Dlhy všetkých zdravotníckych zariadení k 31. 12. 2008 dosiahli 273 mil. eur (8,2 mld Sk). Z toho dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva (MZ) tvoril 196 mil. eur a dlhy všetkých ostatných zariadení boli na úrovni 77 mil. eur (5,9 mld. Sk resp. 2,3 mld. Sk). Podľa medializovaných informácií lehoty splatnosti nemocníc sa predĺžili na 300 až 400 dní a na dodávateľov je zo strany riaditeľov nemocníc vyvíjaný neprimeraný nátlak. V tejto situácií MZ prijalo tri opatrenia, z ktorých jedno je protiústavné, druhé je kontraproduktívne a tretie slúži na odvedenie pozornosti.

Zákaz exekúcií je protiústavný

Prezident 15. mája 2009 podpísal zákaz exekúcií majetku nemocníc do konca roku 2009. Týmto opatrením vládni poslanci zmäkčili podmienky pre fungovanie nemocníc, čo však poškodzuje veriteľov nemocníc. Ficova vláda už zákaz exekúcií presadila hneď po svojom nástupe v lete 2006, avšak Ústavný súd ešte v decembri 2006 predbežným opatrením zákaz exekúcií štátnych nemocníc pozastavil. Poslanec Daniel Lipšic pre Hospodárske noviny potvrdil, že aj v tomto prípade pripravuje podnet na Ústavný súd.

Zrušenie degresívnej marže je kontraproduktívne

Zrušenie degresívnej marže v nemocniciach pri nákupe liekov je kontraproduktívne, lebo z nemocníc odčerpá zdroje vo výške 6 až 9 mil. eur (180 až 270 mil. Sk) ročne, ktoré mohli slúžiť práve na zníženie istiny dlhu. MZ svoj krok obhajuje tým, že maržu zvýšilo z dôvodu zhoršenej platobnej schopnosti nemocníc. Takýmto krokom ju však ešte viac prehĺbi.

„Plán na oddlženie“ slúži na odvedenie pozornosti

MZ niekoľkokrát deklarovalo, že má k dispozícií 200 mil. eur (6 mld. Sk) na oddlženie nemocníc. Viackrát sme upozorňovali na to, že takáto suma nie je schválená v štátnom rozpočte. Prípadné čerpanie týchto zdrojov z tzv. štátnych finančných aktív môže v čase krízy naraziť na priority ostatných rezortov, ktoré môžu byť uprednostnené na úkor zdravotníctva.

Zatiaľ sa ukazuje, že štátny rozpočet bude mať v roku 2009 asi o 1,5 až 2,0 mld. eur (45 až 60 mld. Sk) menej daňových príjmov ako očakával rezort financií, čo je výpadok na úrovni 10 – 15 % rozpočtu. Scvrkávajúce sa štátne finančné aktíva sú zatiaľ používané na záchranu neefektívnych štátnych firiem. Preto je celkom logické, že sumu 200 mil. eur (6 mld. Sk) na oddlženie štátnych nemocníc ministerstvo financií zatiaľ nepotvrdilo.

Podľa nášho odhadu môžeme očakávať, že na oddlženie bude v konečnom dôsledku použitých asi 33 mil. eur (1,0 mld. Sk). Ako hlavný argument takejto nízkej sumy môže MZ použiť nízku kvalitu podnikateľských plánov nemocníc, pričom skutočný dôvod bude zrejme oveľa prozaickejší. Jednoduchu nie sú peniaze.

článok bol napísaný pre internetový časopis asociácie SK-MED “FÓRUM”

Prehľad platieb z Veriteľa je uvedený v tabuľke:

názov firmy

dátum

párovací symbol

suma

FAKON PHARM, s.r.o. Košice

14.11.2003

92022003

4 929 779,10

FAKON PLUS, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice

14.11.2003

91022003

4 522 989,80

SUISSE PHARMACIA, s.r.o.

27.11.2003

172022003

3 848 216,13

MULTIPHARM s.r.o.

