teraz to ide

Pán prezident a jeho nedôvera

Thu, 26 Jan 2012 14:57:44 +0000

Je príznačné, že na Slovensku si hlava štátu odvodzuje priority svojej služby občanom Slovenskej republiky, od dôvery, či nedôvery tomu koho má vymenovať do funkcie a kto má túto funkciu zastávať.
Pána nevymenovaného generálneho prokurátora Slovenskej republiky dr. Jozefa Čentéša poznám nejeden rok a môžem o ňom povedať skrátka toľko, že ak mu nedôveruje prezident Slovenskej republiky, ja mu dôverujem. Poznám ho ako čestného, statočného a pracovitého človeka, ktorý nikdy netĺkol päsťou do stola, ale vedel si stáť za názorom.
Viem, že nemusíme mať na neho všetci podobný, či rovnaký názor, ale urážanie tohto typu som i ja osobne zažil ako kandidát na riaditeľa NBÚ.
Preto sa ma hlboko dotýka, ak človek, hoci prezident Slovenskej republiky, bez dôvodov vydá o inom človeku svedectvo nedôvery.
Jediné, čo mi z toho vychádza je to, že dr. Jozef Čentéš nebude asi z tej skupiny ľudí, ako dr. Štefan Harabin. Tomu pán prezident Ivan Gašparovič dôveroval až tak fantasticky, že ho za prítomnosti vtedajšieho predsedu vlády dr. Róberta Fica, vymenoval skoro ráno 23. júna 2009 do funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR, a nevadilo mu ani to, že vyše 10000 ľudí podpísalo petíciu proti jeho zvoleniu a neuplynulo ani 24 hodín od jeho voľby Súdnou radou SR, pred ktorú v súlade so zákonom nepredstúpil ako sudca Najvyššieho súdu SR, ako to vyžaduje zákon, ale ako minister - člen výkonnej moci - v rozpore so zákonom.
Pritom v roku 2007 dr. Harabina ten istý prezident Slovenskej republiky odmietol vymenovať za sudcu Ústavného súdu SR. Prečo asi?
Tak je to s tou dôverou nášho pána prezidenta.

Pomôžme Harabinovi!

Mon, 23 Jan 2012 11:31:50 +0000

Predseda Najvyššieho súdu a z titulu tejto funkcie i predseda Súdnej rady Slovenskej republiky má nebývalé množstvo právomocí, nielen podľa Ústavy SR, zákona o Súdnej rade SR a zákona o sudcoch i zákona o sudcoch a prísediacich.
Štefan Harabin v tomto postavení svoje právomoci využíva dosť jednostranne a dá sa povedať, že na svoj prospech, najmä keď trestá - mení rozvrhy práce a zloženie senátov, prideľuje veci podľa svojej chuti a v rozpore so zákonom a podáva návrhy na začatie disciplinárneho konania podľa toho, ako to osobne potrebuje. S výkonom funkcie to nemá nič spoločné.
Najmarkantnejšie to bolo pri mojom disciplinárnom stíhaní trvajúcom 25 mesiacov za to, že som si uplatnil moje ústavné právo podať trestné oznámenie a vysloviť názor v novinách.
Musel som znášať nielen osobné ataky celej Súdnej rady SR, príkoria, ktoré boli vyvolané tým, že neuznávali zákon, ba ani vlastný rokovací poriadok, ale potýkal som sa s ďalšími vecami, až v súčasnosti po ohrozenie mojej materiálnej existencie.
To som bol pritom a som len radový sudca Najvyššieho súdu SR, ktorý nemal a nemá žiadne oprávnenia nikoho šikanovať, zasahovať mu do osudu a riadiť súd od desiatich k piatim.

A zrazu nám je ten, ktorý ovláda svojou mocou stovky osudov, pred ktorým sa nejeden sudca trasie strachom, sám ustráchaný, bojácny a ubolený, prosiaci o pomoc až hin v Štrasburgu, lebo zrazu, ani on už neverí na spravodlivosť ním vedenej justície na slovenský spôsob. Ba straší, žiada zároveň tisíce Eur, akoby mu nestačili posledné odmeny a peniaze vysúdené od ohováračov a neprajníkov. Zdá sa podľa jeho osobnostného vzopätia a nervozity z posledného rokovania Súdnej rady SR, a po roztržke s profesorom Bröstlom, že už nejde iba o fazuľky, že sa nitky vážne trhajú a bude zle nedobre.
Nuž, čo s tým urobiť.
Slovenský národ je typický tým, že aj keď sám mnohokrát v biede a s nulovým kontom, človeku v núdzi veľmi rád a srdečne pomôže.
Vyzývam týmto všetkých pomoci chtivých ľudí, aby Harabinovi pomohli.
Každý by mu mal poslať list, v ktorom ho poprosí, aby si už neubližoval, nespôsoboval škodu a útrapy. Nech odstúpi z funkcií predsedu súdu i rady sám a dobrovoľne.
A nech už môže pokojne spať.

