Prezident Ivan Gašparovič je sám o sebe, kus komického chlapa. Tak napríklad, vezmime si jeho výzor, za ktorý, samozrejme, nikto z nás a ani on, chudák, nemôže. Malé šibalské očká kukajú s poza niekoľkých dioptrií na sociálne zmýšľajúci a tvrdo pracujúci ľud. Fúziská ako deduško Večerníček sa natriasajú pri jeho dobrosrdečnom smiechu a jeho prejav je tiež výrazom úžasne citlivo zmýšľajúcej osoby. Nejeden by aj zaplakal, nad tou horou (vyrúbanou) dobročinnosti.

 Deduško Ivan, by asi najskôr zapadol do ročenky z polovice minulého storočia. Stačí, aby si obliekol biele tielko a červené trenírky a z nášho nenápadného prezidenta sa stane vyšportovaný muž, povedzme v stredných, teda najlepších rokoch. A to sa musí konštatovať s plnou vážnosťou a s rukou na srdci. Ale, že nás hanba nefacká! Mali by sme mať predsa úctu k starým ľuďom, ktorým to mnohokrát už, s prepáčením, prepína. Spomeňme si na našich starých rodičov. Aj im sa smejeme? Namiesto výsmechu by sme mu, teda, mali žehnať, že sa dožil takého úctyhodného veku. Mali by sme obdivovať jeho cieľavedomosť. Spomínať, kde sa ukázala naplno. Napríklad kauza Gaulieder. A preto niet divu, že deduško Ivan chce rozkazovať času a omladnúť. Zamiloval si dobré víno a rýchle autá, ktoré sa stali jeho vášňou. Preto každý večer so slzami v očiach pripíja na krásu koní a rýchlosť žien.

Ale je to aj muž, ktorý je skromný a netúži po sláve. Muž činov, o ktorom kolujú legendy a vyhlásenia hovorcu Mareka Trubača. Muž, pred ktorým dámy zhadzujú svoje šaty (najmä dôchodkyne) a pokladajú mu ich pod nohy, aby náhodou nestúpil do…

Je až tak skromný, že sám nechce bojovať za svoju česť v otázke tzv. Maďarskej karty. Nastavuje s pokorou aj druhé líce. Avšak, za neho sa bijú jeho verní rytieri okrúhleho stola. Napr. sir John Slota zo Žilinského kráľovstva. Ten bráni svojho pána mečom a hlavne slovom. Ale nakoniec, ako každý správny muž, si Ivan Gašparovič vie vychutnávať víťazstvo plnými dúškami.

A tak, sledovať ho vo vypätých chvíľach radosti je dojímavé. Možno preto ho bude voliť toľko ľudí. Veď nie sme bez chrbtovej kosti. Sme Slováci, ktorí majú dobrotu v srdci. A čo, tak mu doprajeme tých pár stotisíc hlasov. Nech sa poteší na staré kolená. Snáď nám to pán boh oplatí na deťoch.

Facebookvybrali.sme.sk

.matej Baránek