Trest smrti sprevádza ľudstvo od začiatku jeho dejín. Ako prvý sa začal uplatňovať zákon krvnej pomsty. Už staré národy vnímali túto pomstu ako posvätnú povinnosť (Egypťania, Babylončania, Židia, Gréci, Rimania). Ľudstvo od začiatku považovalo trest smrti za nevyhnutný prvok spravodlivosti. Používali sa pri tom rôzne formy popravy, ktoré záviseli nielen od spáchaného činu, ale aj od príslušnosti ku konkrétnemu stavu v spoločnosti. Táto forma trestu, však bola veľmi potupná a bolestivá pre odsúdeného. Spôsoby prevedenia tohto trestu odhaľujú, ako dokáže byť fantázia a vynaliezavosť človeka krutá a brutálna. Čo nás však najviac mrzí je skutočnosť, že predstaviteľom kresťanstva trvalo niekoľko storočí, kým začali vnímať tento trest ako niečo, čo je v rozpore s právom na život…

Starovek

Trest smrti bol súčasťou právneho systému všetkých krajín. V tomto období sa pod trestom smrti chápalo aj zmrzačenie.

• Chamurappi - prvá zmienka o treste smrti je stará 3800 rokov. Nerozlišovalo sa pri tom medzi úmyselným a neúmyselným zabitím. Trest smrti sa udeľoval za 25 priestupkov zákona. Neskôr bol trest dedičný - takže ak spadol dom a zabil niekoho a architekt domu už nebol nažive, tak popravili jeho potomkov.

• Chetiti - ďalšia zmienka stará 3400 rokov. Tento trest bol rezervovaný pre otrokov. Ostatným bol udelený len v prípade, ak zradili kráľa. Najčastejšie sa používalo odranie z kože.

• Egypt - trestom smrti sa trestala každá urážka božstva, svätokrádež, zabitie posvätných zvierat, čarodejníctvo, krádež, cudzoložstvo, ale aj daňové podvody. Na vykonanie trestu sa používala rieka plná krokodílov.

• Sumeri - odsúdencov a nepriateľov opekali na ohni.

• Dákovia (Rumunsko) - odsúdencov zhadzovali z útesu na ostré kópie.

• Aztékovia - obetiam vyrezali srdce, ktoré rituálne spálili

• Čína - odsúdených nechali zomrieť od hladu, alebo ich zamurovali do steny.

• Japonsko - odsúdených zamurovali do pilierov mosta - verili, že ich duše zaručia jeho pevnosť.

• Grécko - za najväčšie trestné činy považovali zabitie človeka, vlastizradu a svätokrádež. Ale trest smrti bolo možné udeliť prakticky za každý priestupok (Drakonov zákon). Kým slobodný mohol použiť jed, otrok bol ušliapaný na smrť.

• Rím - rímske právo označilo trest smrti za najvyšší trest. Najprv sa udeľoval za priestupok proti náboženstvu, zločiny proti armáde, neskôr aj za vlastizradu a zabitie človeka. Trestom smrti sa trestalo aj rušenie nočného pokoja. Väčšinou sa vykonával šťatím sekerou a zbičovaním na smrť. Ako nižšia forma trestu smrti slúžila tvrdá práca a vyhnanstvo. Neskôr aj uškrtenie, hodenie divým šelmám a ukrižovanie. Medzi zločiny trestané smrťou patrilo aj vyučovanie matematiky (povolená bola len geometria).

• Ostatné krajiny - používali tieto formy trestu: rozpáranie brucha (Peržania), uvláčenie koňom (Mongoli, Huni), zožranie mravcami (Indiáni, Peržania), nechanie napospas komárom (Sibír).

