Úprimne? Mali by sme najskôr precitnúť z delíria. Pretože naše reakčné schopnosti ovenčené zmyslom správnych predtúch spojených s rýchlymi reflexami, ktoré by nás varovali pred nečakanými terorizujúcimi totalitami a diktátormi sú nulové. A že raz dostaneme opäť po prstoch nám akosi nedochádza. Vadí? Nie.
Denne hovoríme o slobode tlače, názorového presvedčenia, politike a slobodnom trhu, ale akosi zabúdame, že minulosť, kam sme poslali disent a jeho aktivistov, kam sme zahrabali samizdaty a Jáchymovské bane, kam sme nasmerovali ŠTB a pätolizačov komunistickej utópie je stále prítomná. A to, že raz za rok si pripomenieme ako nám tu bolo dobre, ako sme sa všetci svorne držali za ruky a drmolili socialistické hymny, ako sme celý červený v srdci, ale aj na tvári, skandovali a vykrikovali bludy, akosi nestačí.
Pomyslenie, že napredujúca ekonomická veľmoc je stále obtiahnutá súknom hlúposti a neslobody je dosť zarážajúce. Vravíme, že obete si treba pripomínať a uctievať si ich pamiatku, aby sa to zverstvo už nikdy viac nezopakovalo. A dobre vravíme. Ale vari sme zabudli na zmasakrovaných študentov na Námestí nebeského pokoja? Vari sme sa aj my stali tak úžasne, podľa príkladu premiéra, slepí a hluchí, že ignorujeme lži, ktoré nám pchajú médiá mocných vlád mocných štátov do uší?
Treba si však uvedomiť, že ľudia sú. Bez prifarbenia, milióny politických väzňov sedia vo väzeniach a sú mučení a drvení politickou mocou, ale čakajú a žijú pre určitú nádej. Chýba tu však akýsi čínsky Gorbačov. Niekto, kto by sa nebál spraviť škrt cez ten dlhý zoznam obetí a relatívneho blaha. Niekto, kto by, či už vedome alebo nevedome, zahájil začiatok konca a aj na úkor stratenia vysokého postavenia v ekonomike by postavil ľudí na námestia, pustil Kryla a nechal znieť hlas slobody. Romantická predstava sa počúva krásne, ale realita je iná.
Avšak to, že svet líže smotanu čínskych výrobkov, to že si všetci budeme držať prsty na očiach, aby sme mali oči šikmo komunistické, je trápne. Ale nevyhnutné. Jedna vec je systém neslobody, druhá - ekonomický svet , ktorý ovláda politiku, náboženstvo a mysle magnátov a bábkarov, v ktorom Čína dominuje.
Ostáva teda len jedno. Sadnúť si a začať uvažovať a hlavne upozorňovať svet na hrozbu s akou krajina večného komunizmu rastie a získava svetový vplyv. Pretože vziať si niečo z cudzej ruky relatívne zadarmo je ľahké. Ale verejne kritizovať to, že predávajúci je dieťa, pracujúce v hrozných podmienkach je už trochu ťažšie.
Pohodlnosť. Máme ťa radi. Neopusti nás prosím, lebo by sme museli draho platiť. S láskou, tvoje deti komunizmu.

Facebookvybrali.sme.sk

.matej Baránek