27.11.2003

133022003

1 465 494,10

PHARMEDIA s.r.o.

28.11.2003

173022003

4 738 728,00

FAKON PHARM, s.r.o. Košice

2.12.2003

92022003-2

4 575 928,20

FAKON PLUS, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice

2.12.2003

91022003-2

2 975 868,20

MULTIPHARM s.r.o.

2.12.2003

133022003-2

2 920 863,90

PHARMEDIA s.r.o.

2.12.2003

173022003-2

2 730 918,62

SUISSE PHARMACIA, s.r.o.

2.12.2003

172022003-2

2 704 277,79

Glynn Brothers Chemicals Slovakia, s.r.o.

18.2.2005

739-FN/2005

101 329,11

Glynn Brothers Chemicals Slovakia, s.r.o.

14.7.2005

739-FN/2005/1

2 347 344,71

Glynn Brothers Chemicals Slovakia, s.r.o.

14.7.2005

132404

1 444 073,92

firmy Pavla Pašku spolu

39 305 811,58

 Zdroj: www.veritel.sk

1.       Oddlžované boli záväzky štátnych, delimitovaných a transformovaných zdravotníckych zariadení, nie súkromných zdravotníckych zariadení. Súkromné zariadenia dlhy tvoriť nemohli. Na rozdiel od štátnych príspevkových nemocníc si to totiž nemohli (a nemôžu) dovoliť.

2.       Oddlžovaná bola LEN ISTINA, aj to so zľavou minimálne 3 %. Veritelia sa museli vzdať úrokov a príslušenstva. Jedinú výnimku tvorili tie pohľadávky, pri ktorých už existovalo právoplatné súdne rozhodnutie alebo exekučný titul. (Dávam Vám do pozornosti, že Počiatkova správa o činnosti Veriteľa na str. 15 v tabuľke 12 celkom explicitne hovorí o tom, že penále sa neoddlžovalo.)

3.       Uveďte aspoň jeden–jediný subjekt, ktorému Veriteľ zaplatil viackrát a je dnes potrebné tieto peniaze vymáhať z titulu bezdôvodného obohatenia!

Neviem aké máte konkrétne dôkazy, že veľa dokladov chýba. Na www.veritel.sk sme umiestnili preberací protokol z 15.6.2006, z ktorého jasne vyplýva, že likvidátorka spoločnosti Veriteľ, a.s. odovzdala do archívu MF SR viac ako 600 balíkov dokumentácie spoločnosti Veriteľ, a.s. Len pripomínam, že súčasťou týchto balíkov sú napríklad všetky zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré Veriteľ, a.s. uzavrel s veriteľmi zdravotníckeho sektora, ktorí mu pohľadávky postupovali. Mohli by ste zverejniť zoznam dokladov, ktoré sú v tých prebratých balíkoch, aby bolo zrejmé, ktoré doklady údajne chýbajú?

Šmál, STV: „Práve naopak, viackrát sme rokovali s týmito osobami, avšak hovorím, o žiadnej serióznej pomoci sa vôbec nedá hovoriť.“

·          Dňa 6.11.2007 sme do podateľne MF SR doručili list, v ktorom ministra Počiatkovi informujeme o najzávažnejších chybách a omyloch jeho správy a žiadame ho o stretnutie, citujem: „Keďže sa týmto Vašim postupom považujeme za poškodených, chceme Vás požiadať o stretnutie k tejto problematike, na ktorom by sme si vzájomne objasnili rozpory uvedené v tejto Správe a súčasne sa dohodli na spôsobe riešenia vzniknutej situácie.“

·          Keďže minister Počiatek nereagoval, napísali sme mu druhý list, ktorý sme do podateľne MF SR doručili 11.12.2007, s ďalšou výzvou o stretnutie, pričom sme stále zostávali v presvedčení, že minister Počiatek závery svojej Správy prehodnotí a my nebudeme musieť činnosť Veriteľa, a.s. riešiť cez médiá, citujem: „Vzhľadom k tomu, že o naše stanovisko k tejto správe sa opakovane zaujímajú novinári, informovali sme ich, že sme Vás požiadali o stretnutie a preto sa zatiaľ nebudeme k správe vyjadrovať.“

