To, čo sa na domácej politickej scéne v súčasnosti deje, len potvrdzuje, že ešte stále sme neštandardnou krajinou. A taktiež to, že uplynulé štyri roky na Slovensku opozícia prakticky neexistovala. Len pár mesiacov pred voľbami nie potešujúce správy.Fakt, že na konci štvorročného mandátu vlády, ktorá takmer každý mesiac priniesla väčší či menší škandál, dosiahne jej predseda odstúpenie z kandidátky lídra najsilnejšej opozičnej strany a hlavného politického protivníka, je, myslím, unikátom. A poriadnym paradoxom.

Avšak len do okamihu, kým si človek nespomenie na odpovede spred niekoľkých rokov. Vyhýbavé, urazené a neúprimné. Nie je ťažké povedať, že Mikuláša Dzurindu dobehla vlastná minulosť a pragmatizmus. Aké však má dnešná situácia pozitíva?

Na prvý pohľad to nevyzerá dobre.
SDKÚ ešte nepozná lídra volebnej kandidátky a ani to, ako sa kauza financovania strany odrazí v preferenciách. Celý zostávajúci čas čoraz agresívnejšej kampane bude odrážať obvinenia. Nie ružová perspektíva. Mikuláš Dzurinda sa vyjadril, že odstupuje, aby kampaň mohla byť o programoch a nie osobách. Táto túžba môže ostať nesplnená, nezávisí totiž od vôle SDKÚ, ale od vôle jeho oponentov, najmä Smeru. Napriek tomu, môže jeho odstúpenie priniesť strane nových (alebo skôr staronových) voličov. Hoci si to Mikuláš Dzurinda nepripúšťal, dlhodobo bol nedôveryhodným pre značnú skupinu občanov. Tento efekt však strana môže dosiahnuť jedine za predpokladu, že presvedčí voličov, že začína nanovo. Personálne aj maniermi.
KDH vyzerá konsolidovane. Preferenčne nestratilo ani po odchode najvýraznejších tvárí posledných rokov a výmena predsedu pomohla. Až do takej miery, že môže pomýšľať na najlepší výsledok od roku 1992. Treba dodať, že KDH vyzerá nielen konsolidovane, ale aj značne prázdne. A to aj napriek tomu, že na podpredsednícke stoličky zasadli nové tváre: počul niekto o Žitňanskej, Marcinčinovi (a meno tretieho ani neevidujem) týždeň po tom, ako boli zvolení? Pochybnosti pridáva aj pohrávanie sa s myšlienkou vládnutia so Smerom.
SaS Richarda Sulíka sa prehliadnuť nedá, najmä na internete. Rovnako tak aj značný populizmus kométy slovenského politického neba. Referendum napríklad aj o tom, aký má byť strop pre nákup vládnych limuzín, populizmom nepochybne je. SaS nedávno na základe prieskumu pochovala možnosť volebnej koalície s Mostom Bélu Bugára. Jasný signál, že SaS si netrúfa využiť čas do volieb na to, aby svojich sympatizantov presvedčila, že koalícia s Mostom je príležitosťou, aby spoločne dosiahli viac, než sa triasť o to, či prekročia 5% hranicu na vstup do parlamentu. Škoda. Neviem síce, prečo je SaS pasovaná za úplne iný prípad ako jednorazovky typu SOP a ANO, ale je faktom, že na rozdiel od nich prináša ľudí neobzeraných a neskompromitovaných minulosťou. A má potenciál nielen prichýliť nespokojných voličov SDKÚ, ale azda aj doterajších nevoličov.
Béla Bugár je suverénne najobľúbenejší Maďar na Slovensku a jeho myšlienka Mostu slovensko-maďarského zmierenia má iste nemálo priaznivcov, práve toto môže byť jeho Achillovou pätou. SMK pod vedením dua Csáky-Duray potácajúca sa okolo piatich percent, sa odôvodnene cíti ohrozená. Všetko nasvedčuje tomu, že boj o maďarského voliča bude veľmi tvrdý. A s neistým koncom, pretože reálne sú všetky scenáre volebných výsledkov týchto dvoch strán.

Šanca na úspech v nastávajúcich voľbách existuje iba vtedy, keď hlasy voličov spomenutých strán neprepadnú. Otrasené SDKÚ, mdlé KDH, pragmatická SaS a neisté SMK s Mostom. Napriek tomu má súčasná situácia niekoľko pozitív:

Prvým je fakt, že sa o financovaní politických strán hovorí. Nielenže to posilní tlak na väčšiu transparentnosť a prísnejšie pravidlá, ale Ficova zbraň sa môže veľmi rýchlo ukázať ako bumerang. Hovoríme predsa o vláde, kde sa tendre vyhlasujú na nedostupnej nástenke, emisie predávajú pochybnej firme za smiešnu cenu, sociálne podniky slúžia straníckym zazobancom, trápne logá stoja milióny, elektronický výber mýta (suverénne najdrahšia ponuka) je spackaný a polícia sa začína podobať na Verejnú bezpečnosť. Áno, mnohé som ešte nespomenul…
Druhým pozitívom je poznanie, že nie populizmus a pragmatizmus v štýle “účel svätí prostriedky”, ale čistý štít, odvaha a pravda sú tie správne zbrane proti neslušnosti, hrubosti a klamstvu.

Facebookvybrali.sme.sk

.miroslav Lettrich