späť

Ústav, ústavná starostlivosť, ústavný súd…

.miroslav Lettrich | December 10, 2007 | prečítané 2389x | komentované 13 ľuďmi

Po niekoľkých rokoch od podania plénum Ústavného súdu vynieslo jedno z najdôležitejších rozhodnutí celej svojej histórie. Po prečítaní vydaného komuniké v kauze “ochrana ľudského života pred narodením” si myslím, že ide o rozhodnutie, ktoré je veľmi zlou správou pre všetkých obyvateľov Slovenska, bez ohľadu na to, aký je ich postoj k interrupciám.

Zhrňme si známe fakty:

Ústava SR hovorí: „Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“, čím jednoznačne (dokonca aj podľa vydaného komuniké k danému rozhodnutiu) zakotvuje imperatív ochrany ľudského života už pred narodením. Toto znenie sa v ústave nenachádza hocikde, ale v časti nazvanej “Základné ľudské práva a slobody“ Dokonca toto znenie sa nachádza v prvom odseku pätnásteho článku, ktorý zakotvuje azda to najzákladnejšie právo človeka – právo na život.

Skupina poslancov NRSR sa obrátila na Ústavný súd s otázkou, či je v súlade s týmto tvrdením ústavy zákonná prax vykonávania interrupcií do 12. týždňa tehotenstva bez akéhokoľvek dôvodu. Otázka znie: Je v súlade s ústavou proklamovaným imperatívom ochrany ľudského života už pred narodením prax nulovej ochrany nenarodeného ľudského života do 12. týždňa tehotenstva?
Podľa rozhodnutia pléna Ústavného súdu áno. Zvláštne rozhodnutie, a aj argumentácia pléna.
Na začiatku odôvodnenia uvedeného v komuniké sa uvádza, že ústavný súd „dospel k záveru, že nenarodený ľudský život je v ňom koncipovaný ako objektívna ústavná hodnota, ktorú je zákonodarca, ako aj iné orgány verejnej moci povinný chrániť“. Skvelé. Nerozumiem však, ako od tohto tvrdenia mohol zájsť až ku konštatovaniu ústavnosti vyššie spomenutej praxe.
Odôvodnenie ústavného súdu by som zhrnul do niekoľkých bodov.
Podľa sudcov ústavného súdu:

1) treba imperatív ochrany ľudského života vyjadrený v ústave „chápať v kontexte celého právneho poriadku Slovenskej republiky“
2) z analýzy právneho poriadku SR vyplýva, že ochranu nenarodeného ľudského života zabezpečuje predovšetkým prostredníctvom ochrany tehotnej ženy
3) z toho vyplýva, že „tvrdenie navrhovateľov, podľa ktorého nenarodený ľudský život počas prvých 12 týždňov existencie tehotenstva nepožíva žiadnu právnu ochranu, nie je opodstatnené.
4) sa zákonodarca snaží vysporiadať na jednej strane s ústavným imperatívom vyjadreným v čl. 15 odseku 1 ústavy a na strane druhej so základným právom tehotnej ženy na rozhodovanie o sebe samej
5) tehotná žena má právo bez nadbytočnej reštrikcie zo strany štátu požiadať o umelé prerušenie tehotenstva v priebehu určitej fázy tehotenstva, pričom v ďalších týždňoch už bude integrita plodu prísne chránená
6) celá procedúra, ktorá predchádza vykonaniu umelého prerušenia tehotenstva, inak celkom zjavne označuje prerušenie tehotenstva ako jav sociálne patologický, teda jav, ktorý, aj keď je za určitých podmienok povolený právom, je sociálne nežiadúci.