·          Po tomto liste sa dňa 15.1.2008 uskutočnilo stretnutie (jedno! nie „viackrát“) za účasti ministra Počiatka, oboch štátnych tajomníkov, dvoch pracovníkov MF SR a Petra Pažitného a Janky Červenákovej. Na tomto stretnutí v prítomnosti 7 dospelých ľudí minister Počiatek s plnou vážnosťou povedal, že určí za MF SR zodpovednú osobu, ktorá bude ďalej riešiť túto problematiku a že zverejní pravdivé výsledky celého projektu vychádzajúce z reálnych faktov a podkladov.

·          Zhrnutie tohto stretnutie dostal od nás minister Počiatek v liste, ktorý bol do podateľne MF SR doručený dňa 22.1.2008. V tomto liste sme ministra upozornili, že „kompletná dokumentácia po a.s. Veriteľ sa nachádza v archíve MF SR, čo dokumentujeme fotokópiu protokolov so súpisom dokladov, ktoré likvidátorka spoločnosti odovzdala do archívu MF SR“ a zároveň sme ministrovi Počiatkovi ponúkli našu súčinnosť, citujem z nášho listu Počiatkovi „Oznámte nám prosím, kto je za Ministerstvo financií SR poverenou osobou, s ktorou môžeme danú problematiku ďalej riešiť.“

·          Po tomto liste sa nám minister Počiatek ani neozval, ani neurčil žiadnu zodpovednú osobu za MF SR, s ktorou by sme mohli činnosť Veriteľa, a.s. riešiť.

Vážený pán inžinier,

Vaše neodborné a povrchné odpovede sú zrejme výsledkom nedostatočnej znalosti o procese oddlženia cez a.s. Veriteľ, a možno aj nedostatkom komunikácie medzi Vami a Vaším nadriadeným. Prispeli ste tak k dezinformácii verejnosti a nepodloženými podozreniami spochybnili bezúhonnosť slušných a čestných ľudí. To je podľa mňa v rozpore s poslaním hovorcu a dúfam, že i v rozpore s Vašimi osobnými hodnotami.

Len pripomínam, že podľa etického kódexu Asociácie hovorcov Slovenska má hovorca pri svojej práci konať vždy transparentne, čestne, korektne a slušne. Zároveň má informovať výlučne na základe overiteľných faktov.

Dovoľte mi preto vyjadriť nádej, že práve spustená webová stránka www.veritel.sk Vás zorientuje v komplikovanom a náročnom procese oddlženia cez a.s. Veriteľ. V prípade akýchkoľvek nejasností je vhodnejšie si spornú otázku vopred naštudovať, než sa k nej budete verejne vyjadrovať. V stávke nie je len Vaša odbornosť a dôveryhodnosť, ale i dobré meno ľudí, ktorí na projekte Veriteľ pracovali.

S pozdravom

Peter Pažitný

Bývalý člen dozornej rady Veriteľ, a.s. v rokoch 2003 – 2005

Za posledné 4 roky sa výška poplatku nezmenila. Od roku 2005 je na úrovni 140 Sk. Náklady však rastú. Kumulovaná inflácia od roku 2005 do roku 2008 je presne 10% a tak reálna cena koncesionárskeho poplatku dosahuje dnes len 127 Sk v cenách roku 2005.

Náš návrh financovania STV je ako % z HDP. Keď rastie HDP, rastú aj zdroje STV a SRo. Ak by verejnoprávne médiá už v roku 2005 nabehli na takéto financovanie a predpokladáme štartovaciu bázu koncesionárskeho poplatku 140 Sk, tak jeho nominálna hodnota dnes by bola o 38% vyššia, čiže 193 Sk.

Dáma a páni, čo ste včera bedákali nad tým, že poplatky sú nízke - povedzte aspoň jeden racionálny argument, prečo by verejnoprávne médiá nemali byť financované zo štátneho rozpočtu ako % z HDP. Keď rastie HDP, rastú aj zdroje pre STV a SRo. Automaticky.

