&aacute;m pr&iacute;s&#357; a obra&#357; &#357;a o v&scaron;etok &#269;as, preto&#382;e som &#269;&iacute;slo 1? Nechcem kus z teba, &#269;i v&auml;&#269;&scaron;inu z tvojho &#269;asu a &#382;ivota. Nechcem by&#357; na prvom mieste, chcem by&#357; vo v&scaron;etkom. Chcem &#357;a cel&eacute;ho. To znamen&aacute;, &#382;e chcem, aby si ma poz&yacute;val do v&scaron;etk&eacute;ho, &#269;o rob&iacute;&scaron;. Aby som mohol by&#357; st&aacute;le s tebou, &#269;i u&#382; sa raduje&scaron;, alebo sm&uacute;ti&scaron;&hellip; aby si ma spoznal a stret&aacute;val aj v &#318;u&#271;och okolo seba&hellip; Tak&#382;e nie vz&#357;ah so mnou na &uacute;kor ostatn&yacute;ch vz&#357;ahov, ale vz&#357;ah so mnou vo v&scaron;etkom, &#269;o pre&#382;&iacute;va&scaron;&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p><strong>&#268;lovek: </strong>My&scaron;lienka na z&aacute;ver?</p>
<p><strong>Boh:</strong> Som tvoj&iacute;m Bohom. T&uacute;&#382;im po vz&#357;ahu s tebou. Nech by sa stalo &#269;oko&#318;vek, stoj&iacute;m pri tebe&hellip; Nemus&iacute;&scaron; sa ma b&aacute;&#357;. V skuto&#269;nosti &#357;a milujem a t&uacute;&#382;im by&#357; tvojou oporou, aj ke&#271; padne&scaron;. Neboj sa pr&iacute;s&#357; ku mne, nech ti pof&uacute;kam rany. Otvor svoje srdce, nech m&ocirc;&#382;em do neho vojs&#357;. Nem&aacute;m z&aacute;ujem ti nie&#269;o vy&#269;&iacute;ta&#357;, ale ke&#271; bude&scaron; chcie&#357; vedie&#357;, ako sa vyh&yacute;ba&#357; zraneniam a rozsieva&#357; menej zranen&iacute;, r&aacute;d ti porad&iacute;m. No predov&scaron;etk&yacute;m, ver vo m&#328;a. Nenechaj sa sp&uacute;ta&#357; z&aacute;konmi a o&#269;ak&aacute;vaniami, &#269;i cirkevn&yacute;mi predpismi a obrazmi, ktor&eacute; o mne vytv&aacute;ra cirkev. Ty s&aacute;m ma spozn&aacute;vaj a cez l&aacute;sku, ktor&uacute; ti pon&uacute;kam, h&#318;adaj rie&scaron;enia pre svoj &#382;ivot. Ja som cesta, pravda a &#382;ivot&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p align="RIGHT"><strong>Tom&aacute;&scaron; Hupka</strong></p>
<p><strong>&hellip;<br></strong></p>
<p><strong>.spracovan&eacute; pod&#318;a: </strong></p>
<p>William P. Young: Chatr&#269;. Tatran 2009, 198 s., ISBN 978-80-222-0562-7</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/11/14/na-%e2%80%9ekoberci-u-najvyssieho-rozhovor-s-bohom/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>Ako sa dobre pohádať s partnerom&#8230;</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/09/28/ako-sa-dobre-pohadat-s-partnerom/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/09/28/ako-sa-dobre-pohadat-s-partnerom/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 28 Sep 2010 08:08:59 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>tomáš Hupka</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Vzťahy & láska]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/?p=564</guid>
		<description><![CDATA[

Ke&#271; sa mi dostala do r&#250;k kniha Ako sa dobre poh&#225;da&#357; s partnerom, prizn&#225;m sa, &#382;e som jej neveril. Patr&#237;m toti&#382; k &#318;u&#271;om, ktor&#237; sa h&#225;daj&#250; len m&#225;lokedy. Nie&#382;e by som nechcel,  ale ke&#271; som to sk&#250;&#353;al naposledy - pred nieko&#318;k&#253;mi rokmi, nedopadlo to dobre. Moja t&#250;&#382;ba pre&#269;isti&#357; ten vz&#357;ah (od toho, &#269;o by [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p>Ke&#271; sa mi dostala do r&uacute;k kniha Ako sa dobre poh&aacute;da&#357; s partnerom, prizn&aacute;m sa, &#382;e som jej neveril. Patr&iacute;m toti&#382; k &#318;u&#271;om, ktor&iacute; sa h&aacute;daj&uacute; len m&aacute;lokedy. Nie&#382;e by som nechcel,  ale ke&#271; som to sk&uacute;&scaron;al naposledy - pred nieko&#318;k&yacute;mi rokmi, nedopadlo to dobre. Moja t&uacute;&#382;ba pre&#269;isti&#357; ten vz&#357;ah (od toho, &#269;o by mu nesk&ocirc;r mohlo ubli&#382;i&#357;  alebo ho ohrozi&#357;), sa minula &uacute;&#269;inku, preto&#382;e druh&aacute; osoba ma nepo&#269;&uacute;vala a namiesto toho za&#269;ala ma&#357; pocit, &#382;e ju nech&aacute;pem, &#382;e som necitliv&yacute; a nev&#271;a&#269;n&yacute;&hellip; Iste to pozn&aacute;te&hellip; </p>
<p>.</p>
<p>Napriek tomu som nikdy nepochyboval o tom, &#382;e vz&#357;ah treba neust&aacute;le premie&#328;a&#357;. Tu&scaron;il som, &#382;e jednou cestou je obeta (hriech &amp; slabos&#357; partnera n&aacute;s zra&#328;uj&uacute; a rozhodn&uacute;&#357; sa vtedy pre l&aacute;sku, je obetou, ale aj znakom zrel&eacute;ho &#269;loveka a silnej osobnosti). To je to, &#269;o m&ocirc;&#382;em pre vz&#357;ah urobi&#357; ja ako jedinec a bez oh&#318;adu na to, &#269;i sa vz&#357;ah sna&#382;&iacute; premie&#328;a&#357; aj polovi&#269;ka. A druh&aacute; cesta? Ako isto tu&scaron;&iacute;te, ak vz&#357;ah tvoria dve bytosti, potom druh&aacute; cesta vedie dve bytosti k tomu, aby spolu premie&#328;ali vz&#357;ah. Oni ho tvoria a je na nich, aby spolo&#269;ne r&aacute;stli, podporovali sa a bojovali&hellip; Ale je h&aacute;dka tou spr&aacute;vnou cestou a vhodnou cestou komunik&aacute;cie? Mne sa viac povzd&aacute;val &uacute;primn&yacute; rozhovor&hellip;</p>
<p>Moja pochybnos&#357; o pr&iacute;nose h&aacute;dky pre vz&#357;ah m&aacute; svoje opodstatnenie. Ako kombin&aacute;cia dominantn&eacute;ho melancholika so sangvinikom ve&#318;mi dobre pozn&aacute;m duchovn&yacute; svet, impulzy, ktor&eacute; pon&uacute;ka (my&scaron;lienky &amp; pocity), a v&#271;aka &scaron;t&uacute;diu psychol&oacute;gie aj s&uacute;boj medzi vedom&iacute;m a podvedom&iacute;m&hellip; Jednu vec som si v&scaron;imol u&#382; d&aacute;vno. Ako dominantn&yacute; melancholik toti&#382; najviac hre&scaron;&iacute;m my&scaron;lienkami, a&#382; potom slovami &#269;i skutkami. Teda najviac hre&scaron;&iacute;m v rovine impulzov, ktor&eacute; nesk&ocirc;r z&iacute;skavaj&uacute; podobu cez slov&aacute; a skutky. Tieto impulzy (my&scaron;lienky &amp; pocity) m&ocirc;&#382;u ma&#357; p&ocirc;vod v troch oblastiach. M&ocirc;&#382;u poch&aacute;dza&#357; od Boha (vtedy ma pos&uacute;vaj&uacute; &#271;alej), m&ocirc;&#382;u by&#357; prejavom m&#328;a ako osoby (vtedy hovoria o tom kto som, kam kr&aacute;&#269;am, &#269;o potrebujem a ako m&aacute;lo milujem) a nakoniec m&ocirc;&#382;u poch&aacute;dza&#357; od zl&eacute;ho ducha. Tie impulzy, ktor&eacute; poch&aacute;dzaj&uacute; od Boha, prin&aacute;&scaron;aj&uacute; pokoj a s&uacute; dobrom. Impulzy ktor&yacute;ch p&ocirc;vodcom som ja s&aacute;m, m&ocirc;&#382;u prin&aacute;&scaron;a&#357; pokoj, ale aj zm&auml;tok&hellip; pod&#318;a toho, &#269;i s&uacute; prejavom dobra alebo zla. A impulzy, ktor&yacute;ch p&ocirc;vodcom je zl&yacute; duch, prin&aacute;&scaron;aj&uacute; zm&auml;tok a s&uacute; zlom.</p>
<p>Pre&#269;o to p&iacute;&scaron;em? Ke&#271; sa s niek&yacute;m h&aacute;dame, bezprostredne prejavujeme svoje my&scaron;lienky a pocity a to bez potrebnej reflexie. Moja sk&uacute;senos&#357; je tak&aacute;, &#382;e v&auml;&#269;&scaron;ina vec&iacute;, ktor&eacute; v h&aacute;dke povieme, s&uacute; prejavom zl&eacute;ho ducha&hellip; Iste pozn&aacute;te ten pocit, kedy by ste najrad&scaron;ej vzali sp&auml;&#357; vysloven&eacute; pocity &#269;i my&scaron;lienky&hellip; Neviete, pre&#269;o ste ich vtedy povedali&hellip; Preto&#382;e nezodpovedaj&uacute; tomu, &#269;o si naozaj mysl&iacute;te &amp; c&iacute;tite&hellip; Skuto&#269;nos&#357; je tak&aacute;, &#382;e v h&aacute;dke sme zranite&#318;n&iacute;&hellip; &#318;ahko prijmeme impulzy zl&eacute;ho ducha za svoje vlastn&eacute; a pou&#382;ijeme ich proti partnerovi. A v&yacute;sledok? Vz&#357;ah je na tom e&scaron;te hor&scaron;ie a namiesto zbl&iacute;&#382;enia sa zv&auml;&#269;&scaron;ila priepas&#357; medzi dvoma bytos&#357;ami. &Aacute;no, treba pomenova&#357; my&scaron;lienky a pocity, ktor&eacute; n&aacute;s zranili&hellip; &#269;i u&#382; s&uacute; prejavom hriechu, slabosti alebo falo&scaron;n&yacute;ch predst&aacute;v&hellip; Ale h&aacute;dka, tak ako ju pozn&aacute;me, nie je pr&aacute;ve najlep&scaron;&iacute;m priestorom pre tak&eacute;to zdie&#318;anie.</p>
<p>Existuje v&scaron;ak cesta ako skombinova&#357; &uacute;primnos&#357; rozhovoru s o&#269;istn&yacute;m k&uacute;pe&#318;om, ktor&yacute; pon&uacute;ka h&aacute;dka (ak je kon&scaron;trukt&iacute;vna a jej cie&#318;om je preh&#314;bi&#357; puto medzi dvoma miluj&uacute;cimi bytos&#357;ami). Prijmite pozvanie na objavovanie tejto cesty, ktor&aacute; pom&aacute;ha premie&#328;a&#357; vz&#357;ah&hellip;</p>
<p>.</p>
<p><strong>.vz&#357;ah vs. h&aacute;dka</strong></p>
<p>Ka&#382;d&aacute; l&aacute;ska za&#269;&iacute;na obdob&iacute;m zamilovanosti, kedy sa dvaja &#318;udia sna&#382;ia uk&aacute;za&#357; pred t&yacute;m druh&yacute;m v &#269;o najlep&scaron;om svetle. T&aacute;to prv&aacute; etapa je ve&#318;mi d&ocirc;le&#382;it&aacute;, vytv&aacute;ra z&aacute;klad, o ktor&yacute; sa mo&#382;no nesk&ocirc;r oprie&#357; (a na&#269;erpa&#357; z neho silu). Ke&#271; sa objavia prv&eacute; konflikty, je to &#269;asto znakom toho, &#382;e obdobie zamilovanosti je u&#382; za nami a teraz sme vyzvan&iacute; rozhodn&uacute;&#357; sa pre &uacute;primn&uacute; l&aacute;sku. Vtedy ka&#382;d&yacute; p&aacute;r za&#269;&iacute;na rozv&iacute;ja&#357; svoju vlastn&uacute; predstavu o tom, ako sa h&aacute;da&#357; alebo neh&aacute;da&#357;. V&auml;&#269;&scaron;ina p&aacute;rov je v&scaron;ak s h&aacute;dkou a s jej &uacute;&#269;inkom nespokojn&aacute;, preto&#382;e h&aacute;dka nezlep&scaron;ila ich vz&#357;ah. A s&uacute; p&aacute;ry, ktor&eacute; sa neh&aacute;daj&uacute; a ich vz&#357;ahom sa nesie nap&auml;tie a vyb&iacute;jaj&uacute; svoje em&oacute;cie drobnos&#357;ami, ako je u&scaron;tipa&#269;n&aacute; pozn&aacute;mka alebo snaha urobi&#357; tomu druh&eacute;mu napriek.</p>
<p>Konflikt jednoducho patr&iacute; ku vz&#357;ahu. &#268;i sa n&aacute;m to p&aacute;&#269;i alebo nie, so vz&#357;ahom su spojen&eacute; em&oacute;cie a tie je d&ocirc;le&#382;it&eacute; prejavi&#357;. Ak ich neprejav&iacute;me cez h&aacute;dku, n&aacute;jdu si in&uacute; cestu. H&aacute;dka za ist&yacute;ch okolnost&iacute; m&ocirc;&#382;e by&#357; cestou ako konflikty prekona&#357; sp&ocirc;sobom, ktor&yacute; partnerov obohat&iacute; a posiln&iacute; a to bez toho, aby ich tento sp&ocirc;sob zranil. Ve&#318;a p&aacute;rov si mysl&iacute;, &#382;e konflikt je zn&aacute;mkou toho, &#382;e vo vz&#357;ahu zlyhali&hellip; &#382;e h&aacute;dka uk&aacute;zala to, &#382;e nie s&uacute; navz&aacute;jom kompatibiln&iacute; a tak ich vz&#357;ah je na konci. H&aacute;dka je vn&iacute;man&aacute; ako prejav toho, &#382;e vz&#357;ahu ch&yacute;ba l&aacute;ska. H&aacute;dka v&scaron;ak nie je v protiklade s bohat&yacute;m &amp; &#382;iv&yacute;m milostn&yacute;m vz&#357;ahom. H&aacute;dka je u&#382;ito&#269;n&aacute; z nieko&#318;k&yacute;ch d&ocirc;vodov: pom&aacute;ha uvo&#318;ni&#357; nap&auml;tie a t&yacute;m zabra&#328;uje vzniku my&scaron;lienok a pocitov, ktor&eacute; by z&iacute;skali podobu v&yacute;&#269;itiek; pom&aacute;ha dvom &#318;u&#271;om si uvedomi&#357;, &#382;e je d&ocirc;le&#382;it&eacute; neust&aacute;le sa premie&#328;a&#357;; udr&#382;uje ist&eacute; nap&auml;tie (ale v zdrav&yacute;ch hraniciach, &#269;o je pre vz&#357;ah u&#382;ito&#269;n&eacute;); pom&aacute;ha partnerom postupne sa vyrovna&#357; so stratou ide&aacute;lov, ktor&eacute; si jeden o druhom vytvorili.</p>
<p>P&aacute;ru, ktor&yacute; sa nikdy neh&aacute;da alebo ve&#318;mi m&aacute;lo, hroz&iacute; riziko krachu. Preto&#382;e nedoch&aacute;dza k zachovaniu zdrav&eacute;ho nap&auml;tia a potla&#269;en&eacute; em&oacute;cie sa hromadia, a&#382; sa dostan&uacute; na povrch a v&auml;&#269;&scaron;inou znamenaj&uacute; koniec. Napr. ke&#271; dlhodobo m&aacute;te pocit, &#382;e v&aacute;s ten druh&yacute; nech&aacute;pe, po nejakom &#269;ase sa pocit premen&iacute; na istotu a va&scaron;e presved&#269;enie, &#382;e ten druh&yacute; v&aacute;s nikdy nepochop&iacute; (a zrejme ani nikdy nech&aacute;pal) a tak nem&aacute; zmysel ost&aacute;va&#357; s n&iacute;m vo vz&#357;ahu. K rozchodom doch&aacute;dza predov&scaron;etk&yacute;m v obdob&iacute; prv&yacute;ch konfliktov, preto je dobr&eacute; nau&#269;i&#357; sa ako sa dobre poh&aacute;da&#357;.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.zdie&#318;anie spolo&#269;n&eacute;ho terit&oacute;ria</strong></p>
<p>&#381;i&#357; vo vz&#357;ahu znamen&aacute; rie&scaron;i&#357; probl&eacute;my, s ktor&yacute;mi by sme neboli konfrontovan&iacute;, keby sme &#382;ili sami. Vytvori&#357; vz&#357;ah znamen&aacute; prepoji&#357; dvoch &#318;ud&iacute; v jedno a tento proces sa nezaob&iacute;de bez h&aacute;dok. H&aacute;dka je s&iacute;ce na jednej strane znakom rozdielnosti, ale na strane druhej n&aacute;s vedie k tomu, aby sme t&uacute;to rozdielnos&#357; prepojili.</p>
<p>Prv&eacute; h&aacute;dky sa &#269;asto objavuj&uacute; v okamihu, kedy sa dvaja &#318;udia rozhodn&uacute; pre spolo&#269;n&yacute; &#382;ivot. K&yacute;m ka&#382;d&yacute; mal svoj vlastn&yacute; domov, mohol sa v pr&iacute;pade h&aacute;dky stiahnu&#357; a necha&#357; vyprcha&#357; em&oacute;cie (aj za cenu ich potla&#269;enia), teraz to u&#382; nie je mo&#382;n&eacute;, preto&#382;e &#382;ij&uacute; spolu a maj&uacute; spolo&#269;n&yacute; domov. M&ocirc;&#382;ete sa s&iacute;ce vybra&#357; na prech&aacute;dzku, nav&scaron;t&iacute;vi&#357; rodi&#269;ov &#269;i podnikn&uacute;&#357; nie&#269;o s kamar&aacute;tmi, ale tak &#269;i tak sa potom vr&aacute;tite domov.</p>
<p>Ke&#271; sa dvaja &#318;udia rozhodn&uacute; pre spolo&#269;n&yacute; &#382;ivot, je ve&#318;mi &#357;a&#382;k&eacute; maskova&#357; svoje chyby a nedostatky. Doch&aacute;dza k strate il&uacute;zie, ktor&uacute; sme si vytvorili. Ke&#271; vytvor&iacute;me spolo&#269;n&yacute; domov, budeme tr&aacute;vi&#357; spolu ove&#318;a viac &#269;asu spolu a tak uvid&iacute;me aj to, &#269;o sme si dovtedy nev&scaron;imli. Tento okamih je v&yacute;zvou k tomu, aby sme sa u&#269;ili &#382;i&#357; spolu (a tak znova a znova sa rozhodovali pre vz&#357;ah). Ak je obdobie chodenia dostato&#269;ne dlh&eacute;, potom ste pre vz&#357;ah vytvorili dobr&eacute; z&aacute;klady a z&iacute;skali ste cel&uacute; pokladnicu z&aacute;&#382;itkov, ktor&eacute; v&aacute;s m&ocirc;&#382;u nies&#357; v okamihu, kedy bude n&aacute;ro&#269;n&eacute; by&#357; spolu. A teraz nastal ten okamih, aby sa dva svety v &#269;o najv&auml;&#269;&scaron;ej miere navz&aacute;jom prepojili. Mus&iacute;me si da&#357; dostatok &#269;asu, aby sme sa stali dobr&yacute;mi man&#382;elmi &#269;i man&#382;elkami. V&scaron;etko m&aacute; svoj &#269;as. A&#382; potom je dobr&eacute; otvori&#357; sa pre rodi&#269;ovstvo&hellip;</p>
<p>Prvou &uacute;lohou, ktor&aacute; stoj&iacute; pred partnermi, je nau&#269;i&#357; sa zdiela&#357; spolo&#269;n&eacute; terit&oacute;rium, ktor&yacute;m je ich domov. Vytvorenie a zariadenie domu prin&aacute;&scaron;a mno&#382;stvo ot&aacute;zok, ktor&eacute; treba spolu vyrie&scaron;i&#357;. Niekedy sa n&aacute;m podar&iacute; presadi&#357; svoju v&iacute;ziu, niekedy bude &uacute;spe&scaron;n&yacute; n&aacute;&scaron; partner, ale predov&scaron;etk&yacute;m bude d&ocirc;le&#382;it&eacute; h&#318;ada&#357; zhodu a t&aacute; nie je mo&#382;n&aacute; bez kompromisov.</p>
<p>Naj&#357;a&#382;&scaron;ie to je v pr&iacute;pade, kedy sa jeden partner nas&#357;ahuje k tomu druh&eacute;mu. Mus&iacute; toti&#382; z&aacute;pasi&#357; s jeho zvyklos&#357;ami (ktor&eacute; si vo svojom priestore vytvoril), mus&iacute; sa vyrovn&aacute;va&#357; so spomienkami (ktor&eacute; s&uacute; t&yacute;m priestorom doslova nabit&eacute;) a mus&iacute; si tie&#382; vybojova&#357; svoj priestor (kam si ulo&#382;&iacute; svoje veci). T&aacute;to situ&aacute;cia je n&aacute;ro&#269;n&aacute; - jeden z partnerov si chce upravi&#357; spolo&#269;n&yacute; priestor tak, aby sa v &#328;om c&iacute;til aspo&#328; trochu ako doma (aby mu pripom&iacute;nal predch&aacute;dzaj&uacute;ci domov) a ten druh&yacute; sa mus&iacute; zriec&#357; nie&#269;oho z toho, &#269;o tvorilo jeho domov.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.rozdielne ritu&aacute;ly </strong></p>
<p>Ka&#382;d&yacute; &#269;lovek m&aacute; svoje vlastn&eacute; ritu&aacute;ly: &#269;i u&#382; ide o okamih, kedy ide spa&#357; alebo kedy vst&aacute;va&hellip; m&aacute; rozdielny biorytmus (niekto je ve&#318;mi v&yacute;konn&yacute; hne&#271; z r&aacute;na, niekto a&#382; ve&#269;er)&hellip; odli&scaron;n&yacute;m sp&ocirc;sobom si organizuje &#269;as (niekto po pr&iacute;chode z pr&aacute;ce si potrebuje najprv odd&yacute;chnu&#357;, niekto sa hne&#271; vrhne do dom&aacute;cich pr&aacute;c a a&#382; potom sa odd&aacute;va oddychu)&hellip; &#268;asto trv&aacute; nieko&#318;ko rokov, k&yacute;m sa podar&iacute; tieto ritu&aacute;ly prepoji&#357; tak, aby sa zladili a dop&#314;&#328;ali. M&ocirc;&#382;ete sa spolu stravova&#357;, m&ocirc;&#382;ete chodi&#357; spa&#357; v rovnakom &#269;ase&hellip; ale aj tak napr. jeden pr&iacute;de sk&ocirc;r z pr&aacute;ce alebo sp&iacute; menej&hellip; tieto chv&iacute;le m&ocirc;&#382;ete vyu&#382;i&#357; &#269;i u&#382; pre seba (ka&#382;d&yacute; &#269;lovek potrebuje priestor - &#269;as, ktor&yacute; m&ocirc;&#382;e venova&#357; s&aacute;m sebe) alebo pre spolo&#269;n&eacute; dobro (v &#269;ase, kedy partner sp&iacute; alebo sa venuje svoj&iacute;m z&aacute;&#318;ub&aacute;m, m&ocirc;&#382;ete vyu&#382;i&#357; na pr&aacute;cu &#269;i svoje z&aacute;&#318;uby) a tak naplno vyu&#382;ijete tie okamihy, kedy m&ocirc;&#382;ete by&#357; spolu. Jednoducho vyu&#382;i&#357; &#269;as vtedy, kedy nem&ocirc;&#382;ete by&#357; spolu na to, aby ste spolu pre&#382;ili tie okamihy, kedy m&ocirc;&#382;ete by&#357; spolu (a venovali sa jeden druh&eacute;mu)&hellip;</p>
<p>Mo&#382;no m&aacute; n&aacute;&scaron; partner in&uacute; predstavu o tom, ako tr&aacute;vi&#357; vo&#318;n&yacute; &#269;as, v&iacute;kend &#269;i kam &iacute;s&#357; na dovolenku&hellip; Niektor&eacute; rozdiely sa nepodar&iacute; zjednoti&#357; a ani by to nebolo zdrav&eacute;&hellip;. Rozdielnos&#357; vytv&aacute;ra zdrav&eacute; nap&auml;tie&hellip; Unudili by sme sa s &#269;lovekom, ktor&yacute; by bol na&scaron;ou presnou k&oacute;piou&hellip; Preto je d&ocirc;le&#382;ite rozdiely prija&#357;&hellip; prija&#357; partnera v jeho odli&scaron;nosti&hellip; ponecha&#357; mu priestor, aby ostal aj s&aacute;m sebou&hellip; a robi&#357; kompromisy&hellip; Ak u&#382; v&scaron;etky mo&#382;nosti zlyhali&hellip; jeden rok vyberie dovolenku jeden, nasleduj&uacute;ci rok druh&yacute;&hellip; Jeden v&iacute;kend pre&#382;ijeme pod&#318;a predstavy jedn&eacute;ho partnera, dal&scaron;&iacute; v&iacute;kend pod&#318;a predstavy druh&eacute;ho&hellip;</p>
<p>Pr&aacute;ve obdobie chodenia n&aacute;m d&aacute;va priestor spozna&#357; toho druh&eacute;ho a zisti&#357;, &#269;i ho dok&aacute;&#382;eme prija&#357; (rozhodn&uacute;&#357; sa pre neho)&hellip; Ke&#271; za&#269;neme spolu &#382;i&#357;, potom u&#382; sme postaven&iacute; pred v&yacute;zvu prija&#357; toho druh&eacute;ho (akceptova&#357; jeho prejavy), aj ke&#271; to bude znamena&#357;, &#382;e pred domom budeme ma&#357; z&aacute;hradn&eacute;ho trpasl&iacute;ka. So vz&#357;ahom sa sp&aacute;ja obeta a t&aacute; m&aacute; priestor pr&aacute;ve vtedy, kedy t&uacute;&#382;ba by&#357; spolu n&aacute;s stavia pred &uacute;lohu upusti&#357; od svojich predst&aacute;v. Alebo je pre n&aacute;s predstava d&ocirc;le&#382;itej&scaron;ia, ne&#382; n&aacute;&scaron; partner?</p>
<p>&#381;ivot mnoh&yacute;ch p&aacute;rov je pozna&#269;en&yacute; predov&scaron;etk&yacute;m dvoma oblas&#357;ami: hodnotami a v&yacute;chovou. Vo svojej rodine sme sa nau&#269;ili ako budova&#357; vz&#357;ahy, nau&#269;ili sme sa ist&yacute;m zvyklostiam (napr. spolo&#269;n&yacute; obed cez v&iacute;kend), hodnot&aacute;m a je pre n&aacute;s &#357;a&#382;k&eacute; si predstavi&#357;, &#382;e niekto m&ocirc;&#382;e &#382;i&#357; inak. N&aacute;&scaron; partner v&scaron;ak tie&#382; prich&aacute;dza so svojimi zvyklos&#357;ami z&iacute;skan&yacute;mi v rodine a tie&#382; s predstavou ako budova&#357; vz&#357;ah a je d&ocirc;le&#382;it&eacute; hovori&#357; o t&yacute;chto odli&scaron;nostiach, navz&aacute;jom sa in&scaron;pirova&#357; a vytv&aacute;ra&#357; svoje spolo&#269;n&eacute; zvyklosti. A budova&#357; vz&#357;ah pod&#318;a seba. Ka&#382;d&yacute; p&aacute;r bude ma&#357; tak&yacute; vz&#357;ah, ak&yacute; si vybuduje. Aj negat&iacute;vna sk&uacute;senos&#357; (ne&uacute;pln&aacute; &#269;i nefunk&#269;n&aacute; rodina) sa d&aacute; prekona&#357;.</p>
<p>P&aacute;r &#269;asto z&aacute;pas&iacute; s t&yacute;m, ako sa v p&ocirc;vodn&yacute;ch rodin&aacute;ch delila moc a ako sa delili &uacute;lohy. Je d&ocirc;le&#382;it&eacute; sa o tom porozpr&aacute;va&#357;. Aby sme pochopili, pre&#269;o ten druh&yacute; sa spr&aacute;va inak. A z&aacute;rove&#328;, aby sme sa dohodli na tom, ako budeme postupova&#357; my. Nie je ni&#269; zl&eacute; na tom, ak rodinn&eacute; financie spravuje man&#382;elka, ak m&aacute; k tomu lep&scaron;ie dary, alebo ak mu&#382; uvar&iacute; jedlo, ak je dobr&yacute; kuch&aacute;r. Nie predsudky &#269;i zau&#382;&iacute;van&eacute; zvyklosti, ale dary partnerov a snaha spolu tvori&#357; domov je d&ocirc;le&#382;it&aacute; pri rozhodnut&iacute;, kto bude ma&#357; &#269;o na starosti. Z&aacute;le&#382;&iacute; v&aacute;m pritom viac na funguj&uacute;com vz&#357;ahu alebo na slov&aacute;ch kamar&aacute;tov? Je to v&aacute;&scaron; vz&#357;ah a ke&#271; v&aacute;s nedok&aacute;&#382;u pochopi&#357; (napr. kto m&aacute; &#269;o vo va&scaron;om vz&#357;ahu na starosti) , ke&#271; nemaj&uacute; pochopenie pre l&aacute;sku, s akou milujete svojho partnera, tak si v&aacute;s nezasl&uacute;&#382;ia a je dos&#357; mo&#382;n&eacute;, &#382;e v&aacute;m z&aacute;vidia&hellip; Nech si hovor&iacute; kto chce, &#269;o chce&hellip; sp&auml;tn&aacute; v&auml;zba a ocenenie od partnera je d&ocirc;le&#382;itej&scaron;ie ne&#382; v&scaron;etko ostatn&eacute;&hellip;</p>
<p>.</p>
<p><strong>.d&ocirc;vody h&aacute;dok</strong></p>
<p>Existuje nieko&#318;ko t&eacute;m, ktor&eacute; sa st&aacute;vaj&uacute; pr&iacute;&#269;inou h&aacute;dok&hellip;</p>
<p>Prvou z nich je <strong>starostlivos&#357; o dom&aacute;cnos&#357;</strong>. Kto m&aacute; &#269;o na starosti&hellip; &#268;asto je s t&yacute;m spojen&aacute; aj odli&scaron;n&aacute; predstava o tom, ako si &#269;istotu predstavujeme a kedy u&#382; mo&#382;no hovori&#357; o neporiadku. Kde je t&aacute; hranica&hellip; ako &#269;asto treba upratova&#357;&hellip; niekto um&yacute;va riady bezprostredne, niekto a&#382; ke&#271; je pln&yacute; dres&hellip; niekto pod te&#269;&uacute;cou vodou niekto v lav&oacute;re&hellip; O tejto t&eacute;me treba hovori&#357; v&#382;dy ke&#271;: jeden z partnerov m&aacute; pocit, &#382;e rob&iacute; viac ne&#382; ten druh&yacute;&hellip; ke&#271; sa narod&iacute; die&#357;a&#357;a&hellip; rodina sa pres&#357;ahuje&hellip; jeden z partnerov zmen&iacute; zamestnanie&hellip; choroba&hellip;</p>
<p>Druhou t&eacute;mou s&uacute; <strong>financie</strong>. &#381;ijeme v spolo&#269;nosti, kde stoj&iacute;me pred v&yacute;zvu zabezpe&#269;i&#357; dostatok pe&#328;az&iacute; a z&aacute;rove&#328; nesta&#357; sa ich otrokom&hellip; Ma&#357; ich to&#318;ko, aby sme zabezpe&#269;ili chod rodiny, mohli rozv&iacute;ja&#357; svoje dary, pom&ocirc;c&#357; n&uacute;dznym &#269;i niekomu v rodine&hellip; ale neobetova&#357; vz&#357;ah pr&aacute;ci&hellip; V&auml;&#269;&scaron;inou sa dohadujeme o tom, ako s financiami zach&aacute;dza&#357;&hellip; Ke&#271; jeden utr&aacute;ca viac ne&#382; druh&yacute;&hellip; ke&#271; jeden rad&scaron;ej spor&iacute; a druh&yacute; rad&scaron;ej m&iacute;&#328;a&hellip; Ke&#271; jeden zar&aacute;ba viac ne&#382; druh&yacute;&hellip; Partneri si m&ocirc;&#382;u vy&#269;&iacute;ta&#357;, &#382;e m&aacute;lo zar&aacute;baj&uacute;, &#382;e prispievaj&uacute; m&aacute;lo na dom&aacute;cnos&#357;&hellip; Nie je &#318;ahk&eacute; n&aacute;js&#357; tak&yacute; syst&eacute;m, aby nedoch&aacute;dzalo k sporom&hellip; Ak s&uacute; partneri dostato&#269;ne zrel&iacute;, m&ocirc;&#382;u si ponecha&#357; svoj &uacute;&#269;et (kam prich&aacute;dza v&yacute;plata), m&ocirc;&#382;u si ponecha&#357; &#269;as&#357; pe&#328;az&iacute; na osobn&eacute; v&yacute;davky &#269;i z&aacute;&#318;uby, ale v&auml;&#269;&scaron;ina spolo&#269;n&yacute;ch pe&#328;az&iacute; by mala &iacute;s&#357; do spolo&#269;n&eacute;ho fondu, z ktor&eacute;ho sa zaplat&iacute; chod dom&aacute;cnosti a zvy&scaron;ok sa  odlo&#382;&iacute; na hor&scaron;ie &#269;asy. Ale nech u&#382; zvolia ak&yacute;ko&#318;vek syst&eacute;m financovania, cel&yacute; &#382;ivot bud&uacute; partneri &#269;eli&#357; ot&aacute;zke, ako zach&aacute;dza&#357; s financiami.</p>
<p>Tre&#357;ou v&#271;a&#269;nou t&eacute;mou s&uacute; <strong>deti</strong>. Na jednej strane pr&iacute;chod die&#357;a&#357;a men&iacute; zau&#382;&iacute;van&eacute; zvyklosti a sp&ocirc;sob, ako dvaja spolu &#382;ili a tr&aacute;vili &#269;as, na strane druhej, maj&uacute; odli&scaron;n&yacute; poh&#318;ad na to, ako vychov&aacute;va&#357; die&#357;a. S pr&iacute;chodom die&#357;a&#357;a stoja obidvaja partneri pred v&yacute;zvou prija&#357; &uacute;lohu rodi&#269;a a rast ka&#382;d&eacute;ho die&#357;a&#357;a bude prin&aacute;&scaron;a&#357; st&aacute;le nov&eacute; a nov&eacute; v&yacute;zvy, ako zdiela&#357; spolo&#269;n&yacute; priestor. Nech u&#382; bude potrebn&eacute; rie&scaron;i&#357; ak&yacute;ko&#318;vek probl&eacute;m&hellip; d&ocirc;le&#382;it&eacute; je spolu n&aacute;js&#357; rie&scaron;enie a vystupova&#357; pred de&#357;mi spolu&hellip; aby die&#357;a neh&#318;adalo &uacute;nik u toho rodi&#269;a, ktor&yacute; nes&uacute;hlas&iacute; s t&yacute;m druh&yacute;m, ktor&yacute; priniesol rozhodnutie&hellip; Spolu sa rozhodova&#357;, spolu vystupova&#357;&hellip;</p>
