Mám pocit, že som tu zostal úplne sám. Od októbra som počítal dni, kedy začne leto. Teraz je už v plnom prúde. A nič. Sedím v tichej kancelárií, občas mi niekto napíše mail s požiadavkou, ktorú vybavím v priebehu niekoľkých minút, a potom sedím ďalej.

Či je to finančná kríza alebo uhorková sezóna, neviem. Asi obe. Práce je pomenej. Možno ma vyhodia. Ani vo sne by mi nenapadlo, že v lete ma premôže taká nostalgia.

Aj teraz. Bol som si zapáliť. Na parkovisku sa objavil muž. O niekoľko sekúnd ho nasledovala žena. Asi jeho priateľka. Ovešaní cestovnými taškami sa pomalým krokom priblížili k autu. Predpokladám, že teraz sú už v Petržalke na hraniciach, alebo už v Rakúsku. V Chorvátsku je vraj pekné počasie, budú sa mať dobre.

Čistá závisť…

To päťminútové divadielko z parkoviska bolo aj tak trochu čudné. Obaja aktéri za tú dobu nepovedali jediné slovo. Možno boli pohádaní. Alebo sa im do toho Chorvátska nechcelo ísť. Prípadne patria k tým expertom, ktorí Chorvátsko otočia aj päťkrát za leto. Aj ja by som to chcel niekedy zažiť.

„Miro, sľubujem ti. Už sa to nikdy nestane,“ hovorí akurát žena, zatiaľ čo muž s volantom v ruke sleduje diaľnicu pred sebou.

Neodpovedá.

„Bola to hlúpa stretávka zo strednej školy,“ pokračuje žena.

„Na ktorej si pretiahla spolužiaka,“ dodáva muž.

V aute nastalo ticho. Aj CD už prestalo hrať.

„On pretiahol mňa.“

„Prečo si to urobila?“ pýta sa jej.

„Neviem,“ sklopila oči.

„Chceš sa so mnou rozísť?“

„Nechcem. Milujem ťa.“

„A prečo si mi to urobila?“

„Bola som opitá.“

„Aj minulý piatok, keď sme boli u našich na chalupe, tak si bola opitá…“

„Bola,“ hovorí smutným hlasom.

„…a nechcela si, aby som ťa pretiahol.“

Žena začala plakať.

„Mne sa už na tú dovolenku ani nechce ísť…“

Plač zintenzívnel ešte viac.

„…s tebou,“ pozrel na ňu s chladným výrazom v tvári.

Auto spomaľuje a preradzuje sa do pruhu, z ktorého môže vojsť na benzínovú stanicu.

„Idem na toaletu,“ oznamuje žena s pokorou a vôbec ju netrápi, prečo tam zastavili, keď nádrž majú plnú.

Stráca sa za regálmi so sladkosťami. On sleduje každý jej krok, až kým nezmizne za dvermi toalety.

Naštartuje a o niekoľko sekúnd sa už prizerá približujúcemu sa horizontu rozpálenej diaľnice.

Ešte dobre, že som s nimi nešiel…

Facebookvybrali.sme.sk

.martin S. Rončák