Som členom a momentálne možno aj predsedom zaujímavého bytového družstva. V roku 2006 odpredal Slovnaft bývalé ubytovne svojim zamestnancom, ktorí si za týmto účelom vytvorili družstvo s plánom zmeniť štatút ubytovacích jednotiek na byty. Družstvo si na kúpu bytov zobralo úver, po splatení ktorého sa mali byty odpredať do vlastníctva členom.

Totalita

Traja páni z predstavenstva družstva začali akciu manažovať dosť svojráznym spôsobom. Na členskej schôdzi sme sa raz za rok dozvedeli ako je naše vlastníctvo bytov na spadnutie a ako sa pracuje na rozpočítavaní nájmov podľa spotrieb energií a zároveň dôvody prečo sa ešte minulý rok nedalo. Na prirodzene sa stupňujúcu nespokojnosť ľudí s takýmto stavom, prejavovanú raz za pol roka na členských schôdzach malo predstavenstvo celkom jednoduchý recept. Proste sa zdvihlo a odišlo zo schôdze s naštvaným odkazom „ Tak si to robte sami!“. Po 15 minútovej pauze sa páni vrátili s výrazom naštvaných záchrancov s tým, že ich akýsi členovia prosili, aby ešte vydržali. Aj samotný Mečiar by sa tu mohol čo to priučiť. Pár krčiem v okolí, ktoré by sa mohli stať prípadnými ohniskami nepokoja strážilo prísne oko tajnej služby, ktorej šéfovala pani upratovačka s 30 tisícovým platom a pán údržbár za 40. Upratovanie a údržba boli s ohľadom na kvalitu samozrejme len krytím neúnavnej spravodajskej činnosti. Pokiaľ si niekto v krčme dovolil popustiť uzdu a začal neprimerane vtipkovať o podpredsedovi, neskôr predsedovi – napríklad, že je vyholený bulo, tak ho vyholený bulo z  aj so štekajúcim pobočníkom niekde pristavil a začal sa vyhrážať zlomenými končatinami a vybitými zubami. K celkovému imidžu a všeobecnej dôstojnosti hojne prispeli veľké autá a horúce objatia holohlavých Juhoslovanov.

Je úplne neuveriteľné, že týmto spôsobom od 2006 do 2010 dokázali traja ľudia efektívne udržiavať v strachu a znechutení 400 členov družstva, ktorí svoje sťažnosti potichu šepkali kamarátom v krčme, veriac, že to predsa nemôže byť až také zlé ako sa zdá. Asi dva roky som mal tiež na saláme. Medzitým stihli najakčnejší členovia predstavenstva nielen postaviť na vlastnú päsť pár bytíkov v spoločných priestoroch a odpredať holohlavým kamošom krčmu, ale aj rozšíriť portfólio založením ďalšieho družstva s takmer navlas rovnakým obchodným menom ako malo družstvo naše a rozpredať neexistujúce byty na ubytovni ktorú nevlastnilo. Keď sa začali domnelí majitelia bytov domáhať svojich práv na polícii, predtým objímajúci sa pokrvní bratia sa akosi nezhodli v zásadnej otázke: „Kde sú prachy?“ . Ich vzťahy akosi celkovo začali chladnúť .

To už som bol členom kontrolnej komisie polročne zoceľovaným pravidelnými vyhrážkami smrťou celej rodiny, vozením sa v kufri okolo Dunaja a kopaním si vlastného hrobu. Napríklad keď som odmietol dať do správy kontrolnej komisie pochvalu pre predstavenstvo, ktorú si pán predseda dovolil sám skomponovať. Zo začiatku mi to prišlo dosť strašidelné ale nakoniec som si zvykol. Vždy keď videli, že nevyšlo a som odhodlaný ohlásiť vec polícii, veľmi pekne sa ospravedlnili a dodali, že to je preto, že som ako malé decko a nič neviem a že sme všetci kamaráti a upečieme si prasa. Sľubovaného pikniku na utešene sa rozrastajúcej haciende pána predsedu som sa síce nedočkal, ale aj tak som bol rád, že sme kamaráti.