<p>&Scaron;tvrtou t&eacute;mou je <strong>sexualita</strong>. T&aacute;to t&eacute;ma sa tiahne ako ni&#357; cel&yacute;m spolo&#269;n&yacute;m &#382;ivotom&hellip; A neust&aacute;le sa bude vyv&iacute;ja&#357;&hellip; In&aacute; bude na za&#269;iatku, in&aacute; po pr&iacute;chode det&iacute; &#269;i v &#269;ase kr&iacute;zy, alebo v neskor&scaron;om veku&hellip; to neznamen&aacute;, &#382;e strat&iacute; na svojej hodnote alebo &#382;e &#269;asom nedok&aacute;&#382;e naplni&#357;&hellip; Len sa bude meni&#357; jej intenzita &#269;i forma&hellip; Treba ka&#382;d&uacute; tak&uacute;to zmenu bra&#357; ako dobrodru&#382;stvo&hellip; A predov&scaron;etk&yacute;m neust&aacute;le spolu komunikova&#357;, aby sme sa pochopili, re&scaron;pektovali a z&aacute;rove&#328; dok&aacute;zali pote&scaron;i&#357;&hellip; Prakticky v&auml;&#269;&scaron;ina sporov o sexualite sa dot&yacute;ka frekvencie a intenzity&hellip; Pod&#318;a &scaron;tatistiky sa mu&#382;i chc&uacute; milova&#357; &#269;astej&scaron;ie ne&#382; &#382;eny&hellip; Intenzita nie je spojen&aacute; s frekvenciou, ale s nasaden&iacute;m&hellip; Fakt. V&auml;&#269;&scaron;inou si zamie&#328;ame t&uacute;&#382;bu s v&aacute;&scaron;&#328;ou. K&yacute;m t&uacute;&#382;ba m&ocirc;&#382;e vytrva&#357; cel&eacute; desa&#357;ro&#269;ia, v&aacute;&scaron;e&#328; prich&aacute;dza a odch&aacute;dza&hellip; T&uacute;&#382;ba, to je potreba by&#357; si bl&iacute;zko, dot&yacute;ka&#357; sa, c&iacute;ti&#357; telo toho druh&eacute;ho, obj&iacute;ma&#357; sa&hellip; pre&#382;&iacute;va&#357; intimitu (v telesnej i duchovnej rovine)&hellip; Milovanie je v&yacute;bornou pr&iacute;le&#382;itos&#357;ou, ako tieto t&uacute;&#382;by naplni&#357;. Ale d&ocirc;le&#382;it&eacute; je aj to, &#269;o milovaniu predch&aacute;dza. Pre &#382;eny je to stav, kedy milovanie prich&aacute;dza ako zav&#341;&scaron;enie harm&oacute;nie&hellip; A jedn&yacute;m z d&ocirc;le&#382;it&yacute;ch prvkov ako vytvori&#357; harm&oacute;niu, je rozpr&aacute;va&#357; sa spolu&hellip; da&#357; &#382;ene poc&iacute;ti&#357;, &#382;e je rovnocenn&yacute;m partnerom&hellip; &#382;e je pre v&aacute;s d&ocirc;le&#382;it&aacute; ako osoba, osobnos&#357;, &#382;ena&hellip;</p>
<p>Piatou t&eacute;mou s&uacute; <strong>vz&#357;ahy s p&ocirc;vodn&yacute;mi rodinami</strong>. Vytvorenie vlastnej rodiny stavia &#269;loveka do poz&iacute;cie, aby si upratal v priorit&aacute;ch. Nov&aacute; rodina je d&ocirc;le&#382;itej&scaron;ia ne&#382; p&ocirc;vodn&aacute;. To neznamen&aacute;, &#382;e p&ocirc;vodn&eacute; rodiny treba zanedb&aacute;va&#357; alebo &#382;e netreba ma&#357; s nimi pekn&eacute; vz&#357;ahy. Ale treba chr&aacute;ni&#357; svoju rodinu pred vonkaj&scaron;&iacute;m vplyvmi, kam patr&iacute; aj neprimeran&eacute; zasahovanie zo strany jedn&yacute;ch &#269;i druh&yacute;ch rodi&#269;ov. Aj tu doch&aacute;dza k v&yacute;voju, napr. s pr&iacute;chodom det&iacute;, kedy sa rodina viac otv&aacute;ra pr&iacute;tomnosti star&yacute;ch rodi&#269;ov alebo v okamihu, kedy star&iacute; rodi&#269;ia s&uacute; na konci svojej p&uacute;te a potrebuj&uacute; pomoc od det&iacute;. H&aacute;dky sa m&ocirc;&#382;u dot&yacute;ka&#357; intenzity, ako &#269;asto sa nav&scaron;tevuje jedna &#269;i druh&aacute; rodina. Smutnej&scaron;ie s&uacute; konflikty, kedy rodi&#269;ia neprij&iacute;maj&uacute; partnera svojho die&#357;a&#357;a alebo ke&#271; vznikne konflikt medzi p&ocirc;vodnou rodinou a partnerom&hellip; Vtedy sa treba sna&#382;i&#357; by&#357; sprostredkovate&#318;om, ale z&aacute;rove&#328; nestrati&#357; z o&#269;&iacute; priority&hellip; Nezab&uacute;dajte pri tom na to, &#382;e my &#318;udia vn&iacute;mame &#269;asto sprostredkovate&#318;a ako niekoho, kto stoj&iacute; na tej druhej strane. Nevieme sa odosobni&#357;. Preto treba trpezlivo vypo&#269;u&#357; obidve strany a da&#357; im poc&iacute;ti&#357;, &#382;e ch&aacute;pete ich svety, ale z&aacute;rove&#328; pozn&aacute;te rie&scaron;enie - kompromis pre obidve strany&hellip;</p>
<p>Poslednou t&eacute;mou, ktor&aacute; sa st&aacute;va &#269;asto pr&iacute;&#269;inou h&aacute;dok, je <strong>tr&aacute;venie vo&#318;n&eacute;ho &#269;asu</strong>. Je d&ocirc;le&#382;it&eacute; tr&aacute;vi&#357; vo&#318;n&yacute; &#269;as spolo&#269;ne, je fajn ak m&aacute;te spolo&#269;n&eacute; z&aacute;&#318;uby, ale z&aacute;rove&#328; je d&ocirc;le&#382;it&eacute;, aby obidvaja mali priestor rozv&iacute;ja&#357; aj tie z&aacute;&#318;uby, ktor&eacute; nie s&uacute; spolo&#269;n&eacute;. Aj za cenu toho, &#382;e ten &#269;as netr&aacute;via spolu. Treba si da&#357; pritom pozor na d&#314;&#382;ku takto pre&#382;it&eacute;ho &#269;asu. Aby z&aacute;&#318;uba nebola d&ocirc;le&#382;itej&scaron;ia ne&#382; partner a &#269;as str&aacute;ven&yacute; s n&iacute;m. Aj v tejto oblasti treba bra&#357; oh&#318;ad na toho druh&eacute;ho a z&aacute;rove&#328; robi&#357; kompromisy. Ak ponech&aacute;te partnerovi slobodu, s&aacute;m bude h&#318;ada&#357; sp&ocirc;sob, ako tr&aacute;vi&#357; s vami viac &#269;asu&hellip; preto&#382;e mu budete ch&yacute;ba&#357;&hellip; samota (napr. z&aacute;&#318;uba, ktor&uacute; nerozv&iacute;jate spolu s partnerom, &#269;as, ktor&yacute; netr&aacute;vite spolu) preb&uacute;dza t&uacute;&#382;bu&hellip; absencia samoty ju zab&iacute;ja&hellip; V&yacute;zvou je n&aacute;js&#357; medzi nimi rovnov&aacute;hu&hellip; tr&aacute;vi&#357; &#269;as spolu a z&aacute;rove&#328; ponecha&#357; si priestor&hellip;</p>
<p>.</p>
<p><strong>.ako doch&aacute;dza k h&aacute;dke</strong></p>
<p>V&auml;&#269;&scaron;inou je potrebn&yacute;ch nieko&#318;ko faktorov, aby sa rozhovor premenil na h&aacute;dku.</p>
<p>T&yacute;m prv&yacute;m faktorom je n&aacute;lada a rozpolo&#382;enie, v akom sa nach&aacute;dzame. Druh&yacute;m faktorom je nahromadenie sa mno&#382;stva mal&yacute;ch em&oacute;ci&iacute;, ktor&eacute; n&aacute;s doh&aacute;&#328;aj&uacute; k frustr&aacute;cii. Tret&iacute;m faktorom je t&oacute;n hlasu, ktor&yacute; v stave v akom sa nach&aacute;dzame, m&ocirc;&#382;eme vn&iacute;ma&#357; ako &uacute;to&#269;n&yacute;. &Scaron;tvrt&yacute;m faktorom s&uacute; pracovn&eacute; probl&eacute;my, ktor&eacute; n&aacute;s m&ocirc;&#382;u doslova ochromi&#357;. Piat&yacute;m probl&eacute;mom je podr&aacute;&#382;denos&#357; a ocitnutie sa na pokraji s&iacute;l (nerovnov&aacute;ha v duchovnom svete). A nakoniec &scaron;iest&yacute;m je nahromadenie sa mno&#382;stva drobn&yacute;ch probl&eacute;mov vo vz&#357;ahu, ktor&eacute; neboli vysloven&eacute; - em&oacute;cie, ktor&eacute; boli potla&#269;en&eacute; a teraz sa hl&aacute;sia k &#382;ivotu. Ke&#271; sa skombinuje viacero z t&yacute;chto faktorov, m&ocirc;&#382;e d&ocirc;js&#357; k v&yacute;buchu. A rozhovor sa zmen&iacute; v h&aacute;dku. Okrem toho treba bra&#357; do &uacute;vahy skuto&#269;nos&#357;, &#382;e niektor&iacute; &#318;udia s&uacute; n&aacute;chylnej&scaron;&iacute; k h&aacute;dke ne&#382; ostatn&iacute; a tak im treba na vyvolanie h&aacute;dky menej podnetov&hellip;</p>
<p>.</p>
<p><strong>.klasick&aacute; f&aacute;za prudkej h&aacute;dky</strong></p>
<p>Ke&#271; u&#382; je zap&aacute;len&yacute; pu&scaron;n&yacute; prach&hellip; prv&aacute; f&aacute;za h&aacute;dky sa s&uacute;stred&iacute; na sp&uacute;&scaron;&#357;ac&iacute; prvok: &bdquo;nehovor na m&#328;a, ke&#271; telefonujem&rdquo;. Po&#269;as druhej f&aacute;zy sa prech&aacute;dza k osobe partnera: &bdquo;ty ma v&ocirc;bec nere&scaron;pektuje&scaron;&rdquo;. V tretej f&aacute;ze doch&aacute;dza k spochyb&#328;ovaniu partnersk&eacute;ho vz&#357;ahu: &bdquo;ak to takto p&ocirc;jde &#271;alej, ute&#269;iem od teba&rdquo;. V druhej a v tretej f&aacute;ze doch&aacute;dza k verb&aacute;lnym &uacute;tokom na partnera a k spochyb&#328;ovaniu samotn&eacute;ho vz&#357;ahu. Myslia partneri naozaj v&aacute;&#382;ne to, &#269;o hovoria? &Aacute;no aj nie. &Aacute;no z h&#318;adiska em&oacute;ci&iacute; (hoci treba bra&#357; oh&#318;ad na to, &#269;o bolo tou in&scaron;pir&aacute;ciou, pre&#269;o to povedal) a nie z h&#318;adiska rozumu. Uvedomujeme si to v t&yacute;ch chv&iacute;&#318;ach, kedy n&aacute;s mrzia tie slov&aacute;. Povedali sme nie&#269;o, &#269;o n&aacute;s mrz&iacute;&hellip; &#269;o si vlastne ani nemysl&iacute;me alebo ak mysl&iacute;me, tak len trochu (no v h&aacute;dke sme to naf&uacute;kli).</p>
<p>Prevl&aacute;daj&uacute;cou em&oacute;ciou v h&aacute;dke je hnev, ktor&yacute; spolu so sm&uacute;tkom, rados&#357;ou a so strachom patr&iacute; k z&aacute;kladn&yacute;m em&oacute;ci&aacute;m. Hnev m&aacute; pritom ve&#318;mi zl&uacute; poves&#357;. A pritom hnev bez n&aacute;sila predstavuje &uacute;&#382;asn&uacute; &#382;ivotn&uacute; silu. V&#271;aka nemu sa vz&#357;ah m&ocirc;&#382;e pre&#269;isti&#357;, em&oacute;cie sa m&ocirc;&#382;u dosta&#357; na povrch, pochybnosti sa m&ocirc;&#382;u za&#382;ehna&#357; a nap&auml;tie uvo&#318;ni&#357;.</p>
<p>Pokia&#318; doch&aacute;dza k prepojeniu hnevu s n&aacute;sil&iacute;m, potom m&ocirc;&#382;e ma&#357; hnev tragick&eacute; n&aacute;sledky. Ale hnev a n&aacute;silie s&uacute; dva odli&scaron;n&eacute; prejavy. Hnev je prostriedok (ako uvo&#318;ni&#357; em&oacute;cie) a je na n&aacute;s, ak&eacute; n&aacute;stroje mu k tomu poskytneme (ako prejav&iacute;me svoje em&oacute;cie).</p>
<p>Ke&#271; sme boli mal&iacute;, rodi&#269;ia n&aacute;s viedli k tomu, &#382;e pokia&#318; chceme, aby n&aacute;s milovali, tak sa nesmieme hneva&#357;. Ke&#271;&#382;e potreba l&aacute;sky je &#382;ivotne d&ocirc;le&#382;it&aacute;, ods&uacute;dili sme hnev vo svojom svete a dospeli k presved&#269;eniu, &#382;e hnev nem&aacute; v l&aacute;skyplnom vz&#357;ahu svoje miesto. Hnev milostn&eacute;mu vz&#357;ahu ne&scaron;kod&iacute;, on umo&#382;&#328;uje transformova&#357; em&oacute;cie - uvo&#318;ni&#357; nap&auml;tie (ktor&eacute; sa nahromadili). Bez tohto ventilu (hnev uvo&#318;&#328;uje nap&auml;tie) by vz&#357;ah &#318;ahko sk&#314;zol do agresie.</p>
<p>Probl&eacute;my v h&aacute;dke &#269;asto sp&ocirc;sobuje aj to, &#382;e jeden z&nbsp;partnerov, ktor&yacute; sa hnev&aacute; (a je jedno &#269;i je to mu&#382; alebo &#382;ena), sa zo za&#269;iatku pri komunik&aacute;cii nach&aacute;dza v rovine em&oacute;ci&iacute; a druh&yacute; v racion&aacute;lnej rovine. A tak doch&aacute;dza k nedorozumeniu (&#269;o prehlbuje h&aacute;dku).</p>
<p>.</p>
<p><strong>.ako prejavi&#357; svoj hnev</strong></p>
<p>Pokia&#318; m&aacute; ma&#357; hnev pozit&iacute;vny &uacute;&#269;inok na vz&#357;ah, potom je d&ocirc;le&#382;it&eacute;, aby sme dodr&#382;ali nieko&#318;ko podmienok:</p>
<p>Mus&iacute;me <strong>prevzia&#357; zodpovednos&#357;</strong> za svoje em&oacute;cie a tie&#382; za hnev. Bez oh&#318;adu na to, &#269;o bolo pr&iacute;&#269;inou h&aacute;dky, sme zodpovedn&iacute; za to, ako sme zareagovali (ako sme hnev prejavili).</p>
<p>&#270;al&scaron;ou podmienkou je, aby sme na vyjadrenie hnevu <strong>pou&#382;&iacute;vali prv&uacute; osobu</strong>. Vo svojom hneve &#269;asto chceme poveda&#357;: &bdquo;som tu a chcem, aby si so mnou po&#269;&iacute;tal&bdquo;&rdquo;. Ale to nedosiahneme vtedy, ak budeme pou&#382;&iacute;va&#357; &bdquo;ty&rdquo;, ale len ke&#271; budeme pou&#382;&iacute;va&#357; &bdquo;ja&rdquo;. Tak&#382;e &bdquo;ja sa hnev&aacute;m&hellip; ja s t&yacute;m nes&uacute;hlas&iacute;m&hellip; nem&ocirc;&#382;em toto rozhodnutie akceptova&#357;&hellip;&rdquo; a nie&hellip; &bdquo;Si odporn&yacute;&hellip; si hrozn&aacute;&hellip; tr&aacute;pi&scaron; ma&hellip;<strong>&ldquo;</strong> Z&aacute;rove&#328; sa t&yacute;m posunieme k tomu, aby sme prejavili a pribl&iacute;&#382;ili svoje svet (pre&#269;o c&iacute;time hnev) a upustili od osobn&yacute;ch &uacute;tokov&hellip;</p>
<p>Ak chceme prejavi&#357; hnev bez n&aacute;silia, potom sa mus&iacute;me vzda&#357; t&uacute;&#382;by po pomste. Nie je &#318;ahk&eacute; zanecha&#357; t&uacute;&#382;bu po pomste, preto&#382;e je jednoduch&aacute; a l&aacute;kav&aacute; na zranenie (ktor&eacute; z&iacute;skame), reagova&#357; rovnakou mincou a zrani&#357; (toho, kto n&aacute;s zranil). A vo vz&#357;ahu ve&#318;mi dobre vieme, kde m&aacute; partner slabiny a kde je zranite&#318;n&yacute;&hellip; &#317;udia si myslia, &#382;e po&#269;as h&aacute;dky je nutn&eacute; zvy&scaron;ova&#357; hlas, kl&aacute;s&#357; d&ocirc;raz na vysloven&eacute; slov&aacute;, m&aacute;va&#357; rukami a vykrikova&#357;. Ale tak to nie je. Touto cestou sa sk&ocirc;r vyber&aacute;me k agresii&hellip;</p>
<p>&#268;loveku, ktor&yacute; neprejavuje hnev hroz&iacute;, &#382;e sa v &#328;om bude hromadi&#357; frustr&aacute;cia, bude ma&#357; pocit, &#382;e ho ten druh&yacute; nere&scaron;pektuje&hellip; neberie oh&#318;ad na jeho t&uacute;&#382;by a priania&hellip; A pokia&#318; toto nap&auml;tie nebude uvo&#318;nen&eacute;, vysloven&eacute; a usmernen&eacute; (v&auml;&#269;&scaron;inou je d&ocirc;sledkom n&aacute;&scaron;ho &bdquo;videnia&rdquo;, nie nel&aacute;skav&eacute;ho zach&aacute;dzania zo strany partnera), potom bude n&aacute;&scaron; vz&#357;ah za&#357;azen&yacute; mno&#382;stvom toho, &#269;o nebolo vysloven&eacute;. Akoby t&yacute;m r&aacute;stol m&uacute;r medzi dvoma &#318;u&#271;mi.</p>
<p>T&uacute;&#382;ba uvo&#318;ni&#357; hnev za dodr&#382;ania ist&yacute;ch podmienok, je snahou zachova&#357; &#382;ivot vo vz&#357;ahu (odstr&aacute;ni&#357; to, &#269;o ho ni&#269;&iacute;).</p>
<p>.</p>
<p><strong>.h&aacute;dka je dar</strong></p>
<p>H&aacute;dka neodmyslite&#318;ne patr&iacute; k vz&#357;ahu. Nepochybujem o tom, &#382;e t&iacute;, ktor&iacute; sa za ka&#382;d&uacute; cenu sna&#382;ia vyh&yacute;ba&#357; h&aacute;dke, maj&uacute; ten najlep&scaron;&iacute; &uacute;mysel - sna&#382;ia sa chr&aacute;ni&#357; vz&#357;ah pred ak&yacute;mko&#318;vek ohrozen&iacute;m a tak&yacute;m ohrozen&iacute;m je pre nich aj h&aacute;dka. Ale t&aacute;to cesta nevedie k &scaron;&#357;astn&eacute;mu a k harmonick&eacute;mu vz&#357;ahu. Preto&#382;e aj ke&#271; sa budeme vyh&yacute;ba&#357; hnevu, nevyhneme sa nap&auml;tiu, ktor&eacute; sa v tom vz&#357;ahu bude zv&auml;&#269;&scaron;ova&#357;, a&#382; nakoniec m&ocirc;&#382;e vies&#357; k p&aacute;du. Toto nie je dlhodob&eacute; rie&scaron;enie a nie je to skuto&#269;n&yacute;m rie&scaron;en&iacute;m.</p>
<p>Ak sa partneri vyh&yacute;baj&uacute; hnevu, akoby sa pohybovali po zam&iacute;novanom &uacute;zem&iacute;. Postupne bude prib&uacute;da&#357; t&eacute;m, ktor&eacute; sa stali &#269;asovanou m&iacute;nou a ktor&yacute;m sa treba vyhn&uacute;&#357;, a&#382; nakoniec sa nebud&uacute; ma&#357; o &#269;om rozpr&aacute;va&#357;. Z tohto poh&#318;adu je hnev ako mo&#382;nos&#357; pre&#269;iti&#357; vz&#357;ah a posilni&#357; puto vlastne darom.   Preto je dobr&eacute; si poveda&#357;: &bdquo;na tomto vz&#357;ahu mi z&aacute;le&#382;&iacute;, nie je mi jedno, &#269;o s n&iacute;m &#271;alej bude, chcem aby zostal &#382;iv&yacute; a uspokojuj&uacute;ci a preto, ke&#271; sa dostanem do konfliktu so svoj&iacute;m partnerom, nebudem sa tv&aacute;ri&#357;, &#382;e sa ni&#269; nedeje&hellip; poviem s &#269;&iacute;m nes&uacute;hlas&iacute;m a pre&#269;o&hellip;&rdquo;</p>
<p>V po&#269;iatku potla&#269;en&aacute; h&aacute;dka je ako rana, ktor&uacute; &#269;lovek neo&scaron;etril a tak za&#269;ala hnisa&#357;. Treba ju o&scaron;etri&#357; a necha&#357; uzdravi&#357;. Je to podobn&eacute; ako jeden &uacute;kaz v pr&iacute;rode - dusno pred b&uacute;rkou. Ale po b&uacute;rke, kedy pri&scaron;li k slovu hromy a blesky, sa nebo uvo&#318;n&iacute; a tlak sa zmen&scaron;&iacute;. Treba uvo&#318;ni&#357; nap&auml;tie a nedovoli&#357; mu, aby pozna&#269;ilo vz&#357;ah.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.kedy prejavi&#357; hnev? </strong></p>
<p>Najlep&scaron;ie bezprostredne :). Preto&#382;e &#269;&iacute;m nesk&ocirc;r k tomu pr&iacute;de, t&yacute;m hor&scaron;&iacute; bude priebeh&hellip; Je lep&scaron;ie vysvetli&#357; si probl&eacute;m hne&#271; na za&#269;iatku, sk&ocirc;r ne&#382; prerastie do obrovsk&eacute;ho probl&eacute;mu&hellip; Je lep&scaron;ie prejavi&#357; em&oacute;ciu ne&#382; ju potl&aacute;&#269;a&#357; alebo prejavi&#357; a&#382; v okamihu, kedy sa u&#382; nebude da&#357; usmerni&#357;. Letn&aacute; b&uacute;rka je kr&aacute;tka, no osvie&#382;uj&uacute;ca&hellip; jarn&aacute; &#269;i jesenn&aacute; b&uacute;rka m&aacute; dlh&eacute; trvanie a &#318;ahko pri nej premoknete do nitky. Ak sa nau&#269;&iacute;te uvo&#318;ni&#357; nap&auml;tie hne&#271; na za&#269;iatku, potom aj h&aacute;dka bude ma&#357; pokojn&yacute; priebeh&hellip; Bude viac pribli&#382;ovan&iacute;m svojich svetov ne&#382; snahou vyz&uacute;ri&#357; sa&hellip;</p>
<p>.</p>
<p><strong>.ke&#271; hnev pominie</strong></p>
<p>H&aacute;dka takmer v&#382;dy za&#269;&iacute;na em&oacute;ciami (prejav hnevu), ale t&yacute;m to nekon&#269;&iacute;. Ke&#271; hnev pominie, prich&aacute;dza druh&aacute; f&aacute;za. Prich&aacute;dza okamih, kedy by partneri mali spolu hovori&#357;, vr&aacute;ti&#357; sa k pr&iacute;&#269;in&aacute;m h&aacute;dky a n&aacute;js&#357; kompromis. Treba teda necha&#357; &bdquo;vychladn&uacute;&#357; hlavu&rdquo;. Po&#269;ka&#357; na okamih, kedy pominie em&oacute;cia a potom v pokoji h&#318;ada&#357; rie&scaron;enie. Pokia&#318; h&aacute;dka nepriniesla uspokojiv&eacute; rie&scaron;enie a na&#271;alej pretrv&aacute;va nap&auml;tie, potom m&ocirc;&#382;eme siahnu&#357; po dvoch n&aacute;strojoch: po&#269;&uacute;vanie a vyjedn&aacute;vanie.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.po&#269;&uacute;vanie</strong></p>
<p>Po&#269;&uacute;vanie je pre vz&#357;ah skuto&#269;n&yacute;m pokladom. V &#269;om spo&#269;&iacute;va? Nech&aacute;te svojho partnera, aby sa vyrozpr&aacute;val, aby povedal v&scaron;etko, &#269;o m&aacute; na srdci. A to bez toho, aby ste ho preru&scaron;ili. Po&#269;as na&scaron;ich be&#382;n&yacute;ch rozhovorov sme zvyknut&iacute; sk&aacute;ka&#357; tomu druh&eacute;mu do re&#269;i. Pokia&#318; sa nerozp&#341;avame o d&ocirc;le&#382;it&yacute;ch veciach, m&ocirc;&#382;e to by&#357; dokonca osvie&#382;uj&uacute;ce. Ale ak sa potrebujeme porozpr&aacute;va&#357; o nie&#269;om d&ocirc;le&#382;itom, potom m&ocirc;&#382;e by&#357; tak&yacute;to druh komunik&aacute;cie ve&#318;mi zra&#328;uj&uacute;ci. Jedn&yacute;m z probl&eacute;mov, pre&#269;o viazne komunik&aacute;cia je pocit, &#382;e n&aacute;s ten druh&yacute; nepo&#269;&uacute;va, &#382;e nem&aacute;me mo&#382;nos&#357; poveda&#357;, &#269;o naozaj potrebujeme poveda&#357;. Pri po&#269;&uacute;van&iacute;, ke&#271; vieme, &#382;e n&aacute;m ten druh&yacute; dal priestor sa vyrozpr&aacute;va&#357;, vieme, &#382;e m&ocirc;&#382;eme bez strachu poveda&#357; v&scaron;etko, &#269;o m&aacute;me na srdci.</p>
<p>Pre po&#269;&uacute;vanie je d&ocirc;le&#382;it&yacute;ch nieko&#318;ko podmienok: vytvori&#357; si priestor na rozhovor a nenecha&#357; sa ru&scaron;i&#357;, nech by sa dialo &#269;okolvek, teraz ste tu pre partnera&hellip; najlep&scaron;ie je dopredu sa dohovori&#357; (na dni a hodine), kedy sa spolu porozpr&aacute;vame&hellip; &#271;al&scaron;ou podmienkou je sedie&#357; pohodlne&hellip; a dohodn&uacute;&#357; sa, kto za&#269;ne prv&yacute; rozpr&aacute;va&#357;&hellip; A tak za&#269;ne rozpr&aacute;va&#357; jeden z partnerov a rozpr&aacute;va, a&#382; k&yacute;m nepovie &bdquo;to je v&scaron;etko&rdquo;. Druh&yacute; z partnerov zatia&#318; len po&#269;&uacute;va, nekladie ot&aacute;zky, nekomentuje, nesk&aacute;&#269;e do re&#269;i a vyh&yacute;ba sa gest&aacute;m, ktor&eacute; by boli necitliv&eacute;.</p>
<p>V&yacute;hodou t&yacute;chto pravidiel je: &#382;e m&ocirc;&#382;eme hovori&#357; a to bez strachu z toho, &#382;e n&aacute;s ten druh&yacute; preru&scaron;&iacute;&hellip; &#382;e m&ocirc;&#382;eme vyjadri&#357; sa a to bez strachu z toho, &#382;e n&aacute;s ten druh&yacute; bezprostredne zvrzne pod zem, &#382;e m&ocirc;&#382;eme vyjadri&#357; (poveda&#357;) to, &#269;o potrebujeme&hellip; a &#382;e m&ocirc;&#382;eme hovori&#357; svoj&iacute;m vlastn&yacute;m tempom&hellip; hovori&#357; s odmlkami, kedy prehodnocujeme slov&aacute; a sna&#382;&iacute;me sa &iacute;s&#357; do h&#314;bky. Potom za&#269;ne rozpr&aacute;va&#357; druh&yacute; z partnerov a ten prv&yacute; ho nech&aacute; rozpr&aacute;va&#357; a dodr&#382;iava pritom tie ist&eacute; pravidl&aacute; ako jeho partner vtedy, ke&#271; on hovoril. Aj druh&yacute; z partnerov by sa mal zriec&#357; osobn&yacute;ch &uacute;tokov, dokonca by nemal reagova&#357; na to, &#269;o po&#269;ul. Aj on m&aacute; toti&#382; za &uacute;lohu poveda&#357; to, &#269;o m&aacute; na srdci. Nie osobn&eacute; &uacute;toky &#269;i vz&aacute;jomn&eacute; nap&aacute;danie, ale pribl&iacute;&#382;enie svojich svetov, teda svojich my&scaron;lienok a pocitov. Pr&aacute;ve to je dobr&yacute; z&aacute;klad pre rozhovor, pre vyjasnenie situ&aacute;cie a h&#318;adanie spolo&#269;n&eacute;ho rie&scaron;enia.</p>
<p>Tak&yacute;to rozhovor umo&#382;&#328;uje dvom &#318;u&#271;om sa navz&aacute;jom pribl&iacute;&#382;i&#357;. Preto&#382;e ak &#269;el&iacute;me v&yacute;&#269;itk&aacute;m, automaticky sa stiahneme do obrany a prejdeme do proti&uacute;toku. Ke&#271; v&scaron;ak ne&#269;el&iacute;me &uacute;tokom, ale snahe n&aacute;&scaron;ho partnera zdiela&#357; svoj svet a prejavi&#357; pocity, potom vznik&aacute; prostredie priazniv&eacute; k h&#318;adaniu rie&scaron;enia.</p>
<p>Je lie&#269;iv&eacute;, ak si partneri pravidelne vyhradia &#269;as, pre tak&yacute;to rozhovor. Pom&aacute;ha to zvy&scaron;ova&#357; spokojnos&#357; so vz&#357;ahom, vz&#357;ah sa v&#271;aka tomu prehlbuje a pre&#269;is&#357;uje. Vz&aacute;jomn&eacute; po&#269;&uacute;vanie vytv&aacute;ra intimitu, spozn&aacute;vaj&uacute; jeden druh&eacute;ho a u&#269;ia sa komunikova&#357;. Po ka&#382;dom ve&#269;eri, ktor&yacute; sme zasv&auml;tili rozhovoru, je vhodn&eacute; dohovori&#357; sa na &#271;al&scaron;om. Tak&eacute;to pravideln&eacute; rozhovory umo&#382;&#328;uj&uacute; rozpr&aacute;va&#357; sa o pr&iacute;jemn&yacute;ch, ale aj nepr&iacute;jemn&yacute;ch z&aacute;&#382;itkoch, vlastne o v&scaron;etkom, &#269;o h&yacute;be na&scaron;&iacute;m svetom. Okrem pravideln&yacute;ch ve&#269;erov zasv&auml;ten&yacute;ch rozhovorom je dobr&eacute; porozpr&aacute;va&#357; sa aj bezprostredne. Pri rie&scaron;en&iacute; probl&eacute;mu toti&#382; nemus&iacute;te &#269;aka&#357; na &#271;al&scaron;&iacute; spolo&#269;n&yacute; ve&#269;er&hellip;</p>
<p>.</p>
<p><strong>.vyjedn&aacute;vanie</strong></p>
<p>Vyjedn&aacute;vanie je druh&yacute;m n&aacute;strojom, ktor&yacute; n&aacute;m pom&aacute;ha nastoli&#357; rovnov&aacute;hu, ke&#271; m&aacute;me pocit, &#382;e h&aacute;dka nepriniesla potrebn&yacute; pokoj a harm&oacute;niu.</p>
<p>Vyjedn&aacute;va&#357; znamen&aacute; za&#269;a&#357; rokovanie s cie&#318;om ukon&#269;i&#357; konflikt - n&aacute;js&#357; uspokojiv&yacute; kompromis pre obidvoch partnerov. Ak sa boj&iacute;te, &#382;e by v&aacute;s partner &bdquo;prerozpr&aacute;val&rdquo;, potom aj tu je mo&#382;n&eacute; zavies&#357; pravidl&aacute;. T&yacute;m prv&yacute;m je, aby v&aacute;s partner nepreru&scaron;oval, aby ste mohli prednies&#357; svoj n&aacute;vrh rie&scaron;enia&hellip; A druh&yacute;m pravidlom je, aby ste mohli preru&scaron;i&#357; rozhovor, ke&#271; sa objavia nov&eacute; skuto&#269;nosti (n&aacute;vrh partnera) a vy si v k&#318;ude potrebujete premyslie&#357;, &#269;o &#271;alej&hellip;</p>
<p>Vyjedn&aacute;vanie umo&#382;&#328;uje vyhn&uacute;&#357; sa mno&#382;stvu nap&auml;tia, preto&#382;e pri vyjedn&aacute;van&iacute; s&uacute; d&ocirc;le&#382;it&eacute; dve strany a obidve musia bra&#357; oh&#318;ad na toho druh&eacute;ho a musia urobi&#357; &uacute;stupky. A tak je vo va&scaron;ich ruk&aacute;ch, ako vyjedn&aacute;vanie dopadne. M&aacute;te mo&#382;nos&#357; jeho v&yacute;sledok ovplyvni&#357;. A v&yacute;chodiskom je rie&scaron;enie, ktor&eacute; bude schodn&eacute; pre obidve strany. Pokia&#318; &#269;as str&aacute;ven&yacute; prevent&iacute;vnym vyjedn&aacute;van&iacute;m (o tom, &#269;o bude) o detailoch sobotn&eacute;ho n&aacute;kupu, ako pre&#382;i&#357; ve&#269;er alebo rodinn&yacute; v&iacute;kend umo&#382;n&iacute; vyhn&uacute;&#357; sa frustr&aacute;ciam, sklamaniu, nap&auml;tiu a konfliktom, potom je to ve&#318;mi dobre vynalo&#382;en&yacute; &#269;as.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.skryt&yacute; mot&iacute;v h&aacute;dky</strong></p>
<p>Pokia&#318; sa h&aacute;dky neust&aacute;le opakuj&uacute; a nedoch&aacute;dza k uvo&#318;neniu nap&auml;tia, potom mo&#382;no hovori&#357; o skrytom mot&iacute;ve h&aacute;dok. To, &#269;o v h&aacute;dke zaznie ako pr&iacute;&#269;ina, &#269;o v&aacute;m partner vy&#269;&iacute;ta, nemus&iacute; by&#357; skuto&#269;nou pr&iacute;&#269;inou, pre&#269;o do&scaron;lo k h&aacute;dke. V&auml;&#269;&scaron;inou existuj&uacute; &scaron;tyri skryt&eacute; mot&iacute;vy:</p>
<p>Prv&yacute;m z nich je <strong>z&aacute;v&auml;zok</strong>. Ke&#271; pominie zamilovanos&#357;, treba sa rozhodn&uacute;&#357;&hellip; Na z&aacute;klade t&yacute;ch okamihov, ktor&eacute; sme spolu pre&#382;ili&hellip; Rozhodova&#357; sa budeme aj nesk&ocirc;r, ke&#271; bude vz&#357;ah &#271;alej napredova&#357;. Ale teraz po obdob&iacute; zamilovanosti stoj&iacute;me pred ot&aacute;zkou, &#269;o &#271;alej. &bdquo;Vybral som si dobr&eacute;ho partnera? Dok&aacute;&#382;em si s n&iacute;m predstavi&#357; &#382;ivot?&rdquo;</p>
<p>Ka&#382;d&yacute; vz&#357;ah potrebuje atmosf&eacute;ru bezpe&#269;ia a istoty&hellip; potrebujeme ma&#357; v tom druhom oporu, potrebujeme vedie&#357;, &#382;e ten druh&yacute; neod&iacute;de&hellip; A ke&#271; pominula zamilovanos&#357;, ke&#271; sa vz&#357;ah ocitol v bode, &#382;e nevieme &#269;o &#271;alej, ke&#271; vz&#357;ah prech&aacute;dza kr&iacute;zou&hellip; potom n&aacute;m tento pocit bezpe&#269;ia a istoty ch&yacute;ba a t&aacute;to situ&aacute;cia sa m&ocirc;&#382;e sta&#357; pr&iacute;&#269;inou h&aacute;dky. &bdquo;Ke&#271; nastane probl&eacute;m, vyhr&aacute;&#382;a&scaron; sa, &#382;e ma opust&iacute;&scaron;. Potrebujem vedie&#357;, &#382;e berie&scaron; n&aacute;&scaron; vz&#357;ah v&aacute;&#382;ne&hellip;&rdquo;</p>