Zrušenie koncesionárskych poplatkov neznamená zníženie nezávislosti STV a SRo od politickej moci, pretože koncesionárske poplatky ani dnes nedokážu zabezpečiť nezávislosť verejnoprávnych médií od politických tlakov, čoho dôkazom sú opakované politické nominácie či zásahy do vysielania.

Pokiaľ bude televízia verejnoprávna (alebo štátna), tak politická moc bude svoj vplyv vykonávať prostredníctvom nominácií do rady STV (v marci 2008 sa vymení 5 z 15 členov) a následne zvolením „vhodného“ kandidáta, ktorý bude zodpovedať predstavám vlády.

Keď si pozrieme posledných 15 rokov, tak STV bola všetko iné, len nie nezávislá. Je mimo ambíciu kampane za zrušenie koncesionárskych poplatkov aby tento model menila – na to je potrebné zmeniť zákon o samotnom fungovaní STV a štýle corporate governance v STV.

Hlavnou výhodou financovania cez štátny rozpočet (cez zákonom stanovené % z HDP; pri dnešnom rozpočte STV a SRo by to bolo cca 0,2 % z HDP) je zvyšovanie zdrojov automatické. Ako rastie HDP, tak rastú aj príjmy STV a SRo. Naopak, zvyšovanie zdrojov verejnoprávnych médií cez koncesionárske poplatky naráža hneď na dve úskalia:

1.       výber je neefektívny (30 % neplatičov), komplikovaný (evidencia) a drahý (166 mil. Sk ročne)

2.       zvyšovanie poplatku je nepopulárne (aj nový zákon necháva poplatok za STV a SRo na nezmenenej úrovni 140 Sk) – a to práve závislosť na politikoch zvyšuje

Návrh „zásuvkového“ zákona, ktorý má tieto nedostatky zmierňovať spoplatnením odberu elektriny dodatočnou „daňou z hlavy“ tento cieľ dosahuje na úkor vyššej nespravodlivosti, nesolidárnosti a nesociálnosti. A navyše draho – výber bude stáť stále ešte 113 miliónov Sk ročne. Pri financovaní zo štátneho rozpočtu by sa týchto 113 miliónov dalo použiť na vlastnú televíznu a rozhlasovú tvorbu.

Kampaňou za zrušenie koncesionárskych poplatkov chceme zmeniť prežitý systém financovania STV a SRo z koncesionárskych poplatkov na iný, koncepčnejší model. To však samo osebe nemusí znamenať vyššiu odolnosť STV voči politickým tlakom. Tá bude vždy vecou osobnej odvahy.

Takto ideologicky poňatá zdravotná politika nie je uchopiteľná štandardným rámcom cieľov a nástrojov zdravotnej politiky. Navyše, súčasnej vláde na jasné definovanie cieľov a nástrojov nechýba len know-how, ale najmä kapacita vzdelaných ľudských zdrojov.

Napriek tomu sa koalícií podarilo presadiť zásadnú novelu zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, ktorou sa snaží obmedziť rozdelenie zisku zdravotných poisťovní. To, že novela je zrejme protiústavná (siaha na základné ústavné právo – súkromné vlastníctvo) neprekvapí, prekvapí však to, že bola prijatá ako retroaktívna a nespĺňala základné legislatívno-technické náležitosti.

Tento amatérsky legislatívny postup však nebol výnimočný. Legislatívny proces bol počas celého roka zmätočný. Ministerstvo nedodržiavalo lehoty na medzirezortné pripomienkové konanie, odmietlo právoplatnú hromadnú pripomienku občanov a zákon na dvakrát pretlačilo cez legislatívnu radu vlády, v ktorej sediaci docenti práva pokojne na vládu posunuli zrejme protiústavný zákon.