Prečo SaS, a nie Smer-SD?

Fri, 20 Jan 2012 00:06:55 +0000

Aj ja som sa pýtal, a odpoveď privial život.
S pánom Róbertom Ficom, lebo na iné, by sa isto ako veľký pán už veľmi urazil, bol kedysi môj normálny kolega a rozprávali sme sa úplne bez problémov tak, ako ja s Vami teraz.
Lenže čas plynul a veci sa menili.
Veľký predseda Najvyššieho súdu SR si začal predstavovať justíciu ako svoj rodinný podnik a ja som si položil otázku: Ty si sudca Najvyššieho súdu SR alebo posluhovač Harabina?
Odpovedal som si, že som sudca, budem sa riadiť len zákonom a svojim svedomím a nie peniazmi a idem do toho…
Lenže Harabin mal veľkých a silných kamošov. Medzi nimi aj toho, čo napísal knižku o tom, ako máme skôr vešať, než dávať doživotie. Dokonca mu robil oponentúru, či čo k tomu.
A výsledok nenechal na seba dlho čakať. Po tom, čo som, po mnohých listoch, aby neničil svojich kolegov, podal prvé trestné oznámenie na Harabina. Fico sa ho zastal - v novinách. Nevedel veľmi o čo ide, ale Harabin bol pre neho dôležitejší, ako ja. Povedal na moju adresu niečo v tom zmysle, že: “Kto to je ten Paluda?” a “Čo to ten človek hovorí?” To sa písal rok 2003.
Vtedy mi dobilo prvý krát.

Podporte článok na vybrali.sme. sk

Súvisí Gorila aj s Harabinom?

Sat, 14 Jan 2012 15:07:17 +0000

Gorila súvisí s kadečím a s kadekým. A nemusí iba priamo, teda nie tak, že by sa konkrétna osoba priamo vyskytovala v Gorilom spise alebo sa tam spomínala.
Môže ísť o súvislosť trochu nadnesenú, ale za to veľmi reálnu.
Pokiaľ ide o predsedu Najvyššieho súdu SR všetci moji čitatelia a priaznivci akiste vedia, že mnou podané trestné oznámenia neboli samoúčelné a mnohé z nich , najmä to z 24. júla 2009 zrejme ťalo do živého, keďže odpoveďou Harabina, ba dokonca na jeho popud, takmer celej, Súdnej rady SR, bolo moje disciplinárne stíhanie za to, že som si toto dovolil.
Tých trestných oznámení je už podnes osem. a ja márne čakám, ktoré z nich konečne dospeje do štádia vyšetrovania, ba podania obžaloby, pretože moje skutky nie sú vymyslené a nie sú mimo rámca trestnej zodpovednosti; iba ak pre vyvolených.
A kde je teda spojitosť Harabina so spisom Gorila?
No predsa v spôsobe, ako sa doposiaľ nakladalo s mojimi trestnými oznámeniami na tohoto veľacteného pána, ktorý zjavne pácha čosi, čo by iný bez teplákov neustál, lenže vyvolený ustojí. A ba, pokračuje ďalej, akoby sa ani nič nemalo stať.
Keď v súvislosti s Gorilou počúvate pánov Trnku (Gorila nie je autentická, ale keď je zriadený tím vyšetrovateľov aj GP SR hneď pre istotu zriadi svoj tím, aby bol hádam na pomoci neschopným) Šáteka, o tom, že ani vyšetrovatelia ani prokuratúra nie sú nezávislí pri vyšetrovaní závažnej trestnej činnosti vysoko postavených osôb v biznise či politike alebo Lipšica, ktorý hovorí o veľkých tlakoch na vyšetrovanie Gorily, dôjde gramotným súvis medzi správou o tom, že na jeseň 2010 sa začalo vyšetrovanie Gorily, ktoré však zakrátko podľa slov pána Lipšica prevzala vojenská prokuratúra a on nevie dodnes o osude tohto vyšetrovania, a voľbou generálneho porkurátora v Parlamente v decembri 2010, v ktorom aktérov akiste dobre pamätáte. Najmä, kto koho navrhoval a volil. (Nemyslím teraz SMER-SD).
Takže, aby som už veľmi nezamotával, položme si záverečnú a najdôležitejšiu otázku.
Z akého dôvodu trestný sudca Najvyššieho súdu SR s takmer 30 ročnou praxou podal bezvýsledne osem trestných oznámení na Harabina a iné vysoko postavené osoby v justícii? A nebol pritom doposiaľ trestne stíhaný pre krivé obvinenie? A nebol ani pozbavený spôsobilosti na právne úkony v právnom (?) štáte?
Lebo Gorila nie je len spis a hrôza ako mafia postúpila vpred v ovplyvňovaní nášho každodenného života prostredníctvom politiky, ale Gorila je aj rozklad základných funkcií štátu, jeho úloh, nahrádzanie jeho činností inými a preto aj nevyšetrenie resp. neobjektívne preverenie všetkých mojich trestných oznámení, ktoré navzájom súvisia a mieria podobne ako Gorila presne tam, kde politika je ovplyvňovaná, čím by nemala byť, či ovplyvňuje to čoho by sa v právnom štáte nemala ani slovne dotknúť.