<p>Rozhodnutie pre trval&yacute; vz&#357;ah prin&aacute;&scaron;a pokoj - presved&#269;enie, &#382;e ten druh&yacute; ostane&hellip; M&ocirc;&#382;u pr&iacute;s&#357; komplik&aacute;cie&hellip; do uzavretia man&#382;elstva nem&aacute;te definit&iacute;vnu istotu, ale viete, &#382;e ak sa nestane ni&#269; ne&#269;akan&eacute;, tak ten druh&yacute; u&#382; neod&iacute;de&hellip; A tak si m&ocirc;&#382;ete vychutn&aacute;va&#357; pr&iacute;jemn&eacute; okamihy a v pr&iacute;pade &#357;a&#382;kost&iacute; ich prekon&aacute;va&#357; spolu. Do rozhodnutia mohli &#357;a&#382;kosti ohrozi&#357; vz&#357;ah, teraz pom&aacute;haj&uacute; dvom &#318;u&#271;om spoji&#357; svoje sily, aby ich prekonali a t&yacute;m upevnili svoj vz&#357;ah. T&eacute;ma z&aacute;v&auml;zku sa nesk&ocirc;r e&scaron;te bude hl&aacute;si&#357; k &#382;ivotu. Ke&#271; sa budete rozhodova&#357; pre man&#382;elstvo, ke&#271; budete chcie&#357; k&uacute;pi&#357; byt, po&#269;a&#357; potomka a dohodn&uacute;&#357; sa na po&#269;te :), ale aj pri prijat&iacute; hypot&eacute;ky &#269;i k&uacute;pe auta&hellip;</p>
<p>Druh&yacute;m z nich je <strong>hierarchia</strong>. Od detstva sa pohybujeme v spolo&#269;nosti, v ktorej je ist&aacute; hierarchia. &#268;i u&#382; ide o rodinu, pr&iacute;buzensk&eacute; vz&#357;ahy, &scaron;kolu, kr&uacute;&#382;ky, nesk&ocirc;r pr&aacute;cu &#269;i spolo&#269;enstv&aacute;&hellip; Po&#269;as zamilovanosti s&uacute; si &#382;ena s mu&#382;om rovn&iacute; (oni s&uacute; si rovn&iacute; cel&yacute; &#382;ivot), ale po&#269;as zamilovanosti t&uacute;to rovnos&#357; vedome pre&#382;&iacute;vaj&uacute;. Ale sk&ocirc;r &#269;i nesk&ocirc;r, aj v&#271;aka rozdeleniu povinnost&iacute; a vz&aacute;jomn&eacute;mu dop&#314;&#328;aniu sa na z&aacute;klade darov, doch&aacute;dza k vytvoreniu hierarchie - kto m&aacute; &#269;o na starosti.</p>
<p>Z historick&eacute;ho h&#318;adiska mala v&yacute;konn&uacute; moc v dom&aacute;cnosti v&#382;dy &#382;ena. A mu&#382; zas z historick&eacute;ho h&#318;adiska mal na starosti moc, ktor&aacute; sa z vonku dot&yacute;kala rodiny - verejn&eacute; z&aacute;le&#382;itosti a financie. Ka&#382;d&yacute; teda rozhodoval v ur&#269;itej oblasti, mal svoje kompetencie a sf&eacute;ru p&ocirc;sobenia. S&uacute;kromn&aacute; sf&eacute;ra bola zveren&aacute; &#382;en&aacute;m a verejn&aacute; mu&#382;om. &#268;asom v&scaron;ak do&scaron;lo k posunu a dnes u&#382; nie je definovan&eacute;, ktor&aacute; oblas&#357; je zveren&aacute; &#382;en&aacute;m a ktor&aacute; mu&#382;om. Ale to nie je probl&eacute;m. D&ocirc;le&#382;it&eacute; je toti&#382; to, aby bola zachovan&aacute; rovnov&aacute;ha medzi kompetenciami a aby sa kompetencie rozde&#318;ovali pod&#318;a darov. Pokia&#318; jeden z partnerov m&aacute; pocit, &#382;e m&aacute; m&aacute;lo kompetenci&iacute; alebo ak ich m&aacute; pr&iacute;li&scaron; ve&#318;a, potom to m&ocirc;&#382;e vies&#357; k h&aacute;dke.</p>
<p>Tret&iacute;m je <strong>odstup</strong>. &bdquo;Tr&aacute;vime spolu m&aacute;lo &#269;asu!<strong>&ldquo;</strong> V&auml;&#269;&scaron;ina p&aacute;rov rie&scaron;i tento probl&eacute;m. Rie&scaron;ia t&yacute;m potrebu intimity a dohaduj&uacute; sa o mno&#382;stve &#269;asu, ktor&eacute; je potrebn&eacute; investova&#357; do vz&#357;ahu. Za touto po&#382;iadavkou sa paradoxne &#269;asto skr&yacute;va potreba po odstupe. Ka&#382;d&yacute; z n&aacute;s sa potrebuje na nejak&yacute; &#269;as vzdiali&#357;, utiahnu&#357; do samoty, by&#357; s&aacute;m sebou, porozm&yacute;&scaron;la&#357; nad sebou, prehodnoti&#357; svoje hodnoty&hellip; T&uacute;&#382;ba po pr&iacute;li&scaron; ve&#318;kej bl&iacute;zkosti m&ocirc;&#382;e by&#357; strachom pred samotou&hellip;</p>
<p>Je dobr&eacute;, ak partneri tr&aacute;via &#269;as spolu, ak maj&uacute; aj spolo&#269;n&eacute; z&aacute;&#318;uby&hellip; v&scaron;etko, &#269;o m&ocirc;&#382;e posilni&#357; ich vz&#357;ah a prinies&#357; spolo&#269;n&eacute; pr&iacute;jemn&eacute; okamihy, je posilou pre vz&#357;ah&hellip; Ale aj tak je d&ocirc;le&#382;it&eacute; poskytn&uacute;&#357; druh&eacute;mu aj priestor pre samotu&hellip; Nakoniec, samota preb&uacute;dza t&uacute;&#382;bu a t&aacute; je naplnen&aacute; pri stretnut&iacute;, aby n&aacute;sledne samota znovu zrodila t&uacute;&#382;bu a umo&#382;nila naplnenie. Ale neust&aacute;la bl&iacute;zkos&#357; t&uacute;&#382;bu zab&iacute;ja&hellip; Samota&hellip; to nie je nedostatok l&aacute;sky &#269;i znak malej l&aacute;sky, ale prejav &#382;ivej a v&aacute;&scaron;nivej l&aacute;sky&hellip; Pokojne rozv&iacute;jajte aj tie dary, ktor&eacute; nem&aacute;te spolo&#269;n&eacute;. Ak sa n&aacute;sledne podel&iacute;te o z&aacute;&#382;itky s partnerom, je v&scaron;etko v poriadku. Je d&ocirc;le&#382;it&eacute; n&aacute;js&#357; a zachov&aacute;va&#357;  rovnov&aacute;hu medzi samotou a bl&iacute;zkos&#357;ou.</p>
<p>A posledn&yacute;m prvkom s&uacute; <strong>probl&eacute;my prenesen&eacute; z p&ocirc;vodnej rodiny</strong>. &#268;i u&#382; je sk&uacute;senos&#357; z rodiny dobr&yacute;m alebo odstra&scaron;uj&uacute;cim pr&iacute;kladom, zanechala na n&aacute;s stopy. Predstavy ako by mal fungova&#357; vz&#357;ah medzi mu&#382;om a &#382;enou, ako sa maj&uacute; partneri rozhodova&#357;. Ale aj individu&aacute;lne predstavy, zvyky a t&uacute;&#382;by&hellip;  Svoje stopy zanech&aacute; aj vz&#357;ah rodi&#269;ov k de&#357;om, vz&#357;ah medzi s&uacute;rodencami a celkovo vz&#357;ahy v &scaron;irokej rodine. A pri vytvoren&iacute; vz&#357;ahu sa nech&aacute;me t&yacute;mito pr&iacute;kladmi in&scaron;pirova&#357; alebo si povieme, &#382;e my to takto v &#382;ivote nechceme robi&#357;. Ak&eacute; boli vz&#357;ahy v mojej rodine a &#269;o si z nich chcem prinies&#357; do svojho vz&#357;ahu?</p>
<p>V pr&iacute;pade negat&iacute;vnej sk&uacute;senosti, kedy die&#357;a za&#382;ilo napr. autoritat&iacute;vneho rodi&#269;a, sa po&#269;as dospelosti rozhodne pre jeden zo &scaron;tyroch modelov. Bu&#271; si n&aacute;jde partnera, ktor&yacute; bude k nemu autoritat&iacute;vny. Alebo presn&yacute; opak, bude autoritat&iacute;vnym a n&aacute;jde si &bdquo;obe&#357;&rdquo;. Mo&#382;no si n&aacute;jde autoritat&iacute;vneho partnera s cie&#318;om pom&ocirc;c&#357; mu &bdquo;premeni&#357; sa&rdquo;. Alebo vyu&#382;ije svoju sk&uacute;senos&#357; a stane sa citliv&yacute;m vo&#269;i partnerovi. Ist&uacute; &uacute;lohu pri v&yacute;bere z t&yacute;chto modelov zohr&aacute;va aj partner a jeho sk&uacute;senosti z detstva.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.h&aacute;dka a polarita</strong></p>
<p>O tom, ako bude vyzera&#357; a prebieha&#357; h&aacute;dka, rozhoduj&uacute; tie&#382; osobnosti partnerov. Naj&#269;astej&scaron;ie tvor&iacute; p&aacute;r jeden cholerik a necholerik (sangvinik, melancholik, flegmatik). Pokia&#318; p&aacute;r tvoria dvaja cholerici, ide o ve&#318;mi vy&#269;erp&aacute;vaj&uacute;cu kombin&aacute;ciu, ktor&aacute; v&scaron;ak d&aacute;va vz&#357;ahu ve&#318;a intenzity. Spojenie dvoch necholerikov je ve&#318;mi vz&aacute;cne, je to najpokojnej&scaron;ia kombin&aacute;cia, ale po &#269;ase v takom vz&#357;ahu hroz&iacute; nuda.</p>
<p>Prvou kombin&aacute;ciou je <strong>cholerik a necholerik</strong>. V takomto p&aacute;re do&scaron;lo k rozdeleniu &uacute;loh. Jeden partner sa hnev&aacute; a prejavuje nespokojnos&#357; a druh&yacute; vn&aacute;&scaron;a pokoj a umiernenos&#357;. Necholerik je ten, &#269;o hnev popiera alebo transformuje hnev do inej, pre neho &bdquo;prijate&#318;nej&scaron;ej podoby&rdquo;. Energia hnevu je tak transformovan&aacute; do hyperaktivity (rob&iacute;me nie&#269;o, &#269;o nie je nutn&eacute;), psychosomatiz&aacute;cie (bolesti a poruchy &#269;innosti org&aacute;nov, ktor&eacute; nemaj&uacute; opodstatnenie v telesnej rovine - s&uacute; sp&ocirc;soben&eacute; psychikou) a do viktimiz&aacute;cie (stavanie seba do poz&iacute;cie obete). Ke&#271; necholerik potla&#269;&iacute; hnev, akoby sa stiahol, za&#269;al by&#357; chladn&yacute;m a ironick&yacute;m. Cholerik zas m&ocirc;&#382;e na seba prebera&#357; hnev toho druh&eacute;ho.  Vlastne za&#269;ne sa hneva&#357; za obidvoch. A tak sa necholerikovi v&#271;aka hnevu cholerika u&#318;av&iacute;. Ale to nie je rie&scaron;enie. Necholerik toti&#382; neprevzal zodpovednos&#357; za svoj hnev a neuvo&#318;nil ventil a cholerik na seba preber&aacute; aj hnev, ktor&yacute; nie je jeho. A ke&#271;&#382;e necholerik neprejavil hnev a neuvo&#318;nil nap&auml;tie, h&#318;ad&aacute; si in&eacute; sp&ocirc;soby, ako ho uvo&#318;ni&#357;. A tak sa uchy&#318;uje k pas&iacute;vnej agresii - to s&uacute; tie drobnosti, ktor&yacute;mi v&aacute;m rob&iacute; napriek, a&#382; k&yacute;m v&aacute;s neprivedie na pokraj z&uacute;rivosti. &#268;i u&#382; ide o zab&uacute;danie, opakovan&eacute; prejavy roztr&#382;itosti alebo omyly, ktor&eacute; nesp&aacute;chal naschv&aacute;l. &bdquo;Tvoje narodeniny mi &uacute;plne vypadli z hlavy. Zasa som zabudol vynies&#357; k&ocirc;&scaron;. Je mi to &#318;&uacute;to, omylom som ti k&uacute;pila svetl&eacute; pivo, hoci ho nem&aacute;&scaron; r&aacute;d.&rdquo; Zo strany necholerika v&scaron;ak ide predov&scaron;etk&yacute;m o podvedom&uacute; reakciu. Neuvedomuje si, &#382;e jeho prejavy s&uacute; vlastne agresiou. A tak sk&ocirc;r ne&#382; budete ma&#357; chu&#357; usved&#269;i&#357; v&aacute;&scaron;ho partnera tak vedzte, &#382;e jeho prejavy nie s&uacute; ani tak osobn&yacute;m &uacute;tokom, ako prejavom nespokojnosti so vz&#357;ahom a za vz&#357;ah nesiete zodpovednos&#357; obaja. Pas&iacute;vna agresia v&scaron;ak m&ocirc;&#382;e by&#357; aj ve&#318;mi rafinovan&aacute;. Ke&#271; sa podar&iacute; dohna&#357; partnera k v&yacute;buchu zlosti. A potom mu vy&#269;&iacute;ta&#357; hnev, postavi&#357; ho do poz&iacute;cie toho, kto probl&eacute;m sp&ocirc;sobil a t&yacute;m odvies&#357; pozornos&#357; od vlastn&yacute;ch probl&eacute;mov a zodpovednosti za vzniknut&yacute; konflikt.</p>
<p>Druhou kombin&aacute;ciou s&uacute; dvaja <strong>cholerici</strong>. S t&yacute;mto p&aacute;rom je spojen&eacute; riziko, &#382;e hnev jedn&eacute;ho vzbudzuje a prehlbuje hnev druh&eacute;ho. Okrem toho m&ocirc;&#382;e by&#357; frustruj&uacute;ce, ak nem&aacute;me mo&#382;nos&#357; sa hneva&#357; sami. Preto&#382;e v okamihu ke&#271; sa za&#269;ne hneva&#357; jeden, za&#269;ne sa hneva&#357; aj druh&yacute; a obaja m&ocirc;&#382;u ma&#357; pocit, &#382;e ich ten druh&yacute; nepo&#269;&uacute;va. Sk&uacute;ste jeden po druhom pusti&#357; ventil a da&#357; si navz&aacute;jom priestor, aby va&scaron;e em&oacute;cie mohli vyjs&#357; na povrch a z&aacute;rove&#328; ste mali pocit, &#382;e ten druh&yacute; v&aacute;s po&#269;&uacute;va.</p>
<p>Tre&#357;ou kombin&aacute;ciou s&uacute; dvaja <strong>necholerici</strong>. Tento vz&#357;ah p&ocirc;sob&iacute; dojmom pokoja a vyrovnanosti. Vyh&yacute;banie sa konfliktom m&ocirc;&#382;e &#269;asom ohrozi&#357; samotn&yacute; vz&#357;ah. Okrem toho partneri sa m&ocirc;&#382;u v&#271;aka tejto kombin&aacute;cii sta&#357; expertmi na to, ako robi&#357; tomu druh&eacute;mu zle. Prib&uacute;daj&uacute; sarkastick&eacute; &#269;i u&scaron;tipa&#269;n&eacute; pozn&aacute;mky, pokoruj&uacute; sa navz&aacute;jom pred druh&yacute;mi &#318;u&#271;mi a vybavuj&uacute; si &uacute;&#269;ty pred cudz&iacute;mi &#318;u&#271;mi. Mo&#382;no k h&aacute;dke tu nikdy ned&ocirc;jde, ale nebo u&#382; nikdy nebude bez obl&aacute;&#269;ika.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.h&aacute;dky a sexualita</strong></p>
<p>Vz&#357;ah dvoch partnerov ovplyv&#328;uje v&scaron;etko, &#269;o tvor&iacute; ich svet a &#269;o pre&#382;&iacute;vaj&uacute; spolu&hellip; Pokia&#318; ned&ocirc;jde k uvo&#318;neniu nap&auml;tia alebo pok&yacute;m neprebehne h&aacute;dka a neprinesie rie&scaron;enie probl&eacute;mu, v&#271;aka &#269;omu do vz&#357;ahu op&auml;&#357; zav&iacute;ta harm&oacute;nia, potom cez r&ocirc;zne prejavy sa m&ocirc;&#382;e k &#382;ivotu hl&aacute;si&#357; n&aacute;silie. Jednou z tak&yacute;ch oblast&iacute; je sexualita, ktor&aacute; sa m&ocirc;&#382;e sta&#357; tvrdou a m&ocirc;&#382;e jej ch&yacute;ba&#357; neha. T&aacute;to sch&eacute;ma vz&#357;ah neskuto&#269;ne ni&#269;&iacute;&hellip; Zo sexuality sa str&aacute;ca srdce, st&aacute;va sa chladnou&hellip; niekedy agres&iacute;vnou a brut&aacute;lnou. Akoby sa sexualita stala bojiskom, na ktorom pokra&#269;uje boj a snaha pon&iacute;&#382;i&#357; a potupi&#357; partnera. Ak sa v&scaron;ak podar&iacute; uvo&#318;ni&#357; nap&auml;tie a do vz&#357;ahu zav&iacute;ta rovnov&aacute;ha, potom sexualita bude pln&aacute; &#318;ahkosti, tvorivosti a radosti.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.ako sa vyhn&uacute;&#357; niektor&yacute;m h&aacute;dkam</strong></p>
<p>H&aacute;dky zohr&aacute;vaj&uacute; d&ocirc;le&#382;it&uacute; &uacute;lohu vo vz&#357;ahu. Ale niekedy k nim nemus&iacute; d&ocirc;js&#357;. Ak je mo&#382;n&eacute; uvo&#318;ni&#357; nap&auml;tie aj in&yacute;m sp&ocirc;sobom, pre&#269;o ho nevyu&#382;i&#357;?</p>
<p>Niekedy doch&aacute;dza k vzniku negat&iacute;vnej em&oacute;cie, ktor&aacute; sa hl&aacute;si k &#382;ivotu aj mimo partnersk&eacute;ho vz&#357;ahu. &#268;i u&#382; ide o nap&auml;tie spojen&eacute; s pr&aacute;cou, s probl&eacute;mami v &scaron;irokej rodine, &#357;a&#382;kosti na&scaron;ich priate&#318;ov alebo hocijak&yacute; podnet, ktor&yacute; n&aacute;s zasiahol na citlivom mieste. Probl&eacute;mom v&scaron;ak je, &#382;e t&aacute;to em&oacute;cia m&ocirc;&#382;e prer&aacute;s&#357; v h&aacute;dku. Ak ten druh&yacute; nem&aacute; pocit, &#382;e ch&aacute;peme jeho pocit. Ak nevypo&#269;ujete svojho partnera, ak mu ned&aacute;te priestor na uvo&#318;nenie nap&auml;tia, potom aj em&oacute;cia z&iacute;skan&aacute; mimo v&aacute;&scaron; vz&#357;ah sa m&ocirc;&#382;e obr&aacute;ti&#357; proti v&aacute;m. Niekedy je va&scaron;ou &uacute;lohou len vypo&#269;u&#357; a nepon&uacute;ka&#357; rady&hellip; jednoducho prija&#357; a pochopi&#357;. Ak m&aacute;me probl&eacute;m to rozl&iacute;&scaron;i&#357;, ni&#269; n&aacute;m nebr&aacute;ni v tom, aby sme sa jednoducho sp&yacute;tali partnera, &#269;i potrebuje vypo&#269;u&#357; alebo aj poradi&#357;&hellip; Je to &#357;a&#382;k&eacute;, hlavne ak po&#269;as po&#269;&uacute;vania v&aacute;m partner polo&#382;&iacute; ot&aacute;zku, &bdquo;&#269;o &#271;alej&rdquo; a vy si mus&iacute;te kusn&uacute;&#357; do jazyka, aby ste mu nepovedali to rie&scaron;enie, ktor&eacute; m&aacute;te na jazyku. Je umen&iacute;m zisti&#357;, kedy partnerovi m&ocirc;&#382;eme a m&aacute;me poradi&#357; a kedy sme len v poz&iacute;cii posluch&aacute;&#269;a.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.potreba samoty</strong></p>
<p>Vz&#357;ah je nie&#269;o &#382;iv&eacute; a dynamick&eacute;&hellip; Vz&#357;ah je &#382;iv&yacute; vtedy, ke&#271; d&yacute;cha&hellip; Je nemo&#382;n&eacute; sa st&aacute;le nadychova&#357; alebo vydychova&#357;. K &#382;ivotu s&uacute; potrebn&eacute; obidva tieto pohyby&hellip; a rovnako tak sa potrebujeme aj navz&aacute;jom pribli&#382;ova&#357; a vzda&#318;ova&#357;&hellip; Zdie&#318;anie, bl&iacute;zkos&#357; a splynutie s&uacute; pre vz&#357;ah rovnako nevyhnutn&eacute; ako odstup, vzdialenie a samota. Ani jeden z t&yacute;chto p&oacute;lov s&aacute;m o sebe nie je lep&scaron;&iacute;. Pre zdrav&yacute; vz&#357;ah je potrebn&aacute; pr&iacute;tomnos&#357; a striedanie obidvoch p&oacute;lov.</p>
<p>Samota je jedn&yacute;m z prejavov t&uacute;&#382;by po samote. Ale v na&scaron;ej spolo&#269;nosti, ke&#271; partner povie, &#382;e by potreboval ma&#357; viac &#269;asu pre seba alebo sa na nejak&yacute; &#269;as stiahnu&#357; do &uacute;zadia, druh&yacute; partner sa ho sp&yacute;ta: &bdquo;ty u&#382; ma nemiluje&scaron;?&rdquo; A vtedy partner s t&uacute;&#382;bou po samote, m&ocirc;&#382;e rezignova&#357; na svoju t&uacute;&#382;bu a &#269;asom z&iacute;ska&#357; pocit, &#382;e partnerovi na &#328;om nez&aacute;le&#382;&iacute; (lebo nem&aacute; pochopenie pre jeho potreby) alebo riskuje naru&scaron;enie vz&#357;ahu, preto&#382;e pre partnera je to krok, ktor&yacute; nevn&iacute;ma ako prejav l&aacute;sky. A tak v&auml;&#269;&scaron;inou doch&aacute;dza k h&aacute;dke.</p>
<p>Niektor&iacute; &#318;udia si po pr&iacute;chode z pr&aacute;ce potrebuj&uacute; v samote usporiada&#357; my&scaron;lienky a hodi&#357; za seba &#357;a&#382;kosti toho d&#328;a&hellip; Alebo sa potrebuj&uacute; prenies&#357; cez nie&#269;o, &#269;o sa ich vo vz&#357;ahu dotklo&hellip; Je dobr&eacute;, ak jeden partner druh&eacute;mu povie, &#382;e sa potrebuje na chv&iacute;&#318;u stiahnu&#357; do samoty, &#382;e to nie je prejav nel&aacute;sky, len t&uacute;&#382;ba prekona&#357; &#357;a&#382;kosti (a nevn&aacute;&scaron;a&#357; ich tu a teraz v takejto podobe do vz&#357;ahu) a ak bude ma&#357; z&aacute;ujem, potom sa m&ocirc;&#382;ete o nich spolu porozpr&aacute;va&#357;&hellip; a k tomu je dobr&eacute; poveda&#357;, ko&#318;ko &#269;asu potrebujeme by&#357; sami&hellip;  V&#271;aka t&yacute;mto trom prvkom: vysloven&aacute; t&uacute;&#382;ba po samote, uistenie o l&aacute;ske a &#269;asov&yacute; &uacute;daj&hellip; v&aacute;m partner ochotne d&aacute; priestor, aby ste si dali do poriadku v&aacute;&scaron; svet&hellip; ako dominantn&yacute; melancholik viem, &#382;e ke&#271; potrebujem by&#357; s&aacute;m, tak to najlep&scaron;ie, &#269;o ten druh&yacute; m&ocirc;&#382;e pre m&#328;a urobi&#357;, je da&#357; mi priestor, aby som pre&#382;il samotu, spracoval podnety a potom pri&scaron;iel a podelil sa o svoj svet&hellip;</p>
<p>.</p>
<p><strong>.prija&#357; temn&eacute; str&aacute;nky vz&#357;ahu</strong></p>
<p>Akceptova&#357; fakt, &#382;e sa vo vz&#357;ahu ob&#269;as h&aacute;dame, znamen&aacute; milova&#357; sa bez ru&#382;ov&yacute;ch okuliarov.  Je norm&aacute;lne pre&#382;&iacute;va&#357; chv&iacute;le, kedy je vz&#357;ah vystaven&yacute; sk&uacute;&scaron;kam. Kedy nec&iacute;time, &#382;e n&aacute;s ten druh&yacute; miluje, kedy sa t&uacute;&#382;ba vytrat&iacute;&hellip; Je dokonca norm&aacute;lne ob&#269;as nezn&aacute;&scaron;a&#357; svojho partnera&hellip; Je d&ocirc;le&#382;it&eacute; zmieri&#357; sa s t&yacute;m, &#382;e k vz&#357;ahu patria aj tak&eacute;to temn&eacute; str&aacute;nky. Ke&#271; sa partnerom nieko&#318;kokr&aacute;t podar&iacute; prekona&#357; tak&eacute;to chv&iacute;le, kedy musia siahnu&#357; na dno svojich s&iacute;l, porastie ich d&ocirc;vera vo vz&aacute;jomn&yacute; vz&#357;ah. A tak &#269;asom z&iacute;skaj&uacute; presved&#269;enie - naozaj bud&uacute; tomu veri&#357;, &#382;e spolu prekonaj&uacute; ka&#382;d&uacute; kr&iacute;zu.</p>
<p>.</p>
<p>Stoj&iacute; pred nami &uacute;loha prija&#357; skuto&#269;nos&#357;, &#382;e h&aacute;dka nie je prejavom toho, &#382;e by vz&#357;ahu ch&yacute;bala l&aacute;ska&hellip; ale t&uacute;&#382;bou po uvo&#318;nen&iacute; nap&auml;tia, po dosiahnut&iacute; rovnov&aacute;hy&hellip; Pokia&#318; prijmeme nie&#269;o z jednotliv&yacute;ch &uacute;lomkov, ktor&eacute; tu zazneli, potom &#269;asom dok&aacute;&#382;eme predch&aacute;dza&#357; h&aacute;dkam, skr&aacute;ti&#357; svoje h&aacute;dky &#269;i ukon&#269;i&#357; ich na za&#269;iatku. Dok&aacute;&#382;eme rie&scaron;i&#357; probl&eacute;m k spokojnosti obidvoch partnerov a tak, aby ich viac prepojil a aby posilnil ich vz&#357;ah&hellip; Vyh&yacute;bajme sa osobn&yacute;m &uacute;tokom. A predov&scaron;etk&yacute;m n&aacute;siliu. K&yacute;m h&aacute;dka m&aacute; svoje miesto v l&aacute;ske, pre n&aacute;silie v nej nie je miesto&hellip;</p>
<p>.</p>
<p align="RIGHT"><strong>Tom&aacute;&scaron; Hupka</strong></p>
<p align="RIGHT">www.mydvajaspolu.webnode.sk</p>
<p>.</p>
<p><strong>.spracovan&eacute; pod&#318;a:</strong></p>
<p>Serge a Carolle Vidal - Graf. Jak se dob&#345;e poh&aacute;dat s partnerem. Port&aacute;l, Praha, 2007, ISBN 978 - 80 - 7367 - 208 - 9</p>
<p>.</p>
<p><strong>Serge a Carolle Vidal - Graf</strong></p>
<p>P&ocirc;sobia ako psychoterapeuti a venuj&uacute; sa oblasti komunik&aacute;cie. Pravidelne pripravuj&uacute; predn&aacute;&scaron;ky na t&uacute;to t&eacute;mu a venuj&uacute; sa pr&aacute;ci so skupinami a s jednotlivcami, ktor&iacute; sa chc&uacute; zlep&scaron;i&#357; v komunik&aacute;cii.</p>
<p>.</p>
<p>P.S.:  Po &scaron;tyroch rokoch som dok&aacute;zal vyhra&#357; nad &#357;a&#382;kou depresiou&hellip; Chcem sa po&#271;akova&#357; mojej rodine, priate&#318;om, kamar&aacute;tom a &#269;itate&#318;om za to, &#382;e mi boli oporou a predov&scaron;etk&yacute;m mojej Zuzke za jej lie&#269;iv&uacute; l&aacute;sku&hellip; Kone&#269;ne som sa zbavil liekov proti depresii a &uacute;zkosti&hellip; a hur&aacute; do &#382;ivota <img src="http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/wp-includes/images/smilies/icon_smile.gif" alt=":)" class="wp-smiley"></p>
<p><strong>.odkazy:<br>
M&aacute; ma niekto r&aacute;d?</strong> (o vlastnej hodnote): http://blog.tyzden.sk/blog.php?blog_ID=516<br><strong>Si po&#382;ehnan&iacute;m pre druh&yacute;ch</strong> (ako obohati&#357; in&yacute;ch): http://blog.tyzden.sk/blog.php?blog_ID=453<br><strong>S nik&yacute;m nechod&iacute;m a nie som cvok</strong> (o slobode, priate&#318;stve, choden&iacute;, l&aacute;ske, rozchode a n&aacute;deji): http://blog.tyzden.sk/blog.php?blog_ID=571<br><strong>Pre&#269;o m&aacute;m strach milova&#357;?</strong> (o tom, &#269;o n&aacute;m br&aacute;ni otvori&#357; sa l&aacute;ske): http://blog.tyzden.sk/blog.php?blog_ID=315<br><strong>Pre&#269;o m&aacute;m strach poveda&#357; ti, kto som?</strong> (o taktik&aacute;ch, ktor&eacute; hr&aacute;me vo vz&#357;ahoch, ako &uacute;primne spolu komunikova&#357;): http://blog.tyzden.sk/blog.php?blog_ID=703<br><strong>Divok&yacute; v srdci</strong> (o tajomstve, ktor&eacute; skr&yacute;va mu&#382; vo svojom srdci): http://blog.tyzden.sk/blog.php?blog_ID=298<br><strong>Tajomstv&aacute; a t&uacute;&#382;by, vp&iacute;san&eacute; do srdca &#382;eny</strong> (o tajomstve, ktor&eacute; skr&yacute;va &#382;ena vo svojom srdci): http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2009/07/19/tajomstva-a-tuzby-vpisane-do-srdca-zeny/<br><strong>Keby len mu&#382; vedel, &#269;o &#382;ena pre&#382;&iacute;va</strong> (o svete &#382;eny a ako pre&#382;&iacute;va vz&#357;ah): http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2009/09/13/keby-len-muz-vedel-co-zena-preziva/<br><strong>Sm&auml;dn&iacute; po l&aacute;ske</strong> (o r&ocirc;znych podob&aacute;ch l&aacute;sky): http://www.postoy.sk/node/770<br><strong>L&aacute;ska a priate&#318;stvo</strong> (o priate&#318;stve, ktor&eacute; prerastie v l&aacute;sku, aby nakoniec bolo zav&#341;&scaron;en&eacute; v mystike): http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2009/05/24/laska-a-priatelstvo%20/<br><strong>Ke&#271; Adam h&#318;ad&aacute; svoju Evu</strong> (o choden&iacute;, l&aacute;ske a sexualite): http://blog.tyzden.sk/blog.php?blog ID=504<br><strong>L&aacute;ska bez podmienok</strong> (o &uacute;primnej, autentickej a starostlivej l&aacute;ske, ktor&aacute; je skuto&#269;n&yacute;m ocenen&iacute;m &#269;loveka): http://blog.tyzden.sk/blog.php?blog_ID=620<br><strong>Man&#382;elstvo, po akom ste v&#382;dy t&uacute;&#382;ili&hellip;</strong> (ako zlep&scaron;i&#357; svoje man&#382;elstvo): http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2009/06/21/manzelstvo-po-akom-ste-vzdy-tuzili/<br><strong>Hranice vo vz&#357;ahu&hellip;</strong> http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2009/11/08/hranice-vo-vztahu/<br><strong>P&auml;&#357; jazykov l&aacute;sky - p&auml;&#357; sp&ocirc;sobov, ako prejavi&#357; l&aacute;sku&hellip; </strong>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2009/10/11/pat-jazykov-lasky-pat-sposobov-ako-prejavit-lasku/<br><strong>Mystika sexuality&hellip;</strong> http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/05/16/mystika-sexuality/<br><strong>Ako predch&aacute;dza&#357; konfliktom vo vz&#357;ahu&hellip;</strong> http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2009/12/06/ako-predchadzat-konfliktom-vo-vztahu/<br><strong>P&auml;&#357; jazykov (sp&ocirc;sobov), ako sa ospravedlni&#357; partnerovi</strong>&hellip; http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2009/08/16/pat-jazykov-sposobov-ako-sa-ospravedlnit-partnerovi/<br><strong>Po stop&aacute;ch l&aacute;sky&hellip;</strong> http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/04/18/po-stopach-lasky/<br><strong>Ke&#271; stroskot&aacute; man&#382;elstvo&hellip;</strong> http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/01/03/ked-stroskota-manzelstvo/<br><strong>O duchovnom prekliat&iacute; a sp&uacute;tanosti </strong>(ako uzdravi&#357; rodov&eacute; korene): http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2009/07/05/o-duchovnom-prekliati-a-sputanosti-uzdravenie-rodovych-korenov/</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/09/28/ako-sa-dobre-pohadat-s-partnerom/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>Vznik rytierskych rádov&#8230;</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/09/14/vznik-rytierskych-radov/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/09/14/vznik-rytierskych-radov/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 14 Sep 2010 20:27:12 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>tomáš Hupka</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Uncategorized]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/?p=561</guid>
		<description><![CDATA[

Kri&#382;iacke v&#253;pravy dali impulz k vzniku rytierskych r&#225;dov, ktor&#233; mali na za&#269;iatku poslanie stara&#357; sa o bezpe&#269;nos&#357; p&#250;tnikov a chr&#225;ni&#357; posv&#228;tn&#233; miesta pred v&#253;bojmi moslimov. &#268;oskoro sa z nich stali elitn&#233; vojensk&#233; jednotky.