Ani koncept „štátneho zdravotníctva“ nemal počas roka konzistentné kontúry. Fico najprv ohlásil vznik jednej zdravotnej poisťovne, aby následne oznámil, že pluralita sa neruší a že chce len súkromné poisťovne vytlačiť z trhu. Vo finále už oznamoval, že ich vytlačiť nechce, len im zakáže dosahovať a vyplácať zisk. Celý tento chaos sa odrazil na kvalite novely. Podľa Združenia zdravotných poisťovní SR je zákon nielenže zlý, ale aj prakticky nevykonateľný. Ako sa cítia ľudia na sekcii legislatívno-právnej?

Druhá časť skladačky do štátneho zdravotníctva malo byť optimalizovanie siete nemocníc. Ak sa povznesieme nad fakt, že minimálna sieť bola celkovo predložená päťkrát vždy rozličnou metodikou a číslami, tak nemôžeme nepripomenúť, že v závere žiadna metodika potrebná nebola – oznámil ju Fico na tlačovej besede – štátne zariadenia sú „in“ a všetky ostatné sú „out“. Otázkou zostáva, načo je ministerstvu zdravotníctva sekcia zdravia…

Pocit bezradnosti ešte viac umocňuje neplnenie ani štandardných úloh. V posledných mesiacoch roka 2007 si minister Valentovič nechal zrušiť viaceré úlohy. Medzi nimi aj analýzu zlúčenia VšZP a SZP, analýzu finančne náročnej liečby a vytvorenie štandardov účtovníctva pre zdravotné poisťovne a výkazníctvo pre nemocnice. Je prebytočná aj sekcia financovania?

Celkovo pozícia ministra zdravotníctva je pri riadení systému až treťoradá. O osude (zo)smerovania zdravotníctva rozhoduje Fico, o fungovaní ministerstva a nemocníc rozhoduje predseda parlamentu Paška a ministrovi tak zostávajú hry na úrovni nešťastného helicobactera. Ešteže mu na tú hru skočili aspoň opoziční poslanci na čele s SDKÚ-DS.

Znamená to, že disponibilné vstupy (ľudská práca, odpisy, počet postelí, počet lekárov, …) síce produkujeme nákladovo efektívne, avšak systémová efektívnosť, ktorá vyjadruje transformáciu týchto vstupov je nízka. Dôvodom je podľa štúdie zastaralý štandard v nemocniciach, či nedostatočná vzdelanosť našich lekárov.

•          Zdržanlivosť vo výdavkoch na lieky

•          Znížiť odkázanosť na nemocnice

–        Redukovať postele

–        Zaviesť tvrdé rozpočtové obmedzenia na nemocnice

–        Naštartovať privatizáciu nemocníc

•          Opätovné zavedenie poplatkov u lekára a v nemocniciach

•          Podporovanie konkurencie a nákladovej efektívnosti

–        Podpora nákladovej efektívnosti u lekárov

–        Definovanie striktnejšieho základného balíka

–        Zvýšenie sily Protimonopolného úradu a posilnenie nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

–        Strániť sa zavádzania nových obmedzení na tvorbu zisku súkromných zdravotných poisťovní

Výsledkom utajovaného stretnutia medzi DSS-kami a Ficom je nasledovná dohoda:

V období od apríla 2005 do marca 2007 bol priemerný výnos na termínovaných vkladoch 2,91% p.a.. Aj konzervatívne fondy (s najnižším rizikom pre sporiteľa) mali vyšší výnos (3,77% p.a.) ako vklady v banke (2,91% p.a.).

Ako sporiteľ, ktorý vložil svoje peniaze do rastového fondu (výnos 4,69% p.a.) som teda mimoriadne spokojný.

Tabuľka 1: Zhodnotenie prostriedkov v II. pilieri za všetky DSS v porovnaní s termínovanými vkladmi v období apríl 2005 – marec 2007

Typ fondu

Zhodnotenie v % p.a.

