Otázka postavenia starého človeka v spoločnosti, sprevádza ľudstvo od počiatku jeho dejín. Riešenie tejto otázky sa počas nich menilo. V prvotných komunitách mali vedúce postavenie práve starí ľudia. Podobné to bolo v starovekom Grécku a v Ríme. Zmena nastala až v novoveku, keď sa začal uctievať kult mladosti a starí ľudia boli postupne vytláčaní na okraj spoločnosti. Dnes väčšina krajín západného sveta starne a riešenie otázky postavenia starých ľudí, sa stáva veľmi aktuálne.
Proces starnutia
Staroba sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) začína v 60. roku života. Z pohľadu biológie sa ako začiatok staroby označuje vek 65 rokov. K tejto vekovej hranici sa prikláňa aj OSN. Starnutie možno rozdeliť na primárne (prirodzené biologické procesy) a sekundárne (zmeny a poruchy spôsobené vonkajšími faktormi - napr. chorobou a úrazom). V súčasnosti existuje 300 teórií starnutia, od imunologickej, cez teóriu skrížených väzieb, až po skúmanie telomérov. Samotný proces starnutia je však individuálny, rovnako ako jedinec - niekoho zmeny postihujú viac, iného menej. Aj preto sa čoraz častejšie okrem chronologického veku, hovorí aj o funkčnom veku, ktorý odkrýva potenciu a skutočný stav každého človeka. Existujú však určite prejavy, ktoré poukazujú na to, že prichádza staroba…
Fyzické zmeny
• ubúdanie síl - tento proces je najťažší pre ľudí, ktorí boli počas celého života zdraví a teraz zrazu nedokážu podávať taký výkon, ako kedysi. Navyše v spoločnosti, ktorá meria človeka podľa výkonu, je starnutie zlom a stratou postavenia…
• strata sluchu - je nepríjemná, pretože izoluje od okolia, znásobuje pocit osamelosti a prehlbuje izoláciu. Tým sa komplikuje komunikácia s okolitým svetom. A tento stav môže viesť k depresii…
• oslabenie zraku - je ešte bolestnejšia než strata sluchu. Človek v tomto stave, nemá možnosť uniknúť pred samotou a osamelosťou. Vďaka nim sa človek dostáva do sveta, ktorý je veľmi skúpy na podnety…
Psychické zmeny
• strata sebavedomia - práca dávala pocit dôležitosti a významu. A ten teraz chýba. Navyše postoj spoločnosti k starým ľuďom a ich odsúvanie na okraj záujmu, prehlbuje pocit menejcennosti…
• odkázanie na pomoc - individualizmus stavia nesamostatnosť do svetla menejcennosti. Ak bol niekto zvyknutý postarať sa sám o seba, veľmi ťažko prijíma potrebu prijať pomoc. Dokonca aj vtedy, keď je ošetrovaný niekým z rodiny. Navyše ak cíti, že táto starostlivosť je uskutočňovaná ako povinnosť, prehlbuje sa jeho pocit menejcennosti…
• zabúdanie - pamäť už nefunguje tak, ako kedysi. Schopnosť prijať nové informácie je obmedzená. Na druhej strane sa vynárajú staré spomienky…
• demencia - títo ľudia nespoznávajú ani svojich najbližších príbuzných. Človek s demenciou nevie, čo robí, navyše demencia zasahuje do jeho osobnosti. S touto duševnou poruchou sa spája ešte jedna nepríjemnosť, často sa stáva predmetom pohŕdania zo strany okolia…
Biologické zmeny
• starnutie orgánov (bunkové membrány sa stávajú menej pružné, počet mitochondrii klesá, hromadí sa starecký pigment…)…
• zoslabnutie svalstva (znižuje sa pružnosť a výkonnosť), zvyšuje sa hladina cukru v krvi…
• zmenšuje sa počet mozgových buniek (spomaľuje sa rýchlosť vedenia nervových vzruchov), klesá odolnosť voči infekciám…
• nastávajú degeneratívne zmeny na kostiach a kĺboch…
• zväčšuje sa podiel a množstvo tuku…
• znižuje sa schopnosť vylučovania cudzorodých látok…
• zhoršuje sa schopnosť vstrebávania z tráviaceho traktu (živiny, vitamíny, minerály…)…
• pokles kostnej hmoty (riziko osteoporózy - klesá pevnosť kostí a rastie riziko ich zlomenia)…
Spoločenské zmeny
• zhoršenie ekonomickej situácie - dôchodok je spravidla nižší, než plat v zamestnaní, navyše banka vám nechce požičať…
• zmena rituálov - odchod na dôchodok mení organizáciu času, zrazu je k dispozícii veľa voľného času a je problém ho naplniť…
• spoločenský prepad - ľudia na dôchodku sú na okraji záujmu. A je jedno, či boli atómovými fyzikmi, alebo flákačmi…
Naproti tomu, staroba v porovnaní s detstvom či s dospelosťou, nie je menejcenná. Nielenže patrí k prirodzenosti, ale je vyvrcholením celého vývinu človeka.
