Milý Ivan,

najskôr by som ti chcel, ako pravý syn Slovenského národa, zablahoželať k opätovnému zvoleniu do funkcie. Budeš tu ďalších päť rokov. Možno navždy. Ako Lenin. Možno… Na jednej strane to musí byť pre teba obrovská česť, že ti dôveruje toľko ľudí. Keď som ťa videl prvýkrát o polnoci v centrále, myslel som si, že odmietneš. Vďakabohu, nestalo sa tak. Hneď, ako si otvoril ústa, som vedel, koľká bije. A nebol to len príchod dvanástej. Avšak na druhej strane ťa určite pichalo pri srdci, že si Slovensko zvolilo práve teba. Ja to chápem. Nie je ľahké žiť s minulosťou na krku. Nie je ľahké potláčať slobody. Pamätáš? Ako kedysi, keď namiesto Fica ešte vládol Mečiar. Koľko ste sa navystrájali. A bolo vám dobre. Nikto vás nechytil. Nikto ani nemohol, lebo všetku moc ste strhli na seba. Tak sa to robilo. A robili ste to dobre.

Dnes sa o tom môžeš presvedčiť. Veď žneš plody svojej práce.  Veď kto si spomenie na tú osudovú noc v NR SR? Kto si dnes spomenie na vaše šialené mladícke privatizácie a Gbely? Kto si spomenie na kauzu Gaulieder? Máš pravdu. Na Františka si spomenuli, ale kto ti čo môže vyčítať? Veď ty si prešibaná líška. Aj ten tvoj list. Nádherný ťah. Bol to klinec do rakvy toho chudáka a odpadlíka. Tak sa to robilo. A spravil si to dobre.

A potom, tá krásna volebná noc. Musím priznať, že máš hovorcu ako sa patrí. Marek Trubač je cieľavedomý a nadaný. Chce sa ti podobať. Len čo je pravda. Nechať reportéra .týždňa pred vchodom, len preto, že .týždeň, ako jeden z mála, sa nehanbí za svoje názory a vyjadrenia. Musím priznať, že vieš čo robíš. A hlavne koho si vyberáš. Alebo lepšie, kto si vyberá teba? 
Avšak hovorím ti, ako tvoj verný priateľ a obdivovateľ, pozor na neho. Môže byť až príliš cieľavedomý. Možno by si mal spraviť To… Ako vtedy… Veď vieš… Tak sa to robilo. A robilo sa to dobre.

Na záver ti chcem zaželať mnoho šťastných kilometrov a hlavne sociálneho cítenia. Budeš to potrebovať. Ver mi, u nás doma sa nájde vždy dosť odporu voči tebe. Ale to by som asi nemal. Môže sa totiž stať, že Marek Trubač mi zakáže o tebe písať. 
Počkáme si na tvoje kroky. Tak ako vtedy, keď si ich podnikal ako predseda parlamentu, neskôr ako prezident a dnes opäť ako prvý, druhýkrát zvolený prezident. A robil si to dobre. Aj keď vďaka tebe a tebe podobným trpelo celé Slovensko. Ale na to sa v tejto krajine rýchlo zabúda. Máš šťastie. A samozrejme rýchle nohy a ruky, ktoré vedia v správnej chvíli zhodiť starý kabát, ujsť od neho niekam ďaleko a nájsť nový, pohodlnejší. Vivat Gašparovič.  

Facebookvybrali.sme.sk

.matej Baránek