Rastové fondy

4,69%

Vyvážené fondy

4,45%

Konzervatívne fondy

3,77%

Termínované vklady v banke

2,91%

Zdroj: prepočty podľa údajov ADSS a NBS

Fico včera bombasticky oznámil, že DSS sú v strate. Tomu, že DSS sú momentálne v strate rozumiem, lebo museli investovať zdroje do rozbehu podnikania, získania klientov, vybudovanie tímov ľudí a informačných systémov. Navyše, strata je problémom akcionára a nie sporiteľa. Toto už Fico nikomu nepovedal. Hospodárenie DSS je totiž od samotných úspor sporiteľov oddelené a tak sa nemôže stať, že by DSS priamo „minuli“ peniaze sporiteľov.

Funkcia úspor je pre zdravý rast ekonomiky kľúčová

Úspory sú tak obeť realizovaná v súčasnosti a investície sú prostriedky vložené do výrobného procesu, od ktorého očakávame budúce výnosy. Čím sú úspory vyššie, tým môžu byť vyššie aj investície. Ak by totiž naši predkovia všetko v minulosti „prejedli“, stále by sme boli na úrovni lovcov a zberačov. Tí nepoznali úspory vo forme prebytku potravín a tak si nemohli dovoliť živiť remeselníkov, ktorí by im zase vymysleli lepšie technológie na dopestovanie ešte viac potravín.

Výdavky na zdravotníctvo v krajinách OECD rastú rýchlejšie ako bohatstvo krajiny. Kým v 70–tých rokoch podiel výdavkov na zdravotníctvo v krajinách OECD tvoril približne 5% HDP, tak v deväťdesiatych rokoch to bolo už 7% z HDP. Dnes sa tento podiel vyšplhal už na 9% HDP.

Správa OECD zároveň upozorňuje, že ak rast výdavkov na zdravotníctvo bude aj naďalej rýchlejší ako rast hrubého domáceho produktu, tak jednotlivé krajiny budú musieť zvýšiť dane, alebo odvody na sociálne zabezpečenie, znížiť výdavky v iných oblastiach, alebo zvýšiť podiel súkromných zdrojov na financovaní zdravotníctva.

Výdavky skresľovalo oddlženie cez a.s. Veriteľ

Dramaticky vyzerajúci rast výdavkov na zdravotníctvo od roku 2002 (6,4 % z HDP) do roku 2005 (7,0% z HDP) je len optický. Skresľujú ho výdavky vlády na oddlženie zdravotníctva cez spoločnosť Veriteľ, a.s. vo výške 20 mld. Sk, ktoré boli použité v rokoch 2003 až 2005. Po očistení od zdrojov na oddlženie je možné vidieť, že zdroje v tomto období klesli až na 6,1%, resp. 6,2% a svoju pôvodnú hodnotu na úrovni 6,5% HDP nadobudli až v roku 2005.

Príčinou tohto výpadku bolo spomalenie platieb od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ako aj veľmi nízky nárast zdrojov za poistencov štátu, ktoré sa až do roku 2004 počítali tzv. zbytkovým spôsobom. To spôsobilo pokles zdrojov zdravotných poisťovní na 4,7% HDP. O rast celkových zdrojov sa však významným spôsobom pričinili súkromné výdavky obyvateľstva. Tie vzrástli z 0,8% HDP v roku 2002 na 1,4% HDP v roku 2005.

Samozrejme, pripočítanie zdrojov a.s. Veriteľ k týmto konkrétnym rokom nie je celkom správne, lebo dlh bol síce splatený v tomto období, ale v skutočnosti vznikol v období predchádzajúcom, najmä v rokoch 2000 až 2002. Korektne by sa teda mali zvýšiť výdavky na zdravotníctvo v rokoch 2000 až 2002 a znížiť výdavky v období 2003 až 2005. Uplatnil by sa tak správnejší akruálny princíp (kedy dlhy vznikli) oproti hotovostnému princípu (kedy boli dlhy zaplatené).

Údaje OECD o slovenských výdavkoch na zdravotníctvo za rok 2005 sú teda z hľadiska metodiky založenej na hotovostnom princípe správne. Výrazný rast výdavkov, ktorý by predbiehal ekonomický rast však v krátkodobom horizonte (do roku 2010) určite nehrozí z nasledovných dôvodov:

Dlh nemocníc ohrozuje euro