Treťou ,,plesujúcou“ by mala byť žena, prípadne muž typu alkoholik vždy a všade. Musí splniť základne kritérium, že v stave ,,beztiaže“ vyzerá smiešne. To pomôže Pročkovi, keď náhodou niekto nepochopí jeho vtip. Opilca rozosmeje všetko a ostatní sa budú rehotať z neho.

Ak ste opilcom vy, je to perfektné. Ušetrite 18 eur, za ktoré si môžete kúpiť o minimálne o 3 fľaše viac.

Štvrtý a najdôležitejší člen posádky je dobrý kamarát. Ten vás odprevadí domov, keď to už sami nezvládnete.

…ste si obuli pohodlné topánky. Pravdupovediac nepoznám pohodlné topánky určené na spoločenské vyžitie sa. Asi by mali mať nízky podpätok, protišmykovú podrážku a okraje vystužené, aby ste na druhý deň nemali pľuzgiere ako svet. Pripomína vám tento opis čižmy? Ak áno, mali ste v roku 1996 volať do Hádaj, na čo myslím. Ak nie, tak si ich kúpte, vyskúšajte, no na ples ich nenoste. Spotili by sa vám nohy, dostali by ste pleseň, ale získate cibuľovú peňaženku. Keď pozriete do nej zaplačete, pretože Canesten bez predpisu stoji neskutočné peniaze. Základom je zohnať si topánky, ktoré sa ľahko vyzúvajú. V stave extázy ich môžete odhodiť nabok a tancovať o život. Máte sa radi a nechcete skončiť ako ja? Neodkladajte si ich do kabelky po ôsmom pohári vína. Strávite polovicu plesu vypytovaním sa na ne a otázku ,,Kde sú moje topánočky?“ vám ešte dlho budú pripomínať asi tridsiati cudzí ľudia.

…si zaplatíte aspoň 10 hodín spoločenského tanca. Zúročíte ich v divokom ,,battly“ traja na jedného. Svetlý príklad, že roky tvrdej driny vyhrali nad množstvom protivníkov. Nie každý má exibicionistické sklony, tak zaplatené hodiny využije na hľadanie si partnera, keď sa starý opije. Aj Šeherezáda využila ladné pohyby a zviedla Šalamúna tancom. A ak ste dobrá rozprávkarka, tak vás možno ráno nezabije.

…si oblečiete šaty, ktoré vám nepadajú a nie sú také krátke, že si ich okolie mýli s tričkom. Padajúce šaty sú veľkou prekážkou pri tanci. Mohli by odhaliť, čo sa ukazuje len v kúpeľni a v posteli. No list má dve strany. Nie každá z nás je brušnou tanečnicou a povedzme si úprimne, žiaden muž polonahej žene neodolá.

S elegantným tričkom by mohli prísť aj nepríjemnosti. Faux pas do konca života nastane, keď sa premávate po parkete s holým zadkom alebo sťahovacím pásom.

Šaty po zem sú zas večným nebezpečenstvom pre milovníčky adrenalínových športov. Sukňa sa vie nenápadne zapliesť pod podrážku topánok a s pokusom o samovraždu to hraničí v prípade vysokých podpätkov. Z chrobáka rozpľasnutého na parkete s plnými ústami nadávok po akustickom rockovom koncerte sa už Lady Diana nikdy nestane.

…dva pred ním pôstite. Nič viac neuvoľní z mozgu endorfíny, ako plný žalúdok dobrého jedla. Je vraj skvelé afrodiziakum, čo pravdepodobne využijete až po plese, no počas neho minimálne vytriezvete a zabránite zbytočným problémom. Teda aspoň na pár minút.

… ste štyri dni pred ním mali narodeniny a každý k vám chodí s pohárikom. Niekedy sa prichádzajúci opakujú, takže nikdy neviete s kým ste si už pripili a s kým nie. No nakoniec už aj tak pijete sama so sebou.

O pár minút žrebujete tombolový lístok s podprsenky, čo je v poriadku, kým sa vám neznámy cudzinec nepokúša pomôcť.