P.S. Ak sa niečo za dlhé roky nevyšetrí, raz sa to premlčí a to znamená, že už nikdy nebude môcť byť páchateľ trestne postihnutý.

O šiestich grošoch

Sun, 08 Jan 2012 11:41:54 +0000

Alebo len o troch to bolo v tej známej slovenskej rozprávke?
To nevadí. Fantázii sa v dnešnom svete medze nekladú a preto je vhodné fantazírovať, kým sa to dá. Lebo, čert nikdy nespí…
Tak teda, kde bolo tam bolo a všetko okolo toho, žil raz jeden veľký Človák, ktorý sa volal povedzme Vladimír. Nie nebol to môj nebohý svokor, ale pán mocnárstva, ktorý ovplyvňoval životy mnohých tisícov, ba miliónov ľudí. Iba v tom bol chudobný, že nemal vedomie. Stratil ho za vojny, keď mu ho vzali okupanti. A s ním stratil i svedomie. Bol teda krutým vládcom.
To mu však nebránilo rozhodovať o všetkom, len nie o sebe.
Raz sa mu, kde sa vzala tu sa vzala, priplietla do cesty starena, škaredá ako noc, zhrbená ako ťava, ale bohatá, ako centrálna banka. Nuž, čo nedošlo do rozumu nášmu cárovičovi. Zviesť ju, či okradnúť? Stará a škaredá bola, veď už som o tom - zvolil to druhé. Aké však bolo jeho trpké prekvapenie a poznanie, keď jej v ukradnutom pudelári našiel len šesť grošov.
Taká hanba, bohatá ako centrálna banka a má pri sebe len šesť grošov.
Čo teraz s nimi. I hlas mu pošepol. To nie sú obyčajné groše, tie, keď daruješ chudákovi, kúpiš si desaťtisíc ľudských osudov. Keď ich daruješ kupcovi, získaš za každý silu ako zvieratá v Bratislavskej ZOO a keď ich daruješ inému mocnárovi, dostaneš razom celé jeho panstvo pod svoju vládu a on Ti bude slúžiť naveky ako sluha.
A tak vedený hlasom, nie vlastným vedomím a svedomím, chodil a hľadal, kde by čo získal za svoje groše.
Keď napokon získal tri panstvá susedných krajín a s nimi i troch verných sluhov - bývalých mocnárov, dvadsaťtisíc ľudských osudov a silu zvierat jednej bratislavskej ZOO, zobudil sa, celý mokrý a s plačom. Pod posteľou našiel svoje svedomie a - vedomie.
Prichádzajú voľby a s nimi i každý z nás nájde to, čo hľadá. I voliči i my kandidáti. Niekto nájde šesť a niekto ukradne šesť, možno aj grošov.
Pozor na groše, a najmä na tie deravé!

Čo by sme mali robiť?