K týmto tvrdeniam ústavného súdu by som chcel pripojiť niekoľko poznámok:

Ad 1: Množstvo v súčasnosti platných zákonov pochádza ešte z obdobia pred prijatím ústavy, dokonca značná časť platných zákonov pochádza ešte z dôb komunistickej totality. Ústavní sudcovia nám práve povedali, že posudzujú nie súlad jednotlivých zákonov s textom ústavy, ale postupujú presne naopak: ústavu interpretujú tak, aby bola v súlade s kontextom celého právneho poriadku SR.
Ad 2: Podľa sudcov ústavného súdu teda celkom postačuje, keď sa nenarodený ľudský život chráni v istom štádiu nepriamo. Čo tam po akomsi imperatíve zakotvenom v ústave, keď v kontexte celého právneho poriadku je to OK…
Ad 3: V tejto súvislosti by som sa chcel sudcov ústavných sudcov opýtať, akým spôsobom je (aspoň nepriamo!!!) chránený nenarodený ľudský život v situácii, keď o interrupciu požiada žena bez akéhokoľvek dôvodu? Nijako.
Ad 4: Áno, žena má právo rozhodovať o sebe samej. Tu sa však jedná v prvom rade o rozhodovaní o bytí a nebytí nenarodeného ľudského života, ktorého ochrana je imperatívne zakotvená v ústave.
Ad 5: Ústavní sudcovia priamo priznávajú, že „v priebehu určitej fázy tehotenstva“ nenarodený ľudský život nepožíva žiadnu ochranu, hoci je ústavou prikázaná. A tento stav podľa ústavných sudcov vôbec nie je v rozpore s ústavou. Len pripomínam ústavným sudcom, že ústava nehovorí o ochrane nenarodeného ľudského života až „v priebehu určitej fázy tehotenstva“…
Ad 6: Ak je celá procedúra interrupcie sociálne patologická a nežiadúca, mali by ústavní sudcovia ako prví súhlasiť s návrhom Centra pre bioetickú reformu, aby štát organizoval a platil kampane na ochranu ľudského života pred narodením.

V úvode komuniké sa uvádza, že ústavný súd sa „nesnažil odpovedať na filozofickú, morálnu či etickú otázku, kedy začína ľudský život, ani na otázku správnosti či morálnosti umelého prerušenia tehotenstva, ale iba na otázku, aké sú ústavné mantinely, ktoré ústava vo vzťahu k právnej úprave umelého prerušenia tehotenstva kladie zákonodarcovi“. Veľmi správne. Nič iné nemalo byť predmetom rozhodnutia pléna ústavného súdu. Zdá sa však, že ústavní sudcovia sa riadili skôr svojím ideologickým presvedčením, než zdravým rozumom. A to je veľmi zlá správa pre všetkých. Pretože spôsob, akým bola v tomto prípade interpretovaná ústava, by mal vzbudzovať hrôzu.

Facebookvybrali.sme.sk

.miroslav Lettrich

Komentáre (13)

  1. .made in Ú.S. S.R.  od .duro | December 10, 2007

    ad 1. nie je co dodat, MADE IN Ú.S. S.R.
    ad 2. hrani ho nepriamo az na jednu jedinu vynimku a tou je matka. MAtka ma slobodnu voplbu ci ho ochrani alebo nie. V ustave je napisane, ze ho ma chranit, nie ze ho ma chranit vo vsetkych pripadoch s vynimkou matky.
    ad 3. presne na tuto vynimku “zabudli”.
    ad 6. k tomu len dodam, ze oni sa nemaju co vyjarovat k tomu, ci je to ja socilane neziadduci. Oni nie su socilogicky ustav, lekarska fakulta alebo filozoficky krzuok. Oni maju rozhodovat ci nieco je alebo nie je v sulade s ustavou.
    .
    “nesnažil odpovedať na filozofickú, morálnu či etickú otázku, kedy začína ľudský život, ani na otázku správnosti či morálnosti umelého prerušenia tehotenstva, ale iba na otázku, aké sú ústavné mantinely, ktoré ústava vo vzťahu k právnej úprave umelého prerušenia tehotenstva kladie zákonodarcovi” - k tomuto len tolko. K tomu len tolko, ze bud su klamari a nesnazili sa alebo sa snazili ale bohuzial ideologia bola pedsalen silnejsia. Cize zaver je taky, ze urobili presny opak toho o co sa snazili.