Alebo skoro ráno trikrát voláte všetkých tancovať a im sa už chce len klebetiť, nežne si ľahnete na stôl a po desiatich sekundách už máte fotoalbum na facebooku s názvom ,,Zaspala na plese“.

… sa ráno zobudíte v čižmách, zimnej bunde, s bolesťou hlavy a smútkom v očiach, že noc plesu sa už skončila.

Veda a technika napredujú závratnou rýchlosťou, no ja som svoje ,,prvýkrát“ zažila až v sedemnástich. Dnes je tento ročník pre dievčatá už začiatkom staroby a čas na regeneračné krémy proti vráskam.

Nehanbím sa však za to, že som prvýkrát mala rande na slepo až v tomto pokročilom veku.

Samozrejme, že to medzi našimi fotkami iskrilo hneď od začiatku. To je základ každého ,,online – vzťahu“. Po dvoch dňoch urputného písania do neskorých ranných očí sme obaja usúdili, že naše ,,poprvé“ by sme mali zažiť spolu. Ako som spoznala, že je ten pravý? Tak húževnato a odhodlane som čakala na obsah ďalšej ,,erpe-čky“, že mi už neprekážali pravopisné chyby vo vete bez diakritiky.

Keď prišla očakávaná veta, ,,xcel by som ta vydiet nazivo“, tešila som sa šteňa z misky granúl. Hneď som mu odpísala, že cez víkend mám more času, a tak sme sa v sobotu stretli rovno pred kostolom. Vedela som rôznych nástrahách takýchto stretnutí z televíznych novín, tak som vybrala miesto, kde je ľudí ako smetí. Nemohla som predsa vedieť, či môj vyvolení nie je masový vrah. Odpoveď na túto otázku je potrebné zistiť do piatich minút od začiatku stretnutia, lebo potom sa to už zisťuje omnoho ťažšie.

Mal modré oči a krátke blond vlasy, jednoducho ideál v štýle Backstreet boys. Ruku som mu podala nežne, úctivo a odhrnula som si vlasy presne, ako to bolo popísané v Brave.

Prišli sme do reštaurácie, obaja hrdí, že máme jeden druhého, ja najmä na to, že ma s ním videli spolužiačky.

Objednali sme si Colu, z čoho som usúdila, že nie je alkoholik. Na začiatku si treba všímať všetky detaily. Jedno, čo som však prehliadnuť nemohla bolo, že pri písaní je zhovorčivejší. Vravela som si, že určite zvažuje každé slovo ako ja, aby urobil dojem. Po čase to začalo byť viac-menej otravné, a keď mi už došli všetky otázky, zostala som v rozpakoch. Pôsobil na mňa pokojne a veľmi rád používal odpoveď ,,v pohodke“, ktorú som nikdy nezaregistrovala v jeho siahodlhých správach.

Rozrozprával sa až pri dverách nášho paneláku, keď podotkol, že celý večer bol ,,v pohodke“ a priznal sa k malému klamstvu. Na internete si so mnou totiž písal jeho brat, ale dohodli sa, že mu ma prenechá. Lady Gaga odporúča v takýchto chvíľach zachovať ,,poker face“, no mne to zdesenie bolo na tvári vidieť ešte tri dni. Otočila som sa na podpätku a odišla s malinkou štipkou úcty, ktorá vo mne po tomto priznaní zostala.

Ani táto neblahá skúsenosť ma neodradila od ďalších stretnutí tohto druhu, teda aspoň na najbližší rok. Riadim sa totiž životným krédom Brucea Willisa, a síce čo ťa nezabije, to ťa posilní, a poprvýkrát nič nie je až tak ,,v pohodke“.

Synonymá príchodu krízy aké používajú politici na Slovensku sú rôznorodé. Neutrálne je ,,zasiahla“, čo je asi najobľúbenejšie slovo pána Kaliňáka. Pán Mečiar v piatkovom De Facte ponúkol slovo ,,dotkla“, Belohorcová by doplnila ,,nežne“. Ja zasa vravím ,,pricestovala“ prvou triedou Sky Europe Airlines z USA priamou linkou do Spišskej Novej Vsi.