Typológia starnutia
Staroba prináša množstvo zmien, s ktorými vyrovnať sa je veľmi náročné. Niekomu sa to darí viac, inému menej. Napriek tomu možno starých ľudí zaradiť do niekoľkých typických skupín. Marián Mráz ich vo svojej knihe rozlišuje ako:
• konštruktívny typ - prijíma zmeny a hľadá primerané ciele, ktoré vie dosiahnuť… má stabilné osobné i rodinné vzťahy, citový aj intelektuálny život… okoliu prináša pokoj, vyrovnanosť a optimizmus…
• závislý typ - so zmenami sa vyrovnáva pomerne dobre a považuje dôchodok za čas odpočinku… nerád nadväzuje nové kontakty, prípadné aktivity robí bez záujmu a často sa spolieha na pomoc blízkych…
• defenzívny typ - vyrovnáva sa so zmenami veľmi ťažko a snaží sa prehnanou aktivitou dokázať, že sa ho staroba netýka… môže vyvolávať konflikt s okolím, a ak u neho nastane kríza pri uvedomení si, že starne, môže rezignovať a stať sa pasívnym…
• hostilný typ - neprijíma zmeny a snaží sa odložiť odchod do dôchodku za každú cenu… často spôsobuje konflikty, je mrzutý a večne nespokojný… môžu sa u neho vyskytovať depresia…
• autoagresívny typ - na rozdiel od hostilného typu, obracia zlosť voči sebe… pohŕda životom, má pocit zbytočnosti a únavy zo života, zanedbáva kontakt s blízkymi a podlieha depresiám… v smrti často vidí vyslobodenie, čo môže v stave depresie viesť aj k samovražde…
Prvé tri typy sa so starobou vyrovnávajú veľmi dobre, no hostilný a autoagresívny potrebujú k tomu pomoc okolia.
Ako im pomôcť?
Máme pri tom niekoľko možností: pomoc pri nájdení sebarealizácie - zmysluplné využitie času; zapájanie do spoločnosti a spoločenského diania; pýtanie sa starých ľudí na ich názor a využívať v spoločnosti ich skúsenosti a nadhľad; udržiavanie kontaktu medzi starými rodičmi a ostatnými členmi rodiny; zapájanie starých rodičov do diania v rodine, využívať ich pomoc pri výchove detí a pri ostatných činnostiach a nakoniec zriaďovanie rôznych klubov seniorov a krúžkov, kde by sa mohli stretávať s ľuďmi s rovnakými problémami - spolu hľadať ich riešenie a tráviť čas…
Je potrebné pomáhať im vyslobodiť sa z izolácie, zo samoty, z pocitu zbytočnosti, opustenosti a prekonávať ťažkosti, ktoré staroba prináša.
Štruktúra spoločnosti
Štruktúra spoločnosti sa určuje podľa pomeru jednotlivých skupín obyvateľstva. A zastúpenie starých ľudí (v post produktívnom veku), spoluvytvára obraz o stave spoločnosti:
• dynamická (deti - 40 %, ľudia v produktívnom veku - 50 % a v post produktívnom veku - 10 %)
• stagnujúca (deti - 30 %, ľudia v produktívnom veku - 50 % a v post produktívnom veku 20 %)
• upadajúca (deti - 20 %, ľudia v produktívnom veku - 50 % a v post produktívnom veku 30 %).