  2. .cesta nevedie cez US SR  od .ivana | December 10, 2007

    bez ohladu na rozhodnutie US SR…naozaj si myslite, ze zakaz interupcii by bola cesta? ja sama som zena a nikdy v zivote by som sa v situacii, kedy by som sa podobne mala rozhodovat ocitnut nechcela.a ak by sa to stalo, v ziadnom pripade by som nesla na potrat. ale. myslite si, ze prave ustava by mala riesit tieto veci? uz o zakonoch sa da polemizovat.ale najvyssi zakon statu? zakony maju byt normami stanovujucimi pravidla pre zivot v spolocnosti. ale toto je podla mna privelky zasah. nepovedie zakaz interupcii k ciernym potratom?k potratovej migracii??nemam ten pocit dolezitosti odsudzovat zeny, ktore absolvovali potrat ani im kazat ako maju zit. cesta vedie inde. vychovavat, vzdelavat a vstepovat uz od mala zmysel pre skutocne hodnoty, rodinu. interupcia ako forma antikoncepcie je dedicstvom komunizmu a je to tragedia. no prilis tvrdo stanovene pravidla este nikdy nic nevyriesili.

  3. .ivane  od .duro | December 10, 2007

    “naozaj si myslite, ze zakaz interupcii by bola cesta?” - zalezi cesta k comu. Cesta k tomu aby sa interupie nerobili nie je ziadna. Ziaden zakon nezabrani aby sa zlo konalo. Cesta k tomu aby sa ochranoval istym sposobom zivot ano. Aspon tym zakonom. Zakon odzrkadluje hodnoty spolocnosti. Ustava je najvyssim ramcovym zakonom a tam su definovane uplne zakladne hodnoty. Zivot je uplne zakladnou hodnotou preto je spravne, ze je v ustave.
    .
    vztah k potratu je cely zalozeny na tom, ako definujeme cloveka. jednu analyzu mozem poskytnut: http://tyzden.blogspot.com/2007/11/herodes-posvtn-spermie_27.html dalsia je tu http://www.impulzrevue.sk/article.php?177 v pripade, ze sa nejedna o cloveka potrat nie je ziadnym etickym problemom maximalne nejakym lekarskym (moze zanechat telesne stopy na tele zeny, moze viest k vedlajsim ucinoka podobne). v pripade ale, ze sa jedna o cloveka potom su akekolvek ine argumenty nepripustne. Ak sa od isteho okamihu jedna o cloveka potom je argument o ciernych potratoch a potratovej migracii to iste ako by sme hovorili o ciernych najomnych vrahoch a cestovnom ruchu kde su vrazdy fakultativnym programom ako pozicovna lehatiek. Iste uznas, ze takyto argument neobstoji v pripade povedzme 3 mesacneho dietata (pripadne ine argumenty - ekonomicke a podobne resp. potrat bez akehokolvek dovodu). Takze ak to je uz clovek tak ide o jeho zivot a tn ako najvyssia hodnota by mal byt zakotveny v najvyssom zakone. Osveta je OK, lenze keby sme mali robit len osvetu pri dolezitych veciach tak mozeme zrusit cele ministerstvo vnutra a spravodlivosti, sudy a prokuraturu a zaviest mnisterstvo osvety. Pripadne zrusit aj parlament a zakony a bude iba osveta. Ja viem to je dalsi extrem ale je otazka, co je to prilis tvrde pravidlo. Ak sa bavime o najvyssej hodnote, o ludskom zivote, tak tam ine ako prilis tvrde pravidla nie su mozne. Ale vsetko zavisi od toho ako si definujeme pojem clovek. Vsetko ostatne je potom logicky dosledok toho. Ja viem znie to mozno tvrdo ale o zivot cloveka. O co viac moze este ist?