.
Johaniti - ich n&#225;zov je odvoden&#253; od nemocnice sv. J&#225;na Krstite&#318;a v Jeruzaleme. Od polovice 11. stor. po Kr. sa v tomto meste [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p>Kri&#382;iacke v&yacute;pravy dali impulz k vzniku rytierskych r&aacute;dov, ktor&eacute; mali na za&#269;iatku poslanie stara&#357; sa o bezpe&#269;nos&#357; p&uacute;tnikov a chr&aacute;ni&#357; posv&auml;tn&eacute; miesta pred v&yacute;bojmi moslimov. &#268;oskoro sa z nich stali elitn&eacute; vojensk&eacute; jednotky.</p>
<p>.</p>
<p><strong>Johaniti</strong> - ich n&aacute;zov je odvoden&yacute; od nemocnice sv. J&aacute;na Krstite&#318;a v Jeruzaleme. Od polovice 11. stor. po Kr. sa v tomto meste venovali starostlivosti o chor&yacute;ch a zranen&yacute;ch p&uacute;tnikov, no k ich poslaniu patrila aj &uacute;loha prich&yacute;li&#357; pocestn&yacute;ch. Po dobyt&iacute; Jeruzalema sa transformovali na rytiersky r&aacute;d a zabezpe&#269;ovali vojensk&yacute; sprievod p&uacute;tnikom a ochranu sv&auml;t&yacute;ch miest. V ich moci bol hrad Krak des Chevaliers, ktor&yacute; bol pre svoju polohu ozna&#269;ovan&yacute; ako &bdquo;k&#318;&uacute;&#269;&rdquo; k Sv&auml;tej zemi. R&aacute;d bol ofici&aacute;lne uznan&yacute; bulou p&aacute;pe&#382;a Paschala II. v roku 1113 po Kr. a v roku 1154 ho p&aacute;pe&#382; Anastasius IV. podriadil priamo Sv&auml;tej stolici. Pozn&aacute;vaj&uacute;cim znakom r&aacute;du bol &#269;ierny pl&aacute;&scaron;&#357; s bielym kr&iacute;&#382;om. Vych&aacute;dzali z August&iacute;novej regule. Po p&aacute;de Akkonu (1291 po Kr.) sa presunuli na Cyprus a nesk&ocirc;r na Maltu. Dnes ich pozn&aacute;me ako malt&eacute;zskych rytierov.</p>
<p><strong>Templ&aacute;ri</strong> - s&uacute; pomenovan&iacute; pod&#318;a ich prv&eacute;ho s&iacute;dla v Jeruzaleme, ktor&eacute; bolo v bl&iacute;zkosti &Scaron;alam&uacute;novho chr&aacute;mu. Templ&aacute;rov zalo&#382;il franc&uacute;zsky rytier Hugo de Payens v roku 1119.  Vych&aacute;dzali z August&iacute;novej regule, ktor&uacute; spojili s niektor&yacute;mi cisteri&aacute;nskymi prvkami. Okrem  tradi&#269;n&yacute;ch troch s&#318;ubov skladali aj &scaron;tvrt&yacute;, v ktorom sa zaviazali, &#382;e bud&uacute; chr&aacute;ni&#357; p&uacute;tnikov. R&aacute;d vymyslel finan&#269;n&yacute; syst&eacute;m, ako chr&aacute;ni&#357; p&uacute;tnikov po&#269;as p&uacute;te pred okradnut&iacute;m, &#269;o dalo impulz k vzniku bankovn&iacute;ctva (na za&#269;iatku p&uacute;te si p&uacute;tnik ulo&#382;il peniaze v templ&aacute;rskom kl&aacute;&scaron;tore a ako doklad o finan&#269;nej oper&aacute;cii dostal &scaron;ek, na z&aacute;klade ktor&eacute;ho mu templ&aacute;ri vo Sv&auml;tej zemi vydali zodpovedaj&uacute;cu hotovos&#357;). V roku 1139 po Kr. p&aacute;pe&#382; Inocent II. podriadil templ&aacute;rov priamo Petrovmu stolcu. Po p&aacute;de Akkonu sa ich s&iacute;dlo presunulo do Franc&uacute;zska, kde sa stali obe&#357;ou intr&iacute;g franc&uacute;zskeho kr&aacute;&#318;a Filipa IV. Pekn&eacute;ho, ktor&yacute; si robil z&aacute;lusk na ich majetok a peniaze.</p>
<p><strong>Nemeck&yacute; r&aacute;d</strong> - tento r&aacute;d vznikol po&#269;as III. kri&#382;iackej v&yacute;pravy v roku 1189, ke&#271; nemeck&iacute; kri&#382;iaci zriadili do&#269;asn&yacute; lazaret pri dob&yacute;jan&iacute; mesta Akkon. Jeho &uacute;lohou bolo teda o&scaron;etrovanie chor&yacute;ch. V roku 1198 po Kr. sa pretransformoval na rytiersky r&aacute;d a o rok nesk&ocirc;r jeho existenciu schv&aacute;lil p&aacute;pe&#382; Inocent III. a zaviazal ho, aby sa vo vojensk&yacute;ch veciach riadil templ&aacute;rskou a vo veciach o&scaron;etrovate&#318;stva johanitskou regulou. Ich pozn&aacute;vaj&uacute;cim znakom bol &#269;ierny tal&aacute;r, biely pl&aacute;&scaron;&#357; a na &#328;om &#269;ierny kr&iacute;&#382;. Po p&aacute;de Akkonu presunuli svoju &#269;innos&#357; do Pruska. Dnes sa venuje charite.</p>
<p><strong>Bratstvo sv. Laz&aacute;ra</strong> - p&ocirc;vodne sa venovali o&scaron;etrovaniu malomocn&yacute;ch. Ke&#271; jeho rady za&#269;ali roz&scaron;irova&#357; rytieri napadnut&iacute; mal&aacute;riou, do&scaron;lo koncom 13 stor. po Kr. k jeho pretransformovaniu na rytiersky r&aacute;d. T&iacute;to rytieri bojovali v prvej l&iacute;nii. St&uacute;pencom r&aacute;du bol aj jeruzalemsk&yacute; kr&aacute;&#318; Balduin IV. Lazari&aacute;ni nesk&ocirc;r zohrali d&ocirc;le&#382;it&uacute; &uacute;lohu pri boji s mal&aacute;riou v Eur&oacute;pe.</p>
<p><strong>Rytieri sv. Tom&aacute;&scaron;a z Canterbury</strong> - r&aacute;d bol zalo&#382;en&yacute; v roku 1191. Zo za&#269;iatku sa venoval o&scaron;etrovaniu chor&yacute;ch a pochov&aacute;vaniu m&#341;tvych. Po V. kri&#382;iackej v&yacute;prave sa pretransformoval na rytiersky r&aacute;d. Jeho rytieri zohrali d&ocirc;le&#382;it&uacute; &uacute;lohu pri ochrane mesta Akkon. Nesk&ocirc;r sa vr&aacute;tili do Anglicka a venovali sa u&#382; len charitat&iacute;vnej &#269;innosti. R&aacute;d zru&scaron;il kr&aacute;&#318; Henrich VIII. v roku 1538 po Kr.</p>
<p><strong>Rytieri z vrchu radosti (Monte Gaudio)</strong> - ich pomenovanie je odvoden&eacute; od ich s&iacute;dla na kopci, z ktor&eacute;ho p&uacute;tnici prv&yacute; kr&aacute;t uvideli Jeruzalem. Tento &scaron;panielsky r&aacute;d mal na starosti ochranu mesta Askal&oacute;n. Po bitke pri Hatt&iacute;ne (1187 po Kr.) sa stiahol do &Scaron;panielska, kde sa nesk&ocirc;r zl&uacute;&#269;il s r&aacute;dom calatravsk&yacute;ch rytierov.</p>
<p><strong>Str&aacute;&#382;covia Bo&#382;ieho hrobu</strong> - tento r&aacute;d vznikol v Jeruzaleme v prvej polovici 12. stor. zo spolo&#269;enstva kanonikov pri chr&aacute;me Sv&auml;t&eacute;ho hrobu. Ich &uacute;lohou bola ochrana baziliky Sv&auml;t&eacute;ho hrobu a mesta Jeruzalem. Ich pozn&aacute;vaj&uacute;cim znakom bol &#269;erven&yacute; kr&iacute;&#382;. Na ich &#269;ele st&aacute;l latinsk&yacute; jeruzalemsk&yacute; patriarcha. Po z&aacute;niku Jeruzalemsk&eacute;ho kr&aacute;&#318;ovstva sa s&iacute;dlo r&aacute;du presunulo do Talianska.</p>
<p>.</p>
<p>Udr&#382;anie dobyt&yacute;ch &uacute;zem&iacute; a predov&scaron;etk&yacute;m miest a pevnost&iacute; z&iacute;skan&yacute;ch kri&#382;iakmi bolo mo&#382;n&eacute; len v&#271;aka existencii rytiersk&yacute;ch r&aacute;dov. Za zmienku tie&#382; stoj&iacute;, &#382;e johaniti, nemeck&iacute; rytieri a lazaristi mali aj &#382;ensk&eacute; vetvy, ktor&eacute; sa venovali v&yacute;hradne o&scaron;etrovaniu chor&yacute;ch.</p>
<p>.</p>
<p align="RIGHT"><strong>Tom&aacute;&scaron; Hupka</strong></p>
<p>.</p>
<p><strong>.odkazy:</strong></p>
<p>Jeruzalemsk&eacute; kr&aacute;&#318;ovstvo: <a href="http://www.tyzden.sk/casopis/2009/16/jeruzalem-koliska-krestanstva.html">http://www.tyzden.sk/casopis/2009/16/jeruzalem-koliska-krestanstva.html</a></p>
<p>Kri&#382;iacke v&yacute;pravy: <a href="../../../../../2010/09/08/kriziacke-vypravy/">http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/09/08/kriziacke-vypravy/</a></p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/09/14/vznik-rytierskych-radov/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>Križiacke výpravy&#8230;</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/09/08/kriziacke-vypravy/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/09/08/kriziacke-vypravy/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 07 Sep 2010 22:03:48 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>tomáš Hupka</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Uncategorized]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/?p=559</guid>
		<description><![CDATA[


V roku 1071 po Kr. obsadili seld&#382;uck&#237; Turci  Jeruzalem. K&#253;m dovtedy mohli p&#250;tnici bez probl&#233;mov nav&#353;t&#237;vi&#357; posv&#228;tn&#233; miesta, teraz im za to hrozila smr&#357;. Okrem toho  pusto&#353;ili  Turci posv&#228;tn&#233; miesta, zr&#250;cali asi 30 tis&#237;c kres&#357;ansk&#253;ch chr&#225;mov a kaplniek  a za&#269;ali ohrozova&#357; samotn&#250; Byzanciu. A tak vyslal v roku 1095 byzantsk&#253; cis&#225;r [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p></p>
<p>V roku 1071 po Kr. obsadili seld&#382;uck&iacute; Turci  Jeruzalem. K&yacute;m dovtedy mohli p&uacute;tnici bez probl&eacute;mov nav&scaron;t&iacute;vi&#357; posv&auml;tn&eacute; miesta, teraz im za to hrozila smr&#357;. Okrem toho  pusto&scaron;ili  Turci posv&auml;tn&eacute; miesta, zr&uacute;cali asi 30 tis&iacute;c kres&#357;ansk&yacute;ch chr&aacute;mov a kaplniek  a za&#269;ali ohrozova&#357; samotn&uacute; Byzanciu. A tak vyslal v roku 1095 byzantsk&yacute; cis&aacute;r Alexios Komn&eacute;nos posolstvo p&aacute;pe&#382;ovi    Urbanovi II., v ktorom ho &#382;iadal o pomoc pri osloboden&iacute; Jeruzalema. </p>
<p>.</p>
<p>P&aacute;pe&#382; po&#269;as koncilu v Clermonte vyzval kres&#357;anov, aby oslobodili Jeruzalem z r&uacute;k moslimov, &#269;o sa stalo impulzom pre kr&iacute;&#382;ov&eacute; v&yacute;pravy. Bolo to u&#382; v &#269;ase, kedy kres&#357;anstvo bolo rozdelen&eacute; na v&yacute;chodn&eacute; a z&aacute;padn&eacute;.  Motiv&aacute;ciou bolo nielen oslobodi&#357; Jeruzalem, ale aj roz&scaron;&iacute;ri&#357; vplyv z&aacute;padn&eacute;ho kres&#357;anstva v tejto oblasti a posilni&#357; moc a poz&iacute;ciu p&aacute;pe&#382;a ako duchovnej autority.</p>
<p>To, &#382;e sa na&scaron;lo to&#318;ko &#318;ud&iacute; ochotn&yacute;ch &iacute;s&#357; bojova&#357; do Sv&auml;tej zeme, m&aacute; nieko&#318;ko pr&iacute;&#269;in. Predov&scaron;etk&yacute;m to bola pr&iacute;le&#382;itos&#357; boja proti neveriacim spojen&aacute; s mo&#382;nos&#357;ou odpustenia hriechov. Okrem toho p&aacute;pe&#382; nazna&#269;il, &#382;e na bojovn&iacute;kov &#269;ak&aacute; bohat&aacute; krajina, kde si m&ocirc;&#382;u vybudova&#357; nov&yacute; domov. Tieto pohn&uacute;tky vzbudili obrovsk&yacute; z&aacute;ujem o kri&#382;iacke v&yacute;pravy. Ich znakom sa stal kr&iacute;&#382;, pod&#318;a ktor&eacute;ho z&iacute;skali pomenovanie.</p>
<p>U&#382; po&#269;as presunu do Sv&auml;tej zeme sa kri&#382;iaci smutne presl&aacute;vili n&aacute;siln&yacute;m spr&aacute;van&iacute;m. Po&#269;as samotn&yacute;ch bojov vo Sv&auml;tej zemi boli nesmierne krut&iacute; nielen vo&#269;i nepriate&#318;om, ale aj vo&#269;i civiln&eacute;mu obyvate&#318;stvu. To sp&ocirc;sobilo, &#382;e Byzantsk&aacute; r&iacute;&scaron;a sa pomerne skoro za&#269;ala di&scaron;tancova&#357; od kri&#382;iackych v&yacute;prav. U&#382; po&#269;as prvej v&yacute;pravy za&#269;ala vn&iacute;ma&#357; kri&#382;iakov ako svojich nepriate&#318;ov. Po dobyt&iacute; Kon&scaron;tant&iacute;nopolu a rozk&uacute;skovan&iacute; Byzancie (vznik latinsk&eacute;ho cis&aacute;rstva) sa vz&#357;ahy medzi Byzanciou a eur&oacute;pskymi &scaron;t&aacute;tmi ocitli na m&#341;tvom bode. A ke&#271;&#382;e sa dobytie Kon&scaron;tant&iacute;nopolu uskuto&#269;nilo s po&#382;ehnan&iacute;m  latinsk&yacute;ch biskupov, tento krok pozna&#269;il vz&#357;ahy medzi z&aacute;padn&yacute;m a v&yacute;chodn&yacute;m kres&#357;anstvom.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.priebeh kri&#382;iackych v&yacute;prav</strong></p>
<p>Ako kri&#382;iacke v&yacute;pravy sa ozna&#269;uj&uacute; tie, ktor&eacute; prebiehali v obdob&iacute; 1095 - 1270 po Kr.:</p>
<p><strong>Prv&aacute; v&yacute;prava (1096 - 1099):</strong> na cestu sa vybralo pribli&#382;ne 330 tis&iacute;c bojovn&iacute;kov, do Sv&auml;tej zeme ich v&scaron;ak dorazilo len 40 tis&iacute;c. Po nieko&#318;k&yacute;ch v&iacute;&#357;azn&yacute;ch bitk&aacute;ch sa kri&#382;iakom podarilo dobi&#357; Antiochiu, Tripolis, T&yacute;ros, Haifu, Jaffu a nakoniec 15. j&uacute;la 1099 aj samotn&yacute; Jeruzalem.</p>
<p><strong>Druh&aacute; v&yacute;prava (1147 - 1149): </strong>ke&#271; Turci dobyli Edessu, p&aacute;pe&#382; presved&#269;il franc&uacute;zskeho kr&aacute;&#318;a &#317;udov&iacute;ta VII. a nemeck&eacute;ho cis&aacute;ra Konr&aacute;da III., aby podnikli druh&uacute; v&yacute;pravu. Z&uacute;&#269;astnilo sa jej 70 tis&iacute;c &#318;ud&iacute;, ktor&iacute; bu&#271; zomreli od hladu a n&aacute;sledkom chor&ocirc;b alebo padli v boji. V&yacute;prava sa skon&#269;ila vojensk&yacute;m debaklom. Jeruzalem sa v roku 1187 ocitol op&auml;&#357; v ruk&aacute;ch moslimov.</p>
<p><strong>Tretia v&yacute;prava (1189 - 1193):</strong> ke&#271; do Eur&oacute;py dorazila spr&aacute;va, &#382;e Jeruzalem padol do r&uacute;k sult&aacute;na Saladina a Jeruzalemsk&eacute; kr&aacute;&#318;ovstvo sa rozpadlo, vyburcovalo to &#318;ud&iacute; k &#271;al&scaron;ej v&yacute;prave. Na v&yacute;prave sa z&uacute;&#269;astnil nemeck&yacute; cis&aacute;r Friedrich Barbarossa, anglick&yacute; kr&aacute;&#318; Richard Levie srdce, franc&uacute;zsky kr&aacute;&#318; Filip II. a rak&uacute;sky vojvodca Leopold VI. Kri&#382;iakom sa podarilo dobi&#357; Akkon a ovl&aacute;dnu&#357; &#269;as&#357; pobre&#382;ia od Tyru po Jaffu. Bola uzavret&aacute; dohoda so sult&aacute;nom o pr&iacute;stupe p&uacute;tnikov do Sv&auml;t&eacute;ho mesta. &#270;al&scaron;&iacute; postup znemo&#382;nili vz&aacute;jomn&eacute; rozpory.</p>
<p><strong>&Scaron;tvrt&aacute; v&yacute;prava (1202 - 1204):</strong> ke&#271;&#382;e Jeruzalem ostal v ruk&aacute;ch Turkov, p&aacute;pe&#382; Inocent III. vyhl&aacute;sil nov&uacute; v&yacute;pravu, ktor&aacute; sa v&scaron;ak vymkla kontrole a namiesto Jeruzalema dobila Kon&scaron;tant&iacute;nopol (bolo zriaden&eacute; latinsk&eacute; cis&aacute;rstvo, ktor&eacute; pretrvalo do roku 1261 po Kr.). Bola to posledn&aacute; v&yacute;prava,  na ktorej sa z&uacute;&#269;astnil v&auml;&#269;&scaron;&iacute; po&#269;et &#318;ud&iacute;.</p>
<p><strong>Piata v&yacute;prava (1215 - 1219):</strong> viedol ju uhorsk&yacute; kr&aacute;&#318; Ondrej II. spolu s p&aacute;pe&#382;sk&yacute;m leg&aacute;tom Pelagom. V&yacute;prava obsadila opevnen&uacute; osadu Damietta, ktor&aacute; bola jedn&yacute;m z centier obchodu.</p>
<p><strong>&Scaron;iesta v&yacute;prava (1228 - 1229):</strong> obsadenie Damietty sa stalo v&yacute;chodiskom pre &#271;al&scaron;iu v&yacute;pravu, ktor&uacute; viedol cis&aacute;r Fridrich II. a bez bojov uzavrel dohodu, v&#271;aka ktorej sult&aacute;n vydal Jeruzalem, Nazaret, Betlehem a pobre&#382;ie medzi Jaffou a Sidonom v&yacute;menou za Damiettu. Jeruzalem sa v&scaron;ak v roku 1244 po Kr. op&auml;&#357; ocitol v ruk&aacute;ch moslimov.</p>
<p><strong>Siedma v&yacute;prava (1248 - 1254):</strong> strata Jeruzalema (1244) sa stala impulzom k &#271;al&scaron;ej v&yacute;prave, ktor&uacute; viedol franc&uacute;zsky kr&aacute;&#318; &#317;udov&iacute;t IX. Kri&#382;iakom sa s&iacute;ce podarilo zmocni&#357; Damietty, ale to bol jedin&yacute; &uacute;spech.</p>
<p>V roku 1302 po Kr. padla do r&uacute;k moslimov pevnos&#357; Ruad, ktor&aacute; bola poslednou kri&#382;iackou pevnos&#357;ou na Bl&iacute;zkom v&yacute;chode. A krajinu opustili posledn&iacute; kri&#382;iaci&hellip;</p>
<p>.</p>
<p>Ke&#271; kri&#382;iaci 15. j&uacute;la 1099 dobili Jeruzalem, vyvra&#382;dili p&ocirc;vodn&eacute; obyvate&#318;stvo (60 tis&iacute;c obet&iacute;) a to bez oh&#318;adu na to, &#269;i to boli moslimovia, &#382;idia, alebo kres&#357;ania (najv&auml;&#269;&scaron;iu skupinu tvorili v&yacute;chodn&iacute; kres&#357;ania). Tento krok zo strany kri&#382;iakov &scaron;okoval moslimov, ale aj obyvate&#318;ov Byzantskej r&iacute;&scaron;e a ostatn&yacute;ch v&yacute;chodn&yacute;ch kres&#357;anov. Dokonca byzantsk&yacute; cis&aacute;r Alexios I. Komn&eacute;nos odmietol nies&#357; zodpovednos&#357; za ich &#269;iny (preto&#382;e u&#382; dlh&scaron;ie konali v rozpore s jeho nariadeniami).</p>
<p>Jeruzalemsk&yacute; patriarcha odi&scaron;iel pred pr&iacute;chodom kri&#382;iakov do Kon&scaron;tant&iacute;nopolu, no jeho veriaci ostali v meste. A tak medzi zabit&yacute;mi kres&#357;anmi boli predov&scaron;etk&yacute;m ortodoxn&iacute; kres&#357;ania (tu niekde je pr&iacute;&#269;ina nap&auml;tia medzi v&yacute;chodn&yacute;mi a z&aacute;padn&yacute;mi kres&#357;anmi, ktor&aacute; pretrv&aacute;va dodnes).</p>
<p>.</p>
<p align="RIGHT"><strong>Tom&aacute;&scaron; Hupka</strong></p>
<p><strong>.<br></strong></p>
<p><strong>.odkazy</strong></p>
<p>Jeruzalemsk&eacute; kr&aacute;&#318;ovstvo: <a href="http://www.tyzden.sk/casopis/2009/16/jeruzalem-koliska-krestanstva.html">http://www.tyzden.sk/casopis/2009/16/jeruzalem-koliska-krestanstva.html</a></p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/09/08/kriziacke-vypravy/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>Snahy o obrodu židovstva&#8230;</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/09/01/snahy-o-obrodu-zidovstva/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/09/01/snahy-o-obrodu-zidovstva/#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 01 Sep 2010 21:06:05 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>tomáš Hupka</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Uncategorized]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/?p=553</guid>
		<description><![CDATA[


Kres&#357;anstvo dok&#225;zalo po&#269;as dej&#237;n oslovi&#357; mno&#382;stvo &#382;idov. Okrem t&#253;ch, ktor&#237; sa stali kres&#357;anmi, do&#353;lo k sformovaniu nieko&#318;k&#253;ch &#382;idovsk&#253;ch hnut&#237;, ktor&#233; p&#244;sobili bu&#271; vo vn&#250;tri &#382;idovstva alebo medzi &#382;idmi a kres&#357;anmi:
Eboniti - uzn&#225;vali Je&#382;i&#353;a za Mesi&#225;&#353;a, ale nie za Syna Bo&#382;ieho; odmietali tvrdenie, &#382;e sa narodil z panny; trvali na dodr&#382;iavan&#237; Moj&#382;i&#353;ovho z&#225;kona aj pre pohanov, [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p></p>
<p>Kres&#357;anstvo dok&aacute;zalo po&#269;as dej&iacute;n oslovi&#357; mno&#382;stvo &#382;idov. Okrem t&yacute;ch, ktor&iacute; sa stali kres&#357;anmi, do&scaron;lo k sformovaniu nieko&#318;k&yacute;ch &#382;idovsk&yacute;ch hnut&iacute;, ktor&eacute; p&ocirc;sobili bu&#271; vo vn&uacute;tri &#382;idovstva alebo medzi &#382;idmi a kres&#357;anmi:</p>
<p><strong>Eboniti</strong> - uzn&aacute;vali Je&#382;i&scaron;a za Mesi&aacute;&scaron;a, ale nie za Syna Bo&#382;ieho; odmietali tvrdenie, &#382;e sa narodil z panny; trvali na dodr&#382;iavan&iacute; Moj&#382;i&scaron;ovho z&aacute;kona aj pre pohanov, ktor&iacute; sa stali kres&#357;anmi; neuzn&aacute;vali apo&scaron;tola Pavla za apo&scaron;tola, namiesto neho pova&#382;ovali za dvan&aacute;steho apo&scaron;tola Jakuba Mlad&scaron;ieho; tvrdili, &#382;e Je&#382;i&scaron; pri&scaron;iel naplni&#357; Z&aacute;kon a prorokov ako nov&yacute; Moj&#382;&iacute;&scaron;. V tejto komunite vidie&#357; ist&yacute; vplyv Es&eacute;nov.</p>
<p><strong>Nazar&eacute;ni</strong> - uzn&aacute;vali Je&#382;i&scaron;a ako Mesi&aacute;&scaron;a a pova&#382;ovali ho za Syna Bo&#382;ieho; jeho u&#269;eniu d&aacute;vali prednos&#357; pred u&#269;en&iacute;m Moj&#382;i&scaron;a a prorokov; trvali na tom, aby &#382;idia, ktor&iacute; sa stali kres&#357;anmi, dodr&#382;iavali &#382;idovsk&eacute; zvyky. Nesk&ocirc;r splynuli s kres&#357;anmi, ktor&iacute; nemali &#382;idovsk&yacute; p&ocirc;vod.</p>
<p><strong>Helenisti</strong> - stretli sa s Je&#382;i&scaron;om v Jeruzaleme, ke&#271; pri&scaron;li z diasp&oacute;r sl&aacute;vi&#357; do tohto mesta Pesach (sviatky Ve&#318;kej noci) a stali sa tu svedkami jeho smrti, ukri&#382;ovania a vzkriesenia. A po n&aacute;vrate do diasp&oacute;r vyd&aacute;vali o tom svedectvo medzi &#382;idmi a okrem plnenia &#382;idovsk&yacute;ch predpisov a n&aacute;v&scaron;tevy synag&oacute;gy sa stret&aacute;vali po domoch, aby spolo&#269;ne hodovali a pripom&iacute;nali si posledn&uacute; ve&#269;eru. V&yacute;znamne napomohli pri &scaron;&iacute;ren&iacute; kres&#357;anstva medzi pohanmi.</p>
<p><strong>Mesi&aacute;&scaron;ski &#382;idia</strong> - je to s&uacute;&#269;asn&aacute; obdoba Nazar&eacute;nov. S&uacute; to pr&iacute;slu&scaron;n&iacute;ci &#382;idovsk&yacute;ch komun&iacute;t, ktor&iacute; prijali krst; uverili v Je&#382;i&scaron;a ako v Mesi&aacute;&scaron;a a Syna Bo&#382;ieho a na&#271;alej dodr&#382;iavaj&uacute; v&auml;&#269;&scaron;inu &#382;idovsk&yacute;ch predpisov. S&uacute; rozpt&yacute;len&iacute; vo viacer&yacute;ch kres&#357;ansk&yacute;ch komunit&aacute;ch, obnovuj&uacute; a pripom&iacute;naj&uacute; &#382;idovsk&eacute; korene kres&#357;anstva.</p>
<p>Od za&#269;iatku kres&#357;anstva sa v &#382;idovstve objavuj&uacute; smery a hnutia, ktor&eacute; v Je&#382;i&scaron;ovi spoznali Mesi&aacute;&scaron;a, Syna Bo&#382;ieho a toho, v kom sa splnili proroctv&aacute; a naplnil Z&aacute;kon. A sna&#382;ia sa obohati&#357; &#382;idovstvo o t&uacute;to pravdu.</p>
<p align="RIGHT"><strong>Tom&aacute;&scaron; Hupka</strong></p>
<p>.</p>
<p><strong>.odkazy:</strong></p>
<p><strong>Jidi&scaron;e kop - tvoriv&eacute; myslenie v &#382;idovskej trad&iacute;ci&iacute;:</strong> <a href="../../../../../2009/03/01/jidise-kop-%E2%80%93-tvorive-myslenie-v-zidovskej-tradicii/">http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2009/03/01/jidise-kop-%E2%80%93-tvorive-myslenie-v-zidovskej-tradicii/</a></p>
<p><strong>Kres&#357;ansk&yacute; poh&#318;ad na judaizmus:</strong> <a href="http://www.postoy.sk/node/484">http://www.postoy.sk/node/484</a></p>
<p><strong>Jeruzalemsk&eacute; kr&aacute;&#318;ovstvo:</strong> http://www.tyzden.sk/casopis/2009/16/jeruzalem-koliska-krestanstva.html</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/09/01/snahy-o-obrodu-zidovstva/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>Keď láska premieňa svet&#8230;</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/08/25/ked-laska-premiena-svet/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/08/25/ked-laska-premiena-svet/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 24 Aug 2010 23:13:32 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>tomáš Hupka</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Uncategorized]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/?p=546</guid>
		<description><![CDATA[

Bolo to obdobie ve&#318;k&#253;ch zmien. Kon&#353;tant&#237;nopol sa v roku 328 po Kr. stal hlavn&#253;m mestom r&#237;mskej r&#237;&#353;e, ktor&#225; bola u&#382; vtedy administrat&#237;vne rozdelen&#225; na dve &#269;asti - v&#253;chodn&#250; a z&#225;padn&#250;. A zo &#382;ivota r&#237;mskej spolo&#269;nosti sa postupne za&#269;ali vytr&#225;ca&#357; hodnoty, ktor&#233; jej dovtedy d&#225;vali vn&#250;torn&#250; silu.
.
