Spoločnosť vedie oprávnene diskusiu o tom, kto, z akých dôvodov a z koho peňazí chce zhojiť svoju dlhodobú platovú diskrimináciu v radoch sudcov.

Na začiatok úprimne hovorím, že som bol takmer dva roky jeden z mála tých, ktorí patrili medzi tých lepšie platených na Najvyššom súde SR v senátoch, ktoré rozhodovali o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam bývalého Špeciálneho súdu.

V jeseni roku 2007 som bol po splnení zákonných predpokladov zaradený medzi ďalších kolegov sudcov, ktorí okrem inej agendy rozhodovali v druhom stupni aj o najzávažnejšej organizovanej kriminalite, ale aj o malých korupčných kauzách prerokovávaných v prvom stupni na bývalom Špeciálnom súde. Na Najvyššom súde SR bolo do 17. júla 2009 11 takých sudcov, z celkového počtu 18 sudcov kolégia.

Platy sudcov bývalého Špeciálneho súdu a nás na Najvyššom súde SR, ktorí sme rozhodovali o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam tohto súdu, boli tŕňom v oku jednému z najaktívnejších bojovníkov proti platovej diskriminácii - dnešnému predsedovi Najvyššieho súdu SR, ktorý v aktuálnom čase v pozícii podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti SR vyvinul, nielen slovne, enormný tlak na to, aby sa takýto stav korigoval.

Isto si dobre pamätáte na návrhy z jeho dielne, ako majú byť tie vysoké príplatky znížené na 10.000,- Sk alebo dokonca až na 3000,- Sk mesačne.

No a pozrime sa s odstupom času, čo sa mu z týchto predsavzatí podarilo uviesť do reality.

1. Bol zrušený Špeciálny súd a dnes v intenciách nálezu Ústavného súdu SR o jeho zrušení, žiadajú mnohí sudcovia o doplatenie toho, o čo údajne prišli.

2. Štefan Harabin sa nevyjadruje a ministerka Viera Petríková obhajuje neobhájiteľné.

Pod rúškom týchto udalostí nazrime, ako to je s príplatkami dnes - najmä na Najvyššom súde SR.

Podľa rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2010 (ale tento stav pretrváva už od 17. júla 2009) uvedeného na stránke www.blox.sk (web stránka Najvyššieho súdu SR) všetky senáty a všetci sudcovia trestnoprávneho kolégia bez výnimky (čo aj sú doma pre dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu ako ja) sú zaradení do senátov, ktoré od 17. júla 2009 rozhodujú o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu, o námietkach zaujatosti, sporoch o príslušnosť a ďalších veciach, v ktorých rozhoduje Špecializovaný trestný súd.

Rozvrh práce na rok 2010 vydal a nesie zaň zodpovednosť predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, rovnako ako za zmenu rozvrhu práce na rok 2009 účinnú od 17. júla 2009 v časti týkajúcej sa trestnoprávneho kolégia. Na podklade tohto rozvrhu práce všetci sudcovia Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR rozhodujú o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu, napriek tomu, že zákon, konkrétne zákon č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v článku XIII. v bode 18. prikazuje v ustanovení § 101a, ktorým sa dopĺňa zákon o súdoch č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, niečo úplne iné :

Ҥ 101a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v

Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Senáty najvyššieho súdu, ktoré boli ku dňu vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky podľa rozvrhu práce senátmi rozhodujúcimi o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, sú odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky senátmi, ktoré rozhodujú o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu.”.

A tými senátmi boli len senáty 1 Toš, 2 Toš a 3 Toš a ich 11 sudcovrozhodujúcich do 17. Júla 2009 o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, a nie všetci 18 sudcovia Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR,

Nemohol sa ním stať ani sudca Štefan Harabin, kedysi odmietajúci previerku Národného bezpečnostného úradu. Jemu však nič nebránilo s účinnosťou od 17. júla 2009, ako predsedovi Najvyššieho súdu SR zmeniť rozvrh práce Najvyššieho súdu na rok 2009 v rozpore s citovaným zákonom. napriek tomu, že citovaný § 101a svojim znením neposkytol žiadny časový priestor, v ktorom by sa dal zmeniť rozvrh práce Najvyššieho súdu SR na rok 2009 v uvedenom smere.

Ak Štefanovi Harabinovi v minulosti prešli iné skutky, prečo by 17. júla 2009 nezmenil rozvrh práce v rozpore so zákonom ? Od tohto dátumu Štefan Harabin vytvoril nárok na príplatok v mesačnej výške 1446 Eur (dvojnásobok priemerného mesačného platu zamestnanca v národnom hodpodárstve za rok 2008) pre všetkých sudcov uvedeného kolégia a to aj tých, ktorých nemal na mysli citovaný § 101a - vrátane aj vždy podľa zákona konajúceho - JUDr. Štefana Harabina.

Z hľadiska zásady právneho štátu je však najzávažnejší ten fakt, ktorý som už spomínal v súvislosti s nevyplatením príplatkov v mojom trestnom oznámení 29. júla 2009 – a to porušenie princípu zákonného sudcu a súčasne nezákonné nakladanie s verejnými financiami štátu.

Ak sa v súčasnosti slovenská spoločnosť zaujíma, a oprávnene, o rôzne tendre, o vozenie sa synkov a manželiek na autách ich príbuzných prominentov a ďalších prešľapoch verejnej moci, mala by sa zaujímať aj o už uvedený “tender” na Najvyššom súde SR riadenom Štefanom Harabinom.

A v spojitosti s tým si na záver neodpustím tri poznámky - otázky.

Nezdá sa teraz nikomu takýto postup voči ostatným sudcom Najvyššieho súdu SR z obchodného, občianskoprávneho a správneho kolégia, ktorí nedostávajú príplatok, diskriminačný?

Vytvorí sa aj pre nich a ďalších sudcov nejaký vzor diskriminačnej žaloby, ktorý bude takisto putovať súdmi Slovenskej republiky ako tomu bolo v roku 2008? Lebo ešte stále nejde o malé peniaze, predovšetkým za dlhšie obdobie.

Nebude mať prípadné ďalšie trestné oznámenie za následok ďalšie disciplinárne konanie alebo už nebude potrebné a príslušné orgány budú konať v súlade so zásadou ex offo?

Facebookvybrali.sme.sk

.ppppp