  4. .dalo sa cakat  od .maros | December 10, 2007

    Ako sa dalo cakat po rozhodnuti ustavneho sudu sa vyrojila kopa instantnych expertov pripravenych podelit sa o svoje pravne-analyticke prvotiny. Z takej vagnej a nekonkretnej formulacie ako “hodny ochrany” len tazko urcit aky zaujem je vyssi, co je dostatocna ochrana a o aky casovy usek pred narodenim sa jedna. Zaujimave ako reaguje autor na argument kontextu pravneho poriadku SR. Kde sa mimochodom dost drsne pise ze nie je porusenim prav ak je niekto pozbaveny zivota v suvislosti s konanim ktore nie je podla zakona trestne. Zrovna par riadkov pod tou slavnou casto citovanou vetou. Nie nahodou by nezainteresovanemu prisla nasa ustava ako dokument narychlo napisany na kolene. Je to papier co vela znesie. Pomaly ku kazdemu pravu je spomenute nieco v style “vynimky urci zakon”.

  5. .marosovi :-)  od .duro | December 10, 2007

    vidim, ze sa uspesne pridavas ku kope instantnych expertov pripravenych podelit sa o svoje pravne-analyticke prvotiny. :-)
    .
    A drzim Ti palce aby si prave TY nebol vynimkou ked sa raz budes obhajovat povzme clankom 20 (v tom lepsom pripade). :-)
    .
    Najvyssi zakon hovori, ze Maros ma pravo na kilo zemiakov. Zakon upravi, ze Maros ma pravo na pol kila zemiakov. Budes namietat, ze zakon nie je v sulade s najvyssim zakonom a ustavny sudca Ti povie, ze podla zakona mas narok na pol kila zemiakov tak co sa stazujes.

  6. .doplnok  od .duro | December 10, 2007

    este som zabudol: odovodnenim bude, ze ved ked si tych pol kila zasadis, tak z nich to kilo na ktore mas narok mat budes, lebo zakon “vagne” definuje, ze ako presne k tomu kilu na ktore mas narok mas dojst. Takze dostanes pol kila podla zakona a ostatne si ries sam a stazuj sa na lamparni :-)

  7. .slabe analogie-Duro  od .maros | December 10, 2007

    V ustave sa zjavne myslelo aj na legalnost interupcii (a to zrejme uz v spominanom clanku). Len si ho staci precitat do konca a nerobit analyzi z jednej vety. Netvrdim ze to nie je vobec protirecive. Co by si cakal od sfusovaneho dokumentu? Je naivne si mysliet ze jeho tvorcovia to tam umiestnili s umyslom ilegalizovat interupcie. Skor to koherentne nedomysleli co sa snazila tlupa premotivovanych jedincov vyuzit. Skuste cez parlament. Na kompromis je miesto. Len pozor na aborterorizmus, lebo ten oba tabory iba radikalizuje.

  8. .bez nadpisu  od .duro | December 10, 2007

    myslis cl 15 ods 4? “Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.” - mne skorp pride, ze prave tento odsek tam dal nejaky premotivovany jedinec z uplne ineho tabora :-). Tento odsek by bolo treba vyhodit uplne lebo totalne neguje uplne vsetky ostatne prava, inymi slovami celu ustavu. Tento bod je jednoducho logickym nezmyslom a sa divim, ze sa na neho vobec odvolava ale budiz. Ci je miesto pri otazke zivota na nejaky kompromis je dost otazne a naprikald uz len v tejto otazke (ci je pri otazke zivota mozny kompromis) sa hlada kompromis dost tazko. :-) Viem, ze slovo kompromis je carovna formulka modernych ludi ale niektore veci musia byt nekompromisne, inac budes musiet robit kompromis aj so samotnou demokraciou, slobodou ci dokonca samotnou etikou a svedomim. Ale to je na dlhu analyzu. Zostan radsej nekompromisnym anarchokapitalistom ci ako to presne volas ako by si nemal byt vobec nicim :-)

  9. .este k tej radikalnosti  od .duro | December 10, 2007

    Spominas, ze by sme nemali byt radikalni? Nuz mne sa napriklad zda (z mojho pohladu samozrejme) potrat rovnako radikalnym postojom ako fasizmus ci antisemitizmus. Brutalna diskriminacia nie na zaklade rasy, ci farby ale na zaklade zivotneho stadia. Cize ak mam odmietat radikalne nazory tak odmietam interupcie a to dost radikalne :-) Snazis sa byt akoze nestranny ale logika nepusti. Tu sa pohybujeme na 2 vyznamovych urovniach a mozes byt nestranny na jednej ale na druhej uz nie.