Disidenti

V kontrolnej komisii sa v predrevolučnom čase zišli okrem mňa ďalší piati odvážlivci so striedavými výkyvmi nadšenia na zmenu a následnej dezilúzie. Prvý rok som na schôdzi prečítal viac menej zbabelú a alibistickú správu o družstve s umne formulovanými problémovými vecami, ktorá ale predsa len kvázi serióznym štýlom poukazovala na to najhoršie. Členovia kontrolnej komisie , ktorých som oslovil s návrhom aby sme predstavenstvo na schôdzi zhodili a sami kandidovali mali príliš veľa práce. Najaktívnejším členom kontrolnej komisie bol starší seriózny bradatý pán, ktorý sa pozoruhodným zanietením zameral na kontrolu družstevnej pokladne. Na pár posedeniach pri víne som sa od neho dozvedel okrem klasiky, že dvojičky si Američania zbúrali sami aj kopec nových vecí o židovskom ovládaní sveta, mimozemšťanoch a jeho vlastných plánoch na zavlažovanie Sahary. Napriek tomu, že vedel o vyhrážkach sa do kontrolnej komisie prihlásil a spolupracoval. Pomyslel som si, že aj slušní ľudia môžu mať neuveriteľne popletené názory. Do predstavenstva vraj nechce ísť , lebo má ponúknutý job kameramana v TA3.

Pani právnička

Niekedy koncom roka 2009 prišiel starší bradatý pán s novinkou. Má vraj dobrú známu, ktorá prednáša právo, má konexie a odhodlanie pomôcť zmene v družstve a to úplne zadarmo. Je naštvaná čo sa to tu deje a z princípu rozhodnutá veci napraviť. Ukázalo sa síce, že starší pán si trošku vymýšľal, lebo známa vlastne nebola jeho ale známa iného suseda, ani právo neprednáša, robí len asistentku. Nadšenie však už zavládlo a veci nabrali raketový spád. Predstavenstvo musíme za každú cenu odvolať a nastoliť konečne normálnosť. Spomínaná právnička s ničím neváhala a ohromila nás svojou sebaistotou: „Okamžite zmeníme nájomné zmluvy, členovia majú zo zákona právo okamžite dostať listy vlastníctva, krčmu zrušíme, postavíme detské ihrisko a keď uzavrieme mandátnu zmluvu o právnom zastupovaní, všetci členovia družstva dostanú zdarma právnu pomoc. Do pol roka máme vymaľované, ľudia nám zatlieskajú a budú v šoku z toho, čo všetko je možné. „Akí sme to boli celý čas hlupáci, stačilo si len najať dobrého právnika a všetko sme mohli vyriešiť. Ej bisťu motyka!“ tĺkli sme si s nadšením päsťami do hlavy.

Prebehlík

Akoby toho nebolo dosť , práve v tom čase ale na inom mieste nás požiadal o stretnutie člen predstavenstva, ktorý sa rozhodol potopiť ostatných dvoch,  verejne sa ospravedlniť na schôdzi členom za štvorročné kradnutie a podporiť nás, pretože skôr než si sadne chce aspoň získať odpustenie ľudí. Ako som spomínal vzťahy medzi členmi predstavenstva ochladli. Jeho úprimná spoveď bola odvážna a sympatická. Božie mlyny začali túrovať.

Nežná revolúcia

Na členskú schôdzu vyhlásenú kontrolnou komisiou prišla prvýkrát v histórii družstva viac ako polovica členov. Členovia predstavenstva tentoraz neodišli s pokrikom robte si to sami, ale asi pol hodinu na striedačku kričali z plných pľúc, že schôdza je neplatná. Ľudia disciplinovane vypočuli huriavk a počkali kým sa bulovia vykričia. Prebehlík vystúpil pokorne tak ako sľúbil a získal si sympatie. Následne sme boli s celkom peknými odmenami zvolení. Keby sme neboli piati, ľudia by nás nazývali mušketiermi. Nadšenie a podpora prejavovaná aj po schôdzi boli úžasné, popularita a dôvera takmer absolútna.

