Včera večer chalani doniesli asi sedem druhov čokolády. To bola zábava. Z každej sme ochutnali a porovnávali, ktorá je chutnejšia. Ochutnávka sa zvrtla k rozhovoru.
„Koľko druhov a značiek čokolád poznáte?“
„Biela, čierna, mliečna, smotanová, s karamelom, jahodami…“
Júúúj začali menovať, ani som ich nepoznal. A teraz:
„Koľko druhov radosti poznáte?“
Nerozumeli otázke.
„Poznáte toľko druhov čokolády a neviete nič o radosti? Chalani. Čokoláda je pre vás dôležitejšia ako prežitok radosti?“
Ani jeden by nevymenil radostný deň za mesiac plný čokolády.
Ale „sme takí zavalení rôznosťou prostredia, farbami, tovarmi v obchodoch, výstrahami, normami a povinnosťami, že ani niet kedy popočúvať seba a vidieť rôznosť svojho prežívania. A keď sme náhodou sami v pokoji, zase chceme mnohorakú, ale o to plytšiu rôznosť prostredia. Je ako droga, ktorá nedokáže uspokojiť túžbu prežiť niečo hlboké, čo si sami budeme ceniť. Preto žijeme v kolobehu mnohých plytších zážitkov miesto hlbšieho a hodnotnejšieho prežitia radosti, smútku a rozvíjania svojich citov.“ Zhodli sa.

Facebookvybrali.sme.sk

.tomasjur