  10. .ako strazny pes  od .maros | December 10, 2007

    Si tu ako strazny pes Duro. Brechanie v style anarchista a ultraliberal je uplne zbytocne. Najlepsie je hned niekoho oznacit nejakou nepopularnou nalepkou, nech sa lahsie spori. O kompromis sa kupodivu mudro snazil aj vas Lipsic. Len s tym prisiel asi prilis neskoro, ked uz bolo vela emocii. Mozno nabuduce :)

  11. .kompromisy to su krysy :-)  od .uto 11 Dec 2007 19:17 | December 10, 2007

    Ja nehovorim, ze sa netreba snazit o kompromis, len hovorim, ze kompromis je dost problematicky principilane. Mozes sa snazit ked je nieco problematicke logicky, z principu. Tu nejde o to co chcem, tu ide o to ci sa vobec principialne da kompromis urobit resp. ci je spravne aby sa robil. Ja ta niejako neoznacujem sa si sa oznacil za liberala, ci anarchokapitalistu ci ako. Problemu skatulkovania sa budem venovat v zvlastnom clanku. Keby Tebe niekto siahal na Tvoje zakladne slobody robil by si nejaky kompromis? Pokila viem, jednou z Tvojich zakladnych hodnot je sloboda. Robil by si kompromis keby prisiel nejaky radikal a prehlasil, ze 2 mesaice z kazdeho roka musis byt vo vezeni. Urobil by si kompromis a isiel by si do vezenia aspon na mesiac? Ak nie preco? Neuznavas kompropmis? Alebo kompromis s nacistom, pedofilom a podobne :-) Ked ide o hodnoty ineho tak nemas problem robit kompromisy ale co ked niekto siahne na Tvoje KLUCOVE hodnoty? Pre mna je ludsky zivot dost klucovou hodnotou. Alebo mam iny priklad. V Nemecku tu bol pruser s tym, ze sudkyna rozhodla nie podla nemeckeho prava ale podla sarie. Ak si za kompromisy tak by si mal do prava zahrnut aj sariu a pripustit aby moslimska zena mohla byt zmlatena. Ja za ziadne take kompromis nie som a nekompromisne som za to, ze zena nemoze byt zmlatena aj ked sa postavia vsetci na hlavu a budem ako pes bojovat za to aby zenu nemohol nikto len tak beztrestne mlatit. Cize kompromisy OK, v zivote ich musis robit ale nie v klucovych veciach. Ohnes si chrbtovu kost a znicis vlastne hodnoty. Nehovorim o tom ked zacnes robit kompromisy naprikald so sarlatanmi a znicis vedu. V echach existuje napriklad klub Sisyfos, ktory proti pavedeckym bludom bojuje nekompromisne. Keby zacal robit kompromisy moze to zabalit.

  12. .strazny pes  od .duro | December 10, 2007

    este nieco: ked nebudes k svojim klucovym hodnotam ako strazny pes tak sa Ti lahko moze stat, ze o nich casom prides. Mozes totiz narazit na nekompromisneho protivnika…

  13. .iny pohlad  od .lukas | December 10, 2007

    Novinarka Terezia Kolkova ponuka trochu iny, mierne provokujuci pohlad na vec: “Rozhodnutie Ústavného súdu o interrupciách je dobré”
    http://www.postoy.sk/node/1247

Pridaj komentár
captcha

Inzercia Newsletter RSS Predplatné Články z tlačených vydaní Kontakty

Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM