.týždeň - úvodná stránka

Na úvod dva citáty. Jeden je zo statusu jedného mladého muža, môjho priateľa: asi skončím v pekle, veď v nebi nikoho nepoznám… Druhý je od známejšieho muža,  Teilharda de Chardina: nebezpečenstvom nášho storočia nebude atómová bomba, ale reálna možnosť toho, že človek stratí chuť žiť.
Kruté, bolestivé, smutné… Je to všetko?
Je našou realitou peklo a naším konečným cieľom nezmyselnosť?
Verím, [...]

Tento rok sme opäť hrali divadlo. Mnoho mladých. Mnoho radosti… a hlavne tej, ktorá má svoj pevný základ v Božej láske ku nám… Pár slov na podelenie sa o tom všetkom. O pokračovaní na ceste dobra…
Chceli sme darovať týmto mladým, ale aj celému nášmu mestu niečo, čo považujeme za veľmi potrebné. Radosť. Nie takú povrchnú a pominuteľnú, ale takú, ktorá [...]

Vtáčí spev, ktorý preberá sa k ránu
slnečný svit, aspoň na okamih
ťarchu hmly vedú niekam pre iných
do dní, kde srdcia neochladnú.

Tam čakáš nás, hľadajúcich prístav
tam voláš nás po púti unavených,
aby si objal nás sebou samým
a ukázal, že Si Viac, než Strach.

Čas adventu je časom čakania. Toho, ktoré bude naplnené. My kresťania sme ľuďmi nádeje. Tej, ktorá nezahynie, hoci je často krát len tichým hláskom. Sme ohlasovatelia plnosti života. Toho, ktorý nebude nikdy uväznený smrťou. Sme síce plní slabosti a vedomí vlastnej krehkosti, predsa však Boh svojou mocou skrze milosť - dar Ducha Svätého pôsobí v [...]

Čakáš pred jeho bránou
s otázkou na perách, čo páli.
Tisíc krát súdený za túžby vnútri,
už bojíš sa niečo vysloviť.
 
Otvára, alebo je to len ilúzia?
Kríž vonku a vnútri toľko svetla,
už len vojsť tam a ožívaš.
Ale prečo nevchádzaš, veď Ťa čaká?

Žiť naplno každý okamih
brieždenie, keď usmieva sa slnko,
i jasné lúče hladiace tváre jesene.
Každý závan vetra, jeho spievanie,
i bolestivé chvíle, keď je ťažko.
Žiť a veriť, že láska je aj v nich.

Vstaň zo sna smútku
do dňa plného nádeje.
Hoci vnútri toľko hluku,
Teba láska povedie.
Neboj sa krídla vystrieť,
Boh je ten, čo Ťa ponesie.

Úbohosť a bieda!
Sestry, ktoré k pravde vedú
od falošných modiel
ku pokoju pokorených.
Niet sily toľkej,
než v náručí Tvojej.

Bytostná túžba srdca po milovaní
naplnenou sa stáva, ak prijímaš ju.
Ak prestaneš za noci plakať a kričať tichu,
ak prijmeš do seba nebies výzvu.
Nebo je realitou srdca
Skutočný prístav bytia.

Na čom stoja steny sveta,
múry túžob, čakaní?
Sny i rozpadnuté chrámy,
toľko nás bdie v snívaní…
Ak nie na tej, čo jediná stojí
a pre ktorú žiť sa oplatí?