Listy-ludom – Pohovorme spolu 
 

Teba sa v jednom okamihu života zmenil celý svet ako si to prežíval?

Okamihy, keď sa v jednej sekunde zmení človeku život sa nedajú popísať, samotný okamih príde rýchle a znenazdajky, ako blesk… Takmer každý, kto utrpí ťažký úraz spojený s léziou miechy sa ocitá na určitú dobu v šoku. Inak nie je možné popísať stav mysle, keď sa prebudíte a dokážete „hýbať“ len hlavou, no aj tá je fixovaná na posteli… Šok, postupne ustupuje až vtedy sa objavujú obrysy celej tej zmeny…(a v podstate keď Vy v otázke vravíte, že sa zmení sa celý svet - máte pravdu!) Pred tým čo nasleduje po úraze, sa nedá uhnúť v pravo, ani vľavo, nedajú sa robiť okľuky ani žiadne kompromisy…. Zmení sa všetko a rýchlo, hlavná zmena však čaká rodinu, blízkych a všetkých tých, ktorí vás poznajú. Od tých totiž záleží či a v akej kvalite prežijete…Ja som mal zatiaľ šťastie, že rodina, a mnoho iných dobrých ľudí neváhalo, kvôli mne podstúpiť zmenu (- obetu -) vo svojom živote… Za čo im patrí moja úprimná vďaka. 

 
 

Napadlo by TI pred nehodou aké ťažké to majú hendikepovani ľudia? 

Nie, pred nehodou som sa príliš nezaujímal o to, aké ťažké to majú TP ľudia, mal som prácu, priateľku, mnoho záľub – bol som mladý a na okolí ani nebolo toľko ťažko postihnutých mladých ľudí, ako napríklad teraz , no nikdy som nebol ľahostajným k ťažkému ľudskému utrpeniu.

Ale, ak môžem uvediem jeden príklad a prosím buďme k sebe sebakritickí. Ja mám síce veľmi odlišný druh postihu, ale ten mi nebráni korektne a v rámci možností komunikovať zo svetom, to s kým a ako je iná vec. Ale uvedomujem si aké ťažké to majú napríklad ľudia v kóme, mentálnym či kombinovaným postihom, po ťažkej mŕtvici, ľudia v ťažkých štádiách sklerózy multiplex, ľudia s alzheimerovou chorobou alebo starobnou demenciou atď…?

Ja nad tým niekedy uvažujem ako, im môžem ich údel nejako fyzicky uľahčiť? Nie! A tak si môžem len povzdychnúť a pri každej príležitosti apelovať na spoločenské zložky, aby pamätali na nás i na ďalších trpiacich. 

Nuž a podobne je to teda aj medzi relatívne zdravými ekonomicky činnými ľuďmi, väčšina má spoločensko-pracovné povinnosti, ktoré im nedovolia pomáhať viac TP ľuďom ale nesmú zostať ľahostajní, bezcitný ba škodoradostný k ľudskému utrpeniu. Pretože stretol som sa už aj s takými. 

Napísal si aj veľmi zaujímavú knihu Listy-Ludom – Pohovorme spolu, čo ťa viedlo k jej napísaniu? 

K napísaniu knihy Listy Ľuďom – Pohovorme spolu, ma viedlo viacero dôvodov. Za tých skoro 14 rokov po havárke som napísal skutočne veľmi veľa listov, nuž a takto som si chcel uľahčiť prácu J… To bol pokus o žart, teraz vážne.  V prvom rade ide o kontinuálnu a prirodzenú komunikáciu – preto je kniha prepojená s internetovou stránkou kde je aj fórum (www.listy-ludom.sk). Takto to tvorí ucelený komunikačný projekt. Druhým cieľom je vydanie osobného svedectva a nabádanie iných, aby tiež vydali takéto a podobné svedectvá o neľahkých chvíľach, ktoré prežili. No a napokon, s prihliadaním na vlastné rezervy je tu moja socio-spoločenská sebarealizácia spojená s nenúteným odhaľovaním dvojtvárnosti, hlúposti, povýšenectva, pokrytectva, zloby… jednotlivcov i spoločenských zložiek, ktoré sa pohybujú v oblasti dotýkajúcej sa problematiky TTP. 
 

Nemáš v pláne napísať aj ďalšiu knihu?

Mám, ale neviem či mi to môj zdravotno-sociálny stav dovolí. Pri mojom zdravotnom stave si nie je možné plánovať dôležité veci na dlhšiu dobu dopredu kvôli ťažkým močovým infekciám a ďalším zdravotným ťažkostiam, neustále hrozí akútne zhoršenie zdravotného stavu. Takže, toto i ďalšie moje aktivity sú skutočne z mojej strany dané do rúk Božích.

 

Ak by niekto náhodou mal záujem prečítať si tvoju knihu kde si ju môže zakúpiť? 

Z mojej knihy už nezostalo mnoho výtlačkov, pretože som ju vydal len v nízkom 250-kusovom náklade. Zvyšné výtlačky si ľudia môžu objednať cez moju webovú stránku. 
 

Za rozhovor sa poďakoval  

Peter Grobarčík

Facebookvybrali.sme.sk

.peter Grobarčík