• Starý zákon - je tu zmienka o zákone krvnej pomsty. Neskôr sa trestalo aj unesenie osoby za účelom zotročenia, modloslužobníctvo, rúhanie, nevera a tiež niektoré previnenia voči rodičom. Väčšinou sa používalo ukameňovanie, alebo ukameňovanie na dreve. Starý Zákon však zdôrazňoval aj potrebu milosrdenstva a napr. za neúmyselné zabitie, sa človek mohol vykúpiť.

• Nový zákon - trest smrti sa spomína len okrajovo a na žiadnom mieste nie je ospravedlňovaní, ani odsudzovaný. Napriek tomu v konaní Ježiša vidíme, že mu tento trest bol bytostne cudzí. Kladie dôraz na vykorenenie hriechu a súd máme prenechať Bohu…

Ako vidno, dosť energie sa investovalo do vymýšľania spôsobov, ako uskutočniť popravu. Problémom však aj naďalej ostalo, ako napraviť narušené vzťahy medzi dvoma jedincami a medzi jedincom a spoločnosťou.

Stredovek

Trestu smrti v tomto období predchádzalo mučenie a vynucovanie priznania. Trest smrti sa udeľoval prevažne za: zabitie, únos, znásilnenie, krádež, falšovanie peňazí a podpaľačstvo. Počas inkvizície sa tento trest udeľoval aj za herézu a kacírstvo. Spôsob prevedenia trestu, mal byť zrkadlovým odrazom spáchaného zločinu. Bol tu celý arzenál možností, ako tento trest uskutočniť, dokonca sa určovalo, ako rýchlo má odsúdený zomrieť.

Medzi najčastejšie metódy patrilo upálenie, uvarenie, prebodnutie (Norimberská panna), otrávenie a ukameňovanie. Okrem toho sa používalo lámanie v kolese, rozrezanie pílou, alebo roztrhnutie žalúdka vodou. Ďalšie pramene hovoria o rozštvrtení, sťatí, obesení a v Číne sa používala poprava bambusom. Počas náboženskej vojny, kresťania párali svojim odporcom bruchá a vyberali vnútornosti. Nakoniec v niektorých krajinách mohol byť vinník pochovaný aj za živa.

Novovek

Obrat postoja nastal v 18. storočí, vďaka príchodu humanizmu. Začalo sa diskutovať (Cesare Beccaria) o opodstatnenosti tohto trestu, čo viedlo k tomu, že bol uplatňovaný len v prípade zabitia. K tejto zmene prispeli aj niektorí myslitelia: Voltaire, Diderot, Rousseau a hnutie abolicionistov. Oponentom tohto hnutia boli neskôr represionisti. Potom prišla Veľká francúzska revolúcia, ktorá priniesla pravidlo, že všetci majú byť popravený rovnakou metódou a ako nástroj k tomu, jej poslúžila gilotína. Počas 40 dňovej diktatúry Robespierra bolo popravených cca 13 000 ľudí. Z francúzska sa gilotína rozšírila do celého sveta. Okrem toho sa používalo narazenie na kôl a zastrelenie.

Koncom 18. storočia nastal pokles násilnosti a tiež pokles udelených najvyšších trestov. Čo postupne začalo pripravovať pôdu pre obmedzovanie trestu smrti. V priebehu 19. storočia dochádzalo v mnohých krajinách k zrušeniu trestu smrti, alebo ho neuplatňovali.

Ďalší obrat nastal s príchodom svetových vojen. Najviac popravených bolo pri tom v totalitných diktatúrach. Za zmienku stojí poprava vlastných dôstojníkov Stalinom, využitie gilotíny a plynových komôr nacistickým Nemeckom, ale aj obete Červených Khmérov (17 000). Po II. svetovej vojne treba spomenúť Norimberský proces s vojnovými zločincami, ale aj zneužívanie trestu smrti pre odstránenie oponentov v diktátorských krajinách. Medzi dôležité zmienky patrí genocída na Ukrajincoch, spáchaná komunistami, genocída spáchaná na arménskom obyvateľstve v Turecku, či na nepohodlnej skupine obyvateľstva v Iraku.