Tue, 03 Jan 2012 18:33:10 +0000

Pred dvadsiatimi dvomi rokmi som už ako pracujúci po 17. novembri sedel v jednej z bratislavských krčiem blízko Právnickej fakulty UK a počúval dvoch mladších študentov a ich názory na to, čo všetko sa bude musieť zmeniť, aby tento štát vyzeral podľa ich predstáv.
Chceli, ako správni mladí zanietení spravodliví ľudia, aby papaláši z radov komunistov nemali výhody typu vozenia sa na 613kach, stavania si rodinných domov zo štátnych peňazí, i keď iba sčasti (aktuálny bol vtedy prípad Babinský a spol.), rôznych výhod v podobe predností na úradoch u lekára atď. Išlo o podstatné i menej podstatné veci, ktoré pálili vtedy veľa ľudí, ktorí s pokorou prišli na námestia podporiť myšlienku Nežnej, ako dobrú vec, v presvedčení, že nemôže byť inak, než lepšie.
Ani naši spoloční pivní diskutéri nedokázali pripustiť, že horšie ako za vedúcej úlohy komunistickej strany teda, ako vtedy, to určite nemôže byť.
Darmo sme ich s kolegom , ako už relatívne skúsenejší poučovali a oponovali, že ešte len budú o pár rokov pozerať.
Ktovie, čo dnes robia a ako vnímajú stav našej spoločnosti dnes?
Faktom však je, že príchodom slobody a zodpovednosti sa ťažkosti života neodstránili, ale naopak sa ešte viac obnažili a vyhrotili. Ľudia zvyknutí byť síce dirigovaní, ale aj “chránení” štátom a jeho mocou, zabudli spravovať veci verejné, ba dokonca byť sa o vlastné, ale aj ochraňovať a zveľaďovať svoj i spoločný (napr. družstevný majetok).
Nuž a tí, čo prišli miesto komunistov na Hradný vŕšok, veľmi rýchlo pochopili, čo stačí pre ovládanie pokorných slovákov.
Dnes zisťujeme, že nadšenie nestačí, že je nevyhnutná dlhodobá poctivá príprava - odbornosť. Neoddeliteľne s tým je však nevyhnutná osobnostná jedinečnosť a integrita. Tí, čo majú spravovať krajinu by nemali byť len nadšencami, ale aj odborníkmi na určitý výsek činnosti ale zároveň aj osobnosťami, ktoré sa nezaoberajú len kaťasením, ako a čo kde vybaviť a koho a ako prekabátiť.
Do života sa čoraz nástojčivejšie tlačia moji diskutéri z roku 1989. Napriek tomu, že aj oni sú už dnes určite “obrúsení” slovenskou realitou, čoraz viac vidia, ako sa žije na západ od nás, aké veci a vzťahy tam dominujú, čo je tam samozrejmé a čo hlúpe. Chcú to aj doma. A prenášajú tieto poznatky na blízkych a svoje okolie. Ich počet rastie a začínajú sa pýtať prečo mám platiť, voliť, dôverovať a dávať, keď sa mi rovnakou mincou nevracia naspäť. A začínajú byť tvrdo a vyžadovačne obchodnícki.
Budú veriť iba tomu, čo budú vidieť, môcť ohmatať a použiť. Nenaletia sľubom o tom, že sa o nich niekto postará, že im zhodí čosi zo stola dole, keď pri ňom bude sedieť.
A nebudú ich zaujímať veci nepodstatné a začnú rozlišovať, kde je pravda a kde je lož.
Doba, ktorú dnes žijeme začína opäť vytvárať disidentov. Lebo mnohí z tých, čo by mali vládnuť to nevedia. Vracajú sa naspäť tam, kde boli pred 22 rokmi ich predchodcovia a pokúšajú sa o to bez vedúcej úlohy strany, používajúc rôzne hry, aférky a hlavne moc, ktorej použitím chcú dosiahnuť rovnaký stav ako za socializmu. Za týmto cieľom sú ochotní čohokoľvek.
Lenže život pre svoju podstatu žiada vždy a znovu slobodu, nezviazanosť, spravodlivosť, pravdu a lásku.
Žiada si, aby existovali určité pravidlá a tie pravidlá sa dodržiavali.
A to bola je a bude úloha najbližších dní a mesiacov. Pestovať a vytvárať vzťahy dôvery, práva, morálky a spravodlivosti.
Lebo tam, kde špička spoločnosti spôsobuje opak, nedokáže zabezpečiť elementárnu spravodlivosť a poriadok, dočká sa repríz výbuchov nespokojnosti, aké tu už v minulosti boli.
Preto je treba viesť spoločnosť tak, aby sa hrany obrusovali, ale nie ohlupovaním a odvádzaním pozornosti od podstaty a zakrývaním vlastných nešvárov, lež každodennou činnosťou zameranou na uspokojovanie potrieb bežných ľudí.
Politika by mala byť služba ľuďom a politici by mali priebežne preukazovať ľuďom, čo pre nich vo svojich funkciách robia, resp. urobili.

