.týždeň - úvodná stránka

Téma vzniku, existencie, fungovania a zániku vojnového tzv. Slovenského štátu je odjakakživa predmetom rozporov. Štyridsať rokov mali monopol na jeho historický výklad a hodnotenie boľševici, pre ktorých bol tento štát príkladom akéhosi čisto zločinného, klérofašistického útvaru, týrajúceho a zotročujúceho svojich obyvateľov. Po snáď až priveľmi jemnej revolúcií si na výklad tohto obdobia urobili posvätný nárok intelektuáli prevažne ľavicového a liberálneho zamerania, ktorých téma Slovenského štátu motivuje k silnej emocionálnu reakcií, pôsobí ako červené súkno pre býka. Zdá sa mi, že tým žiaľ úspešne nadväzujú na marxistický výklad predvojnovej histórie a hodnotenie vojnových dejín Slovenska vidia rovnako jednostranne ako komunisti – veľmi negatívne, výlučne ako nástroj na zabíjanie židovských spoluobčanov a prisluhovanie nemeckým nacistom. História ale našťastie nie je čiernobiela a prináša mnoho zaujímavých faktov. Vedeli ste napríklad, že pri vzniku Slovenského štátu zohrali dôležitým význam i nasledovné udalosti?

Ako každé voľby v histórií, tak i tie nedávne slovenské parlamentné, priniesli veľa zaujímavého a podnetného pre rozmýšľanie. Zaujímavejšie ako samotné výsledky volieb a rozloženia moci v novo sa formujúcom slovenskom parlamente bolo sledovať, správanie tých, ktorí boli šťastnou zhodou okolností posunutí do vlády i tých, ktorí si obuli obnosené opozičné krpce. V politike sa objavilo mnoho neznámych a neopozeraných tvárí, medzi ktorými vyniká nadovšetko skupina ľudí nazývajúcich sa „obyčajní“. Na tom, akým spôsobom sa zachovala za uplynulé týždne k „obyčajným“ slovenská politická špička, vypovedá veľmi výrazne, do akých hlbokých močarísk sa slovenská politika prepadla. „Obyčajní“ stihli naviac ešte vyzliecť slovenskú novinársku elitu, ktorá si vzletne poletuje nad týmto našim politických močariskom už pekných pár rokov.

Dnešný svet sa tvári, že vieru vo všemohúceho a dobrotivého Boha nepotrebuje. Viera je údajne prežitkom minulosti a všetkými možnými liberálnymi a socialistickými masťami mazaný moderný človek sa tvári, že si vystačí so sám sebou. Má predsa nespočetné množstvá informácií, navyše v aktuálnom „onlajnovom“ čase, disponuje s vyspelými technológiami, vyhradzuje si voľný čas pre svoje potreby, stará sa hlavne [...]

„Križiacke výpravy boli protiútokom. Bola to brániaca sa armáda využívajúca útok pri postupe proti protivníkovi, armáda zatlačujúca nepriateľa späť tam odkiaľ prišiel. Zdá sa, že kritici križiakov zabúdajú, že dávno predtým ako križiaci snívali sen o dosiahnutí Jeruzalema na chrbtoch svojich koní, moslimovia takmer docválali do Paríža. A zdá sa, že zabúdajú, že keď sa križiakom takmer podarilo dobiť Palestínu, dobili moslimovia takmer celú Európu.“ G.K. Chesterton.

V dnešnej časti sa zamyslíme nad pomerne rozšírenými názormi o križiackych výpravách ako prostriedku šírenia kresťanstva na Blízkom východe a pozrieme sa na vzťah Katolíckej cirkvi ku krížovým výpravám a jej možnosti zabrániť tým najodsúdeniahodnejším javom, ktoré toto masové hnutie v stredoveku sprevádzali a ktoré sú dnes mimoriadne zdôrazňované, ako boli útoky na židov či napadnutie a vylúpenie Konštantínopolu.