Ak túto teóriu porovnáme so štúdiou Štatistického úradu SR o demografickom vývoji z roku 2006, podľa ktorej tvoria deti - 16,14 %, ľudia v produktívnom veku - 72 % a v postproduktívnom veku - 11,86 %, zistíme, že naša spoločnosť vykazuje znaky upadajúcej spoločnosti. Síce počet ľudí v post produktívnom veku ešte nedosahuje 30 %, postupne však budú odchádzať do dôchodku silné ročníky a nebude ich mať kto nahradiť (v roku 2030 bude podľa odhadov pripadať 1,8 pracujúceho, na jedného dôchodcu)…
Ak porovnáme počet narodených (53 904) a zosnulých (53 301), zistíme, že prirodzený prírastok za rok 2006 bol + 603 obyvateľov. Tento údaj je však skresľujúci, pretože tieto čísla nie sú reálne. V posledných rokoch sa totiž posúva vek, kedy má žena prvé dieťa, inými slovami, v posledných 3-4 rokoch mali deti páry, ktoré počatie potomka odkladali na neskôr.
Takže v dôsledku toho, že v reálnych číslach klesá počet detí a narastá počet starých ľudí, naša spoločnosť začína starnúť a vymierať.
Staroba je dar
Úcta, akú mali starci až do novoveku, nebola náhodná. Ľudia si vážili predovšetkým ich skúsenosti, rozhľad a vedomosti. Práve preto ich spoločnosť dosadzovala do funkcií, v ktorých rozhodovali, súdili a viedli komunitu. Tým sa však možnosti ich prínosu pre spoločnosť nekončia.
„Staroba predstavuje rozhodujúcu etapu ľudského dozrievania a je výrazom Božieho požehnania”. A hoci sa to nezdá, skutočne je milosťou a darom, pretože nie každý sa jej dožije, nie každý má možnosť vychutnávať plody svojej práce, tešiť sa zo svojich detí a vnúčat a prežívať pocit naplneného života.
Starý človek „môže a má využívať bohaté skúsenosti, ktoré získal počas svojho života, a odovzdávať múdrosť, svedčiť o nádeji a láske,” má význam aj pre dialóg medzi rôznymi generáciami. Preto „vysúvať starých ľudí na okraj, či priamo ich odmietať, je neprípustné”.
Staroba je znakom Božej priazne a tiež akoby uzavretím životného príbehu, na ktorého konci človek prehodnocuje svoj život. Robí to pritom s vedomím prichádzajúcej smrti, čo dáva prehodnocovaniu vážnosť a pripomína spoločnosti pominuteľnosť.
Staroba je pre človeka veľkou výzvou aj darom - len od neho závisí, či ho objaví a naplní. Staroba je prínosom aj pre spoločnosť - vďaka starým ľuďom môže byť lepšia a vyzretejšia. Ak starých ľudí prijmeme, obohatíme naše aj ich životy a objavíme skutočnú krásu ľudskej bytosti.
Marián Bednár a Tomáš Hupka
.použitá literatúra:
BOŠMANSKÝ, Karol: Vybrané kapitoly z pastorálnej medicíny. Trnava: SAP, 2004, 106 s., ISBN 80-89104-46-0
Ján Pavol II.: Encyklika Evangelium Vitae. Trnava: SSV, 1995, ISBN 80-7162-097-1, s. 195
Ján Pavol II.: List starším ľuďom, http://www.kbs.sk/?cid=1117287380
MRÁZ, Marián: Etika, Trnava: FHTU, 2001, 99 s. 141, ISBN 80-88774-66-7
MURÁŇOVÁ, Mária: Malá učebnica starnutia. Bratislava: Lúč, 2001, 45 s, ISBN 80-7114-336-7
SOKOL, Jan: Filosofická antropologie. Praha: Portál, 2002, 222 s., ISBN 80-7178-627-6
ŠTEFKO, Aurel: Dôstojnosť človeka v starobe, chorobe a zomieraní. Trnava: Dobrá kniha, 2003, ISBN 80-7141-429-8, 145 s.