Sudca by nemal ísť do politiky

Sat, 03 Dec 2011 15:24:19 +0000

Narodil som sa v znamení Váh a tým je vraj predurčené zaoberať sa právom, vraj.
Váhy vždy váhajú a je to tak aj u mňa. nemá to ale vplyv na zásadovosť, ktorú však netreba zamieňať so skostnatelosťou názorov.
Kedysi, pred rokmi som aj ja tvrdo odsudzoval odchod sudcu do politiky a jeho návrat naspäť do sudcovských lavíc a to najmä preto, že sa tak dialo bez právneho podkladu.
Do 1. januára 1996 platila právna úprava (§ 51a zák. č. 12/1993 Zb., ktorým bol novelizovaný pôvodný zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch), podľa ktorej sudca sa síce mohol stať napríklad poslancom, ale postup, čo bude so sudcom po skončení jeho funkčného obdobia v Národnej rade SR už neupravoval.
Od 1. januára 1996 nadobudol účinnosť a samozrejme i platnosť zákon č. 307/1995 Zb., ktorý v § 51a stanovil:
“Ak bol sudca zvolený alebo vymenovaný za ústavného činiteľa alebo za vyššieho štátneho funkcionára podľa osobitného zákona2) s výnimkou člena vlády Slovenskej republiky3) alebo ak bol zvolený za starostu obce (primátora mesta) alebo za poslanca obecného zastupiteľstva (mestského zastupiteľstva),4) odo dňa zvolenia alebo vymenovania do ktorejkoľvek z uvedených funkcií funkciu sudcu nevykonáva.”
A odsek 4 tohto ustanovenia už od 1. januára 1996 určil, že:
“Sudca sa po zániku funkcie uvedenej v odseku 1 alebo po ukončení svojho pôsobenia v medzinárodnej organizácii vráti na súd, na ktorom bol pred prerušením výkonu funkcie sudcu pridelený, a výkon sudcovskej funkcie sa mu obnoví. Ak sudca netrvá na návrate k tomuto súdu, minister spravodlivosti ho pridelí podľa zásad uvedených v § 40 k inému súdu.“
To bol hlavný dôvod, pre ktorý veľa sudcov napádalo ako nesprávny postup môjho kolegu - sudcu Najvyššieho súdu SR, ktorý sa po neúspešnej kandidatúre vo voľbách do Národnej rady SR uchádzal naspäť o miesto sudcu Najvyššieho súdu SR.
Bývalý predseda Najvyššieho súdu SR nebohý profesor Karol Plank k tomu povedal 16. marca 1995 pre denník Sme:
“Zákon o súdoch a sudcoch nezakazuje takéto uchádzanie sa o politické miesto. Zákon má jedine ustanovenie o tom, že keď sudca je vymenovaný za ministra alebo poslanca, tak prestáva vykonávať funkciu sudcu. Nikde sa nehovorí, že by nemohol kandidovať.”
Rovnako podobne reagoval i na možnosti jeho zaujatosti po jeho návrate do sudcovského talára, keď povedal, že “Aj keď sú nezávislí (sudcovia), a nemali by vykonávať funkciu v rámci nejakej politickej strany, to ešte neznamená, že nemajú svoje názory na veci. Sudca môže sympatizovať s nejakou stranou, môže byť nábožensky založený, alebo naopak ateista. Z tohto hľadiska by sa u každého sudcu dalo namietať, že je nejako zaujatý. Ani v prípade, ktorý ste spomenuli, že sudca kandidoval ako nezávislý na kandidátke KSÚ, nepovažujem za správne teraz vytvárať okolo neho ovzdušie, že by bol zaujatý v určitých veciach. Potom by sme mohli obviňovať všetkých sudcov, veď každý má svoj názor, aj keď ho neprejaví navonok.”
Z uvedeného vyplýva podstata, ktorú som si po viacerých debatách na túto tému osvojil aj ja.
Nie je podstatné, či sa sudca stane prezidentom, poslancom, či členom vlády alebo inej zložky moci v rámci jej trojdelenia v štáte. Podstatné je, aby sa vplyvy z inej - výkonnej alebo zákonodarnej zložky moci nedostali do nezávislej súdnej moci pri rozhodovaní konkrétnej veci a neovplyvnili toto rozhodovanie v prospech toho, kto by mohol ovplyvňovať alebo ovplyvňuje.
Dnes platný zákon o sudcoch a prísediacich č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a noviel v § 24 v podstate určuje rovnaký postup u sudcu, ktorý kandiduje alebo sa stal poslancom tak, že mu zo zákona preruší výkon funkcie sudcu a vrátiť sa naspäť do sudcovského talára môže až po uplynutí troch mesiacov od nezvolenia za poslanca alebo po troch mesiacoch po ukončení funkcie poslanca. Iné ustanovenie navyše určuje, že po dobu päť rokov nesmie byť predsedom alebo podpredsedom súdu.
Lebo odtiaľ ktosi už rozhodovanie v konkrétnej veci ovplyvňoval - viď naposledy kauza Tipos.