Zmeny sa dot&#253;kali aj samotn&#233;ho kres&#357;anstva. Mil&#225;nsky edikt povolil jeho [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p>Bolo to obdobie ve&#318;k&yacute;ch zmien. Kon&scaron;tant&iacute;nopol sa v roku 328 po Kr. stal hlavn&yacute;m mestom r&iacute;mskej r&iacute;&scaron;e, ktor&aacute; bola u&#382; vtedy administrat&iacute;vne rozdelen&aacute; na dve &#269;asti - v&yacute;chodn&uacute; a z&aacute;padn&uacute;. A zo &#382;ivota r&iacute;mskej spolo&#269;nosti sa postupne za&#269;ali vytr&aacute;ca&#357; hodnoty, ktor&eacute; jej dovtedy d&aacute;vali vn&uacute;torn&uacute; silu.</p>
<p>.</p>
<p>Zmeny sa dot&yacute;kali aj samotn&eacute;ho kres&#357;anstva. Mil&aacute;nsky edikt povolil jeho vyzn&aacute;vanie a tak skon&#269;ilo obdobie prenasledovania kres&#357;anov. Kres&#357;anstvo sa v roku 380 stalo &scaron;t&aacute;tnym n&aacute;bo&#382;enstvom a o dvan&aacute;s&#357; rokov nesk&ocirc;r, boli ediktom zak&aacute;zan&eacute; ak&eacute;ko&#318;vek prejavy pohanstva. Napriek priazniv&yacute;m okolnostiam, sa v&scaron;ak &#269;oraz viac kres&#357;anov st&aacute;valo vla&#382;n&yacute;mi vo viere. Na&scaron;li sa v&scaron;ak aj tak&iacute;, ktor&iacute; svoj&iacute;m &#382;ivotom dok&aacute;zali ovplyvni&#357; cel&uacute; spolo&#269;nos&#357;. K tak&yacute;m patr&iacute; Mel&aacute;nia a jej man&#382;el Pinianus.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.vz&aacute;cny kvet</strong></p>
<p>Rodina z ktorej poch&aacute;dzala Mel&aacute;nia, dala r&iacute;mskej r&iacute;&scaron;i nieko&#318;ko v&yacute;znamn&yacute;ch spr&aacute;vcov provinci&iacute; a &uacute;radn&iacute;kov. A od 4 stor. po Kr. patrila k vl&aacute;dnucej triede. Jej otec Valerius Publicola bol vn&iacute;man&yacute; ako obranca r&iacute;mskej republiky a medzi predkami jej matky Albiny Caeionii, mo&#382;no n&aacute;js&#357; r&iacute;mskeho cis&aacute;ra Lucia Caeionia Commoda. Okolo tejto rodiny sa vytvorila skupina tradicionalistov, ktor&iacute; vyzn&aacute;vali pohansk&eacute; kulty a boli odhodlan&iacute; polo&#382;i&#357; svoj &#382;ivot za r&iacute;mske imp&eacute;rium.</p>
<p>Mel&aacute;nia dostala svoje meno po babi&#269;ke, (ktor&uacute; p&iacute;somn&eacute; pramene ozna&#269;uj&uacute; ako Mel&aacute;niu star&scaron;iu) a rodina sa o &#328;u starala, ako by bola vz&aacute;cnym kvetom. Poznala hel&eacute;nsku a latinsk&uacute; kult&uacute;ru a hoci dodr&#382;iavala zvyky ktor&eacute; patrili k jej postaveniu, vo svojom srdci bola preniknut&aacute; Bo&#382;ou l&aacute;skou a h&#318;adala sp&ocirc;sob, ako preh&#314;bi&#357; svoj &#382;ivot. Jej rodina bola nesmierne bohat&aacute; a v&#271;aka tomu bola pova&#382;ovan&aacute; za najv&auml;&#269;&scaron;iu dedi&#269;ku r&iacute;mskeho sveta.</p>
<p>Toto bohatstvo nielen&#382;e malo pod&#318;a predst&aacute;v jej bl&iacute;zkych osta&#357; v rodine, ale malo sa aj neust&aacute;le zv&auml;&#269;&scaron;ova&#357;. A preto ju vo veku &scaron;trn&aacute;s&#357; rokov vydali za jej bratranca Pinianusa Valeriusa, ktor&yacute; mal vtedy sedemn&aacute;s&#357; rokov. Jeho otec bol v tej dobe r&iacute;mskym prefektom. O Pinianusovi vieme, &#382;e bol bohat&yacute;, kr&aacute;sny, mal dobr&eacute; srdce a elegantn&eacute; vystupovanie.</p>
<p>Ke&#271;&#382;e obaja boli ve&#318;mi mlad&iacute;, po svadbe za&#269;ali &#382;i&#357; vo vile na pahorku Caelius, pod ochranou Mel&aacute;nin&yacute;ch rodi&#269;ov. A od prv&eacute;ho okamihu sa Mel&aacute;nia sna&#382;ila in&scaron;pirova&#357; svojho man&#382;ela, aby spolu s &#328;ou prehlboval svoj duchovn&yacute; &#382;ivot.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.s&#318;ub &#269;istoty</strong></p>
<p>A dok&aacute;zala ho aj prekvapi&#357;. Jedn&eacute;ho d&#328;a sa mu zverila s t&uacute;&#382;bou zasv&auml;ti&#357; ich man&#382;elstvo  &#269;istote. Ako si isto dok&aacute;&#382;eme predstavi&#357;, Pinianus nebol zo za&#269;iatku touto predstavou nad&scaron;en&yacute;. S&iacute;ce Mel&aacute;niu &uacute;primne miloval, ale desil sa predstavy, &#382;e by nemali potomka. Preto Mel&aacute;ni&iacute; navrhol, aby priviedli na svet dve deti a potom sa spolu m&ocirc;&#382;u zrieknu&#357; sveta. A Mel&aacute;nia s&uacute;hlasila. Nepochybne ich pri prijat&iacute; tohto predsavzatia in&scaron;piroval Paulinus - bratranec Mel&aacute;ninej babi&#269;ky, ktor&yacute; ako sen&aacute;tor sa rozhodol spolu so svojou man&#382;elkou zasv&auml;ti&#357; svoj &#382;ivot ask&eacute;ze a modlitbe.</p>
<p>&#268;oskoro sa Mel&aacute;nii a Pinianusovi narodila dc&eacute;ra, ale ke&#271;&#382;e sa b&aacute;li, &#382;e by sa stala ter&#269;om intr&iacute;g pre obrovsk&eacute; bohatstvo (ktor&eacute; raz mala zdedi&#357;), rozhodli sa zasv&auml;ti&#357; ju Bohu. Onedlho &#269;akali spolu aj druh&eacute; die&#357;a. P&ocirc;rod v&scaron;ak pri&scaron;iel pred&#269;asne a syn ktor&yacute; sa narodil, bol ve&#318;mi slab&yacute; a &#269;oskoro zomrel. Aj Mel&aacute;nia bola ve&#318;mi vy&#269;erpan&aacute; a v&scaron;etci sa ob&aacute;vali, &#382;e zomrie. Vtedy Pinianus v strachu &#382;e strat&iacute; svoju milovan&uacute; &#382;enu, vtrhol do kostola, objal olt&aacute;r a &uacute;penlivo sa modlil za jej &#382;ivot. A Mel&aacute;nia sa z&aacute;zra&#269;ne uzdravila. Spolu potom &#269;elili &#271;al&scaron;iemu ne&scaron;&#357;astiu, ke&#271; ich dc&eacute;ra n&aacute;hle zomrela. Cel&aacute; rodina bola zdesen&aacute; - v&scaron;etci dedi&#269;i boli m&#341;tvi. A tak za&#269;ali na Mel&aacute;niu s Pinianusom nalieha&#357;, aby priviedli na svet &#271;al&scaron;&iacute;ch potomkov, oni sa v&scaron;ak rozhodli splni&#357; s&#318;ub.</p>
<p>Ich rozhodnutie zriec&#357; sa sexuality vzbudzovalo zvedavos&#357;. Pre r&iacute;msku spolo&#269;nos&#357; bola toti&#382; sexu&aacute;lna zdr&#382;anlivos&#357; nezn&aacute;mym pojmom. Mnoh&iacute; barbari mali v tejto oblasti vy&scaron;&scaron;iu mor&aacute;lku. Napr&iacute;klad verejn&eacute; k&uacute;pele boli miestom, kde cudnos&#357; str&aacute;cala ak&eacute;ko&#318;vek z&aacute;brany. V tej dobe sexu&aacute;lne v&yacute;strelky, vra&#382;denie det&iacute;, vyh&yacute;banie sa man&#382;elstvu, to v&scaron;etko viedlo k poklesu p&ocirc;rodnosti u r&iacute;mskeho obyvate&#318;stva, k&yacute;m popul&aacute;cia barbarov (&#269;i u&#382; vo vn&uacute;tri ale aj za hranicami r&iacute;mskej r&iacute;&scaron;e) neust&aacute;le narastala, &#269;o nesk&ocirc;r bola jedna z pr&iacute;&#269;in p&aacute;du r&iacute;mskej r&iacute;&scaron;e.</p>
<p>Ale sp&auml;&#357; k Mel&aacute;nii a Pinianusovi. Mali sa &uacute;primne radi, ich man&#382;elstvo sa &#269;oraz viac duchovne prehlbovalo a vz&aacute;jomne sa povzbudzovali k napredovaniu. Okrem in&eacute;ho sa rozhodli zriec&#357; nosenia drah&yacute;ch &scaron;iat a spr&iacute;snili svoju ask&eacute;zu.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.pr&aacute;zdnota svetskej sl&aacute;vy</strong></p>
<p>Ist&yacute;m impulzom pre nich bola n&aacute;v&scaron;teva babi&#269;ky Mel&aacute;nie. Bola to ve&#318;mi zauj&iacute;mav&aacute; &#382;ena. Potom ako ovdovela odi&scaron;la &#382;i&#357; mn&iacute;&scaron;skym &#382;ivotom do p&uacute;&scaron;te v Egypte a vo Sv&auml;tej zemi, kde finan&#269;ne podporovala 5 tis&iacute;c pustovn&iacute;kov. A r&iacute;mska spolo&#269;nos&#357; ju za to obdivovala.</p>
<p>A teraz si predstavte, ako t&aacute;to &#382;ena v chudobn&yacute;ch &scaron;at&aacute;ch vystupuje z lode v Neapole a v&iacute;ta ju v&yacute;kvet r&iacute;mskej spolo&#269;nosti, odet&yacute; do t&yacute;ch najn&aacute;dhernej&scaron;&iacute;ch a nesmierne vz&aacute;cnych &scaron;iat. Po zv&iacute;tan&iacute; sa tento sprievod pobral po Via Appia do R&iacute;ma. Na &#269;ele sprievodu bola babi&#269;ka Mel&aacute;nia na malom vychudnutom koni v sprievode rodiny a za nimi sen&aacute;tori na zlatom zdoben&yacute;ch vozoch a bohat&yacute; sprievod patr&iacute;cijov. Cel&eacute; to bohatstvo svetsk&eacute;ho sveta, bolo prekryt&eacute; vzne&scaron;enos&#357;ou, pokorou a l&aacute;skou &#382;eny v chudobn&yacute;ch &scaron;at&aacute;ch, ktor&yacute;ch sa v&scaron;etci dot&yacute;kali v snahe o&#269;isti&#357; sa od svojho bohatstva, ktor&eacute; ich sp&uacute;talo.</p>
<p>Mel&aacute;nia (star&scaron;ia) pri&scaron;la varova&#357; r&iacute;msku spolo&#269;nos&#357; pred m&aacute;rnivos&#357;ou, hedonizmom a materializmom, ktor&eacute;mu prepadla. T&uacute;to cestu vyu&#382;ila aj na stretnutie s Mel&aacute;niou a s Pinianusom a oslovila ich svojou ask&eacute;zou a jednoduchos&#357;ou.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.zrieknutie sa sveta</strong></p>
<p>T&iacute;to man&#382;elia sa rozhodli pokra&#269;ova&#357; v uskuto&#269;nen&iacute; svojho pl&aacute;nu. A rozhodli sa zriec&#357; svojho majetku. Hoci aj medzi bohat&yacute;mi patricijmi boli kres&#357;ania, ich &#382;ivot sa neniesol v duchu odriekania a chudoby (za zmienku stoj&iacute;, &#382;e v tomto obdob&iacute; si bohat&iacute; kres&#357;ania stavali vo svojich domoch kaplnku, kam sa mohli utieka&#357; k s&uacute;kromn&yacute;m modlitb&aacute;m). Rozhodnutie Mel&aacute;nie a Pinianusa v&scaron;ak &scaron;okovalo cel&uacute; r&iacute;msku spolo&#269;nos&#357;.</p>
<p>Zbavi&#357; sa majetku v tej dobe, bolo nesmierne &#357;a&#382;k&eacute;. Existoval z&aacute;kon, ktor&yacute; zakazoval predaj umeleck&yacute;ch diel a materi&aacute;lnych statkov. R&iacute;mska spolo&#269;nos&#357; sa za ka&#382;d&uacute; cenu sna&#382;ila udr&#382;a&#357; vrstvu bohat&yacute;ch. B&aacute;la sa, &#382;e jej z&aacute;nik by bol z&aacute;nikom r&iacute;&scaron;e. A tak boh&aacute;&#269;i boli &bdquo;otrokmi&rdquo; svojho majetku.</p>
<p>Mel&aacute;nia s Pinianusom sa rozhodli obr&aacute;ti&#357; na kr&aacute;&#318;ovn&uacute; Serenu - neter cis&aacute;ra Theodosia, ktor&aacute; mala na neho ve&#318;k&yacute; vplyv. Predst&uacute;pili pred &#328;u v jednoduchom oble&#269;en&iacute; a priniesli jej vz&aacute;cne dary. Kr&aacute;&#318;ovn&aacute; bola nimi tak dojat&aacute;, &#382;e v&scaron;etky dary venovala chudobn&yacute;m. Poch&aacute;dzala toti&#382; z chudobnej rodiny a obdivovala duchovn&yacute; stav, ktor&iacute; t&iacute;to man&#382;elia dosiahli. Dokonca posadila Mel&aacute;niu na tr&oacute;n, zavolala &uacute;radn&iacute;kov a sluhov a povedala im, aby obdivovali t&uacute;to &#382;enu, ktor&aacute; dosiahla nebesk&uacute; m&uacute;dros&#357;.</p>
<p>Od tohto okamihu mali priaze&#328; kr&aacute;&#318;ovnej, ktor&aacute; ich chr&aacute;nila pred neprajn&iacute;kmi. A od cis&aacute;ra nielen&#382;e z&iacute;skali s&uacute;hlas na predaj majetku, ale aj ochranu pred t&yacute;mi, ktor&iacute; by chceli z&iacute;ska&#357; ich majetok za n&iacute;zku cenu. Kone&#269;ne boli slobodn&iacute; od majetku.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.poklad v nebi</strong></p>
<p>Samotn&yacute; predaj majetku prebiehal postupne, v nieko&#318;k&yacute;ch f&aacute;zach. A tak mali Mel&aacute;nia s Pinianusom &#269;as porozm&yacute;&scaron;&#318;a&#357;, ako nalo&#382;i&#357; so z&iacute;skan&yacute;mi prostriedkami.</p>
<p>Nie je &#318;ahk&eacute; zmapova&#357; cel&eacute; bohatstvo. Patrila im vila na Caeliu - v &scaron;tvrti bohat&yacute;ch, ktorej hodnota bola tak vysok&aacute;, &#382;e si ju mohol dovoli&#357; k&uacute;pi&#357; len cis&aacute;r. Podarilo sa im ju preda&#357; a&#382; po vp&aacute;de barbarov, ktor&yacute; vyplienili t&uacute;to &scaron;tvr&#357; (a po&scaron;kodili vilu, &#269;&iacute;m zn&iacute;&#382;ili jej cenu).</p>
<p>Okrem toho im patrila vila pri Via Appia, vila na Sic&iacute;li&iacute; (ku ktorej patrilo 62 domov), pozemky v Afrike (vr&aacute;tane ban&iacute; na zlato, striebro a bronz), majetky v Numidii, Mauret&aacute;ni&iacute;, Kamp&aacute;ni&iacute;, v Apuli&iacute;&hellip; Pod&#318;a sp&auml;tn&yacute;ch odhadov ich ro&#269;n&yacute; pr&iacute;jem dosahoval v&yacute;&scaron;ku 116 640 000 franc&uacute;zskych frankov. A nebolo &#318;ahk&eacute; ich min&uacute;&#357;.</p>
<p>Ako jeden z prv&yacute;ch krokov, sa rozhodli prepusti&#357; na slobodu otrokov, ktor&iacute; sa starali o ich majetok. V tej dobe bolo otrok&aacute;rstvo v r&iacute;mskej spolo&#269;nosti nie&#269;&iacute;m be&#382;n&yacute;m. Dokonca aj kres&#357;ania z radu patr&iacute;cijov mali otrokov. A ke&#271;&#382;e v&yacute;bojn&eacute; v&yacute;pravy stagnovali, bol ich nedostatok a mali ve&#318;k&uacute; cenu. Okrem toho Mel&aacute;nia s Pinianusom v&#271;aka pr&iacute;jmu z predaja majetku, len za prv&eacute; dva roky vyk&uacute;pili na slobodu 8 tis&iacute;c otrokov. Otroci vtedy nemali pr&aacute;vo by&#357; &#269;lenmi n&aacute;bo&#382;enskej komunity, no teraz ako slobodn&iacute; sa viacer&iacute; z nich osloven&iacute; &#382;ivotom t&yacute;chto man&#382;elov, rozhodli pre mn&iacute;&scaron;sky &#382;ivot. Bol to &uacute;&#382;asn&yacute; impulz a rehabilit&aacute;cia tejto skupiny obyvate&#318;stva.</p>
<p>Ak u&#382; d&aacute;vala Mel&aacute;nia s Pinianusom peniaze in&yacute;m &#318;u&#271;om, uprednost&#328;ovali &#318;ud&iacute; s poves&#357;ou sv&auml;tosti, kde bola v&auml;&#269;&scaron;ia &scaron;anca, &#382;e si ich nenechaj&uacute; pre seba, ale rozdaj&uacute; chudobn&yacute;m. V tej dobe za&#269;al rozkvita&#357; reho&#318;n&yacute; &#382;ivot, preto &#269;as&#357; prostriedkov pouk&aacute;zali na stavbu kl&aacute;&scaron;torov, kostolov a mnoh&yacute;m kl&aacute;&scaron;torom poskytli rentu, aby mali z &#269;oho &#382;i&#357; a k&uacute;pili nieko&#318;ko ostrovov, na ktor&eacute; sa utiahli mn&iacute;si a vybudovali tam duchovn&eacute; centr&aacute;. Okrem toho sponzorovali v&yacute;zdobu star&yacute;ch kostolov a kl&aacute;&scaron;torov. &#268;as&#357; prostriedkov v&scaron;ak venovali aj na vyk&uacute;penie zajatcov a na podporu t&yacute;ch, ktor&iacute; &#382;ili vo vyhnanstve.</p>
<p>Pod&#318;a Tigridiusa - bl&iacute;zkeho priate&#318;a J&aacute;na Zlato&uacute;steho, neexistovalo v tom &#269;ase mesto, &#269;i oblas&#357; v celom Stredomor&iacute;, kde by Mel&aacute;nia s Pinianusom neposlali svoje peniaze na podporu chudobn&yacute;ch, ale aj duchovenstva.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.pohnut&eacute; &#269;asy</strong></p>
<p>V roku 408 sa rozhodli premiestni&#357; na Sic&iacute;liu. R&iacute;m bol toti&#382; v ohrozen&iacute; a onedlho aj obliehan&iacute; g&oacute;tskym kr&aacute;&#318;om Alarichom.</p>
<p>Cel&eacute; mesto ovl&aacute;dla panika. Kr&aacute;&#318;ovn&aacute; Serena bola zavra&#382;den&aacute; davom &#318;ud&iacute; a jej mu&#382;a Stillicha ubili na smr&#357; vlastn&yacute; vojaci. Vo viere &#382;e R&iacute;m bude zachr&aacute;nen&yacute;, sa r&iacute;mska spolo&#269;nos&#357; rozhodla vr&aacute;ti&#357; k pohansk&yacute;m bo&#382;stv&aacute;m. A r&iacute;msky sen&aacute;t povolil vykon&aacute;vanie obiet. Ale ani to R&iacute;m nezachr&aacute;nilo. Alarich vyplienil R&iacute;m v roku 406 po Kr., odniesol so sebou jeho bohatstv&aacute; a ve&#318;a zajatcov.</p>
<p>V obdob&iacute; ktor&eacute; nasledovalo, bola r&iacute;mska pokladnica pr&aacute;zdna a r&iacute;msky prefekt sa rozhodol siahnu&#357; na majetok Mel&aacute;nie a Pinianusa. Av&scaron;ak sk&ocirc;r, ne&#382; mohol svoje rozhodnutie uskuto&#269;ni&#357;, prepukol v R&iacute;me hladomor, ktor&yacute; vyvolal povstanie a &#318;ud ho ukame&#328;oval. Splnila sa tak predpove&#271;, &#382;e bude prekliaty ka&#382;d&yacute;, kto siahne na ich majetok a zneu&#382;ije ho vo svoj vlastn&yacute; prospech.</p>
<p>O dva roky nesk&ocirc;r obsadil Alarich natrvalo R&iacute;m, ktor&yacute; od tohto okamihu prestal patri&#357; Rimanom. G&oacute;ti za&#269;ali vo ve&#318;kom zab&iacute;ja&#357; sen&aacute;torov a zneuctili mno&#382;stvo &#382;ien. V R&iacute;me sa v&scaron;ak nach&aacute;dzali dva ostrov&#269;eky slobody, kde &#269;as&#357; Rimanov na&scaron;la &uacute;to&#269;isko pred oh&#328;om a vra&#382;den&iacute;m - bazilika sv. Petra a bazilika sv. Pavla za hradbami, ktor&eacute; barbari z &uacute;cty nechali nedotknut&eacute;. Tak sa t&iacute;to dvaja apo&scaron;toli, stali z&aacute;chrancami Rimanov.</p>
<p>Alarich v&scaron;ak pokra&#269;oval vo svojom vojenskom &#357;a&#382;en&iacute; na juh talianska a onedlho za&#269;al ohrozova&#357; aj Sic&iacute;liu. Len jeho ne&#269;akan&aacute; smr&#357; zastavila aspo&#328; na chv&iacute;&#318;u v&yacute;boje G&oacute;tov.</p>
<p>Mel&aacute;nia s Pinianusom sa za t&yacute;chto okolnost&iacute; rozhodli premiestni&#357; do Afriky. Zobrali so sebou aj sprievod &#318;ud&iacute;, ktor&yacute;m pomohli unikn&uacute;&#357; pred hordami G&oacute;tov.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.cesta do Afriky</strong></p>
<p>Hoci sa nalodili na lo&#271; do Afriky, ich cesta mala ne&#269;akan&uacute; z&aacute;pletku. Vietor ich zavial na ostrov, ktor&yacute; pred t&yacute;m prepadli pir&aacute;ti a odviedli mno&#382;stvo zajatcov a od ostatn&yacute;ch obyvate&#318;ov po&#382;adovali v&yacute;kupn&eacute;. Ak by ho nedostali, boli rozhodn&iacute; v&scaron;etk&yacute;ch pozab&iacute;ja&#357;. Len&#382;e obyvate&#318;om ch&yacute;bala &#269;as&#357; po&#382;adovanej sumy. Nielen&#382;e im Mel&aacute;nia s Pinianusom dolo&#382;ili ch&yacute;baj&uacute;cu sumu, ale poskytli im peniaze aj na rozvoj a nechali im &#269;as&#357; svojich z&aacute;sob.</p>
<p>Situ&aacute;cia v Afrike, podobne ako situ&aacute;cia v &#271;al&scaron;&iacute;ch r&iacute;mskych provinci&aacute;ch, nebola ru&#382;ov&aacute;. Hrozba rozpadu r&iacute;mskej r&iacute;&scaron;e, urobila z mnoh&yacute;ch spr&aacute;vcov provinci&iacute; tyranov. K tak&yacute;m patril aj kart&aacute;ginsk&yacute; spr&aacute;vca Heraclian. A dostal &scaron;ialen&yacute; n&aacute;pad. Od bohat&yacute;ch rod&iacute;n &#382;iadal v&yacute;kupn&eacute;, v opa&#269;nom pr&iacute;pade bol rozhodnut&yacute; preda&#357; &#382;eny z tejto vrstvy do h&aacute;remov na bl&iacute;zkom v&yacute;chode. Hoci sa sprievodu Mel&aacute;nie s Pinianusom podarilo unikn&uacute;&#357; Heraclianovej pozornosti, poskytli &#269;as&#357; prostriedkov na vyk&uacute;penie zajatcov.</p>
<p>Potom nav&scaron;t&iacute;vili mesto Hippo a stretli sa s jeho biskupom sv. August&iacute;nom. Po rozhovore s n&iacute;m sa rozhodli podpori&#357; miestne kl&aacute;&scaron;tory. Nakoniec sa us&iacute;dlili v meste Tagaste, kde kedysi v&#271;aka ich podpore vyr&aacute;stli dva kl&aacute;&scaron;tory. V&#271;aka ich darom sa miestna cirkev, ale aj spolo&#269;nos&#357; pozviechali z chudoby. No oni sami sa &#269;oraz viac pripravovali na &#382;ivot v chudobe. Venoval sa im miestny biskup Alipius a pom&aacute;hal im duchovne napredova&#357;.</p>
<p>Ich pr&iacute;tomnos&#357; vyvolala z&aacute;vis&#357; u obyvate&#318;ov Hippo. Pozvali ich na sl&aacute;vnos&#357; a po&#269;as om&scaron;e dav &#318;ud&iacute; naliehal na biskupov August&iacute;na a Alipiusa, aby vysv&auml;tili Pinianusa za k&#328;aza. Ich &uacute;mysel nebol zbo&#382;n&yacute;, ich snahou bolo, aby t&iacute;to man&#382;elia ostali &#382;i&#357; v Hippo, od &#269;oho si s&#318;ubovali pr&iacute;sun pe&#328;az&iacute;. Nakoniec sa podarilo dav upokoji&#357;, Pinianus nebol vysv&auml;ten&yacute; ale s&#318;&uacute;bil, &#382;e pr&iacute;le&#382;itostne bude preb&yacute;va&#357; aj v tomto meste. A v&#382;dy ke&#271; sem s Mel&aacute;niou zav&iacute;tal, pomohli chudobn&yacute;m.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.&scaron;kola pokory</strong></p>
<p>Mel&aacute;niu a Pinianusa sprev&aacute;dzal v Afrike cel&yacute; z&aacute;stup &#318;ud&iacute;. &#268;i u&#382; i&scaron;lo o pr&iacute;buzn&yacute;ch, b&yacute;val&yacute;ch otrokov - ktor&iacute; sa rozhodli nasledova&#357; ich pr&iacute;klad v ask&eacute;ze, ale aj panny, ktor&eacute; zachr&aacute;nili pred barbarmi. Starostlivos&#357; o nich, zobral na svoje plecia Pinianus.</p>
<p>Mel&aacute;nia sa v&#271;aka tomu mohla venova&#357; prehlbovaniu svojho duchovn&eacute;ho &#382;ivota. Pod veden&iacute;m biskupa Alipia si ur&#269;ila denn&yacute; program a spr&iacute;snila svoj p&ocirc;st. V ask&eacute;ze pred&#269;ila mnoh&yacute;ch v&yacute;znamn&yacute;ch ask&eacute;tov tej doby.</p>
<p>Okrem toho sa venovala &scaron;t&uacute;diu P&iacute;sma. A o d&ocirc;le&#382;it&yacute;ch textoch diskutovala s biskupom Alipiusom. Ke&#271; nesk&ocirc;r prepisovala P&iacute;smo do mal&yacute;ch zo&scaron;itov, dop&#314;&#328;ala ho o vlastn&eacute; koment&aacute;re. V tej dobe bolo vlastnenie Biblie nie&#269;&iacute;m vz&aacute;cnym. Preto Mel&aacute;nia tieto zo&scaron;ity rozd&aacute;vala medzi &#318;ud&iacute;, aby sa Bo&#382;ie slovo &scaron;&iacute;rilo aj touto cestou. &#268;&iacute;tala tie&#382; diela p&uacute;&scaron;tnych otcov a sna&#382;ila sa in&scaron;pirova&#357; ich &#382;ivotom.</p>
<p>Mel&aacute;nia mala ve&#318;k&eacute; srdce, prij&iacute;mala v&scaron;etk&yacute;ch &#318;ud&iacute; &#269;o pri&scaron;li za &#328;ou, na&scaron;la slov&aacute; pote&scaron;enia pre pohanov a povzbudiv&eacute; slov&aacute; aj pre heretikov. A zachovala si aj pokoru. Svojim hos&#357;om &#269;asto um&yacute;vala nohy&hellip;</p>
<p>.</p>
<p><strong>.&#382;ivot vo Sv&auml;tej zemi</strong></p>
<p>V roku 417 po Kr. sa Mel&aacute;nia s Pinianusom rozhodli presun&uacute;&#357; do Palest&iacute;ny a tam &#382;i&#357; v naprostej chudobe. V&auml;&#269;&scaron;ina ich majetku u&#382; bola predan&aacute; (a&#382; na majetok v &Scaron;panielsku) a z&iacute;skan&eacute; finan&#269;n&eacute; prostriedky rozdan&eacute;.</p>
<p>Cestou do Sv&auml;tej zeme sa zastavili v Alexandri&iacute;. Stretli sa tu s miestnym biskupom Cyrilom, ale aj s mn&iacute;chom Nestorom, ktor&eacute;ho pova&#382;ovali za proroka a te&scaron;il sa povesti sv&auml;tosti. Nestor dok&aacute;zal &#269;&iacute;ta&#357; v srdciach &#318;ud&iacute; a zamiloval si Mel&aacute;niu s Pinianusom. Dokonca im predpovedal, ak&eacute; udalosti maj&uacute; pred sebou&hellip;</p>
<p>Onedlho docestovali do Jeruzalema. V tom &#269;ase bola Sv&auml;t&aacute; zem hojne nav&scaron;tevovan&aacute; p&uacute;tnikmi. Bolo tu postaven&yacute;ch nieko&#318;ko nov&yacute;ch chr&aacute;mov. Miestne podnebie bolo vhodn&eacute; pre pustovn&iacute;cky &#382;ivot v&#271;aka svojej miernosti. Ale &#318;ud&iacute; sem pri&#357;ahovala aj mo&#382;nos&#357; &scaron;tudova&#357; Sv&auml;t&eacute; p&iacute;smo. Bola to neodolate&#318;n&aacute; kombin&aacute;cia - mo&#382;nos&#357; spozn&aacute;va&#357; t&uacute;to krajinu a z&aacute;rove&#328; &#269;&iacute;ta&#357; o udalostiach, ktor&eacute; sa tam odohrali (a kontemplova&#357; o nich). Aj preto bola t&aacute;to krajina strediskom vtedaj&scaron;ej biblistiky.</p>
<p>O Mel&aacute;nii vieme, &#382;e po&#269;as tohto obdobia sa z&uacute;&#269;ast&#328;ovala modlitieb nad Bo&#382;&iacute;m hrobom a ve&#318;k&uacute; &#269;as&#357; z noci sa premodlila v kaplnke na Golgote.</p>
<p>Ke&#271; prepukol spor s pelagianizmom (ktor&yacute; spochyb&#328;oval potrebu milosti), Mel&aacute;nia sa stala sprostredkovate&#318;om medzi August&iacute;nom a Jeron&yacute;mom na jednej strane a Pelagi&aacute;nom na strane druhej. Mel&aacute;ni&iacute; sa s&iacute;ce nepodarilo dosiahn&uacute;&#357; to, aby tieto strany v pokoji prekonali v&scaron;etky nedorozumenia a na&scaron;li prienik, ale pri prevl&aacute;daj&uacute;com spore sa nakoniec pri&#269;inila o to, aby bol tento smer (pelagianizmus) prehl&aacute;sen&yacute; za her&eacute;zu.</p>
<p>V tomto obdob&iacute; cirkevn&iacute; otcovia br&aacute;nili rovnocennos&#357; mu&#382;ov a &#382;ien v duchovnom &#382;ivote a cenili si intelekt &#382;ien. A Mel&aacute;nia bola &#382;iv&yacute;m vzorom takejto &#382;eny&hellip;</p>
<p>.</p>
<p><strong>.stretnutie s p&uacute;&scaron;tnymi otcami</strong></p>
<p>Po tom ako barbari odtiahli zo &Scaron;panielska, mohli Mel&aacute;nia s Pinianusom preda&#357; posledn&yacute; majetok. Ale &#269;o s peniazmi? Zvykli si na chudobn&yacute; &#382;ivot&hellip;</p>
<p>Rozhodli sa odcestova&#357; do egyptskej pu&scaron;te a venova&#357; prostriedky p&uacute;&scaron;tnym otcom. Pod&#318;a vtedaj&scaron;ieho zvyku p&uacute;tnici, ktor&iacute; pri&scaron;li za p&uacute;&scaron;tnymi otcami aby ich po&#382;iadali o radu, alebo modlitbu, priniesli so sebou dar ako po&#271;akovanie. Z t&yacute;chto darov sa financovala starostlivos&#357; o star&yacute;ch a chor&yacute;ch, ktor&iacute; u&#382; nevl&aacute;dali pracova&#357;. Mn&iacute;si sa toti&#382; &#382;ivili pr&aacute;cou svojich r&uacute;k. Tak&yacute; p&uacute;&scaron;tny otec si obr&aacute;bal svoj k&uacute;sok p&ocirc;dy, aby si zaobstaral potravu. O tieto plody svojej pr&aacute;ce sa zdie&#318;al s in&yacute;mi  pustovn&iacute;kmi. S p&uacute;&scaron;tnym otcom udr&#382;iaval kontakt aj kl&aacute;&scaron;tor, z ktor&eacute;ho po form&aacute;ci&iacute; odi&scaron;iel na p&uacute;&scaron;&#357; (a ob&#269;as mu poslal nie&#269;o na prilep&scaron;enie). Skuto&#269;nos&#357; je tak&aacute;, &#382;e t&iacute;to pustovn&iacute;ci sa sna&#382;ili zabezpe&#269;i&#357; len to nevyhnutn&eacute; (pre &#382;ivot). A starostlivos&#357; o star&yacute;ch a chor&yacute;ch, ale aj o p&uacute;tnikov bola pre nich ve&#318;mi n&aacute;ro&#269;n&aacute;. Preto boli v&#271;a&#269;n&iacute; za ka&#382;d&yacute; dar. Mel&aacute;nia s Pinianusom si najali sprievodcu, ktor&yacute; im umo&#382;nil stretn&uacute;&#357; sa s mn&iacute;chmi a v&scaron;ade kam pri&scaron;li, rozd&aacute;vali pe&#328;a&#382;n&eacute; dary. Ak niekto odmietol ich dar, schovali ho v jeho cele s n&aacute;dejou, &#382;e ho po n&aacute;jden&iacute; rozd&aacute; chudobn&yacute;m.</p>
<p>Cestou sp&auml;&#357; do Jeruzalema sa zastavili v mn&iacute;&scaron;skom centre pri Alexandri&iacute;, kde s&iacute;dlila Pachomiova reho&#318;a ktor&aacute; sa starala o chudobn&yacute;ch. Nav&scaron;t&iacute;vili aj pustovn&iacute;kov v oblasti Nitria a Kellia. Aj na t&yacute;chto miestach zanechali svoje vz&aacute;cne dary. Mn&iacute;&scaron;ky z jedn&eacute;ho kl&aacute;&scaron;tora boli nato&#318;ko o&#269;aren&eacute; ask&eacute;zou a duchovn&yacute;m &#382;ivotom Mel&aacute;nie, &#382;e jej venovali tri dary: ko&#382;en&yacute; p&aacute;s (znak &#269;istoty), mn&iacute;&scaron;sku kapuc&#328;u (znak pokory) a habit bez ruk&aacute;vov (znak rovnosti a pr&iacute;slu&scaron;nosti k duchovenstvu).</p>
<p>.</p>
<p><strong>.zakladatelia kl&aacute;&scaron;torov</strong></p>
<p>Mel&aacute;nia s Pinianusom boli spokojn&iacute; s v&yacute;pravou po stop&aacute;ch p&uacute;&scaron;tnych otcov. Po pr&iacute;chode do Jeruzalema sa Mel&aacute;nia utiahla do samoty. &#381;ila pustovn&iacute;ckym &#382;ivotom, ktor&yacute; odpozorovala od p&uacute;&scaron;tnych otcov. A spala na drevenej truhle (&#269;o pokojne m&ocirc;&#382;eme ozna&#269;i&#357; za &bdquo;zvl&aacute;&scaron;tne&rdquo; a vn&iacute;ma&#357; ako prejav &bdquo;prehnanej&rdquo; ask&eacute;zy). A Pinianus sa stal &#269;lenom mn&iacute;&scaron;skej komunity, kde mal na starosti z&aacute;hradu.</p>
<p>Ke&#271; v roku 431 po Kr. zomrela Alb&iacute;na, Mel&aacute;nia sa na jej pamiatku rozhodla zalo&#382;i&#357; &#382;ensk&yacute; kl&aacute;&scaron;tor. S matkou si toti&#382; boli ve&#318;mi bl&iacute;zke a v&#271;aka jej l&aacute;ske mala silu napredova&#357;. Preto chcela nie&#269;o podobn&eacute; poskytn&uacute;&#357; aj in&yacute;m. Spolu so svoj&iacute;m man&#382;elom vybudovala kl&aacute;&scaron;tor, ktor&yacute; prich&yacute;lil 90 &#382;ien, ktor&eacute; sa rozhodli zasv&auml;ti&#357; svoj &#382;ivot Bohu. Vedenie kl&aacute;&scaron;tora zobrala do svojich r&uacute;k Mel&aacute;nia, mala k tomu dostatok sk&uacute;senost&iacute; aj vedomost&iacute;. Jej sestry sa mohli plne venova&#357; &scaron;t&uacute;diu P&iacute;sma a modlitbe, o v&scaron;etko ostatn&eacute; sa postarala Mel&aacute;nia. Svojim sestr&aacute;m sa venovala s materskou starostlivos&#357;ou.</p>
<p>O rok nesk&ocirc;r zomrel aj jej mu&#382; Pinianus, ktor&eacute;ho tak milovala. A nechala ho pochova&#357; do kaplnky na Olivovej hore. Po nieko&#318;k&yacute;ch rokoch &#382;ia&#318;u nad jeho stratou, sa rozhodla na jeho pamiatku vybudova&#357; mu&#382;sk&yacute; kl&aacute;&scaron;tor.</p>
<p>Onedlho bola zvolen&aacute; za predstaven&uacute; mu&#382;sk&eacute;ho, aj &#382;ensk&eacute;ho kl&aacute;&scaron;tora (dnes si nie&#269;o tak&eacute; ani nevieme predstavi&#357;, ale vyd&aacute;va to pekn&eacute; svedectvo o rovnocennom postaven&iacute; &#382;ien v cirkvi). O zveren&eacute; du&scaron;e sa starala s l&aacute;skou. Kl&aacute;dla pritom d&ocirc;raz na ich form&aacute;ciu.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.prechod do ve&#269;nosti</strong></p>
<p>V roku 437 po Kr. sa Mel&aacute;nia vybrala do Kon&scaron;tant&iacute;nopolu, aby nav&scaron;t&iacute;vila svojho str&yacute;ka Rufiusa Volusianusa. Rufius mal za sebou bohat&uacute; kari&eacute;ru, bol prokonzulom v Afrike, prefektom R&iacute;ma a bol r&iacute;mskym cis&aacute;rom vyslan&iacute; do tohto mesta, aby dohodol svadbu, ktor&aacute; by posilnila puto medzi v&yacute;chodnou a z&aacute;padnou r&iacute;mskou r&iacute;&scaron;ou. Bol zauj&iacute;mavou osobnos&#357;ou, veril &#382;e n&aacute;vrat k pohansk&eacute;mu kultu prinesie R&iacute;mu za&scaron;l&uacute; sl&aacute;vu, no pritom si dopisoval s August&iacute;nom. Nakoniec sa v&scaron;ak v&#271;aka Mel&aacute;nii nechal pred svojou smr&#357;ou pokrsti&#357;. Po jeho smrti sa Mel&aacute;nia zdr&#382;ala v Kon&scaron;tant&iacute;nopole nieko&#318;ko t&yacute;&#382;d&#328;ov. Bola v &uacute;zkom kontakte s cis&aacute;rskym dvorom a s cis&aacute;rskou rodinou.</p>
<p>Potom sa rozhodla pre n&aacute;vrat do Jeruzalema. Spolu so svoj&iacute;m sprievodom cestovala po&#269;as zimn&yacute;ch mesiacov, v&#271;aka &#269;omu stihli sl&aacute;vi&#357; Ve&#318;k&uacute; noc u&#382; vo Sv&auml;tej zemi. V &#271;al&scaron;om obdob&iacute; venovala Mel&aacute;nia svoju starostlivos&#357; a l&aacute;sku obidvom kl&aacute;&scaron;torom. A nechala postavi&#357; orat&oacute;rium, v ktorom sa po jej smrti mala sl&aacute;vi&#357; liturgia za &#328;u a jej bl&iacute;zkych.</p>
<p>Onedlho sa cis&aacute;rovn&aacute; Eudokia rozhodla pricestova&#357; do Jeruzalema a Mel&aacute;nia jej i&scaron;la naproti. Cis&aacute;rovn&aacute; ju prijala so v&scaron;etk&yacute;mi poctami a pred cel&yacute;m zhroma&#382;den&iacute;m ju nazvala svojou duchovnou matkou. Po&#269;as pobytu Mel&aacute;nie v Kon&scaron;tant&iacute;nopole, vzniklo medzi nimi pevn&eacute; puto. Okrem toho Mel&aacute;nia pomohla dohodn&uacute;&#357; uzavretie man&#382;elstva Eudokininej dc&eacute;ry Eudoxii s Valentini&aacute;nom III., v&#271;aka &#269;omu sa Eudoxia stala cis&aacute;rovnou.</p>
<p>V roku 439 sa Mel&aacute;nia v sprievode svojej sestrenice Pauli rozhodla pricestova&#357; do Betlehema, aby tu osl&aacute;vila sviatok Narodenia P&aacute;na. Po n&aacute;vrate do Jeruzalema sa oddala modlitbe, nesk&ocirc;r svoj&iacute;m bratom a sestr&aacute;m v kl&aacute;&scaron;toroch povedala, &#382;e onedlho si ju Boh povol&aacute; k sebe. Ani Mel&aacute;nia nebola v posledn&yacute;ch chv&iacute;&#318;ach u&scaron;etren&aacute; poku&scaron;eniu, ale dok&aacute;zala mu odola&#357;. Poprosila v&scaron;etk&yacute;ch, aby jej odpustili, ak niekomu z nich ubl&iacute;&#382;ila. Spr&aacute;va o tom &#382;e zomiera, sa rozniesla do cel&eacute;ho Jeruzalema. A hoci sa s &#328;ou chcelo stretn&uacute;&#357; obrovsk&eacute; mno&#382;stvo &#318;ud&iacute;, Mel&aacute;nia u&#382; &#382;ila v o&#269;ak&aacute;van&iacute; prechodu a po n&aacute;v&scaron;teve biskupa odi&scaron;la do vlasti svetla. Jej tv&aacute;r v tom okamihu bola o&#382;iaren&aacute; nesmiernou rados&#357;ou a pokojom.</p>
<p>&#268;o ostalo z odkazu Mel&aacute;nie a Pinianusa? Ich kl&aacute;&scaron;tory zanikli v roku 614 po Kr., ke&#271; Per&#382;ania vyplienili Jeruzalem. Kult Mel&aacute;nie bol u&#382; od d&aacute;vna na v&yacute;chode ve&#318;mi siln&yacute;. Na z&aacute;pade sa roz&scaron;&iacute;ril a&#382; v 9 stor. po Kr. a ofici&aacute;lne bol schv&aacute;len&yacute; a&#382; v roku 1908. Mel&aacute;nia a Pinianus sa zaradili k osobnostiam, ktor&eacute; dali impulz k zmene v spolo&#269;nosti. V&#271;aka tak&yacute;mto osobnostiam barbari prijali kres&#357;anstvo a integrovali sa do r&iacute;mskej spolo&#269;nosti. Kres&#357;anstvo sa tak stalo n&aacute;strojom na pretvorenie spolo&#269;nosti.</p>
<p>.</p>
<p>A z toho plynie ponau&#269;enie aj pre s&uacute;&#269;asnos&#357;, preto&#382;e situ&aacute;cia v dne&scaron;nej spolo&#269;nosti, je ve&#318;mi podobn&aacute; situ&aacute;cii v r&iacute;mskej r&iacute;&scaron;i. Str&aacute;caj&uacute; sa hodnoty a t&yacute;m spolo&#269;nos&#357; str&aacute;ca svoju vn&uacute;torn&uacute; silu. Nem&ocirc;&#382;eme sa spolieha&#357; na z&aacute;kony, ani &#269;aka&#357; &#382;e ve&#318;k&eacute;, hoc &#269;asto pr&aacute;zdne a tvrd&eacute; vyhl&aacute;senia, zmenia situ&aacute;ciu. A dokonca sa nem&ocirc;&#382;eme spolieha&#357; ani na ohov&aacute;ranie a klebety, ktor&eacute; hoci s&uacute; poru&scaron;en&iacute;m Bo&#382;&iacute;ch pr&iacute;kazov, mnoh&iacute; pov&yacute;&scaron;ili na &bdquo;sv&auml;t&uacute;&rdquo; cnos&#357;, &#269;i priam povinnos&#357;. Ak chceme zmeni&#357; spolo&#269;nos&#357;, mus&iacute;me &#382;i&#357; autentick&yacute;m &#382;ivotom, tam kde sme, pod&#318;a svojich darov a schopnost&iacute; vyd&aacute;va&#357; svedectvo o l&aacute;ske. Len tak dok&aacute;&#382;eme premeni&#357; spolo&#269;nos&#357;&hellip;</p>
<p>.</p>
<p align="RIGHT"><strong>Tom&aacute;&scaron; Hupka</strong></p>
<p>.</p>
<p>Ps.1: &#382;ivot Mel&aacute;nie a Pinianusa je v mnoh&yacute;ch oblastiach in&scaron;piruj&uacute;ci&hellip; dok&aacute;zali sa obetova&#357; jeden za druh&eacute;ho, u&#269;ili sa &uacute;primnej l&aacute;ske, sna&#382;ili sa pom&aacute;ha&#357; &#318;u&#271;om a vn&aacute;&scaron;ali do svojho vz&#357;ahu duchovn&uacute; rovinu&hellip; hoci niektor&eacute; ich prejavy boli reakciou na extr&eacute;m v spolo&#269;nosti a t&uacute;&#382;bou po rovnov&aacute;he (zdravom a vyv&aacute;&#382;enom postoji), op&auml;&#357; boli extr&eacute;mom, aj ke&#271; opa&#269;n&yacute;m&hellip; a na t&uacute;to &#269;rtu treba pam&auml;ta&#357; sk&ocirc;r, ne&#382; nekriticky pr&iacute;jmeme ich &#382;ivot za ide&aacute;l a nech&aacute;me sa n&iacute;m in&scaron;pirova&#357;&hellip; P&iacute;&scaron;em to preto, lebo sa boj&iacute;m &#382;e posolstvo tohto &#269;l&aacute;nku zneu&#382;ij&uacute; fanatici, ktor&iacute; dodnes pova&#382;uj&uacute; peniaze za nie&#269;o ne&#269;ist&eacute;, ktor&iacute; by najrad&scaron;ej &#382;ili v man&#382;elstve &#382;ivotom, ktor&yacute; je typick&yacute; pre reho&#318;n&eacute; spolo&#269;enstv&aacute; (pre&#269;o potom vstupovali do man&#382;elstva?) a ktor&iacute; sa v skuto&#269;nosti boja prejavi&#357; l&aacute;sku, ke&#271; sa nechaj&uacute; vies&#357; neosobn&yacute;mi pravidlami a niektor&eacute; prejavy vn&iacute;maj&uacute; len ako n&aacute;stroj vhodn&yacute; k plodeniu det&iacute;, no nie ako cestu k pote&scaron;eniu partnera (ako prejav &uacute;primnej l&aacute;sky).</p>
<p>.<strong><br></strong></p>
<p><strong>.spracovan&eacute; pod&#318;a:</strong></p>
<p>Svat&aacute; Mel&aacute;nie, Tom&aacute;&scaron; &Scaron;pidl&iacute;k, Refugium, Velehrad, 2004, ISBN 80-86715-24-8, asi 7 eur</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/08/25/ked-laska-premiena-svet/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>Pýcha a pád - po stopách našej identity V.</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/08/17/pycha-a-pad-po-stopach-nasej-identity-v/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/08/17/pycha-a-pad-po-stopach-nasej-identity-v/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 17 Aug 2010 21:08:56 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>tomáš Hupka</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Uncategorized]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/?p=541</guid>
		<description><![CDATA[


Napriek ne&#250;spechu v R&#237;me sa odporcovia Metoda s&#250;streden&#237; v bl&#237;zkosti biskupa Vichinga, rozhodli arcibiskupovi&#160; na&#271;alej znepr&#237;jem&#328;ova&#357; &#382;ivot a chceli ho odstavi&#357; cez Sv&#228;topluka.