Zborník: Kresťanstvo & biológia, Trnava: SSV, 2001, s. 166, ISBN 80-7162-377-6
http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/Obyvatelstvo/SJ_TAB_96_06.pdf
Komentáre (9)
Pridaj komentár
Copyright © 2009 - 2010 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM
.tomáš, Teba vždy niečo k písaniu inšpiruje, však? :) od .starchild | Február 7, 2010
ale vážnejšie, dobre si to zhrnul Tomáš. Iba jedna malinkatá pripomienka. Hneď na začiatku Tvojho článku veta o prvotných komunitách a vedúcom postavení starých ľudí v nej.
———-
Upozorňujem čitateľa uvedomiť si fakt, že od praveku, staroveku, atď bola priemerná dĺžka života ľudí nie ako dnes. Nemám teraz napochytre presné čísla, ale v praveku to mohlo byť priemerne 25-30 rokov, v staroveku 30-40 rokov a v stredoveku to mohlo byť už i viac ako 45 rokov. Ako vravím, čísla nie sú presné, ale každopádne treba povedať, že napr. v dobe pravekej mohli byť naši ľudskí predkovia považovaní za starcov už v tridsiatke a v časoch napr. Sumerskej ríše už štyridsiatnik mohol byť považovaný za skúseného kmeťa.
———-
To isté platí aj o Indiánoch v čase objavenia Ameriky. Európanov na prvý pohľad prekvapil mladistvý a zdravý vzhľad domorodcov - neuvedomili si, že vzhľadom na nedostatok výživy (regionálne danosti, zaužívaná kultúra, hospodárstvo), choroby, kmeňové súboje a iné, tam prakticky starých ľudí ani nebolo - všetci zomierali skôr než mohli prirodzene zostarnúť.
———-
Preto keď čítame článok, treba si uvedomiť´, že staroba, akú poznáme my v súčasnej dobe, sa v minulých dobách vyskytovala zriedkavo, ľudia vplyvom prostredia, okolností, nedobrovoľného spôsobu života (otroctvo, vojny, životné podmienky aké si dnes ani nevieme predstaviť atď) mali vo všeobecnosti krátky vek a teda ak starli (predčasne), tak starli po fyzickej stránke - opotrebovanie kostí vplyvom namáhavej fyzickej práce (dokazujú vykopávky), úpadok organizmu z chabej výživy, nezhojené infekcie, zlomeniny atď.
———-
Preto sa psychika ani veľmi neriešila, a tak zaoberanie sa so špecifikami a problematikou psychiky vekovo starších ľudí je najviac aktuálne práve v dnešnej dobe a - preto nakoniec veľmi oceňujem tento článok.
.bez nadpisu od .tomáš Hupka | Február 7, 2010
Ahoj starchild
Vďaka za tvoju pripomienku, maš pravdu… Asi som bol ovplyvnený tým, že dnes si pod starým človekom predstavujeme niekoho, kto sa dožil vysokého veku a žijeme v spoločnosti, kde status starcov majú práve takýto ľudia…
A aj samotná kultúra v súčasnom duchu, prezentuje aj minulosť… Videl som viacero filmov s indiánmi, kde náčelníkom, alebo múdrym mužom bol starec… a videl som viacero filmov z rôznych kultúrnych prostredí a z rôzneho časového obdobia, kde je ako mudrc, či vodca skupiny vykreslený starec tak, ako ho vnímame dnes…
Žiaľ dnešná kultúra v súčasnom duchu vykladá aj minulosť, čím sa stráca kontext…
Tvoja poznámka nespochybňuje platnosť toho článku, len nám pripomína, že hoci by v spoločnosti mal viac rezonovať názor (múdrosť) starých ľudí a mali by mať iné postavenie (než majú teraz), je medzi nimi aj skupina ľudí, ktorí už strácajú kontakt s realitou, alebo im ich psychický stav znemožňuje naplno sa zapájať do spoločnosti…
Ps.: ten článok bol napísaný asi pred rokom, ale keď som ho upravoval, spomenul som si na osobu, ktorá napadla aj tebe, ako možná inšpirácia…
.tomáš od .starchild | Február 7, 2010
Ty si ale…figliar
