V dnešnom pokračovaní našich krokov Vám prinášam rozhovor s Ivanom Páleníkom autoromprojektu www.HANDICAP.sk …ťa postaví na nohy!

Čo Vás viedlo k tomu, založiť stránku www.HANDICAP.sk?

V roku 2004 som založil stránku „www.HANDICAP.sk“ so sloganom „…ťa postaví na nohy!“. Až dodnes je stotožnená s logom prevráteného a vypadnutého vozičkára (vychádzajúce zo známeho klasického loga), ktorého som tiež autorom. Bola to prirodzená reakcia na čoraz viac sa zhoršujúcu situáciu správania sa slovenskej spoločnosti voči slabším jedincom, ktorú som vnímal čoraz častejšie vôkol seba. Sám totiž ako handicapovaný mám k tejto téme veľmi blízko, z cestovania a z bežného života čerpám nejednu inšpiráciu a o tieto témy som sa jednoducho musel podeliť s ostatnými a chcel som im dať možnosť reagovať. Základom vyspelej demokracie je totiž možnosť slobodne si vymieňať názory a mať možnosť sa organizovať. Spoločnosť napreduje tým, ako dokáže narábať s týmito informáciami. Jednou z veľkých možností je internet, kde je toto všetko možné – a je bez bariér.

Ďalším dôvodom bolo, že viem, že je ešte stále veľa handicapovaných ľudí „zatvorených doma“. V sebe živia sebaľútosť, ťažkomyseľnosť, či sami šíria zatrpknutosť, sú nejednotní a táto situácia im napriek tomu vyhovuje. Je to ešte dozvuk z totality, z prehnaného súcitu, alebo naopak – z ich neakceptovania ako „postihnutých“ a v neposlednom rade sa pod to podpíšu bariéry fyzické, nielen tie psychické. Spomedzi handicapovaných im viacerým chýba zdravá sebareflexia, zdravé informácie, partner (pozn. autora – nemyslím doživotný partner). Moje nutkanie bolo na veľa vecí poukázať, veľa vecí vysvetliť, nadviazať komunikáciu so zdravými a zdravých spojiť s handicapovanými. Chcel som ukázať handicapovaným, že nemusia byť v úzadí, musia trpezlivejšie vysvetľovať, majú prijímať výzvy a nie všetko pasívne prijímať, ale hlavne: za svoje práva musia bojovať. Chcel som ukázať „zdravým“, že sa nemusia báť handicapovaných, že im azda treba viac naslúchať, nepomáhať im – ale asistovať, nemať voči nim predsudky a vnímať ich.

Na oboch stranách žiaľ platí, že títo ľudia stále nevedia na seba reagovať. Ešte raz zdôrazňujem: na oboch stranách. Zo zákulisia žiaľ musím prezradiť, že vina býva často práve na strane postihnutých (veľakrát ľudí táto informácia prekvapuje) a práve preto sa nebojíme i na toto poukázať. Teraz nechcem moralizovať, ale fakt o tom, ako sa niektorí búria proti tejto kritike a chcú našej stránke dokonca uškodiť, je dôkazom toho že sme trafili do čierneho – čo zas mňa napriek tomu teší. Ukázať celú pravdu, nie len tú polovičnú – o tom by tiež mala byť naša stránka, inak by strácala zmysel.

Prichádzajúci čitateľ však môže byť ako handicapovaný, tak i zdravý, veľakrát sa to ani nedá podľa príspevkov zistiť. A to je dobre. Nechceme škatuľkovať.

Aké informácie môžu návštevníci na vašej www stránke nájsť?

Na našom fóre si môžu ľudia vymieňať názory, skúsenosti a radiť si nielen medzi sebou, ale aj s prizvanými odborníkmi. Pre nejedného človeka je to most so svetom, s ľuďmi s podobným osudom, kontakt so zdravými/handicapovanými, zdroj informácií, spätná väzba. Silnou stránkou tohto projektu je, okrem iného, tak prepotrebná informovanosť, borenie pomyselných bariér a mýtov, a aj napr. podanie pomocnej ruky ľuďom v ťažkých životných situáciách. Niekedy sa môže človek náhle ocitnúť v okolnostiach, ktoré nevie ako ďalej riešiť (úraz, choroba, zlá zdravotná prognóza a pod.), alebo len hľadá priateľa, možno niekoho, kto mu lepšie rozumie, pretože zdieľa podobný osud. Napr. zo skúseností viem, že ľudia po ťažkom úraze s následkami, siahnu po internete a lačne hľadajú informácie ako pokračovať ďalej, ako ďalej a či vôbec existovať, či sa dá ešte niečo zachrániť, ako sa včleniť do normálneho života, na koho sa obrátiť, na čo majú nárok čo sa týka kompenzácii a pod. Aj preto sa zväčša dostanú na stránku www.HANDICAP.sk a napíšu napr. svoju prvú otázku: „Som po ťažkom úraze. Čo teraz?“: Ozvú sa mu ľudia s vlastnými skúsenosťami, čo sú rady na nezaplatenie. Stránka vypĺňa miesto na internete,  aby i „takýmto“ ľuďom pomáhala.