V demokratickom svete sa v období po II. svetovej vojne začal rušiť trest smrti. A v niektorých krajinách dôležitú úlohu pri tom zohrala Katolícka cirkev a jej odmietanie trestu smrti. Zmenu postoja ovplyvnilo tiež spochybnenie práva spoločnosti na najvyšší trest. Ak totiž človek nemá právo siahnuť na svoj život, prečo by mal mať právo siahnuť na cudzí? Zároveň prišlo k spochybneniu vzťahu medzi trestom smrti a spravodlivosťou a začal sa klásť dôraz na schopnosť nápravy, čo najvyšší trest neumožňuje.

Súčasnosť

Napriek intenzívnej diskusii, je počet krajín uplatňujúcich najvyšší trest v súčasnosti stále veľmi pestrý. Podľa odborníkov je príčinou odlišný vývoj v spoločnosti. Podľa štatistík Amnesty International, bol v roku 2006 postoj k trestu smrti vo svete nasledovný: 88 krajín ho nemá v trestnom zákonníku, 11 krajín pozná trest smrti len vo výnimočných prípadoch, 29 krajín trest smrti síce v trestnom zákonníku má, ale za posledných 10 rokov ho nevykonali, 69 krajín aktívne vykonáva trest smrti, pričom vo väčšine z nich sa udeľuje len za vraždu.Orientačný prehľad:

• Zachovaný trest smrti: Afganistan, Arménsko, Bahamy, Bielorusko, Čína (mimo Hongkong a Macau), Egypt, Etiópia, Guatemala, Chile, India, Indonézia, Irak, Irán, Jamajka, Japonsko, Jordánsko, Kamerun, Kazachstan, Keňa, Kuba, Kuvait, Laos, Libanon, Líbya, Malajzia, Pakistan, Saudská Arábia, Severná Kórea, Singapur, Somálsko, Spojené arabské emiráty, USA, Sudán, Thajsko a Vietnam.

• Zachovaný, ale sa nepoužíva: Bermudy, Kongo, Madagaskar, Maledivy, Niger, Rwanda, Srí Lanka, Mongolsko a Stredoafrická republika.

• Zachovaný, ale len vo výnimočných prípadoch: Albánsko, Argentína, Bolívia, Bosna a Hercegovina, Brazília, Fidži, Izrael, Juhoafrická republika, Cyprus, Litva, Salvádor. Pod výnimočným prípadom sa väčšinou myslí vojna a terorizmus.

V roku 2004 trest smrti zo svojho zákonníka vyškrtol: Bhután, Grécko, Samoa, Senegal a Turecko a moratórium na jeho udeľovanie udelil: Tadžikistan, Kirgizsko, Južná Kórea a Malawi. Medzi posledné krajiny, ktoré vyškrtli trest smrti zo svojho trestného zákonníka patrí Mexiko a Libéria (rok 2005) a v roku 2006 aj Filipíny. V roku 2008 sa medzi krajiny, ktoré v poslednej dobe zrušili trest smrti, zaradí aj Uzbekistan.

Spôsoby popravy

Vo svete sa používa niekoľko spôsobov vykonania trestu smrti:

• Injekcia - používa sa v 5 krajinách (Čína, Guatemala, USA…). Účinkuje v troch fázach. V prvej spôsobí bezvedomie a uvoľní svalstvo, v druhej fáze zastaví činnosť pľúc a v tretej zastaví srdce. Pri tejto forme popravy je potrebná asistencia lekára, čo je samo osebe popretím lekárskeho poslania.

• Plynová komora - používa sa len v USA. Zdrojom otravy je kyanid a smrť prichádza po šiestich až dvanástich minútach.

• Elektrické kreslo - používa sa len v USA. Tento spôsob rozhodne nie je estetický na pohľad (mení sa farba kože, telo sa môže vznietiť…). Navyše nikdy sa nedá presne určiť, aké napätie bude potrebné pre usmrtenie. Doteraz si nikto z odsúdencov v USA nezvolil kreslo dobrovoľne.