.bez nadpisu od .tomáš Hupka | Február 7, 2010
Skúsim pohľadať výkladový slovník… ale predbežne to vnímam ako kompliment… Vďaka
.bez nadpisu od .tomáš Hupka | Február 7, 2010
Davnejsie som cital clanok o mestecku v USA, kam chodia stari ludia zit na dochodok… Neviem ako sa vola… Ak si dobre pametam, tak az na osetrujuci personal, su obyvatelmi mestecka len dochodcovia… Pametam si, ze v tom clanku nejaky dochodca vyzdvihoval to, ze sa citi viac prijaty a pochopeny, pretoze ludia v jeho okoli maju podobny vek a problemy… Mozno ide o ludi, ktori stratili potomkov, alebo o ktorych pribuzni nemaju zaujem… Z toho clanku som vsak mal dojem, ze ide o ludi, ktori v duchu egoizmu si chcu len uzivat a kaslu na vsetkych a na vsetko… Mozno moj dojem nie je spravny… Je fajn, ze viac casu travia s ludmi, s ktorymi sa citia dobre, len spolocnost je ochudobnena o to vzacne, co prinasaju stari ludia do spolocnosti…
.bez nadpisu od .jano | Február 9, 2010
clanok hovori minimalne o dvoch veciach, problem demografie a ucta k starsim. podla mna tu je demograficky problem hlavne pre samotnu existenciu dochodkov. presnejsie miesanie sa statu do tejto oblasti. ak by nebola, ludia by mali motivaciu mat deti, ktore by sa o ne postarali, atd. co sa tyka ucty k starsim, vazit si treba kazdeho cloveka. minule som chcel vystupit z autobusu a nemal som kade kedze skupina dochodcov nastupovala ako keby som tam nebol a nakoniec ma stiahli z autobusu a este mi aj vynadali co im zavadzam. taktiez su to vacsinou starsi ludia ktori volia strany preferujuce silny stat a pre mna to znamena ze takmer polovica nakladov zamestnavatela na mna ide statu, nie mne. ano, mudrost vsetkych aj starsich ludi sa moze ukazat vo volbach, zial starsi ludia u nas mali vacsinou skusenosti len s jednym systemom a to sa potom prejavuje v ich volbe a nasledne v ovplyvnovani aj mojho zivota. vazim a pomaham vsetkym ludom ktori to potrebuju bez ohladu na vek a myslim ze to Boh chce
.bez nadpisu od .tomáš Hupka | Február 10, 2010
Mily Jano
Vdaka za tvoj prispevok… tym prepojenim starnutia a demografie som si pripravil podu, pre dalsie clanky… Ale minimalne nam to pripomina, ze rastie pocet starych ludi v spolocnosti a tym sa meni cela spolocnost… Asi vecsina z nas je poznacena totalitnym systemom, aj my ktori sme uz dospievali v duchu slobody, sme nim poznaceni… Vyrastali sme a este stale tu mame spolocnost a atmosferu, ktora ma od demokracie daleko… A hlavne starsi ludia si zvykli na to, ze za nich rozhoduje niekto iny, mozno nezvladaju zivot v tomto novom systeme a tak hladaju istoty a nachadzaju ich prevazne u ludi, ktori maju silne slova a sladke reci… To co sa snazis pomenovat a cim nie sme nadseni, nie je prejavom staroby ako takej a neznizuje to uctu ci vaznost stareho cloveka… je to deformacia dana totalitnym systemom a tiez obdobim, ktore prislo po pade totality… Nie je to vseobecne znakom stareho cloveka, skor taky specificky znak starych ludi v byvalom vychodnom bloku (aj ked ani tu sa neda zovseobecnovat)…
.noooo od .starchild | Február 12, 2010
ja by som ešte k tomu “vypichla” pár takých postrehov o psychike starého človeka, (netýka sa každého!) resp. o istých vlastnostiach, ktoré sa vyskytujú u ľudí v menšej či väčšej miere ale starobou sa stávajú viditeľnejšie resp. vyskytujú sa v extrémnejších formách, a to sú:
niekedy neopodstatnene si myslí, že je múdry…. 