.
V roku 882 po Kr. nav&#353;t&#237;vil arcibiskup Metod Kon&#353;tant&#237;nopol. Odborn&#237;ci hovoria o jeho t&#250;&#382;be e&#353;te raz nav&#353;t&#237;vi&#357; svoje rodisko a domov. Arcibiskup Metod toti&#382; poslal po&#269;as poslednej n&#225;v&#353;tevy v R&#237;me list byzantsk&#233;mu cis&#225;rovi [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p></p>
<p>Napriek ne&uacute;spechu v R&iacute;me sa odporcovia Metoda s&uacute;streden&iacute; v bl&iacute;zkosti biskupa Vichinga, rozhodli arcibiskupovi&nbsp; na&#271;alej znepr&iacute;jem&#328;ova&#357; &#382;ivot a chceli ho odstavi&#357; cez Sv&auml;topluka.</p>
<p>.</p>
<p>V roku 882 po Kr. nav&scaron;t&iacute;vil arcibiskup Metod Kon&scaron;tant&iacute;nopol. Odborn&iacute;ci hovoria o jeho t&uacute;&#382;be e&scaron;te raz nav&scaron;t&iacute;vi&#357; svoje rodisko a domov. Arcibiskup Metod toti&#382; poslal po&#269;as poslednej n&aacute;v&scaron;tevy v R&iacute;me list byzantsk&eacute;mu cis&aacute;rovi a ten ho n&aacute;sledne pozval do Byzancie.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.ocenenie z Byzancie</strong></p>
<p>Po&#269;as n&aacute;v&scaron;tevy Kon&scaron;tan&iacute;nopolu cis&aacute;r Bazil I. aj patriarcha Fotios prejavili z&aacute;ujem o jeho misiu a rozhodli sa vyu&#382;i&#357; Metodove sk&uacute;senosti pri &scaron;&iacute;ren&iacute; kres&#357;anstva medzi Slovanmi, ktor&iacute; boli pod nadvl&aacute;dou Byzancie. V&#271;aka tejto ceste, v&#271;aka odovzdaniu sk&uacute;senost&iacute; a&nbsp;bohatstva, ktor&eacute; rozvinuli Cyril s Metodom na Ve&#318;kej Morave a v&#271;aka poskytnutiu &bdquo;know how&rdquo; (pre &scaron;&iacute;renie kres&#357;anstva medzi Slovanmi), vzniklo v Kon&scaron;tant&iacute;nopole v&yacute;znamn&eacute; slovansk&eacute; stredisko, ktor&eacute; nesk&ocirc;r po vyhnan&iacute; &#382;iakov Cyrila a Metoda z Ve&#318;kej Moravy umo&#382;nilo t&yacute;mto k&#328;azom, aby &scaron;&iacute;rili kres&#357;anstvo medzi Slovanmi, ktor&iacute; ob&yacute;vali &uacute;zemia patriace Byzancii alebo do sf&eacute;ry jej vplyvu. Dielo Cyrila a Metoda sa stretlo s ve&#318;k&yacute;m uznan&iacute;m. Byzantsk&yacute; cis&aacute;r dokonca zabezpe&#269;il pre Metoda ozbrojen&yacute; sprievod na Ve&#318;k&uacute; Moravu. Po n&aacute;vrate na Ve&#318;k&uacute; Moravu sa posilnila Metodova poz&iacute;cia hlavne medzi oby&#269;ajn&yacute;mi &#318;u&#271;mi a na nejak&yacute; &#269;as zavl&aacute;dol pokoj. Ale len navonok.</p>
<p>V roku 882-884 sa zhor&scaron;ili vz&#357;ahy medzi Ve&#318;kou Moravou a Franskou r&iacute;&scaron;ou, v&#271;aka &#269;omu sa oslabila moc fransk&yacute;ch k&#328;azov na tomto &uacute;zem&iacute;. T&uacute;to situ&aacute;ciu vyu&#382;il Metod, aby v pokoji dokon&#269;il svoje dielo. Okrem in&eacute;ho nadiktoval svojim &#382;iakom preklad v&scaron;etk&yacute;ch kn&iacute;h Star&eacute;ho z&aacute;kona (okrem knihy Makabejsk&yacute;ch). Pod&#318;a odborn&iacute;kov ide z teologick&eacute;ho aj &scaron;tylistick&eacute;ho poh&#318;adu o vynikaj&uacute;ce preklady, ktor&eacute; si zasl&uacute;&#382;ia pozornos&#357;.</p>
<p>Ke&#271; Sv&auml;topluk uzavrel mier s fransk&yacute;m panovn&iacute;kom Karolom III. (rok 884 po Kr) a s Arnulfom   (rok 885 po Kr), znovu sa posilnilo postavenie fransk&eacute;ho duchovenstva a biskup Viching za&#269;al spriada&#357; intrigy proti arcibiskupovi Metodovi. V istom okamihu, kedy biskup Viching prekro&#269;il v&scaron;etky &bdquo;hranice&rdquo;, arcibiskup Metod vyu&#382;il pr&aacute;vomoc, ktor&uacute; mu d&aacute;vala p&aacute;pe&#382;sk&aacute; bula Industriae tuae a biskupa Vichinga exkomunikoval. N&aacute;sledne Sv&auml;topluk vyslal Vichinga do R&iacute;ma, aby p&aacute;pe&#382; prehodnotil jeho exkomunik&aacute;ciu (a pod&#318;a mo&#382;nosti ho zbavil tejto &bdquo;kliatby&rdquo;). Aj tu sa ukazuje, na ktorej strane st&aacute;l Sv&auml;topluk.</p>
<p>Uzavretiu mieru medzi Sv&auml;toplukom na jednej strane a Karolom III. a Arnulfom na strane druhej predch&aacute;dzala por&aacute;&#382;ka Bulharov a pri&#269;lenenie Pan&oacute;nie k &uacute;zemiu Ve&#318;kej Moravy. V roku 888 sa v&scaron;ak objavili konflikty medzi Ve&#318;kou Moravou a Franskou r&iacute;&scaron;ou pr&aacute;ve pre toto &uacute;zemie. V roku 888 po Kr. sa po smrti knie&#382;a&#357;a &#268;iech Bo&#345;ivoja I. stal Sv&auml;topluk panovn&iacute;kom aj tohto &uacute;zemia (zastupuj&uacute;c neplnolet&yacute;ch Bo&#345;ivojov&yacute;ch synov). O dva roky nesk&ocirc;r jeho n&aacute;rok na toto &uacute;zemie potvrdil fransk&yacute; panovn&iacute;k a kr&aacute;tko na to Sv&auml;topluk pripojil k Ve&#318;kej Morave aj Lu&#382;ice.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.metodova smr&#357;</strong></p>
<p>Ke&#271; Metodovi za&#269;ali slabn&uacute;&#357; sily, rozhodol sa vybra&#357; svojho n&aacute;stupcu a zvolil si Gorazda.</p>
<p>V roku 885 (6. apr&iacute;la) arcibiskup Metod zomiera. Jeho n&aacute;stupcom sa stal Gorazd, ktor&yacute; poch&aacute;dzal z knie&#382;acieho rodu a jazykov&yacute;mi znalos&#357;ami a m&uacute;dros&#357;ou &#271;aleko predstihoval svojich fransk&yacute;ch protivn&iacute;kov. V&#271;aka tomu, &#382;e poch&aacute;dzal z Ve&#318;kej Moravy (Nitry), bol st&uacute;pencom u&#269;enia Cyrila a Metoda a v&#271;aka svojmu rodu a&nbsp;schopnostiam, mal predpoklady na to, aby dok&aacute;zal odola&#357; tlakom z Franskej r&iacute;&scaron;e. Metodovo rozhodnutie bolo ve&#318;mi prezierav&eacute;. Gorazd mal najlep&scaron;ie predpoklady k tomu, aby dok&aacute;zal z&iacute;ska&#357; na svoju stranu predstavite&#318;ov svetskej moci na &#269;ele so Sv&auml;toplukom. Pod&#318;a odborn&iacute;kov je celkom mo&#382;n&eacute;, &#382;e Metod sa poradil aj so Sv&auml;toplukom, ktor&yacute; s&uacute;hlasil, aby sa jeho n&aacute;stupcom stal pr&aacute;ve Gorazd.</p>
<p>Samotn&yacute; Metod o Gorazdovi povedal, &#382;e je pravovern&yacute; (s&uacute;&#269;as&#357;ou tejto pravovernosti bolo aj odmietnutie z&aacute;padnej n&aacute;uky o Duchu Sv&auml;tom), teda &#382;e je vern&yacute;m st&uacute;pencom diela Cyrila a Metoda. Gorazd bol toti&#382; &#382;iakom Cyrila a&nbsp;Metoda. Po smrti Cyrila bol vern&yacute;m spolo&#269;n&iacute;kom Metoda, s ktor&yacute;m bol dokonca aj vo v&auml;zen&iacute;. Na z&aacute;klade toho sa dalo predpoklada&#357;, &#382;e dok&aacute;&#382;e &#271;alej br&aacute;ni&#357; a rozv&iacute;ja&#357; dedi&#269;stvo misie Cyrila a Metoda.</p>
<p>Spomeniem e&scaron;te p&aacute;r faktov, t&yacute;kaj&uacute;cich sa smrti arcibiskupa Metoda. Sm&uacute;to&#269;n&eacute; obrady sa konali v troch jazykoch a na jeho poslednej ceste ho odprev&aacute;dzali v&scaron;etky vrstvy obyvate&#318;stva, vr&aacute;tane jeho protivn&iacute;kov. Jeho hrob sa doteraz nena&scaron;iel. Pod&#318;a &scaron;pekul&aacute;ci&iacute; by sa mohol nach&aacute;dza&#357; v Uhorskom Hradi&scaron;ti, v Sadoch alebo v Mikul&#269;iciach&hellip;</p>
<p>.</p>
<p><strong>.klam&aacute;r v R&iacute;me</strong></p>
<p>V tom &#269;ase (pred a po&#269;as smrti Metoda) sa v R&iacute;me odohr&aacute;vali udalosti, ktor&eacute; negat&iacute;vne pozna&#269;ili &#382;ivot na Ve&#318;kej Morave. Biskupovi Vichingovi, ktor&yacute; i&scaron;iel do R&iacute;ma s&nbsp;obavou, &#269;i neskon&#269;&iacute; vo vyhnanstve, sa podarilo presved&#269;i&#357; p&aacute;pe&#382;a ku krokom, ktor&eacute; boli namieren&eacute; proti arcibiskupovi Metodovi.</p>
<p>Ako sa mu to podarilo? V prvom rade v R&iacute;me u&#382; nena&scaron;iel p&aacute;pe&#382;a J&aacute;na VIII. ktor&yacute; obhajoval misiu Cyrila a Metoda (a medzi&#269;asom zomrel), ale pravdepodobne u&#382; p&aacute;pe&#382;a &Scaron;tefana V. V ka&#382;dom pr&iacute;pade na&scaron;iel na pape&#382;skom stolci &#269;loveka, ktor&yacute; nebol &bdquo;v obraze&rdquo; (nepoznal chronol&oacute;giu udalost&iacute;, ani postoj svojho predchodcu a minulos&#357; Vichinga). Viching si tie&#382; pomohol falo&scaron;n&yacute;mi inform&aacute;ciami (klamstvami) o Metodovi a cirkvi na Slovensku, ale aj falo&scaron;nou bulou Industriae tuae. A tak p&aacute;pe&#382; &Scaron;tefan V. vydal ob&scaron;&iacute;rnu bulu Quia te zelo fidei, v ktorej tituluje Sv&auml;topluka ako &bdquo;rex Sclavorum&rdquo; - teda kr&aacute;&#318;a Slovanov (e&scaron;te niekto pochybuje o jeho titule?) a v ktorej d&aacute;va pou&#269;enie Sv&auml;toplukovi o tajomstve Sv&auml;tej Trojice. Predov&scaron;etk&yacute;m v&scaron;ak p&aacute;pe&#382; touto bulou d&aacute;va Vichingovi moc vies&#357; v poz&iacute;cii biskupa cirkev na Ve&#318;kej Morave. Na konci buly p&aacute;pe&#382; prehl&aacute;sil Metodove tvrdenia za &bdquo;bludy&rdquo;. Tieto tvrdenia v&scaron;ak v&nbsp;skuto&#269;nosti neboli Metodove, ale Viching ich v Metodovej nepr&iacute;tomnosti ozna&#269;il za jeho v&yacute;roky. Fransk&eacute; duchovenstvo pova&#382;ovalo Metoda za blud&aacute;ra, a tak sa pok&uacute;sili vykresli&#357; ho v tejto podobe pred p&aacute;pe&#382;om a cez jeho ods&uacute;denie (na z&aacute;klade falo&scaron;n&yacute;ch tvrden&iacute;) vyvin&uacute;&#357; tlak na Sv&auml;topluka, aby sa priklonil na ich stranu. To sa im aj podarilo. Ako to je to mo&#382;n&eacute;? K&yacute;m Viching &#269;akal na audienciu u p&aacute;pe&#382;a, opr&aacute;&scaron;il star&eacute; kontakty, ktor&eacute; z&iacute;skal u&#382; d&aacute;vnej&scaron;ie po&#269;as svojho pobytu v R&iacute;me. Spoznal pomery v p&aacute;pe&#382;skej k&uacute;rii a na&scaron;iel si chodn&iacute;&#269;ky k vplyvn&yacute;m &#318;u&#271;om. Okrem toho sa dozvedel, &#382;e sa stratili viacer&eacute; dokumenty, medzi nimi aj origin&aacute;l p&aacute;pe&#382;skej buly Industriae tuae. Pre Vichinga nebolo probl&eacute;mom podplati&#357; pis&aacute;rov p&aacute;pe&#382;skej k&uacute;rie, aby vyhotovili falzifik&aacute;t, ktor&yacute; sa tv&aacute;ril ako origin&aacute;l. P&aacute;pe&#382; &Scaron;tefan V. si nemal ako overi&#357; origin&aacute;lnos&#357; tejto &bdquo;buly&rdquo;, predlo&#382;enej Vichingom, preto konal tak, ako konal.</p>
<p>P&aacute;pe&#382; &Scaron;tefan V. bulou Quia te zelo fidei zak&aacute;zal pou&#382;&iacute;vanie staroslovien&#269;iny pre bohoslu&#382;obn&eacute; &uacute;&#269;ely. Jedinou v&yacute;nimkou bola mo&#382;nos&#357; po pre&#269;&iacute;tan&iacute; evanjelia v latin&#269;ine, k&aacute;za&#357; v staroslovien&#269;ine. Vichingovi nepomohlo pri jeho ne&#269;estn&yacute;ch z&aacute;meroch len to, &#382;e Metod sa nemohol br&aacute;ni&#357; a &#382;e ch&yacute;bal ofici&aacute;lny dokument, ale aj to, &#382;e bol ofici&aacute;lnym Sv&auml;toplukov&yacute;m vyslancom.</p>
<p>Ir&oacute;niou je, &#382;e ke&#271; vznikala bula Quia te zelo fidei, arcibiskup Metod zomieral. A&#382; po jej nap&iacute;san&iacute; pri&scaron;la do R&iacute;ma spr&aacute;va o jeho smrti, ako aj &#271;al&scaron;ie inform&aacute;cie, ktor&eacute; spochybnili Vichingovo svedectvo. Do R&iacute;ma toti&#382; dorazil sprievod, ktor&yacute; po&#382;adoval uznanie Gorazda za n&aacute;stupcu tak, ako si to &#382;elal arcibiskup Metod. Tento sprievod tvorili &#382;iaci a st&uacute;penci diela Cyrila a&nbsp;Metoda, a tak nemali probl&eacute;m vysvetli&#357; a pribl&iacute;&#382;i&#357; to, &#269;o Viching povedal &#269;i zaml&#269;al. P&aacute;pe&#382; v snahe dop&aacute;tra&#357; sa k pravde vyslal na Ve&#318;k&uacute; Moravu biskupa Dominika, svojho leg&aacute;ta,  spolu s k&#328;azmi J&aacute;nom a &Scaron;tefanom (aby zistili, &#269;o sa naozaj stalo a kto m&aacute; pravdu).</p>
<p>.</p>
<p><strong>.vichingove &bdquo;&#269;istky&rdquo;</strong></p>
<p>Biskup Viching po&#269;as svojho pobytu v R&iacute;me nedosiahol ustanovenie seba za arcibiskupa, ale len ustanovenie do funkcie administr&aacute;tora (to mu v&scaron;ak nezabr&aacute;nilo vr&aacute;ti&#357; sa na Ve&#318;k&uacute; Moravu a urobi&#357; &bdquo;&#269;istky&rdquo;). Tieto udalosti sa odohrali e&scaron;te pred pr&iacute;chodom p&aacute;pe&#382;sk&eacute;ho leg&aacute;ta na Ve&#318;k&uacute; Moravu. P&aacute;pe&#382; nemohol ustanovi&#357; Vichinga za biskupa, k&yacute;m nerozhodne o &#271;al&scaron;om osude Gorazda. &#268;akalo sa, &#269;i p&aacute;pe&#382; potvrd&iacute; Metodovu vo&#318;bu Gorazda za svojho n&aacute;stupcu.</p>
<p>Viching o tom vedel, preto sa rozhodol kona&#357;. Pred pr&iacute;chodom p&aacute;pe&#382;sk&eacute;ho leg&aacute;ta vyu&#382;il bulu Quia te zelo fidei, aby vyhnal z Ve&#318;kej Moravy &#382;iakov Cyrila a Metoda. T&aacute;to bula, nap&iacute;san&aacute; pod vplyvom falo&scaron;nej buly Industriae tuae, toti&#382; umo&#382;&#328;ovala, aby t&iacute;, ktor&iacute; sa odmietnu vzda&#357; pou&#382;&iacute;vania staroslovien&#269;iny v liturgii, boli vyhnan&iacute; z Ve&#318;kej Moravy. Pre &#382;iakov Cyrila a Metoda v&scaron;ak bola staroslovien&#269;ina nielen dedi&#269;stvom, ktor&eacute; vytvorili Cyril s Metodom, ale aj s&uacute;&#269;as&#357;ou ich viery (obradu). Preto sa odmietli zrieknu&#357; pou&#382;&iacute;vania staroslovien&#269;iny, &#269;o vyu&#382;il biskup Viching na to, aby ich vyhnal&hellip;</p>
<p>Popredn&iacute; &#382;iaci Cyrila a Metoda boli najprv uv&auml;znen&iacute; (omilosten&iacute; by boli len vtedy, keby sa zriekli byzantsk&eacute;ho a prest&uacute;pili na r&iacute;msky obrad). Ale ke&#271;&#382;e existovalo riziko, &#382;e by sa dostali do kontaktu s p&aacute;pe&#382;sk&yacute;m leg&aacute;tom a vydali svedectvo, boli vyhnan&iacute; (uprostred zimy) za pomoci franskej arm&aacute;dy. Mlad&scaron;&iacute; k&#328;azi a diakoni boli predan&iacute; &#382;idovsk&yacute;m kupcom, ktor&iacute; ich predali na trhu v Ben&aacute;tkach ako otrokov. Niektor&iacute; &#382;iaci na&scaron;li &uacute;to&#269;isko vo Vislanskom knie&#382;actve a &#271;al&scaron;&iacute; u P&#345;emyslovcov.</p>
<p>Sv&auml;topluk sa len prizeral, stal sa hra&#269;kou v ruk&aacute;ch fransk&yacute;ch k&#328;azov. Op&auml;&#357; sa uk&aacute;zalo, &#382;e n&aacute;m ch&yacute;baj&uacute; osobnosti, ktor&eacute; by br&aacute;nili na&scaron;u slovansk&uacute; identitu a dok&aacute;zali n&aacute;m vl&aacute;dnu&#357;. &#381;ia&#318;, aj toto je na&scaron;a typick&aacute; &#269;rta, ktor&uacute; si uchov&aacute;vame aj v&nbsp;20. - 21. storo&#269;&iacute;&hellip;</p>
<p>Zauj&iacute;mavos&#357;ou je, &#382;e inak sa pristupovalo k t&yacute;m st&uacute;pencom Cyrila a Metoda, ktor&iacute; poch&aacute;dzali z Ve&#318;kej Moravy (mali ve&#318;komoravsk&yacute; p&ocirc;vod). V&auml;&#269;&scaron;ina z nich ostala na Ve&#318;kej Morave, no nemohli pokra&#269;ova&#357; vo svojej slu&#382;be. Niektor&iacute; sa skr&yacute;vali, in&iacute; sa podrobili fransk&eacute;mu duchovenstvu. Vichingovi sa tie&#382; podarilo uv&auml;zni&#357; biskupa Gorazda (mal zak&aacute;zan&eacute; verejne p&ocirc;sobi&#357;) a ujal sa vedenia cirkvi na Ve&#318;kej Morave, hoci t&yacute;m prekro&#269;il svoje pr&aacute;vomoci (po&#269;as jeho p&ocirc;sobenia bola zru&scaron;en&aacute; slovansk&aacute; vysok&aacute; &scaron;kola, niekde ozna&#269;ovan&aacute; aj ako ve&#318;komoravsk&eacute; u&#269;ili&scaron;te). Po vyhnan&iacute; &#382;iakov Cyrila a Metoda sa za&#269;al proces latiniz&aacute;cie cirkvi na Ve&#318;kej Morave. T&yacute;m sa postupne dielo a odkaz byzantskej misie dostali do &uacute;strania.</p>
<p>Zmena pri&scaron;la a&#382; v roku 893, kedy biskup Viching pre&scaron;iel do slu&#382;ieb Sv&auml;toplukovho nepriate&#318;a Arnulfa a opustil Ve&#318;k&uacute; Moravu. Ak&yacute; smutn&yacute; d&ocirc;kaz o tom, &#382;e mu i&scaron;lo viac o funkcie a osobn&yacute; prospech ne&#382; o &scaron;&iacute;renie kres&#357;anstva medzi Slovanmi. Niektor&eacute; pramene tvrdia, &#382;e jeho opusteniu Ve&#318;kej Moravy predch&aacute;dzalo prepuknutie &bdquo;kauzy&rdquo; s falo&scaron;nou p&aacute;pe&#382;skou bulou, pre ktor&uacute; ho p&aacute;pe&#382; uvo&#318;nil z funkcie nitrianskeho biskupa a poveril misiou vo Vislansku. Bez oh&#318;adu na to, ktor&aacute; z te&oacute;ri&iacute; je pravdiv&aacute;, bol od neho kone&#269;ne pokoj.</p>
<p>T&aacute;to situ&aacute;cia umo&#382;nila &#382;iakom Cyrila a Metoda, aby sa op&auml;&#357; pok&uacute;sili pokra&#269;ova&#357; v za&#269;atom diele.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.za&#269;iatok konca</strong></p>
<p>&#270;al&scaron;ie udalosti mali r&yacute;chly, no smutn&yacute; priebeh. V roku 894 zomiera Sv&auml;topluk (mo&#382;no za trest bude cel&uacute; ve&#269;nos&#357; chodi&#357; na liturgiu len k arcibiskupovi Metodovi a po&#269;&uacute;va&#357; staroslovien&#269;inu) a na tr&oacute;n nast&uacute;pil jeho syn Mojm&iacute;r II., ktor&yacute; po&#382;iadal p&aacute;pe&#382;a, aby znovu posilnil cirkevn&uacute; nez&aacute;vislos&#357; Ve&#318;kej Moravy. Po odchode biskupa Vichinga za &bdquo;svetlej&scaron;ou&rdquo; bud&uacute;cnos&#357;ou bol toti&#382; opusten&yacute; biskupsk&yacute; stolec v Nitre a Ve&#318;k&aacute; Morava sa op&auml;&#357; dostala pod vplyv fransk&yacute;ch duchovn&yacute;ch. Predstavitelia svetskej i duchovnej moci vo Franskej r&iacute;&scaron;i boli dotknut&iacute; touto prosbou a tak nechali  Fransk&uacute; arm&aacute;du vtrhn&uacute;&#357; do Ve&#318;kej Moravy a vyplieni&#357; ju. Po jej odchode Mojm&iacute;r II. obk&#318;&uacute;&#269;il Sv&auml;topluka II., ktor&yacute; bol spojencom Franskej r&iacute;&scaron;e (a opevnil sa na jednom z hradov), no Fransk&aacute; arm&aacute;da sa vr&aacute;tila, vyslobodila Sv&auml;topluka II. a vzala ho so sebou do Franskej r&iacute;&scaron;e.</p>
<p>&#268;o sa t&yacute;ka Sv&auml;toplukov&yacute;ch synov, po jeho smrti sa Mojm&iacute;r II. stal nov&yacute;m panovn&iacute;kom Ve&#318;kej Moravy a Sv&auml;topluk II. bol nitrianskym knie&#382;a&#357;om. Nepre&scaron;iel ani rok a&nbsp;vznikol medzi nimi spor, pri&#269;om Sv&auml;topluka II. v tom &#269;ase podporovala Fransk&aacute; r&iacute;&scaron;a. P&iacute;somn&eacute; pramene e&scaron;te hovoria o existencii tretieho Sv&auml;toplukovho syna, ktor&yacute;m bol Predslav. Tento dostal do l&eacute;na oblas&#357; Bratislavy (vyd&aacute;va o tom svedectvo dielo O spravovan&iacute; r&iacute;&scaron;e, ktor&eacute; nap&iacute;sal byzantsk&yacute; cis&aacute;r Kon&scaron;tant&iacute;n Porfyrogenet). Po &#328;om z&iacute;skala Bratislava aj nemeck&eacute; meno Pressburg, ktor&yacute; m&aacute; p&ocirc;vod v slovnom spojen&iacute; Predslavburg, teda Predslavov hrad (z nemeck&eacute;ho Pressburg nesk&ocirc;r vznikol slovensk&yacute; n&aacute;zov Pre&scaron;porok). Mojm&iacute;r II. a Sv&auml;topluk II. nesk&ocirc;r s najv&auml;&#269;&scaron;ou pravdepodobnos&#357;ou zahynuli v boji so star&yacute;mi Ma&#271;armi. O tom, &#269;o sa stalo s Predslavom, nepod&aacute;vaj&uacute; p&iacute;somn&eacute; pramene &#382;iadne svedectvo&hellip;</p>
<p>Okolo roku 900 po Kr. docestovali p&aacute;pe&#382;sk&iacute; leg&aacute;ti na Ve&#318;k&uacute; Moravu a ustanovili Gorazda za arcibiskupa a vysv&auml;tili &scaron;tyroch biskupov. Katal&oacute;g bulharsk&yacute;ch arcibiskupov potvrdzuje (ktor&yacute; bol zostaven&yacute; okolo roku 1156 po Kr.), &#382;e Gorazd bol ustanoven&yacute; za arcibiskupa a Kliment bol vysv&auml;ten&yacute; za jedn&eacute;ho z biskupov.</p>
<p>Po Sv&auml;toplukovej smrti za&#269;ala Ve&#318;k&aacute; Morava postupne prich&aacute;dza&#357; o tie &uacute;zemia, o ktor&eacute; sa kedysi roz&scaron;&iacute;rila. V roku 894 pri&scaron;la o &uacute;zemie Pan&oacute;nie, o rok nesk&ocirc;r sa odtrhli &#268;echy (stali sa vazalom Franskej r&iacute;&scaron;e, za zmienku stoj&iacute;, &#382;e s&uacute;&#269;as&#357;ou Ve&#318;kej Moravy boli iba 4 a&#382; 7 rokov) a v &#271;al&scaron;om roku pri&scaron;la o &uacute;zemie v bl&iacute;zkosti rieky Tisa.</p>
<p>Raffelstettensk&yacute; coln&yacute; &scaron;tat&uacute;t vyd&aacute;va svedectvo o tom, &#382;e Ve&#318;k&aacute; Morava dok&aacute;zala dlho odol&aacute;va&#357; star&yacute;m Ma&#271;arom. Dokonca v roku 900 po Kr. uzavrela Ve&#318;k&aacute; Morava spojenectvo so star&yacute;mi Ma&#271;armi a spolu sme sa vybrali na dobrodru&#382;n&uacute; cestu do Franskej r&iacute;&scaron;e, kde sme zalo&#382;ili p&aacute;r ohn&iacute;kov v oblasti Bavorska a robili neplechu (&#382;e by prv&eacute; n&aacute;znaky slovensko-ma&#271;arskej spolupr&aacute;ce?). Zrejme efektn&aacute; spolupr&aacute;ca to nebola, preto&#382;e kr&aacute;tko po vandrovke s Ma&#271;armi sme sa dohodli s Frankami, &#382;e spolu sa n&aacute;m rabuje lep&scaron;ie. A spojili sme sa proti star&yacute;m Ma&#271;arom (a n&aacute;sledne bojovali proti nim). V roku 906 dok&aacute;zala Ve&#318;k&aacute; Morava viac kr&aacute;t porazi&#357; Ma&#271;arov (hoci pri tom s najv&auml;&#269;&scaron;ou pravdepodobnos&#357;ou zomreli Mojm&iacute;r II. a Sv&auml;topluk II.).</p>
<p>.</p>
<p>Pribli&#382;ne v roku 907 - 908 sa &uacute;plne zr&uacute;til vojensk&yacute; a politick&yacute; syst&eacute;m Ve&#318;kej Moravy, &#269;o viedlo k jej z&aacute;niku. Posledn&yacute;m klincom do rakvy boli tri bitky pri Bratislave, v ktor&yacute;ch Frankovia so Slovanmi bojovali proti Ma&#271;arom. Frankovia prehru &bdquo;rozd&yacute;chali&rdquo;, my u&#382; nie. Svoju &uacute;lohu pri z&aacute;niku Ve&#318;kej Moravy zohrala aj pr&iacute;li&scaron;n&aacute; r&ocirc;znorodos&#357; jednotliv&yacute;ch etnick&yacute;ch skup&iacute;n obyvate&#318;stva a absencia jednotiaceho princ&iacute;pu (to je to, &#269;o Sv&auml;topluk podcenil). N&aacute;sledne sa po&#269;as 10. storo&#269;ia sformulovali na &uacute;zem&iacute; Ve&#318;kej Moravy ako n&aacute;stupn&iacute;cke &scaron;t&aacute;ty &#268;esk&eacute; kr&aacute;&#318;ovstvo a Uhorsko. Nasledoval proces latiniz&aacute;cie veriacich na tomto &uacute;zem&iacute;, ktor&yacute; zatla&#269;il odkaz Cyrila a Metoda do &uacute;zadia, a&#382; na oblasti dne&scaron;n&eacute;ho v&yacute;chodn&eacute;ho Slovenska, ob&yacute;van&eacute; Rus&iacute;nmi, ktor&iacute; zostali tomuto odkazu vern&iacute;. Pravdepodobne sa e&scaron;te nejak&yacute; &#269;as udr&#382;ala aj p&ocirc;vodn&aacute; cirkevn&aacute; hierarchia. List mohu&#269;skeho arcibiskupa Willigisa z&nbsp;28. apr&iacute;la roku 976 po Kr. hovor&iacute; o existencii moravsk&eacute;ho biskupa&hellip;</p>
<p>.</p>
<p align="RIGHT"><strong>Tom&aacute;&scaron; Hupka</strong></p>
<p>.</p>
<p>Ps.: sk&uacute;manie na&scaron;ich dej&iacute;n, &#382;ivota Cyrila a Metoda a ich misie na &uacute;zem&iacute; Ve&#318;kej Moravy, spolu so sk&uacute;man&iacute;m Byzancie a byzantsk&eacute;ho obradu spustili u m&#328;a pred &scaron;tyrmi rokmi proces, na konci ktor&eacute;ho bola moja konverzia na byzantsk&yacute; obrad. Tento &#269;l&aacute;nok vznikol pred mojou konverziou&hellip;</p>
<p>.</p>
<p><strong>.star&iacute; Ma&#271;ari</strong></p>
<p>Star&iacute; Ma&#271;ari (Uhri) sa v Karpatskej kotline objavili prv&yacute; kr&aacute;t v roku 862 po Kr. Pribli&#382;ne v tom &#269;ase za&#269;ali podnika&#357; l&uacute;pe&#382;n&eacute; v&yacute;pravy do strednej Eur&oacute;py. Nikde som nena&scaron;iel zmienku o tom, &#382;e by pri&scaron;li na mal&yacute;ch &scaron;kared&yacute;ch kon&iacute;koch s kriv&yacute;mi nohami. &#270;al&scaron;ia ich v&yacute;prava spad&aacute; a&#382; do roku 881 po Kr. V roku 892 po Kr. si Frankovia najali star&yacute;ch Ma&#271;arov, aby atakovali Ve&#318;k&uacute; Moravu (my sme im to nesk&ocirc;r vr&aacute;tili, ke&#271; sme sa spojili s Ma&#271;armi proti Frankom). V tom &#269;ase sa star&iacute; Ma&#271;ari usadili na &uacute;zem&iacute; dne&scaron;n&eacute;ho Ma&#271;arska. Potom nasledovala s&eacute;ria por&aacute;&#382;ok star&yacute;ch Ma&#271;arov zo strany Ve&#318;kej Moravy. Ale Ma&#271;ari boli neust&aacute;lou hrozbou. A&#382; takou, &#382;e Frankovia a Slovania nakoniec bojovali proti nim spolu. Ale u&#382; bolo neskoro&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p></p>
<p><strong>Prim&aacute;rny zdroj literat&uacute;ry:</strong></p>
<p>DVORN&Iacute;K, Franti&scaron;ek: Byzantsk&eacute; misie u Slovanu, Praha, 1970. Viac o diele a osobnosti profesora Dvorn&iacute;ka: <a href="http://cs.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Dvorn%C3%ADk">http://cs.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Dvorn%C3%ADk</a></p>
<p><strong>Sekund&aacute;rny zdroj literat&uacute;ry:</strong></p>
<p>HNILICA, J&aacute;n: Sv&auml;t&iacute; Cyril a Metod, Unitas et pax, R&iacute;m, 1988, ISBN 80-05-00707-8</p>
<p>BAGIN, Anton: Cyril a Metod, SSV, Trnava, 1987</p>
<p>K tomu treba prir&aacute;ta&#357; desiatky &#269;l&aacute;nkov a &scaron;t&uacute;di&iacute; od r&ocirc;znych autorov&hellip;</p>
<p>&hellip;</p>
<p></p>
<p><strong><strong>.odkazy:<br></strong>Prv&eacute; dotyky kr&iacute;&#382;a</strong> - po stop&aacute;ch na&scaron;ej identity 1: http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/06/27/po-stopach-nasej-identity-prve-dotyky-kriza/</p>
<p><strong>Misia dvojkr&iacute;&#382;a</strong> - po stop&aacute;ch na&scaron;ej identity 2: http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/07/04/misia-dvojkriza-po-stopach-nasej-identity-2/</p>
<p><strong>Z&aacute;pas o nov&uacute; provinciu</strong> - po stop&aacute;ch na&scaron;ej identity 3: http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/07/17/zapas-o-novu-provinciu-po-stopach-nasej-identity-3/</p>
<p><strong>Z&aacute;pas o moc</strong> - po stop&aacute;ch na&scaron;ej identity 4: http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/08/05/zapas-o-moc-po-stopach-nasej-identity-iv/</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/08/17/pycha-a-pad-po-stopach-nasej-identity-v/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>Človek, ktorý neskutočne miloval&#8230;</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/08/10/clovek-ktory-neskutocne-miloval/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/08/10/clovek-ktory-neskutocne-miloval/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 10 Aug 2010 19:14:10 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>tomáš Hupka</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Uncategorized]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/?p=533</guid>
		<description><![CDATA[


V pondelok 16. augusta, si pripomenieme v&#253;ro&#269;ie smrti brata Rogera. Pred piatimi rokmi ho po&#269;as ve&#269;ernej modlitby dobodala na smr&#357; psychicky labiln&#225; &#382;ena. Jeho smr&#357; bola viac  ne&#382; symbolick&#225;, zomrel medzi mlad&#253;mi, ktor&#253;ch tak miloval&#8230;
.