No a prečo teda nie ďalej na súde a v opozícii Harabinovi? Lebo užitočnejší sa budem cítiť tam, kde som sa rozhodol pôsobiť sám a nie tam, kde by to chcel ktosi iný. Nikdy som so sebou nedal manipulovať aj keď sa rád nechám ovplyvniť. A dal som sa ovplyvniť tým, čo vidím užitočnejšie pre seba, pre ľudí a pre zajtrajšok. Uplatniť svoje vedomosti, schopnosti, zručnosti a skúsenosti tam a pre tých, ktorí si to zaslúžia a o to stoja - to ukážu voľby.
Inak, ak Harabin nevie doceniť tridsaťročného trestného sudcu inak, len jeho preložením na úsek, kde nikdy doposiaľ nerobil, je zhodnotenie jeho schopností možné kdekoľvek, kde bude slúžiť väčšiemu prospechu, než len hľadaniu ďalšej zámienky na odchod Paludu z justície, pričom prostredníkom, rukojemníkom a možno poškodeným by mal byť každý účastník konania.

Preto som opakovanú ponuku prijal. Viem, že nie všetci sú z toho šťastní.
Sudca pri rozhodovaní tiež nemôže vyhovieť obom sporiacim sa stranám.

Vážim si schopnosť zachovať si iný názor

Thu, 13 Oct 2011 14:51:22 +0000

Vždy som s pokorou vnímal hlas ľudí, ktorí dokázali presvedčiť pravdivosťou svojho názoru, opretou o hĺbku poznania aj citlivosťou vnímania konkrétnej situácie, do ktorej bol názor, presvedčenie, či postoj vložený.
Oceňoval som nezlomnosť a vôľu s akou takíto ľudia aj za cenu osobných, či spoločenských strát, išli často i proti zdanlivej väčšine.
Klaniam sa i teraz, keď ktosi prichádzajúc o výhody, postavenie, imidž a moc, uprednostnil rozum a cit v tej pravej kombinácii.
Verím, že logika vecí nedovolí dlho opodstatnenosť života na dlh, a blahobyt nás zahltí biedou, aspoň nakrátko, a tým nám dovolí očistiť sa.
Dúfam, že aj tí, čo dnes jasajú nad svojim víťazstvom, budú tvárou k následkom, ktoré ich víťazstvo spôsobilo, schopní uznať veľkosť tých, ktorých dnes zneuznali, aby zvíťazili.
Lebo ten kto sa povyšuje, bude ponížený a naopak.