• Zastrelenie. Používa sa v 73 krajinách. Okrem iného v Bielorusku, Číne, Uzbekistane, Vietname a v Somálsku.

• Obesenie - používa sa v 58 krajinách. Okrem iného v Egypte, Japonsku, Pakistane a v Singapure. Pri jej výkone rýchlosť smrti závisí predovšetkým od hmotnosti odsúdeného.

• Useknutie hlavy (mečom) - používa sa v 3 krajinách, kde platí islamské právo „šaríja”. Okrem iného v Saudskej Arábií a v Iraku.

• Ukameňovanie - používa sa v 8 krajinách, kde platí islamské právo „šaríja”. Medzi iným v Afganistane a v Iráne. Dokonca je stanovená aj veľkosť kameňov. Aby nedochádzalo k omylom, tak kamene často obstaráva vláda. Smrť málokedy príde okamžite, väčšinou odsúdený zomiera v rozpätí 30 minút.

Ako vidno, vo svete sa väčšinou používa obesenie a zastrelenie. V niekoľkých krajinách sú popravy dodnes verejné (Irán, Saudská Arábia, Nigéria, Čína…).

Čísla smrti

V roku 2006 sa vo svete vykonalo 1 591 popráv v 25 krajinách, bolo vynesených 3 861 nových rozsudkov smrti v 55 krajinách a okolo 20 000 väzňov čaká na vykonanie popravy. Počet popráv posledné roky klesá 2004 (3 797), 2005 (2 148), a v roku 2006 (1 591). Z celkového počtu popráv, sa až 91% uskutočnilo v šiestich krajinách a to: Čína (oficiálne 1 000, neoficiálne 8 000), Irán (177), Irak (65), Pakistan (82), Sudán (53) a USA (53). Tieto čísla nie sú definitívne, pretože údaje z diktátorských krajín (Kuba, Severná Kórea, Čína, Vietnam…) sa získavajú veľmi ťažko. Keďže až na USA, sú to krajiny diktátorské, alebo totalitné, počet popravených závisí od svojvôle mocných, a nie od humanizácie spoločnosti. A tak klesajúci počet popráv, nemusí byť znakom pokroku.

Obchod s orgánmi

Medzi veci, ktoré sa väčšinou zamlčujú, patrí obchodovanie s orgánmi odsúdených na smrť. Typickým príkladom je Čína. Neďaleko miesta popravy sú často pripravené sanitky, aby previezli odobraté orgány, dokonca niektorí väzni majú telo už pred popravou označkované a pokreslené čiarami, ibaže netušia prečo…

Rozdiel medzi trestom smrti a sebaobranou

V kontexte trestu smrti sa často hovorí o probléme, ako sa zachovať v prípade ohrozenia života. Tu treba pripomenúť, že trest smrti a sebaobrana sú dve odlišné veci! Pri sebaobrane ide totiž o ochranu života konkrétneho jedinca (v bezprostrednom ohrození) a pri treste smrti ide o ochranu života spoločnosti (v potencionálnom ohrození). Navyše trest by mal nielen trestať, ale zároveň aj prevychovávať. Preto trest smrti v skutočnosti nie je trestom, ale organizovanou vraždou. Na túto skutočnosť sa neustále zabúda…

Ako sa zachovať pri sebaobrane?

V situácií priameho ohrozenia, môže byť násilie jediným spôsobom, ako sa ochrániť pred agresorom. Je dôležité aby napadnutého motivovala snaha zachrániť si život a nie túžba zabiť útočníka. Preto násilie ktorým napadnutý reaguje, musí byť primerané. V tom prípade je prípadná smrť útočníka, morálne ospravedlniteľná.