V snahe pripomen&#250;&#357; si t&#250;to osobnos&#357; sme po&#382;iadali bratov z komunity v Taiz&#233;, aby vydali svedectvo o tom, kto bol [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p></p>
<p>V pondelok 16. augusta, si pripomenieme v&yacute;ro&#269;ie smrti brata Rogera. Pred piatimi rokmi ho po&#269;as ve&#269;ernej modlitby dobodala na smr&#357; psychicky labiln&aacute; &#382;ena. Jeho smr&#357; bola viac  ne&#382; symbolick&aacute;, zomrel medzi mlad&yacute;mi, ktor&yacute;ch tak miloval&hellip;</p>
<p>.</p>
<p>V snahe pripomen&uacute;&#357; si t&uacute;to osobnos&#357; sme po&#382;iadali bratov z komunity v Taiz&eacute;, aby vydali svedectvo o tom, kto bol brat Roger, ak&eacute; spomienky si na neho uchovali vo svojom srdci, ktor&uacute; jeho vlastnos&#357; obdivovali, pre&#269;o ho mali radi a ako si pripom&iacute;naj&uacute; jeho odkaz a vyd&aacute;vaj&uacute; o &#328;om  svedectvo&hellip;</p>
<p>.</p>
<p><strong>.cit pre &#318;udskos&#357;</strong></p>
<p>Dodnes som si zachoval spomienku na moje prv&eacute; stretnutie s bratom Rogerom. Mal som za sebou vojensk&uacute; slu&#382;bu a &scaron;tudoval som teol&oacute;giu. Nebolo pre m&#328;a &#318;ahk&eacute; pripravova&#357; sa na sk&uacute;&scaron;ky. Mal som pred sebou sk&uacute;&scaron;ku z cirkevn&yacute;ch otcov. Vtedy pri&scaron;iel za mnou brat Roger a sp&yacute;tal sa: nechce&scaron;, aby som ti trochu pomohol? Ochotne som prijal jeho pomoc. Spolu sme pre&scaron;li cel&eacute; u&#269;ivo a nau&#269;ili sa ho naspam&auml;&#357;. Ve&#318;mi na m&#328;a zap&ocirc;sobilo to, s ak&yacute;m nad&scaron;en&iacute;m mi hovoril o cirkevn&yacute;ch otcoch, akoby ich poznal. Vn&iacute;mal ich ako &#318;udsk&eacute; bytosti, akoby to bola jeho rodina, priatelia &#269;i zn&aacute;mi. Pre n&aacute;s &scaron;tudentov to boli nezn&aacute;me postavy skryt&eacute; za menami, o ktor&yacute;ch sme &#269;&iacute;tali v knih&aacute;ch, ale pre neho to boli &#382;iv&eacute; bytosti. Brat Roger mal cit pre &#318;udskos&#357;. Dok&aacute;zal citlivo a s porozumen&iacute;m pristupova&#357; ku ka&#382;d&eacute;mu &#269;loveku. Nebol schopn&yacute; &#318;ud&iacute; &bdquo;&scaron;katu&#318;kova&#357;&rdquo;. Nep&yacute;tal sa na n&aacute;bo&#382;ensk&eacute;, politick&eacute; &#269;i rodinn&eacute; pozadie. Jednoducho vedel vytvori&#357; atmosf&eacute;ru d&ocirc;very, dok&aacute;zal druh&eacute;ho prija&#357; a pote&scaron;i&#357;. Po stretnut&iacute; s n&iacute;m ste nepochybovali o tom, &#382;e v l&aacute;ske sa stretli dve bytosti&hellip;</p>
<p>Brat <strong>Daniel</strong> sa narodil vo &Scaron;vaj&#269;iarsku v roku 1921. Po&#269;as 2. svetovej vojny spoznal brata Rogera a &#382;il s n&iacute;m a s&nbsp;jeho troma nasledovn&iacute;kmi v &#381;eneve. V roku 1945 pricestoval za nimi do Taiz&eacute; a stal sa s&uacute;&#269;as&#357;ou komunity. Patr&iacute; teda medzi prv&yacute;ch &scaron;tyroch bratov (a je z nich posledn&yacute; &#382;ij&uacute;ci), ktor&iacute; spolu s bratom Rogerom vytvorili komunitu v Taiz&eacute;.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.jednoduch&yacute; &scaron;t&yacute;l &#382;ivota</strong></p>
<p>Brat Roger &#269;asto prich&aacute;dzal s vynikaj&uacute;cimi n&aacute;padmi, ako meni&#357; a dotv&aacute;ra&#357; architekt&uacute;ru domov a chr&aacute;mu v Taiz&eacute;. &#268;lenovia komunity toti&#382; v&auml;&#269;&scaron;inou b&yacute;vaj&uacute; v domoch, ktor&eacute; komunita dostala od miestnych obyvate&#318;ov. Tieto domy s&uacute; postaven&eacute; v r&ocirc;znych architektonick&yacute;ch &scaron;t&yacute;loch. Kl&aacute;&scaron;torn&eacute; komplexy vo svete s&uacute; &#269;asto postaven&eacute; v rovnakom alebo v podobnom architektonickom slohu a na prv&yacute; poh&#318;ad vytv&aacute;raj&uacute; dojem jednoty a vz&aacute;jomn&eacute;ho prepojenia. Tu to tak nie je. Napriek tomu je v tom ve&#318;k&aacute; symbolika. Mo&#382;no tu nie s&uacute; dlh&eacute; chodby, rovnak&eacute; cely alebo usporiadanie budov, ale je tu &#382;ivot. T&aacute;to r&ocirc;znos&#357; architektonick&yacute;ch &scaron;t&yacute;lov (v ktor&yacute;ch s&uacute; budovy postaven&eacute;) akoby poukazovala na bohatos&#357; jednotliv&yacute;ch kres&#357;ansk&yacute;ch cirkv&iacute;, z ktor&yacute;ch poch&aacute;dzaj&uacute; bratia, ale aj mlad&iacute;, ktor&iacute; sem prich&aacute;dzaj&uacute;. &#381;ij&uacute; tu &#318;udia z r&ocirc;znych kres&#357;ansk&yacute;ch komun&iacute;t, ale to, &#269;o ich sp&aacute;ja, dok&aacute;&#382;e preklen&uacute;&#357; rozdiely a je znakom (duchovnej) jednoty. T&aacute;to r&ocirc;znos&#357; je pritom d&ocirc;le&#382;it&aacute; pre rast a je cestou k plnosti. Pre brata Rogera boli kr&aacute;sa a jednoduchos&#357; navz&aacute;jom prepojen&eacute; a od seba neoddelite&#318;n&eacute;. A t&uacute;to kr&aacute;su a jednoduchos&#357; vtla&#269;il aj do &#382;ivotn&eacute;ho &scaron;t&yacute;lu, ktor&yacute; je spojen&yacute; s Taiz&eacute;, &#269;i u&#382; ide o piesne, liturgiu alebo spolo&#269;n&yacute; &#382;ivot. To je aj d&ocirc;vod, pre&#269;o do prvej regule Taiz&eacute; nap&iacute;sal, &#382;e &bdquo;duch chudoby nespo&#269;&iacute;va v snahe sta&#357; sa chudobn&yacute;m, ale &#382;i&#357; jednoduch&yacute;m &scaron;t&yacute;lom &#382;ivota&rdquo;&hellip;</p>
<p>Brat <strong>Denis</strong> po&#269;as mnoh&yacute;ch rokov spolupracoval s bratom Rogerom pri stavebn&yacute;ch projektoch a prestavbe domov a chr&aacute;mu v Taiz&eacute;.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.svedectvo o pravde</strong></p>
<p>Vy&scaron;e p&auml;&#357;desiat rokov som &#382;il po boku brata Rogera a v&#382;dy ma fascinovala jedna str&aacute;nka jeho osobnosti. Brat Roger bol nevinn&yacute; &#269;lovek. To neznamen&aacute;, &#382;e bol dokonal&yacute;. Nevinn&yacute; &#269;lovek je ten, pre koho s&uacute; veci zjavn&eacute; a priame, aj ke&#271; ostatn&iacute; ich tak nevn&iacute;maj&uacute;. Pre nevinn&eacute;ho &#269;loveka je  pravda o&#269;ividn&aacute; (zjavn&aacute;). Brat Roger bol presved&#269;en&yacute; o tom, &#382;e je mo&#382;n&eacute; dosiahnu&#357; jednotu medzi kres&#357;anmi. Preto v&scaron;etky argumenty, ktor&eacute; sa pou&#382;&iacute;vali na obhajobu rozdelenia kres&#357;anov, pova&#382;oval za umel&eacute;. Pre neho bola jednota predov&scaron;etk&yacute;m ot&aacute;zkou zmierenia medzi kres&#357;anmi.  Okrem toho bol citliv&yacute; k tvrdeniam, ktor&eacute; spochyb&#328;ovali Bo&#382;iu l&aacute;sku. Preto svojim &#382;ivotom vyd&aacute;val svedectvo o l&aacute;ske a potrebe odp&uacute;&scaron;&#357;a&#357;. V&#271;aka l&aacute;ske bol bezbrann&yacute;, dok&aacute;zal &#269;&iacute;ta&#357; v srdciach &#318;ud&iacute; a bol schopn&yacute; d&ocirc;verova&#357; a&#382; do krajnosti. T&uacute;to nevinnos&#357; bolo c&iacute;ti&#357; aj z jeho poh&#318;adu, ak&yacute;m sa na n&aacute;s pozeral a cez slov&aacute;, ktor&eacute; n&aacute;m hovoril. Pre niekoho naplnen&eacute;ho nerie&scaron;ite&#318;n&yacute;mi konfliktmi bola t&aacute;to nevinnos&#357; neznesite&#318;n&aacute;. Nesta&#269;ilo ju znev&aacute;&#382;i&#357;, bolo potrebn&eacute; ju odstr&aacute;ni&#357;. Jeho smr&#357; tajomne spe&#269;atila to, &#269;&iacute;m v&#382;dy bol. Lebo nebol zabit&yacute; pre nejak&uacute; vec, ktor&uacute; br&aacute;nil, ale preto, k&yacute;m bol&hellip;</p>
<p>Brat <strong>Fran&ccedil;ois</strong> sa narodil v Holandsku, v roku 1953 vst&uacute;pil do komunity v Taiz&eacute; a vy&scaron;e p&auml;&#357;desiat rokov &#382;il v bl&iacute;zkosti brata Rogera. O tejto &#269;rte brata Rogera vydal svedectvo svoj&iacute;m listom, ktor&yacute; bol uverejnen&yacute; pri pr&iacute;le&#382;itosti v&yacute;ro&#269;ia jeho smrti.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.sta&#357; sa zranite&#318;n&yacute;m</strong></p>
<p>Brat Roger rozv&iacute;jal svoju zranite&#318;nos&#357; ako br&aacute;nu, cez ktor&uacute; k n&aacute;m vstupuje Boh. On ju nielen akceptoval, ale vedome jej vytv&aacute;ral priestor vo svojom &#382;ivote. Ak je zranite&#318;nos&#357; ob&#318;&uacute;benou Bo&#382;ou br&aacute;nou, nie sme v&scaron;etci pozvan&iacute;, aby sme t&uacute;to zranite&#318;nos&#357; pestovali? Je&#382;i&scaron; n&aacute;m hovor&iacute;, &#382;e pre vstup do jeho kr&aacute;&#318;ovstva m&aacute;me opusti&#357; istoty, ktor&eacute; sme si sami vytvorili. A opusti&#357; tieto istoty znamen&aacute; sta&#357; sa zranite&#318;n&yacute;m. Jedinou na&scaron;ou istotou m&aacute; by&#357; vz&#357;ah s Bohom. V&#271;aka zranite&#318;nosti sa dost&aacute;vame do kontaktu s t&yacute;m, k&yacute;m sme vo svojom srdci. Kr&aacute;sa l&aacute;sky je pr&aacute;ve v tom, &#382;e m&ocirc;&#382;eme by&#357; zranite&#318;n&iacute; a len v&#271;aka tomu je mo&#382;n&yacute; skuto&#269;n&yacute; vz&#357;ah. Okrem toho m&aacute;me vo svojom &#382;ivote nasledova&#357; Krista. On s&aacute;m svoj&iacute;m &#382;ivotom vydal svedectvo o&nbsp;zranite&#318;nosti: stal sa zranite&#318;n&yacute; z l&aacute;sky k n&aacute;m. T&aacute;to zranite&#318;nos&#357; je silnej&scaron;ia ne&#382; moc tohto sveta. Ke&#271; sa rozhodneme pre zranite&#318;nos&#357;, otvor&iacute; sa n&aacute;m cesta, cez ktor&uacute; k n&aacute;m vst&uacute;pi Boh. A o tejto zranite&#318;nosti vyd&aacute;val brat Roger svedectvo svoj&iacute;m &#382;ivotom&hellip;</p>
<p>Brat <strong>Cyril</strong> hovoril o zranite&#318;nosti brata Rogera na D&#328;och d&ocirc;very v Ostrihome.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.atmosf&eacute;ra rodiny</strong></p>
<p>Brat Roger mal dar vytvori&#357; atmosf&eacute;ru d&ocirc;very, v ktorej sa &#269;lovek c&iacute;til prijat&yacute; a pochopen&yacute;. Z jeho strany to nebol konkr&eacute;tny skutok l&aacute;sky, pre neho to bol sp&ocirc;sob &#382;ivota. Pre brata Rogera mala rodina ve&#318;k&yacute; v&yacute;znam. Spolu s n&iacute;m &#382;ila v Taiz&eacute; aj jeho matka a sestra. Pom&aacute;hali tu vytv&aacute;ra&#357; atmosf&eacute;ru rodiny. Brat Roger vr&uacute;cne prij&iacute;mal aj rodi&#269;ov svojich bratov z komunity. Sna&#382;il sa, aby sme &#382;ili ako jedna ve&#318;k&aacute; rodina. To by nebolo mo&#382;n&eacute;, ak by sme nemali oporu v Bohu. Dodnes si spom&iacute;nam na stretnutie, na ktorom svojim bratom hovoril, ako &#382;ili prv&iacute; kres&#357;ania&hellip; Atmosf&eacute;ru domova a rodiny v&scaron;ak brat Roger nevytv&aacute;ral len v Taiz&eacute;, ale v&scaron;ade tam, kam pri&scaron;iel. Mohlo to by&#357; na prv&yacute; poh&#318;ad nev&#318;&uacute;dne miesto, ale dok&aacute;zal ho premeni&#357; na domov - vybral ikonu, rozvinul obrus, priniesol kvety do v&aacute;zy, zap&aacute;lil svie&#269;ky, urobil &#269;aj a c&iacute;tili sme sa ako doma&hellip;  V rodine je ka&#382;d&yacute; jej &#269;len jedine&#269;n&yacute;. A brat Roger chcel, aby sa ka&#382;d&yacute; brat c&iacute;til prijat&yacute; nie preto, &#269;o m&ocirc;&#382;e prinies&#357; komunite, ale preto, k&yacute;m je&hellip; Ka&#382;d&eacute; stretnutie s bratom Rogerom bolo osobn&yacute;m a bytostn&yacute;m stretnut&iacute;m. Nebolo ni&#269; zvl&aacute;&scaron;tne, ak rozhovor s n&iacute;m skon&#269;il v modlitbe. Vo svojej izbe mal zap&aacute;len&uacute; svie&#269;ku pred ikonou. Nechcel by&#357; duchovn&yacute;m majstrom, on s&aacute;m bol na ceste a v pokore sa sna&#382;il h&#318;ada&#357; pravdu. Zauj&iacute;mal sa o posledn&eacute; vedeck&eacute; objavy. &#268;asto mal vo zvyku hovori&#357;, &#382;e nikto nem&ocirc;&#382;e, ani on s&aacute;m, pochopi&#357; v&scaron;etky tajomstv&aacute; viery. Ve&#318;mi sa te&scaron;il z toho, ak mu niekto pomohol pochopi&#357; nejak&eacute; tajomstvo alebo zahna&#357; nejak&uacute; pochybnos&#357;. M&aacute;m pocit, &#382;e pre neho neexistovalo slovo &bdquo;nemo&#382;n&eacute;&rdquo;. &#268;asto toti&#382; zveroval svojim bratom, ale aj mlad&yacute;m &#318;u&#271;om poslanie, ktor&eacute; sa na prv&yacute; poh&#318;ad zdalo nemo&#382;n&eacute;. Z&aacute;rove&#328; n&aacute;m v&scaron;ak dok&aacute;zal vlia&#357; n&aacute;dej, v&#271;aka &#269;omu sme c&iacute;tili, &#382;e je to mo&#382;n&eacute;. Naozaj ni&#269; nie je nemo&#382;n&eacute; pre toho, kto ver&iacute;. Brat Roger n&aacute;s viedol k tomu, aby sme milovali &#382;ivot. Ke&#271; na za&#269;iatku leta rozkvitla pr&iacute;roda a uk&aacute;zala bohatstvo farieb a v&ocirc;n&iacute;, po&#269;ul som ho, ako hovor&iacute;: &bdquo;chu&#357; &#382;ivota a Bo&#382;ieho kr&aacute;&#318;ovstva je jedno a to ist&eacute;&rdquo;. Bolo to ve&#318;mi oslobodzuj&uacute;ce&hellip;</p>
<p>Brat <strong>Richard</strong> sa narodil vo &Scaron;vaj&#269;iarsku. &#268;lenom komunity v Taiz&eacute; je u&#382; 31 rokov.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.mal&eacute; prejavy l&aacute;sky</strong></p>
<p>Ka&#382;d&yacute; de&#328; brata Rogera bol naplnen&yacute; mal&yacute;mi skutkami dobra. Tieto jeho prejavy l&aacute;sky som spoznal u&#382; na za&#269;iatku m&ocirc;jho &#382;ivota v Taiz&eacute;, no ich efekt&iacute;vnos&#357; som pochopil a&#382; nesk&ocirc;r. Drobn&eacute; povinnosti, ktor&eacute; treba vybavi&#357;, si zvy&#269;ajne v&scaron;imneme, no na mnoh&eacute;, ktor&eacute; sa n&aacute;m nezdaj&uacute; d&ocirc;le&#382;it&eacute;, r&yacute;chlo zabudneme. Brat Roger v&scaron;ak mal jednoduch&yacute; n&aacute;vod, ako si ich pripomen&uacute;&#357;. V&#382;dy bola pri &#328;om k&ocirc;pka mal&yacute;ch papierikov a nie&#269;o na p&iacute;sanie. Ke&#271; si na nie&#269;o spomenul alebo ke&#271; si nie&#269;o v&scaron;imol, hne&#271; si to zap&iacute;sal na karti&#269;ku. &#268;asto n&aacute;m svojim bratom rozdal po modlitbe tak&eacute;to karti&#269;ky s jednoduch&yacute;m pokynom. V&auml;&#269;&scaron;inou to bolo nie&#269;o ve&#318;mi jednoduch&eacute;: porozpr&aacute;va&#357; sa s nejak&yacute;m &#269;lovekom, pozva&#357; niekoho do spolo&#269;enstva na obed, pripravi&#357; tepl&yacute; &#269;aj pre skupinu mlad&yacute;ch, ktor&aacute; pr&aacute;ve pri&scaron;la do Taiz&eacute;&hellip; Zo za&#269;iatku som tieto prejavy a pokyny pova&#382;oval za malichernos&#357;, a&#382; nesk&ocirc;r som pochopil, &#382;e takmer v&scaron;etko v spolo&#269;enstve vznikalo tak&yacute;mto sp&ocirc;sobom. Cel&yacute; jeho &#382;ivot bol pln&yacute; tak&yacute;chto mal&yacute;ch konkr&eacute;tnych prejavov l&aacute;sky, ktor&eacute; on s&aacute;m rozv&iacute;jal a ku ktor&yacute;m viedol aj n&aacute;s, svojich bratov. Tieto skutky l&aacute;sky boli v&#382;dy adresovan&eacute; konkr&eacute;tnemu &#269;loveku, spont&aacute;nne s&#261; objavovali v konkr&eacute;tnych situ&aacute;ci&aacute;ch a akoby nebadane sa st&aacute;vali symbolmi. Nikdy sa neob&aacute;val &#357;a&#382;kost&iacute; a ani sa nimi nenechal znechuti&#357;. Ke&#271; v Indo&#269;&iacute;ne v sedemdesiatych rokoch praskali ute&#269;eneck&eacute; t&aacute;bory vo &scaron;v&iacute;koch, na&scaron;iel tam dve mnohodetn&eacute; rodiny a umo&#382;nil im &#382;i&#357; v Taiz&eacute;. Ke&#271; v Bosne pusto&scaron;ila vojna, prijal jednu bosniacku rodinu. Ob&#269;as tieto skutky l&aacute;sky z&iacute;skavali v&auml;&#269;&scaron;ie rozmery. Ke&#271; sa v Rusku dozvedel, &#382;e potrebuj&uacute; 20 mili&oacute;nov Bibli&iacute; v ru&scaron;tine, vr&aacute;til sa s odhodlan&iacute;m, &#382;e komunita vytla&#269;&iacute; mili&oacute;n v&yacute;tla&#269;kov Nov&eacute;ho z&aacute;kona pre t&uacute;to krajinu. Vo v&scaron;etk&yacute;ch t&yacute;ch prejavoch l&aacute;sky bola pr&iacute;tomn&aacute; rovnak&aacute; my&scaron;lienka: nie je v na&scaron;ich sil&aacute;ch urobi&#357; v&scaron;etko&hellip; v&scaron;etko nedok&aacute;&#382;eme zmeni&#357;&hellip; ale nie&#269;o m&ocirc;&#382;eme urobi&#357; hne&#271;&hellip; a je d&ocirc;le&#382;it&eacute;, aby sme to urobili. A to na dnes sta&#269;&iacute;&hellip; V&#271;aka bratovi Rogerovi som pochopil, &#382;e evanjelium n&aacute;s nevyz&yacute;va k nedosiahnute&#318;n&eacute;mu hrdinstvu a &#382;e jeho radik&aacute;lnos&#357; nespo&#269;&iacute;va v s&uacute;streden&iacute; sa na seba, ale v prijat&iacute; vlastn&yacute;ch hran&iacute;c a mo&#382;nost&iacute;. Vyz&yacute;va n&aacute;s k tomu, aby sme ka&#382;d&yacute; de&#328; urobili to, &#269;o je v na&scaron;ich sil&aacute;ch. Pre m&#328;a brat Roger zost&aacute;va &#269;lovekom, ktor&yacute; mi najv&yacute;raznej&scaron;ie uk&aacute;zal Krista a to bez toho, aby ho on s&aacute;m zatienil&hellip;</p>
<p>Brat <strong>Denis</strong></p>
<p align="JUSTIFY">.</p>
<p><strong>.boh m&ocirc;&#382;e iba milova&#357;</strong></p>
<p>Odchod brata Rogera n&aacute;s zasiahol nepripraven&yacute;ch a zanechal v n&aacute;s ve&#318;k&eacute; pr&aacute;zdno. Po jeho smrti sme spolu s bratmi pre&#382;&iacute;vali obdobie, kedy sme hlb&scaron;ie spozn&aacute;vali to, &#269;o n&aacute;m zanechal a c&iacute;tili sme za to ve&#318;k&uacute; v&#271;a&#269;nos&#357;. V t&yacute;chto chv&iacute;&#318;ach sme pre&#382;ili sk&uacute;senos&#357; jednoty, ktor&uacute; za&#382;ili prv&iacute; kres&#357;ania, ke&#271; boli jedno srdce a jedna du&scaron;a. Dedi&#269;stvo, ktor&eacute; n&aacute;m brat Roger zanechal, je nesmierne. Zanechal n&aacute;m svoje texty. Neust&aacute;le pritom kl&aacute;dol d&ocirc;raz na to, aby sme ich prijali do svojho srdca a &#382;ili pod&#318;a nich. Zanechal n&aacute;m regulu Taiz&eacute;, ktor&aacute; hovor&iacute; o tom, ako m&aacute;me &#382;i&#357;. A viedol n&aacute;s k tomu, aby sme boli otvoren&iacute; p&ocirc;sobeniu Ducha Sv&auml;t&eacute;ho a nechali sa n&iacute;m vies&#357;. V snahe pribl&iacute;&#382;i&#357; jeho &#382;ivot sme vydali knihu Rozhodn&uacute;&#357; sa milova&#357;, kde s&uacute; zhrnut&eacute; d&ocirc;le&#382;it&eacute; texty z jeho kn&iacute;h a pon&uacute;ka tie&#382; v&yacute;ber z listov, ktor&eacute; pri&scaron;li do Taiz&eacute; po jeho smrti a vyd&aacute;vaj&uacute; svedectvo o tom, kto bol brat Roger a ak&eacute; stopy zanechal v &#318;udsk&yacute;ch &#382;ivotoch. Pre &#269;asopis Communio som nap&iacute;sal &#269;l&aacute;nok &#317;udsk&eacute; dobro, ktor&eacute; je odrazom Bo&#382;ieho dobra. V tomto &#269;l&aacute;nku som sa zam&yacute;&scaron;lal nad t&yacute;m, &#269;o znamenalo dobro pre brata Rogera a ak&eacute; svedectvo o &#328;om vyd&aacute;va komunita v Taiz&eacute;. V spolo&#269;nosti toti&#382; prevl&aacute;da obraz Boha ako pr&iacute;sneho sudcu. Brat Roger v&scaron;ak &#269;asto zd&ocirc;raz&#328;oval, &#382;e Boh m&ocirc;&#382;e len milova&#357; a &#382;e t&aacute;to l&aacute;ska je bez podmienok. Posolstvo o tejto l&aacute;ske sa brat Roger sna&#382;il sprostredkova&#357; predov&scaron;etk&yacute;m mlad&yacute;m &#318;u&#271;om, aby mohli objavi&#357; a n&aacute;js&#357; miluj&uacute;ceho Boha. Na&scaron;a komunita je rozhodnut&aacute; zachova&#357; ducha, ktor&eacute;ho jej vtla&#269;il brat Roger a na&#271;alej o tom vyd&aacute;va&#357; svedectvo. Hoci od jeho smrti ubehli &scaron;tyri roky, st&aacute;le do Taiz&eacute; prich&aacute;dzaj&uacute; mlad&iacute; &#318;udia z cel&eacute;ho sveta. Pochopili toti&#382; odkaz brata Rogera, ktor&yacute; vyd&aacute;val svedectvo o Kristovi a jeho l&aacute;ske k &#318;u&#271;om. A tak sem prich&aacute;dzaj&uacute; preh&#314;bi&#357; si svoju vieru&hellip;</p>
<p>Brat <strong>Alois</strong> sa narodil v roku 1954 v Nemecku, jeho predkovia v&scaron;ak poch&aacute;dzaj&uacute; z &#268;eskoslovenska. Ako dvadsa&#357; ro&#269;n&yacute; sa stal &#269;lenom komunity a v roku 1998 ho brat Roger ur&#269;il za svojho n&aacute;stupcu. Po tragickej smrti brata Rogera sa stal nov&yacute;m priorom Taiz&eacute;.</p>
<p align="JUSTIFY">.</p>
<p align="JUSTIFY">Brat Roger cel&yacute;m svoj&iacute;m &#382;ivotom vyd&aacute;val svedectvo o tom, &#382;e Boh m&ocirc;&#382;e iba milova&#357;, &#382;e nie je pr&iacute;snym sudcom a &#269;ak&aacute; s otvorenou n&aacute;ru&#269;ou. Toto jeho svedectvo l&aacute;sky mlad&iacute; vyc&iacute;tili, preto ho tak milovali&hellip;</p>
<p align="RIGHT"><strong>Tom&aacute;&scaron; Hupka, Mari&aacute;n Bedn&aacute;r, Michal Zwievka</strong></p>
<p align="RIGHT">.</p>
<p><strong>.brat Roger</strong></p>
<p>Brat Roger, vlastn&yacute;m menom Roger Sch&uuml;tz, sa narodil v roku 1915 vo &scaron;vaj&#269;iarskej dedinke Provence v protestantskej rodine ako posledn&eacute; z deviatich det&iacute;. Jeho otec bol kalv&iacute;nsky pastor, no so starou mamou nav&scaron;tevovali aj katol&iacute;cky kostol. Po teologick&yacute;ch &scaron;t&uacute;di&aacute;ch v Lausanne a v &Scaron;trasburgu bol ako protestantsk&yacute; pastor svedkom bolesti, ktor&uacute; sp&ocirc;sobila 2. svetov&aacute; vojna. Vtedy v &#328;om zarezonovali slov&aacute; starej mamy, &#382;e kres&#357;ania m&ocirc;&#382;u by&#357; kvasom pokoja. V roku 1940 odi&scaron;iel do franc&uacute;zskej dediny Taiz&eacute; a zalo&#382;il komunitu, ktorej cie&#318;om bolo zmierenie kres&#357;anov. Na jej &#269;ele st&aacute;l do roku 2005. Bratia komunity dnes &#382;ij&uacute; s chudobn&yacute;mi v Banglad&eacute;&scaron;i, v Braz&iacute;lii, v K&oacute;rei a v Senegale. 16. augusta 2005 po&#269;as ve&#269;ernej modlitby komunity brata Rogera v pr&iacute;tomnosti tritis&iacute;c mlad&yacute;ch zavra&#382;dila du&scaron;evne chor&aacute; &#382;ena. Komunitu z Taiz&eacute; dnes tvor&iacute; sto bratov z 25 kraj&iacute;n, ktor&iacute; poch&aacute;dzaj&uacute; z r&ocirc;znych kres&#357;ansk&yacute;ch cirkv&iacute;. Taiz&eacute; nav&scaron;t&iacute;vil J&aacute;n Pavol II., arcibiskup z Canterbury (hlava anglik&aacute;nskej cirkvi), nieko&#318;ko pravosl&aacute;vnych patriarchov a ve&#318;a evanjelick&yacute;ch biskupov.</p>
<p>.</p>
<p><strong>.chronol&oacute;gia Taiz&eacute;:</strong></p>
<p>&bull; 1940 	zalo&#382;enie komunity a pomoc ute&#269;encom</p>
<p>&bull; 1942 	brat Roger musel utiec&#357; pred nemeck&yacute;m gestapom</p>
<p>&bull; 1944 	brat Roger sa vracia do Taiz&eacute; s prv&yacute;mi troma bratmi</p>
<p>&bull; 1949 	prv&iacute; siedmi bratia zlo&#382;ili s&#318;ub &#269;istoty, chudoby a 	poslu&scaron;nosti</p>
<p>&bull; 1951 	komunita za&#269;ala vysiela&#357; bratov do Afriky, Ameriky a &Aacute;zie, 	aby zdie&#318;ali &#382;ivot chudobn&yacute;ch</p>
<p>&bull; 1957 	do Taiz&eacute; za&#269;ali prich&aacute;dza&#357; mlad&iacute; &#318;udia vo 	v&auml;&#269;&scaron;om po&#269;te</p>
<p>&bull; 1962 	bratia za&#269;ali v tajnosti nav&scaron;tevova&#357; 	krajiny strednej a v&yacute;chodnej 	Eur&oacute;py a povzbudzova&#357; veriacich</p>
<p>&bull; 1978 	za&#269;ali sa organizova&#357; Eur&oacute;pske stretnutia mlad&yacute;ch 	(nesk&ocirc;r P&uacute;&#357; d&ocirc;very 	na zemi) vo 	ve&#318;komest&aacute;ch po celom svete</p>
<p>&bull; 1986 	Taiz&eacute; nav&scaron;t&iacute;vil p&aacute;pe&#382; J&aacute;n Pavol II.</p>
<p>&bull; 16. 	august 2005 brat Roger bol zavra&#382;den&yacute; a brat Alois sa stal 	nov&yacute;m priorom komunity</p>
<p>.</p>
<p><strong>.odkazy:</strong></p>
<p><strong>Komunita v&scaron;etk&yacute;ch kres&#357;anov&hellip; </strong></p>
<p><a href="http://mydvajaspolu.webnode.sk/news/laska-ktora-moze-pretvorit-svet-/">http://mydvajaspolu.webnode.sk/news/laska-ktora-moze-pretvorit-svet-/</a></p>
<p>.</p>
<p><strong>Na&scaron;a zranite&#318;nos&#357; je ob&#318;&uacute;benou Bo&#382;ou br&aacute;nou</strong></p>
<p>http://mydvajaspolu.webnode.sk/news/nasa-zranitelnost-je-oblubenou-bozou-branou-/</p>
<p>.</p>
<p><strong>.smr&#357; brata Rogera: Pre&#269;o?</strong></p>
<p><a href="http://mydvajaspolu.webnode.sk/news/smrt-brata-rogera-preco-/">http://mydvajaspolu.webnode.sk/news/smrt-brata-rogera-preco-/</a></p>
<p>.</p>
<p><strong>Dni d&ocirc;very v Ostrihome </strong></p>
<p>http://mydvajaspolu.webnode.sk/news/put-dovery-v-ostrihome-/</p>
<p>.</p>
<p><strong>Boh m&ocirc;&#382;e iba milova&#357;&hellip;</strong></p>
<p><a href="../../../../../2009/08/02/boh-moze-iba-milovat-portret-brata-rogera/">http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2009/08/02/boh-moze-iba-milovat-portret-brata-rogera/</a></p>
<p>.</p>
<p><strong>Spomienka na brata Rogera z&nbsp;Taiz&eacute; </strong></p>
<p><a href="http://storico.radiovaticana.org/slo/storico/2009-08/310364_spomienka_na_brata_rogera_z_taize.html">http://storico.radiovaticana.org/slo/storico/2009-08/310364_spomienka_na_brata_rogera_z_taize.html</a></p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/08/10/clovek-ktory-neskutocne-miloval/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>Zápas o moc - po stopách našej identity IV.</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/08/05/zapas-o-moc-po-stopach-nasej-identity-iv/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/08/05/zapas-o-moc-po-stopach-nasej-identity-iv/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 05 Aug 2010 19:44:25 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>tomáš Hupka</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Uncategorized]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/?p=529</guid>
		<description><![CDATA[

S poveren&#237;m a s t&#250;&#382;bou splni&#357; poslanie udelen&#233; p&#225;pe&#382;om Hadri&#225;nom II. sa Metod vybral na cestu z R&#237;ma do Pan&#243;nie a na Ve&#318;k&#250; Moravu.