V prvej časti nášho rozprávania o križiakoch sme preskúmali jeden z často sa vyskytujúcich mýtov o tom, čo spôsobilo, aby sa tisíce mužov roztrúsených po celej Európe opásalo krížom a mečom a vydalo sa na ďalekú, neskutočne nebezpečnú cestu naprieč celým kontinentom a bojovalo v ďalekej nehostinnej púšti Blízkeho východu za oslobodenie posvätných miest kresťanstva a ochranu nevysychajúceho prúdu pútnikov smerujúcich do Svätej Zeme. Ukázalo sa, že tento počin bol hlavne odpoveďou na vzrastajúcu agresiu vtedy novovzniknutého náboženstva -islamu - voči všetkým okolitým starým civilizáciám vrátane tej kresťanskej a je možné ho považovať skôr za akt zúfalej obrany a snahy o holé zachovanie vznikajúcej Západnej civilizácie než za akýsi akt svojvoľnej agresie kresťanských bojovníkov voči mohamedánskym národom. Pozrime sa teraz na ďalší, tiež často sa vyskytujúci mýtus.

Niekto múdry raz povedal, že kľúč k budúcnosti je ukrytý v minulosti. Ten kto má moc a schopnosť svojvoľne manipulovať s históriou, môže potom klamlivo určovať i budúcnosť nepoučiteľného človeka. Križiacke výpravy, odohrávajúce sa v stredoveku , sú historickou udalosťou starou takmer tisícročie, ktorá vie paradoxne ešte stále rozohniť vášne kadektorého diskutéra pri hodnotení minulosti Európy či kresťanstva. Čo však okrem niekoľkých povrchných postojov a poobtĺkaných pseudofaktov o tejto mimoriadnej udalosti z dejín nášho kontinentu vieme?

Uplynul rok a spoločnosť ukončila ďalší hospodárky rok. Bol ešte úspešnejší a ziskovejší ako rok predtým. Mária i Martin sa veľa naučili, prijali za svoju si firemnú hantírku, osvojili si potrebné zručnosti a vedomosti a to, že uplynul rok odvtedy ako odišli zo školy im ako prvý pripomenul nový rozvrh MHD, riadiaci sa letným grafikonom. Obaja intenzívne pracovali, intenzívne sa zúčastňovali na firemných akciách alebo chát s kolegami, intenzívne ponocovali. Len ich súkromný život pokyvkával. Takmer úplne stratili kontakt so svojimi kamarátmi zo školy či inými známymi mimo práce, Mária sa naviac rozišla so svojim snúbencom, ktorý nemohol viac znášať to, že ju môže vidieť maximálne raz do týždňa a ich rozhovory zväčša končili pri hodnotení jej práce.

Nadišiel koniec školského roka a z našich vysokoškolských chovateľských fariem sa na pracovný trh dostane niekoľko stoviek čerstvých absolventov. Mnohí z nich budú sklamaní po prvých absolvovaných pracovných pohovoroch, keďže voľných pracovných miest je stále málo. Trh práce totiž sústavne decimuje ekonomická kríza, tak budú mnohí šikovní odmietnutí a neúspešní. Konkurencia medzi mladými nádejnými pracovníkmi je preto veľká a často hrozí tlačenica pri získavaní uvoľneného pracovné miesto vhodného i pre absolventa. Domnievam sa, že medzi najlukratívnejšie a najžiadanejšie pracovné pozície patria tie, ktoré sú ponúkané známymi medzinárodnými spoločnosťami poskytujúce poradenské, audítorské či iné služby, hlavne poskytované zahraničným klientom. Tieto spoločnosti si prinášajú svoju vlastnú firemnú kultúru, presadzujú zvyčajne západné vzorce správania a manažovania svojich zamestnancov. A tu sa môžu začať problémy a otázniky, na ktoré by som chcel upozorniť. Mnohí absolventi po skončení vysokej školy v tomto prostredí ani netušia, s čím všetkým môžu byť v budúcej práci konfrontovaní.

V stredu poobede v električke som mal to šťastie stretnúť osobnosť tohtoročných volieb. Hovorili o nej politológovia, novinári pred ňou tajuplne varovali, analyzovali ju marketingové štáby našich politických strán a straničiek, žonglovali s ňou agentúry zamerané na prieskum volebnej mienky. A ja som mal tú česť ju stretnúť, v sparnom ovzduší rozhorúčenej električky, vlečúcej sa odniekiaľ niekam. Stretol som totiž skrytého voliča. Toho voliča, ktorý zamával v tohtoročných voľbách HDZS do dejín, na poslednú chvíľu podkúril KDH, nakopol SaS a pomohol naštartovať opozičný valec víťazného SMERu.