Rozdiel medzi trestom smrti a vojnou

Keď je krajina napadnutá nepriateľom, vtedy ako súčasť sebaobrany, môže krajina aktívne vstúpiť do ozbrojeného konfliktu. Motívom je totiž ochrana života ľudí v spoločnosti, aj keď to prinesie smrť vojakom nepriateľa. Napriek tomu by táto obranná vojna mala byť vedená podľa istých pravidiel. Medzi také patrí vyhýbať sa mučeniu, popravám a dodržiavať ľudské práva u zajatých vojakov. Takže na rozdiel od trestu smrti, ide o ochranu v bezprostrednom ohrození. Rovnaký postoj je aj v otázke, keď ozbrojený jedinec, alebo skupina jedincov, drží rukojemníkov a vyhráža sa ich smrťou. Ozbrojené zložky môžu v tomto prípade siahnuť aj po krajnom riešení a tým je zneškodnenie. V obidvoch prípadoch na rozdiel od trestu smrti, nevidíme ani zabitie „bezbranného” (je ozbrojený), ani „pomstu” (motívom je ochrana).

Teória absencie viny

Pri niektorých popravách (hlavne v USA) pôsobí skupina popravcov zložená z 3-4 ľudí, aby sa nevedelo, kto z nich spôsobil smrť. Postup je jednoduchý, každý z popravcov stlačí gombík, pričom nikto z nich nevie, ktorý gombík spustil elektrický prúd, či plyn. V niektorých krajinách sa používa podobný postup pri poprave zastrelením, keď do zbrane jedného z popravcov je daný slepý náboj a nikto z nich nevie, či strieľal „naostro”. Tento prístup krajiny zaviedli preto, aby uchránili popravcov pred výčitkami svedomia. Aj keď výčitky by mali mať už pre samotnú prácu, ktorú vykonávajú…

Po niekoľkých stranách sme sa dostali na koniec tejto spletitej témy. Ako vidno ľudstvo vo svojej histórií investovalo veľa energie do zabíjania. A hoci vo svete klesá počet krajín, ktoré vykonávajú tento trest, jeho celosvetové odstránenie nie je reálne. Pre diktátorské a totalitné systémy, je totiž ideálnym spôsobom, pre odstránenie nepohodlných…

Marián Bednár a Tomáš Hupka

Zoznam použitej literatúry:

MANIUR, Ioan: Trest smrti z pohľadu katolíckej morálky. Bratislava: TF TU, 2004, s. 75

ŚLIPKO, Tadeusz: Hranice života. Bratislava: Dobrá kniha, 1998, ISBN 80 - 7141-185-X, s. 399

AI: V roku 2005 bolo popravených najmenej 2148 ľudí v 22 krajinách, In: http://www.amnesty.sk/index.php?page=clanok&id=376

Irán popravuje najviac detských páchateľov, http://www.amnesty.sk/index.php?page=clanok&id=485

Kauza: Trest smrti http://www.prave-spektrum.sk/article.php?449

V roku 2004 bolo popravených 3797 ľudí, In: http://www.amnesty.sk/index.php?page=clanok&id=324

Štatistiky o treste smrti http://www.amnesty.sk/index.php?page=clanok&id=457

Trest smrti http://cs.wikipedia.org/wiki/Trest_smrti

Trest smrti Áno? Nie! http://www.youtube.com/watch?v=PSFSthuZedQ

Tresty smrti - 1. časť http://lesk.zoznam.sk/cl/11125/138870/Tresty-smrti—1–cast

Tresty smrti - 2. časť http://lesk.zoznam.sk/cl/11125/140023/Tresty-smrti—2–cast

Tresty smrti - 3. časť http://lesk.zoznam.sk/cl/11125/140811/Tresty-smrti—3–cast

Uzbecký senát schválil zrušenie trestu smrti. In: http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/clanek.phtml?id=240816

Facebookvybrali.sme.sk

.tomáš Hupka