Pod borením mýtov sa myslí, že dialógmi (napr. postihnutí verzus zdraví a naopak) vznikajú veľakrát vysvetlenia, objasnenia, zblíženia, priateľstvá, ktoré sa nedajú inak prelomiť ako komunikáciou, vzájomným pochopením a tolerovaním. Často sa taktiež chodia na stránku inšpirovať študenti vysokých škôl zaoberajúci sa problematikou handicapovaných a poznatky využívajú vo svojich prácach. Mladí architekti chcú vedieť názor na ich projekt čo sa týka (bez)bariérovosti, firmy zamerané na túto oblasť sa snažia prezentovať svoje produkty  a príp. ponúkajú konzultáciu. Návštevníci si sami vyžiadali zoznamku, zriadili sme inzerciu a online chat. Vďaka projektu Konta Orange a CSŽ v rámci grantového programu „Pomôžeme vám rozprestrieť krídla“ sa členovia HANDICAP.sk dokonca stretli a osobne spoznali na Štrbskom plese v hoteli Baník, zaujímavo strávili voľný čas vo forme kultúrneho, športového aj vzdelávacieho víkendu. Stránka teda nie je v žiadnom prípade o jednej osobe, ani o jednom probléme, ani iba o handicapovaných a ani iba o poradenstve. Je to miesto, kde sa ľudia stretávajú.

Pôsobíte aj ako občianske združenie, alebo je to len táto www stránka?

Zatiaľ je to táto stránka. Žiaľ Slovenská legislatíva a ani subjekty, ktoré by mohli byť potenciálnymi pomocníkmi pre stránku neberú nezištný projekt od jednotlivca ako dostatočný natoľko, aby sa mu venovali, hoci by bol akokoľvek dobrý. Preto momentálne hľadám alternatívy ako túto myšlienku zastrešiť. Uvítam samozrejme každú pomoc a dobrú radu.

Ponúkate návštevníkom stránky aj poradenstvo?

Áno, no nie však také, ako sa pod pojmom „poradenstvo“ môže niekomu vybaviť. Ľudia sú ochotní pomáhať si navzájom, nachádzajú tu svoje miesto, pretože sú nedobrovoľnými odborníkmi a poradcami oni sami – vďaka vlastným skúsenostiam z praxe. Prizývame však aj odborníkov, aby tieto laické názory (hoci veľakrát vyhľadávanejšie) vedeli posunúť do profesionálnej roviny. Zatiaľ však profesionálne poradenstvo stagnuje pre finančné dôvody a tak je iba pár odborníkov ochotných radiť nezištne – za čo by som tým nezištným chcel touto cestou srdečne poďakovať.

Ako hodnotíte vy osobne bezbariérovosť a celkove prístup ľudí k telesne postihnutým na Slovensku?

Toto sú veru veľmi časté témy. Na stránke sa venujeme problémom bezbariérovosti intenzívne už od jej začiatku. Ľudia poukazujú na absurdnosť zákonov, cynizmus a nevšímavosť, ale i vyzdvihujú drobné úspechy (skôr prekvapenia) ak sa niečo vyrieši. Dostávame takto prehľad o tom, či sa dá na Slovensku vôbec hovoriť o bezbariérovosti. Odpoveď na bezbariérovosťtedaznie, že sú síce chabé úspechy, ale žiaľ stále je čo doháňať. Momentálne sa buď zákony obchádzajú, nerešpektujú alebo rešpektujú tie, ktoré handicapovaným v skutočnosti nepomáhajú. Chyba je teda hlavne v zákonoch a v ich dodržiavaní. Veľakrát prispievatelia v článkoch na toto poukazujú a vyzývajú kompetentných. Tí však mlčia. Tým sa vysvetľuje vlastne často i ten prístup k nám – na ktorý sa pýtate. Ale ako som už spomínal, každá minca má dve strany.

Čo by ste do budúcna chceli ešte zlepšiť na stránke, alebo čo je Vaším cieľom?

Do budúcna by som plánoval prerobiť toto fórum do profesionálnejšej podoby, zastrešiť web do celého komplexu informácii zozbieraných z poznatkov za dobu fungovania, sprístupnil web technicky i pre ťažko handicapovaných ľudí, ako aj pre nevidomých, pridal funkcie pre užívateľov, ale i pre administrátorov. No v dnešnej dobe je to bez finančných prostriedkov a kvalitného tímu nemožné. Celá stránka je tvorená svojpomocne. Momentálne dávam dohromady tím ľudí ktorí rozumejú menežmentu, marketingu, programovaniu, hľadáme sponzorov… V hlave mám nejeden dobrý nápad, ktorý vám však z pochopiteľných dôvodov neprezradím avšak na slovenskom internete bude opäť ojedinelý, tak ako aj, dovolím si tvrdiť, samotná stránka „www.HANDICAP.sk …ťa postaví na nohy!“

Všetci ste na stránke www.handicap.sk srdečne vítaní, pretože to vy tvoríte túto stránku!

Facebookvybrali.sme.sk

.peter Grobarčík