Okrem toho, &#382;e bol Metod pan&#243;nsko-moravsk&#253;m arcibiskupom, bol z&#225;rove&#328; aj p&#225;pe&#382;sk&#253;m leg&#225;tom, a tak &#250;zemia, ktor&#233; spravoval, podliehali priamo R&#237;mu. V roku 869 po Kr. sa Metod ujal cirkevnej spr&#225;vy v Pan&#243;nii. [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p>S poveren&iacute;m a s t&uacute;&#382;bou splni&#357; poslanie udelen&eacute; p&aacute;pe&#382;om Hadri&aacute;nom II. sa Metod vybral na cestu z R&iacute;ma do Pan&oacute;nie a na Ve&#318;k&uacute; Moravu.</p>
<p>Okrem toho, &#382;e bol Metod pan&oacute;nsko-moravsk&yacute;m arcibiskupom, bol z&aacute;rove&#328; aj p&aacute;pe&#382;sk&yacute;m leg&aacute;tom, a tak &uacute;zemia, ktor&eacute; spravoval, podliehali priamo R&iacute;mu. V roku 869 po Kr. sa Metod ujal cirkevnej spr&aacute;vy v Pan&oacute;nii. Ke&#271; zariadil v&scaron;etko potrebn&eacute;, rozhodol sa vr&aacute;ti&#357; na Ve&#318;k&uacute; Moravu. Ubehli u&#382; pritom tri roky od okamihu, kedy Cyril s Metodom odi&scaron;li z Ve&#318;kej Moravy. Medzit&yacute;m sa&nbsp; Sv&auml;topluk dostal k moci v&#271;aka tomu, &#382;e zradil Rastislava.<br>
.<br><strong>.uv&auml;znenie Metoda<br></strong>Sv&auml;topluk nemal pochopenie pre dielo Cyrila a Metoda. N&aacute;vrat Metoda sa nestretol s pochopen&iacute;m ani u fransk&eacute;ho duchovenstva. A tak ho pri n&aacute;vrate na Ve&#318;k&uacute; Moravu zajala fransk&aacute; arm&aacute;da. Pod&#318;a odborn&iacute;kov k zajatiu do&scaron;lo na &uacute;zem&iacute; Moravy. Metod bol odvle&#269;en&yacute; do Franskej r&iacute;&scaron;e, kde ho tr&yacute;znili a poni&#382;ovali. Fransk&iacute; biskupi ho postavili pred s&uacute;d, pri&#269;om ho obvinili z nieko&#318;k&yacute;ch previnen&iacute;. Najviac mu vy&#269;&iacute;tali skuto&#269;nos&#357;, &#382;e p&ocirc;sob&iacute; v&nbsp;oblasti, ktor&uacute; pova&#382;ovali za svoju sf&eacute;ru moci. Metoda ods&uacute;dili na do&#382;ivotie. Po&#269;as pobytu vo v&auml;zen&iacute; sa ho tie&#382; sna&#382;ili don&uacute;ti&#357;, aby sa vzdal arcibiskupskej hodnosti. Cel&aacute; z&aacute;le&#382;itos&#357;, teda zajatie, s&uacute;denie a ods&uacute;denie Metoda sa pritom odohr&aacute;vali v najv&auml;&#269;&scaron;om utajen&iacute;. Preto ani v R&iacute;me dlho nevedeli, kam sa stratil a &#269;i je e&scaron;te na &#382;ive.<br>
Na&scaron;&#357;astie po troch rokoch Metodovho v&auml;znenia sa podarilo z kl&aacute;&scaron;tora (v ktorom bol uv&auml;znen&yacute;) utiec&#357; jedn&eacute;mu z mn&iacute;chov, ktor&yacute; v R&iacute;me podal spr&aacute;vu o jeho uv&auml;znen&iacute;. V rokoch 872-873 prenikli spr&aacute;vy o jeho uv&auml;znen&iacute; aj na Ve&#318;k&uacute; Moravu a do Pan&oacute;nie, odkia&#318; (Sv&auml;topluk a Koce&#318;) vyslali prosbu p&aacute;pe&#382;ovi, aby zasiahol a pomohol ho vyslobodi&#357;. P&aacute;pe&#382; J&aacute;n VIII. r&aacute;zne zakro&#269;il a vyslal svojho leg&aacute;ta, ankonsk&eacute;ho biskupa Pavla, do Franskej r&iacute;&scaron;e s listami pre fransk&eacute;ho panovn&iacute;ka &#317;udov&iacute;ta Nemca, bavorsk&eacute;ho vojvodcu Karolmana a salzbursk&eacute;ho arcibiskupa Adalv&iacute;na, v ktorom &#382;iadal okam&#382;it&eacute; prepustenie Metoda. Okrem toho p&aacute;pe&#382; J&aacute;n VIII. poslal list pan&oacute;nskemu biskupovi Hermanricovi a friz&iacute;nskemu biskupovi &Aacute;nonovi, v ktorom ich vyzval, aby sa pri&scaron;li do R&iacute;ma (&bdquo;na koberec&rdquo;) zodpoveda&#357; sa z udalost&iacute; spojen&yacute;ch s uv&auml;znen&iacute;m Metoda. List od p&aacute;pe&#382;a J&aacute;na VIII. dostal aj Metod. V &#328;om ho p&aacute;pe&#382; v snahe uvo&#318;ni&#357; nap&auml;tie medzi Franskou r&iacute;&scaron;ou a Ve&#318;kou Moravou po&#382;iadal, aby prehodnotil pou&#382;&iacute;vanie staroslovien&#269;iny ako bohoslu&#382;obn&eacute;ho jazyka. Tento list sa, &#382;ia&#318;, nezachoval. A tak sa stal ter&#269;om r&ocirc;znych dohadov.<br>
Niektor&eacute; pramene hovoria, &#382;e cesta k oslobodeniu arcibiskupa Metoda sa otvorila, a&#382; ke&#271; Ve&#318;k&aacute; Morava porazila v roku 872 po Kr. Fransk&uacute; r&iacute;&scaron;u. Tieto zdroje tie&#382; tvrdia, &#382;e rokovania medzi R&iacute;mom a &#317;udov&iacute;tom Nemcom dali arcibiskupovi Metodovi z&aacute;ruku, &#382;e bude m&ocirc;c&#357; neru&scaron;ene pracova&#357; na Ve&#318;kej Morave a&#382; do roku 877 po Kr. Ako sa v&scaron;ak nesk&ocirc;r uk&aacute;zalo, t&aacute;to dohoda nemala &#382;iadnu v&aacute;hu (pre Frankov).<br>
.<br><strong>.intrigy fransk&yacute;ch k&#328;azov </strong><br>
Niekedy na rozhran&iacute; rokov 873-874 sa Metod vr&aacute;til na Ve&#318;k&uacute; Moravu a &#318;ud ho priv&iacute;tal s ve&#318;k&yacute;m nad&scaron;en&iacute;m. Metod medzi prv&yacute;mi krokmi obnovil &#269;innos&#357; slovanskej vysokej &scaron;koly (ktor&aacute; v roku 885 po Kr. mala u&#382; asi 200 absolventov) a liter&aacute;rnej &scaron;koly (ktor&aacute; s&iacute;dlila na Dev&iacute;ne). Zauj&iacute;mavos&#357;ou je, &#382;e pred jeho n&aacute;vratom boli z tohto &uacute;zemia vyhnan&iacute; fransk&iacute; k&#328;azi. Obdobie, ktor&eacute; nasledovalo, bolo pozna&#269;en&eacute; vz&#357;ahmi medzi Sv&auml;toplukom a Metodom, Ve&#318;kou Moravou a Franskou r&iacute;&scaron;ou.<br>
Ist&yacute; zlom predstavuje uzavretie mieru vo Forchheime medzi Sv&auml;toplukom a &#317;udov&iacute;tom Nemcom. Tento krok s&iacute;ce zaistil Ve&#318;kej Morave v&auml;&#269;&scaron;iu bezpe&#269;nos&#357;, na druhej strane v&scaron;ak umo&#382;nil fransk&yacute;m k&#328;azom p&ocirc;sobi&#357; na tomto &uacute;zem&iacute;. Po uzvaret&iacute; mieru sa Sv&auml;toplukovi podarilo pripoji&#357; k Ve&#318;kej Morave rozsiahle &uacute;zemia (Vislansko 874, Sliezsko 880, Pan&oacute;nia 881/884 a &#268;echy a Lu&#382;ice 890). Sv&auml;topluk bol skvel&yacute; strat&eacute;g a bojovn&iacute;k. Po&#269;as jeho vl&aacute;dy dosiahla Ve&#318;k&aacute; Morava najv&auml;&#269;&scaron;&iacute; rozmach, preto sa niekedy ozna&#269;uje aj ako Sv&auml;toplukova r&iacute;&scaron;a. Zauj&iacute;mavos&#357;ou je, &#382;e Sv&auml;topluk reorganizoval spolo&#269;nos&#357; na Ve&#318;kej Morave a tie&#382; svoju arm&aacute;du a na tento model usporiadania nesk&ocirc;r nadviazalo spolo&#269;ensk&eacute; zriadenie na &uacute;zem&iacute; &#268;iech, Po&#318;ska a Uhorska. Nesmieme v&scaron;ak zab&uacute;da&#357; na to, &#382;e Sv&auml;topluk sa k moci dostal zlo&#269;inom, nemal probl&eacute;m obetova&#357; z&aacute;ujmy Slovanov v snahe udr&#382;a&#357; sa pri moci, nemal pochopenie pre misiu Cyrila a Metoda a nedok&aacute;zal doceni&#357; potrebu jednotiaceho princ&iacute;pu (ktor&yacute; t&aacute;to misia pon&uacute;kla), &#269;o sa nesk&ocirc;r stalo jednou z pr&iacute;&#269;in z&aacute;niku Ve&#318;kej Moravy. Sv&auml;topluk nebol prezierav&yacute;m &scaron;t&aacute;tnikom. Dosiahol rozmach silou, za &#269;o ho m&ocirc;&#382;u obdivova&#357; len t&iacute;, ktor&iacute; miluj&uacute; n&aacute;silie &amp; silov&eacute; rie&scaron;enia&hellip;<br>
Po&#269;as p&ocirc;sobenia na Ve&#318;kej Morave obvinili fransk&iacute; k&#328;azi arcibiskupa Metoda, &#382;e sa v n&aacute;uke o Duchu Sv&auml;tom pridr&#382;iava v&yacute;chodnej a nie z&aacute;padnej formul&aacute;cie. K&yacute;m z&aacute;padn&aacute; formul&aacute;cia hovor&iacute;, &#382;e Duch Sv&auml;t&yacute; vych&aacute;dza z Otca i Syna, v&yacute;chodn&aacute; formul&aacute;cia hovor&iacute;, &#382;e vych&aacute;dza z Otca (skrze Syna). Na tejto odli&scaron;nosti je postaven&aacute; cel&aacute; n&aacute;uka, ktor&aacute; sa nesk&ocirc;r stala jedn&yacute;m z d&ocirc;vodov rozdelenia kres&#357;anstva na v&yacute;chodn&eacute; (pravosl&aacute;vna cirkev) a z&aacute;padn&eacute; (katol&iacute;cka cirkev). V &#269;ase misie Cyrila a&nbsp;Metoda, ako aj v &#269;ase p&ocirc;sobenia Metoda ako arcibiskupa v&scaron;ak odli&scaron;n&yacute; poh&#318;ad na vych&aacute;dzanie. Ducha Sv&auml;t&eacute;ho nebol vierou&#269;n&yacute;m sporom. Z&aacute;padn&aacute; formul&aacute;cia bola z&aacute;v&auml;zn&aacute; pre cel&uacute; z&aacute;padn&uacute; cirkev a&#382; od pontifik&aacute;tu p&aacute;pe&#382;a Benedikta VIII. (1012 - 1024 po Kr). A tak ni&#269; nebr&aacute;nilo arcibiskupovi Metodovi, aby vyzn&aacute;val t&uacute; formul&aacute;ciu, ktor&aacute; mu bola bli&#382;&scaron;ia.<br>
Okrem toho fransk&iacute; k&#328;azi Metoda obvi&#328;ovali z toho, &#382;e na&#271;alej umo&#382;&#328;oval pou&#382;&iacute;vanie staroslovien&#269;iny ako bohoslu&#382;obn&eacute;ho jazyka. N&aacute;zory odborn&iacute;kov sa r&ocirc;znia, preto&#382;e sa nezachoval list, ktor&yacute; adresoval p&aacute;pe&#382; J&aacute;n VIII. arcibiskupovi Metodovi. Vieme len to&#318;ko, &#382;e Metod vysvetlil p&aacute;pe&#382;sk&eacute;mu leg&aacute;tovi, pre&#269;o je vhodn&eacute; na&#271;alej pou&#382;&iacute;va&#357; staroslovien&#269;inu - ona bola toti&#382; predpokladom &uacute;spechu jeho &uacute;&#269;inkovania na Ve&#318;kej Morave. V&#271;aka staroslovien&#269;ine dosiahla misia Cyrila a Metoda tak&yacute; &uacute;spech medzi oby&#269;ajn&yacute;mi &#318;u&#271;mi. A Metod chcel na &#328;u nadviaza&#357;&hellip;<br>
Ako je mo&#382;n&eacute;, &#382;e si fransk&iacute; duchovn&iacute; z&iacute;skali priaze&#328; predstavite&#318;ov svetskej moci? Pod&#318;a odborn&iacute;kov si z&iacute;skali priaze&#328; na knie&#382;ac&iacute;ch dvoroch pre benevolentnej&scaron;&iacute; postoj k mnoh&yacute;m (etick&yacute;m a mor&aacute;lnym) probl&eacute;mom (m&ocirc;&#382;ete si domyslie&#357;, ak&eacute;&hellip;).<br>
Nap&auml;tie medzi slovansk&yacute;mi k&#328;azmi (&#382;iakmi Cyrila a Metoda) a fransk&yacute;mi k&#328;azmi narastalo. Vtedy sa &#382;iadalo, aby Sv&auml;topluk zasiahol. Len&#382;e on nech&aacute;pal pr&iacute;&#269;inu liturgick&yacute;ch a dogmatick&yacute;ch sporov a predov&scaron;etk&yacute;m nemal v&iacute;ziu o duchovnom napredovan&iacute; Slovanov na &uacute;zem&iacute; Ve&#318;kej Moravy. Nedok&aacute;zal ani pochopi&#357; a doceni&#357; potrebu jednotiaceho princ&iacute;pu (kult&uacute;ry), ktor&yacute; by pozdvihol Slovanov a posilnil ich identitu.<br>
Jedin&eacute;, na &#269;o sa zmohol, bolo vyslanie dvorn&eacute;ho k&#328;aza J&aacute;na z Ben&aacute;tok (ktor&yacute; bol jeho poradcom) do R&iacute;ma v roku 879 po Kr., ktor&yacute; predniesol p&aacute;pe&#382;ovi s&#357;a&#382;nosti fransk&eacute;ho duchovenstva (bez zast&uacute;penia &#382;iakov Cyrila a Metoda &#269;i samotn&eacute;ho arcibiskupa).<br>
.<br><strong>.metodova cesta do R&iacute;ma</strong><br>
V roku 879 po Kr pozval p&aacute;pe&#382; J&aacute;n VIII. arcibiskupa Metoda do R&iacute;ma, aby vysvetlil okolnosti a obh&aacute;jil svoje p&ocirc;sobenie.<br>
P&aacute;pe&#382; zvolal synodu, ktorej s&aacute;m predsedal a ktor&aacute; d&ocirc;kladne presk&uacute;mala p&ocirc;sobenie Metoda a&nbsp;u&#269;enie, ktor&eacute; &scaron;&iacute;ril. Z&aacute;ver synody bol jednozna&#269;n&yacute; - znovu sa potvrdila pravovernos&#357; Metoda a jeho oddanos&#357; R&iacute;mu, a tak p&aacute;pe&#382; potvrdil Metoda v hodnosti arcibiskupa a p&aacute;pe&#382;sk&eacute;ho leg&aacute;ta (o &#269;om vyd&aacute;va svedectvo p&aacute;pe&#382;sk&aacute; bula Industriae tuae, ktor&aacute; bola adresovan&aacute; Sv&auml;toplukovi).<br>
T&aacute;to bula znovu schva&#318;uje pou&#382;&iacute;vanie staroslovien&#269;iny v liturgii, pri&#269;om kladie jednu po&#382;iadavku - aby bolo evanjelium najprv pre&#269;&iacute;tan&eacute; v latin&#269;ine a potom v staroslovien&#269;ine (okrem toho mal Metod umo&#382;ni&#357;, aby bohoslu&#382;ba pre Sv&auml;topluka a jeho ve&#318;mo&#382;ov bola sl&uacute;&#382;en&aacute; v&nbsp;latin&#269;ine, ak si to bud&uacute; &#382;ela&#357;). Ide o &#271;al&scaron;&iacute; d&ocirc;kaz toho, &#382;e predstavitelia svetskej moci na &#269;ele so Sv&auml;toplukom podcenili pri roz&scaron;irovan&iacute; Ve&#318;kej Moravy potrebu jednotiaceho prvku (vlastn&yacute; jazyk a kult&uacute;ra), ktor&yacute; by d&aacute;val tak ve&#318;kej r&iacute;&scaron;i vn&uacute;torn&uacute; silu. Ve&#318;k&aacute; Morava tak bola vn&uacute;torne krehk&aacute;, &#269;o sa uk&aacute;zalo nesk&ocirc;r po Sv&auml;toplukovej smrti.<br>
&#270;al&scaron;ou v&yacute;sadou p&aacute;pe&#382;skej buly bolo prijatie Ve&#318;kej Moravy pod priamu ochranu p&aacute;pe&#382;skej stolice (bola prehl&aacute;sen&aacute; za l&eacute;no Sv&auml;tej stolice, v&#271;aka &#269;omu mala rovnak&eacute; postavenie ako Fransk&aacute; r&iacute;&scaron;a - bola postaven&aacute; na jej &uacute;rove&#328;). P&aacute;pe&#382; J&aacute;n VIII. z&aacute;rove&#328; ozna&#269;il Sv&auml;topluka mimoriadnym titulom &bdquo;Syn sv&auml;t&eacute;ho Petra&rdquo;. T&yacute;mto titulom p&aacute;pe&#382;i ozna&#269;ovali len r&iacute;mskych cis&aacute;rov alebo vlastn&yacute;ch kandid&aacute;tov na cis&aacute;rsku korunu. V&yacute;sadami, ktor&eacute; Ve&#318;k&aacute; Morava dostala, bol Sv&auml;topluk de jure prehl&aacute;sen&yacute; za kr&aacute;&#318;a (u&#382; predt&yacute;m bol v niektor&yacute;ch prame&#328;och titulovan&yacute; ako kr&aacute;&#318;). Sleduj&uacute;c s&uacute;&#269;asn&uacute; spolo&#269;ensk&uacute; diskusiu (spojen&uacute; s osobou Sv&auml;topluka) mus&iacute;m nap&iacute;sa&#357;, &#382;e nie je podstatn&eacute;, &#269;i bol alebo nebol kr&aacute;&#318;om, d&ocirc;le&#382;itej&scaron;ie je, ak&yacute;m bol panovn&iacute;kom&hellip;<br>
S&uacute;&#269;as&#357;ou Metodovho sprievodu v R&iacute;me bol aj Viching (niekde uv&aacute;dzan&yacute; ako Wiching - fransk&yacute; benedikt&iacute;nsky mn&iacute;ch), ktor&eacute;ho Sv&auml;topluk t&uacute;&#382;il necha&#357; vysv&auml;ti&#357; za biskupa. P&aacute;pe&#382; J&aacute;n VIII. vyhovel jeho prosbe a vysv&auml;til ho za biskupa pre Nitriansku diec&eacute;zu. Okrem toho pris&#318;&uacute;bil vysv&auml;ti&#357; pre Ve&#318;k&uacute; Moravu e&scaron;te jedn&eacute;ho biskupa (aby arcibiskup Metod spolu s dvoma biskupmi mohli sv&auml;ti&#357; &#271;al&scaron;&iacute;ch biskupov). &#268;o sa t&yacute;ka usporiadania hierarchie, Metodovi na&#271;alej zostali d&ocirc;le&#382;it&eacute; pr&aacute;vomoci a v&scaron;etci duchovn&iacute; na Ve&#318;kej Morave, vr&aacute;tane Vichinga, mu boli podriaden&iacute; (ak by sa mu niekto z nich postavil na odpor, mal by&#357; vyhnan&yacute; z Ve&#318;kej Moravy).<br>
V roku 880 po Kr. sa objavil prv&yacute; pokus rozdeli&#357; Ve&#318;k&uacute; Moravu na jednotliv&eacute; diec&eacute;zy. Viac podrobnost&iacute; o tom sa v&scaron;ak nezachovalo (vieme len o existencii diec&eacute;zy v Nitre). V roku 881 po Kr. bol v Nitre zalo&#382;en&yacute; prv&yacute; kl&aacute;&scaron;tor na &uacute;zem&iacute; dne&scaron;n&eacute;ho Slovenska.</p>
<p>.<br><strong>Tom&aacute;&scaron; Hupka</strong></p>
<p><strong>.</strong></p>
<p>Ps.: Sk&uacute;manie na&scaron;ich dej&iacute;n, &#382;ivota Cyrila a Metoda a ich misie na &uacute;zem&iacute; Ve&#318;kej Moravy, spolu so sk&uacute;man&iacute;m Byzancie a byzantsk&eacute;ho obradu spustilo u m&#328;a pred &scaron;tyrmi rokmi proces, na konci ktor&eacute;ho bola moja konverzia na byzantsk&yacute; obrad. Tento &#269;l&aacute;nok vznikol pred mojou konverziou&hellip;<br>
.<br><strong>.fransk&aacute; r&iacute;&scaron;a<br></strong>Pri sk&uacute;man&iacute; p&iacute;somn&yacute;ch prame&#328;ov s&uacute;visiacich s Franskou r&iacute;&scaron;ou sa &#269;asto okrem tohto spojenia pou&#382;&iacute;va aj ozna&#269;enie V&yacute;chodofransk&aacute; a Z&aacute;padofransk&aacute; r&iacute;&scaron;a (v &#269;ase rozdelenia Franskej r&iacute;&scaron;e). Pri zmienkach o fransk&yacute;ch duchovn&yacute;ch sa pou&#382;&iacute;va aj term&iacute;n bavorsk&iacute; &#269;i &scaron;v&aacute;bski k&#328;azi ako ozna&#269;enie oblasti, z ktorej poch&aacute;dzali, pr&iacute;padne kme&#328;a, ku ktor&eacute;mu patrili (preto sa niekedy objavuje aj ozna&#269;enie germ&aacute;nski k&#328;azi). Ja som v &#269;l&aacute;nkoch pou&#382;&iacute;val spojenie Fransk&aacute; r&iacute;&scaron;a a fransk&iacute; k&#328;azi (pou&#382;itie rozsiahlej terminol&oacute;gie by toti&#382; sp&ocirc;sobilo, &#382;e text by bol n&aacute;ro&#269;n&yacute; na &#269;&iacute;tanie - str&aacute;cal by sa preh&#318;ad). Preto som sa rozhodol vysvetli&#357; tieto s&uacute;vislosti a pribl&iacute;&#382;i&#357; Fransk&uacute; r&iacute;&scaron;u&hellip;<br>
O Franskej r&iacute;&scaron;i m&ocirc;&#382;eme hovori&#357; pribli&#382;ne od 5. stor po Kr., kedy r&iacute;msku provinciu G&aacute;liu obsadil germ&aacute;nsky kme&#328; Frankov. Za zakladate&#318;a r&iacute;&scaron;e sa pova&#382;uje Chlodovik I., ktor&yacute; je tie&#382; zakladate&#318;om dynastie Merovejovcov. Po jeho smrti si r&iacute;&scaron;u rozdelili jeho synovia. Tak vznikli Neustria a Austr&aacute;zia. V&nbsp;6. stor. po Kr. sa Fransk&aacute; r&iacute;&scaron;a rozprestierala na &uacute;zem&iacute; dne&scaron;n&eacute;ho Franc&uacute;zska a z&aacute;padnej &#269;asti Nemecka a v nasleduj&uacute;com storo&#269;&iacute; Merovejovci pri&scaron;li o moc a vl&aacute;dcami sa stali majord&oacute;movia. V roku 687 po Kr. majord&oacute;m Pipin II. zjednotil r&iacute;&scaron;u a stal sa zakladate&#318;om dynastie Karolovcov a po&#269;as &#271;al&scaron;ieho storo&#269;ia z&iacute;skali vl&aacute;dcovia tejto dynastie ozna&#269;enie kr&aacute;&#318;. Najv&yacute;znamnej&scaron;&iacute;m spomedzi nich bol Karol Ve&#318;k&yacute; (768-814 po Kr.), ktor&yacute; mal z&aacute;rove&#328; titul r&iacute;msky cis&aacute;r. V roku 843 po Kr. sa Fransk&aacute; r&iacute;&scaron;a op&auml;&#357; rozdelila, tentoraz na V&yacute;chodofransk&uacute;, Z&aacute;padofransk&uacute; r&iacute;&scaron;u a Talianske kr&aacute;&#318;ovstvo&hellip;</p>
<p>.</p>
<p></p>
<p><strong>Prim&aacute;rny zdroj literat&uacute;ry:</strong></p>
<p>DVORN&Iacute;K, Franti&scaron;ek: Byzantsk&eacute; misie u Slovanu, Praha, 1970. Viac o diele a osobnosti profesora Dvorn&iacute;ka: <a href="http://cs.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Dvorn%C3%ADk">http://cs.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Dvorn%C3%ADk</a></p>
<p><strong>Sekund&aacute;rny zdroj literat&uacute;ry:</strong></p>
<p>HNILICA, J&aacute;n: Sv&auml;t&iacute; Cyril a Metod, Unitas et pax, R&iacute;m, 1988, ISBN 80-05-00707-8</p>
<p>BAGIN, Anton: Cyril a Metod, SSV, Trnava, 1987</p>
<p>K tomu treba prir&aacute;ta&#357; desiatky &#269;l&aacute;nkov a &scaron;t&uacute;di&iacute; od r&ocirc;znych autorov&hellip;</p>
<p>.</p>
<p><strong>.odkazy:<br>
Prv&eacute; dotyky kr&iacute;&#382;a</strong> - po stop&aacute;ch na&scaron;ej identity 1: http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/06/27/po-stopach-nasej-identity-prve-dotyky-kriza/<br><strong>Misia dvojkr&iacute;&#382;a</strong> - po stop&aacute;ch na&scaron;ej identity 2: http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/07/04/misia-dvojkriza-po-stopach-nasej-identity-2/<br><strong>Z&aacute;pas o nov&uacute; provinciu</strong> - po stop&aacute;ch na&scaron;ej identity 3: http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/07/17/zapas-o-novu-provinciu-po-stopach-nasej-identity-3/</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/08/05/zapas-o-moc-po-stopach-nasej-identity-iv/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
	</channel>
</rss>
<!-- WP Super Cache is installed but broken. The path to wp-cache-phase1.php in wp-content/advanced-cache.php must be fixed! -->