Rovnako, ako skrachovaná letecká spoločnosť, tak aj Embraco v spomínanom meste malo značné problémy prežiť. Tie však vyriešili prepúšťaním. Spomínaná firma na výrobu kompresorov bola najväčším zamestnávateľom regiónu, teda až kým sa jej ,,nedotkla“ kríza. Bol to teda poriadny stisk, keď v októbri prepustila 142 zamestnancov. Úrady vyhlásili, že je to zatiaľ malá daň, za príchod veľkej hospodárskej krízy. Malá však len dovtedy, kým neohlásili ďalšie prepúšťanie, samozrejme opäť z radov operátorov, teda lacnej pracovnej sily. O prácu do konca roka 2009 prišlo ešte 300 ľudí. A to už také ,,nežné“ nebolo.

Do tretice všetko dobré asi nemôžu povedať úradníci z Embraca, pretože došlo aj na nich. Takmer 500 ľudí bez práce a zabezpečenia. Firma vyhlásila, že sa na prepustených nevykašle a tuho spolupracuje s personálnymi a poradenskými agentúrami. Paradoxné je, že predtým úrady práce a spomínane agentúry posielali nezamestnaných z celého okresu práve k nim.

V okrese zostali dva tábory ľudí. Bojovníci proti kríze, ktorí sa boja, že o prácu prídu a porazení, ktorí sa už nemajú čoho báť. Jedným z takýchto odpadlíkov je otec môjho najlepšieho priateľa. Podarená rodina. Mama učiteľka, otec nezamestnaný a 3 nezaopatrené študujúce deti.

Mám pocit, že bývam v Kocúrkove. Prídem domov a dostávam informácie z neznámych zdrojov o osudoch iných ľudí. Nemusím si ani púšťať Televízne noviny, aby som mala depresie, stačí zazvoniť na zvonček hocikde a hocikomu.

A tak sa mi raz dostalo do uší, že tento môj kamarát zostal aj s celou rodinou na ulici. Niekoľko mesiacov nevyplatené dlhy na bytovom družstve a päť ľudí s adresou Street všade v meste. Vraj ich prichýlil strýko do svojho starého domu v centre. Prečo vraj? Pretože môj najlepší priateľ mi pol roka klame, že je všetko v úplnom poriadku. Chodí so mnou cez celé mesto každú noc domov, aby som si myslela, že ideme rovnakou cestou, aj keď ja už dávno viem, že býva na opačnom konci. Určite sa hanbí za situáciu, v akej sa nachádza. Ak by sme chceli hľadať pravého vinníka, museli by sme si kúpiť spiatočnú letenku do USA. Ale kto by v týchto časoch vyhadzoval peniaze na hľadanie dôvodov, keď chceme nájsť riešenie.

To za polrok našlo Embraco, ktoré sa všemožne chváli novinám, že sa chystajú prijať 100 ľudí. Vraj sa už tešia na svojich starých zamestnancov. Ako počítam, tak počítam, podľa mojich prepočtov zostáva ešte 400 odpadlíkov. Ak to pôjde takýmto tempom do dvoch rokov by mohol byť ťažko pracujúcim aj otec môjho priateľa. Som zvedavá koľko klamstiev si bude musieť ešte vymyslieť. V tomto prípade však súhlasím s príslovím, že účel svätí prostriedky.

Vladimíra Čajová

Avšak, vyzerá to tak, že v poslednom období aj jeho politická kariéra ,,SMER-uje“ takpovediac do záhuby.