a niekedy aj tak skutočne vyzerá (vďaka stereotypným predsudkom ktoré si “šediny” vyslúžili…ale naozaj tie nie sú garanciou múdrosti 
Jeden známy optik mi raz povedal, že mal už i mladších klientov, ktorí si žiadali klasické okuliare hoci mali zrak v poriadku, potrebovali pred okolím pôsobiť “múdrejšie” 
————————
- naivita
- dôverčivosť
- štedrosť
- dobroprajnosť
- šetrnosť
a takisto opačné póly:
————————
- prefíkanosť
- nedôverčivosť
- lakomosť
- závisť a egoizmus
- rozhadzovačnosť
————————-
Výsledkom toho je čo? Človek nevie hospodáriť, úspory rozdá potomkom, dôchodok (väčšinou nízky) minie neefektívne (nakúpi drahé nepotrebné veci u podomových predajcov, chodí na tzv. nákupné zájazdy (nem.:Kaffeefahrten) kde sa nechá nahovoriť na predražené tovary, kupuje veci, ktoré nepotrebuje ale ho zláka reklama, neefektívne míňa buď čas alebo sa príliš zbytočne namáha a unaví (ide, cestuje 2-3 hodiny na druhý koniec mesta do iného hypermarketu (lebo tam majú servítky o 7 centov lacnejšie) alebo si nedopraje si (”radšej dá ďeťom a vnúčatám”) ale nakoniec sa sťažuje, ako nič nemá.
—————————
Takýto človek je viacej náchylný podstupovať riskantné obchody a la BMG (jednak si neuvedomuje riziká, neinformuje sa o nich, neoveruje si, verí reklame, agentovi, reklamným sľubom, veď poznajú to i mladšie ročníky) a dostane sa mu totálnych peňažných strát.
—————————-
Pokiaľ ide o zdravie, je to vážna vec, áno starobou prichádza i množstvo chorôb, ale o skutočne chorých nechcem hovoriť. Ide o tých, ktorí návštevu lekára a pobyt v čakárni považujú za spoločenskú záležitosť, nechajú si predpisovať lieky, ktoré i kupujú, a možno niektorí i užívajú, mnohé lieky však končia zabudnuté po komodách a potom sa po expiračnej dobe akurát vyhodia. Okrajovo spomeniem či podomových alebo P.O.BOX obchodníkov-hyeny ktoré sa živia predajom pokútnych a neúčinných elixírov ľuďom, ktorí stratili akúkoľvek nádej (dg rakovina a pod.) a živia v nich nádej na vyliečenie a ťahajú z nich peniaze.
——————————–
Ďalej, ľahšie ako my mladší, sa stane starý človek obeťou iného podvodu, nekalých obchodných praktík (zaplatí zálohu vopred a tovar alebo službu mu nikdy nedodajú (napr. tetuška sa sťažuje: predstavte si zazvonil mi pri dverách pán že opravuje email na vaniach, dala som mu 60 EUR zálohu, mal prísť o tri dni, už ho čakám mesiac, nenechal ani telefón, vraví mi a pýta sa: čo myslíte KEDY už príde?), nedokáže, nemá fyzickú ani duševnú silu domáhať sa svojich práv atď.
——————————-
No a nakoniec
————————–
Skrátka, potom o starých ľuďoch kolujú vtipy, ktoré dobre poznáme a pousmejeme sa na nich - a oni potom sa na všetkých hnevajú (vtipy o “babky demokratky”, alebo heslá ako: “schovajte starým rodičom v deň volieb Občianske preukazy…”)
Skrátka Tomáš, pustil si sa do náročnej témy
.mladí medzi staršími od .fero | Február 14, 2010
Hupkov článok je ako vždy výborný. S diskusiou je to však slabšie, vy „mliečňaci“. Je to tým, že sa neviete absolútne vžiť do situácie nás, starších ľudí, ale zostávate v pozícii Vás mladých. Veď Vy si na to spomeniete, až príde na Vás rada. Teraz sa Vám dobre mudruje, keď ste ešte mimo nás. Veď my si na Vás počkáme. Ešte si raz spomeniete čo vlastne teraz o sebe „v budúcnosti“ píšete. Tak Vám treba.