Najlepšia obrana je útok

Wed, 31 Aug 2011 14:23:14 +0000

To, čo nám včera predviedol predseda Súdnej rady i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, opäť ďalej posúva latku absurdít za pomyselnú medzu možnosti pochopenia.
Tak ako sa pred rokom oboril do veľvyslancov, ktorí sa účasťou na šikanóznych disciplinárnych konaniach zastávali ním diskriminovaných sudcov, tak ako napriek zrejmému prešľapu a diciplinárnemu postihu odmietol vpustiť kontrolu aj keď nie vlastným telom, ba ani vlastnou prítomnosťou, ale opäť cudzími rukami, tak teraz opäť vymedzuje svoj postoj k zákonnosti sebe príznačným spôsobom.
Neraz sme počuli z úst tohto jedného z najlepších právnikov (ako ho, alebo možno podobne, ktosi “významný” kedysi nazval) na Slovensku, že za názor nemožno stíhať. To síce neplatilo keď bolo treba disciplinárne odstíhať jeho predchodcu v jeho terajšej funkcii, ale platilo to, keď sa jednalo o neho osobne (aj keď u neho nejde o postih za názor, ale za sprotivenie sa jednoznačnému zneniu litery zákona) a opäť to neplatí, keď včera na rokovaní Súdnej rady Slovenskej republiky predložil skvelý podnet na disciplinárne stíhanie troch sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky za ich rozhodnutie a právny názor.
Už mi to na tom našom malom Slovensku naozaj pripadá, že tu nič neplatí.
Dnes mi pri jazde autom nedal prednosť pán na veľkom SUV. Videl ma, že idem po hlavnej, na desiatich metroch mi vošiel do cesty a pritom musel ostať stáť rovno mne naprieč cez cestu, nemohol ďalej lebo pred ním stálo auto. Našťastie som nešiel rýchlo, lebo inak by gumy pišťali. Keď som sa ohradil, že mi nedal prednosť, bol by ma vari aj zbil.
Ako Harabin. Čím viac zla narobí, čím viac poruší zákon, tým viac je ochotný dokazovať, ako mu všetci tí, čo kričia, že urobil prešľap, ublížili. Miesto toho, aby sa ospravedlnil a stíchol.
Je to naozaj už typické, že isté “silné” typy, keď urobia zrejmú chybu, namiesto ospravedlnenia sa len hádajú a bijú a útočia?

100 bodov

Wed, 10 Aug 2011 13:38:43 +0000

Vážení čitatelia,

dovoľujem si Vám preposlať list pána predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina, ktorým sa dnes obrátil na sudcov tohto súdu.
Kedysi sa v istom seriáli zvyklo po úspešnom pokuse rozprávača zvýsknuť a vykríknuť: “100 bodov!”
Úsudok, či zvýsknutie ponechávam na Vás.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

dovoľujem si Vám zaslať dve disciplinárne rozhodnutia pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktorý v tom istom personálnom zložení, v krátkom čase po sebe, za rovnakých skutkových a právnych okolností, medzi tými istými ústavnými činiteľmi, v prvom prípade odmietnutie ministerskej kontroly predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nekvalifikoval ako disciplinárne previnenie a v druhom časovo neskoršom prípade prekvapivo kvalifikuje konanie predsedu ako disciplinárne previnenie, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia tohto zásadného odklonu od svojich predchádzajúcich záverov.
Ak sa nemá sám ústavný súd, ako orgán verejnej moci, dopúšťať ľubovôle, pretože aj ústavný súd, či práve on, je povinný rešpektovať rámec ústavného štátu, v ktorom je výkon ľubovôle orgánov verejnej moci striktne zakázaný, musí sa cítiť byť viazaný svojimi vlastnými rozhodnutiami, ktoré môže svojou judikatúrou prekonať len za určitých podmienok (iné spoločenské a právne pomery), ktoré však v prejednávanej veci nenastali. Tým v podstate eliminoval ústavnoprávne záruky právnej istoty, rovnosti pred zákonom a spravodlivosti pri výkone funkcie predsedu súdu mojou osobou.
Ústavný súd neodôvodnil, prečo sa necítil byť viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím všeobecného súdu (krajského i najvyššieho), pre ktoré platí ústavná zásada prezumpcie správnosti aktov orgánmi verejnej moci a princíp ochrany dobrej viery ich adresátov. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru ústavného súdu bez žiadnej argumentácie, je zjavným porušením čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k mojej osobe.
Z uvedeného vyplýva, že išlo flagrantne o vec, kedy ústavný súd ako orgán ochrany ústavnosti bezprecedentne porušil základné práva a slobody mojej osoby, ktoré mal chrániť; zajtra sa však tento scenár môže zopakovať ktorémukoľvek sudcovi Slovenskej republiky (ale i iným občanom či právnickým osobám), preto by sme všetci mali na to upozorniť mlčiacu väčšinu a dať tak zreteľne najavo, že podobná účelová prax ústavného súdu nás vyčleňuje z rámca demokratických a právnych štátov, ktoré by mali byť zastúpené ako v Európskej únii, tak aj Radou Európy.

S pozdravom Štefan Harabin