Spomínam si na ten deň, keď sa so súčasným premiérom stretla po prvýkrát. V roku, keď som ja dovŕšila desiaty rok života, sa strana SMER vehementne snažila získať po voľbách prvenstvo vo vláde. A tak stavili milióny vtedajších korún na predvolebnú kampaň. Zavítali vtedy aj s poprednými hviezdami slovenského šoubiznisu aj do nášho mesta. Kým na pódium vyšiel Róbert Fico, stihli hostestky rozdať niekoľko stoviek žetónov do Billa košíkov a Paľo Hamel zaspievať Medulienku. No keď prišiel ,,hostiteľ“ ľudia z neho nemohli spustiť oči.

Mladý, uhladený, usmievajúci sa muž začal hovoriť o neprávostiach, ktoré spôsobuje národu slovenskému ľavica. Bývalí ľavičiar, ako priamy svedok ,,Dzurindových zverstiev“ hovoril ľuďom, že on naSMERuje ich cestu do šťastného konca. A všetci začali dúfať, že Slovensko bude mať v štátnej pokladnici aspoň toľko korún, koľko stál oblek, ktorý mal na sebe.

Naopak mňa vtedy zaujímal účes Moniky stojacej po jeho boku. Ten som s nadšením opisovala doma a presviedčala všetkých, že aj pre desaťročné dievča je toto pravá voľba.

Ľudia ten rok nepočúvali dostatočne pozorne, lebo premiér sa stal premiérom až v roku 2006.

No i tak mi nedá pokoj. Akurát minulý piatok som sa chystala domov z Prešova. Na autobusovej stanici som skoro hlavou prerazila posuvné dvere, lebo som si neskoro všimla nápis Vchod vedľa. Nastúpila som na jeden z tých socialistických preplnených autobusov a snažila som sa nesústrediť na to, že vzduch, ktorý dýcham už vdychovalo predo mnou asi 40 ľudí. Pozerala som von oknom a sledovala kadejaké nápisy. Obrovské telefónne číslo na vyhorenej stajni vo mne vyvolalo neistotu a tri billboardy s bielym podkladom a otázkou ,,Čo zo Slovenska zostane po vláde Róberta Fica?“.

Po príchode domov na mňa zaútočil titulok o tom, že Slovensko chce, aby ho NATO chránilo pred bobovými útokmi, no Fico nesúhlasí, aby boli hlavice u nás. Že nič zaujímavé? Nikto to od nás nežiadal. Ten náš predseda je multifunkčný. Vie byť vždy a všade, v minulosti, v prítomnosti a myslí aj na budúcnosť.

Myslím si, že sme psychicky prepojení. A takí ľudia by o sebe mali vedieť všetko, a tak som o pomoc pri zisťovaní informácií o mojom prenasledovateľovi požiadala najspoľahlivejší a hlavne najrýchlejší zdroj Google.com. Našla som jeho plný životopis s podstatnými informáciami o tom, že je ženatý a má jedno dieťa, ale aby som nezostala v úžase zadala som heslo Ficove trapasy a výsledkom bolo 840 odkazov. Jeden ma však zaujal omnoho viac a zistila som, že existuje stránka antifico.sk.

Našla som tu množstvo zaujímavých vecí, ako krátke kreslené filmy, či výrok týždňa, ktorý hovorí o tom, ako pán premiér v roku 1998 povedal v rádiu, že je rád, že nie je vo vláde. Ľudia sa menia natoľko, že ho z nej teraz nemožno dostať. Najzábavnejšie však sú na stránke nálepky na stiahnutie s nápismi NEBEZPEČENSTVO VYMÝVANIA MOZGOV, POZOR, SLIZSKÝ POVRCH alebo ĎAKUJEME, ŽE MU NEVERÍTE.

Určite nepotrvá dlho, kým vzniknú tzv. ,,Zelení kukláči“, keďže farby ružová, modrá a oranžová sú už obsadené mobilnými sieťami a nezačnú ukazovať prstom na každý omyl nášho vodcu.

Do volieb zostáva už len jeden rok a ja mám pocit, že tých negatív v googli bude oveľa viac. O rok alebo možno o desať bude dúfam stáť na autobusovej stanici v Prešove billboard s odpoveďou na otázku ,,Čo zo Slovenska ostane po vláde Róberta Fica?“.