Máme za sebou voľby, rokovania o povolebnej spolupráci, vznik programových téz novej vládnej koalície, rozdelenie postov v štátnej správe a nakoniec aj vznik novej vlády. Nie všetko je v súlade s deklarovanou slušnosťou a novou politickou kultúrou.

Hneď na úvod treba povedať, že som úprimne rád odchodu HZDS mimo parlament a SMERu a SNS do opozície. Napriek tomu som sledoval zostavovanie novej vlády s rozpakmi a niekedy aj s rozčarovaním. Nová koalícia postavila povolebné rokovania na dvoch etapách. Prvou bolo zhotovenie programových téz, druhou dohoda o obsadení jednotlivých postov.

PROGRAMOVÉ TÉZY
Po zverejnení programových téz som zo všetkých strán počul vetu o tom, že každý musel ustúpiť. Ťažko tomu uveriť.
Víťazom rokovaní o programových tézach je jednoznačne SDKÚ. Síce aj lídri tejto strany opakujú floskulu “ustúpiť musel každý”, no človek, ktorý by verejnosti prezradil v čomže to SDKÚ ustúpila, sa ešte nenašiel. Iveta Radičová v debate s R. Ficom dokonca tvrdila, že všetky hlavné tézy volebného programu SDKÚ sa nachádzajú v programových tézach novej vládnej koalície. Ivan Mikloš na otázku Štefana Hríba v čom SDKÚ ustúpila zjavne nevedel spomenúť, nakoniec povedal niečo v tom zmysle, že sa im nepodarilo presadiť opätovné rozdelenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne…
Spokojný môže byť aj Most-Híd. SaS si dojem pokazila vlastne sama. Informovanému voličovi je jasné, že SaS je strana so silným ekonomickým programom, ktorého hlavnými bodmi je reforma odvodov, vyrovnaný rozpočet či väčšia transparentnosť. Boli to však sami predstavitelia SaS, ktorí deň po voľbách na otázku presadenia mediálne najviditeľnejších (ale ani zďaleka nie najdôležitejších) sľubov reagovali slovami: je po voľbách…

Absolútnym porazeným je KDH. Strana, ktorá pred 4 rokmi odišla z vlády SDKÚ kvôli nedodržaniu záväzku o prijatí zmluvy o výhrade vo svedomí dala najavo, že táto téma je pre ňu dôležitá. Najskôr sa však zdá, že išlo len o akúsi povinnú jazdu s vytiahnutím témy a stiahnutím chvosta. Figeľ tému vytiahol a jeho vlastná poslankyňa jej dôležitosť sabotovala. A to KDH malo pri zostavovaní vlády oveľa silnejšie postavenie, než aké by jej patrilo podľa volebného zisku. Nedokázalo ho však pretaviť do programových téz ani omylom. Na zmluvu o výhrade vo svedomí treba zabudnúť, nenašiel som ani zmienku o zrovnoprávnení cirkevného školstva. Ostala akurát téza o zrovnoprávnení poskytovateľov sociálnych služieb, čo však konštatoval aj Ústavný súd. A tak, čuduj sa svete, presadenou prioritou, ktorou sa predseda KDH pochválil je zásada “jeden mandát stačí”… KDH pripomína viac prívesok pravicových strán k dosiahnutiu parlamentnej väčšiny, než autonómnu stranu.

OBSADENIE POSTOV
Aj tu je úplným víťazom SDKÚ. Je až nepochopiteľné, koľko dokázala strana s najnižším volebných ziskom v jej histórii a malým odstupom od ďalšej v poradí, získať: okrem premiérky ide o ministerstvo zahraničia, financií, školstva a spravodlivosti. SDKÚ nemá slabé ministerstvo a taktiež ani žiadne “problémové”. Veľmi prekvapivá je nominácia Richarda Sulíka na čelo parlamentu. Počty síce sedia, ide o druhú najsilnejšiu koaličnú stranu, ale deklarovaná téza ani náhodou. Tá znela, že nová koalícia ide hľadať najvhodnejších ľudí na dané posty. Sulík ako šéf NR SR, Galko ako minister obrany, Krajcer ako minister kultúry, Figeľ ako minister dopravy… Ani ako pokus o vtip nemôže znieť téza o najvhodnejších kandidátoch.

Proces vzniku vlády bol komunikovaný na základe dvoch ťažiskových téz - o ústupkoch strán a o hľadaní najvhodnejších kandidátov. Obe sa už mesiac po voľbách ukazujú ako falošná hra. Nepáči sa mi to. Rovnako tak si myslím, že proti akejkoľvek politickej kultúre zvoliť Annu Belousovovú do čela akéhokoľvek výboru NR SR. Nieto ešte do čela výboru pre ľudské práva.

Facebookvybrali.sme.sk

.miroslav Lettrich