Dezilúzia

Dezilúzia prichádzala postupne a bola dávkovaná po malých rôzne nápadných kvapkách v priebehu 4 mesiacov:

Ako bolo predoslané v predstavenstve sme skončili piati s odmenami 800 eur mesačne. Popri hlavnom zamestnaní celkom dobré. S nadšením a vďakou sme novej právničke priklepli 1200 nech maká, aby sme čo najrýchlejšie urobili, čo sme sľúbili. Hneď nás upozornila, že tu je roboty na 5 rokov. Aby som sa uistil, či som snáď zle nerozumel, namietol som, že dúfam, že si nikto nepredstavuje, že ľudia budú platiť 5 partizánov za revolučné zásluhy 5 rokov. „Pozri Tí ľudia sú ovce, vôbec nič nevedia a ja tu nemienim robiť zadarmo.“ , povedal múdro starší pán a pani Ľuba sa pridala: „Presne tak Maroš uvedom si, že toto je manažment, ty si potrebuješ urobiť manažérsky aj účtovnícky kurz. Je to stresujúca práca a aj ty chceš ísť s rodinou každý rok na dovolenku.“ Pôvodný plán, že správou poveríme správcovskú spoločnosť vybratú spolu s novou kontrolnou komisiou síce nikto nenamietol, ale vôkol sa už šíril jemný opar. „A prečo by ste to nemohli robiť sami? Treba si len veriť, Ty vidíš všetko katastroficky.“ Po jednom rokovaní právnička zadrela „Vy si založte firmu a budete predávať byty. Maroš nenadychuj sa, už vidím čo chceš povedať, ty si komunista.“

Kamarát, alebo skôr akýsi osobný poskok pani právničky, ktorý sa vďaka môjmu záchvatu vďačnosti ocitol v predstavenstve sa za dva dni po našom zvolení presťahoval z družstevnej dvojgarsónky do trojizbového bytu „aby zachránil neplatiča“. Na otázku kedy Poskok vyplatí dlh po spomínanom neplatičovi, s ktorým si byt vymenil, prekvapene odpovedal, že pani právnička mu potvrdila, že dlh uhradiť nemusí a že ten sa prenáša na byt s neplatičom. „No ale potom ho musíme predsa ako neplatiča vyhodiť.“ „No tak má smolu.“ Keď som mu po dvoch mesiacoch naťahovačiek povedal, že mu byt ako predseda nepodpíšem a má sa presťahovať naspäť, priniesol od pani právničky predžalobnú výzvu. Vraj porušujem zákon.

Medzitým pani právnička prišla v rámci „právneho auditu“ na to, že Prebehlík má voči družstvu nevyplatené pohľadávky a okamžite mu treba aj s ohľadom na jeho sociálnu situáciu vyplatiť 5000 Eur. Exekúcie, ktoré na prebehlíka prišli na družstvo sú vraj neplatné a retroaktívne. Keď som ju požiadal , aby odpovedala v tomto zmysle exekútorovi, ktorý mi pomaly každý deň kvôli odpovedi volal, pravidelne tvrdila , že už mu odpísala až nakoniec dospela k názoru, že odpisovať nemusí. To už ubehli nejaké tri mesiace a pani právnička na mňa ako predsedu predstavenstva akosi prestala mať čas, takže sa rozhodla, že so mnou bude komunikovať skrz ústne podanie cez svojho Poskoka a staršieho pána, lebo “ten sa vyzná v právnej oblasti”, zatiaľ čo ja sa „staviam na zadné“. Osobne som sa stretol s koncipientom exekútora, ktorý ma upozornil, že právnička v akýchsi sporoch zastupuje Prebehlíka. Srdcervúci záujem právničky o jeho sociálnu situáciu bol zrazu o pár luxov jasnejší.

Vyhadzov

Poskok a starší pán prišli jedného dňa od právničky nadšení, že máme dostatok právnych dôvodov vylúčiť bula z družstva, ale vylúčenie si vraj máme napísať sami, lebo právnička nemá čas. Veľká radosť, že spravodlivosť sa tak rýchlo naplní. Jedným z dôvodov malo byť spôsobená škoda nevyplatením platov prebehlíka, ktoré si pán predseda posielal na svoj účet. Bolo mi to divné lebo bývalý predseda aj keď je bulo až taký sprostý, aby si posielal cudzie prachy na vlastný účet, nebol. Prvé čo ma napadlo bola Prebehlíkova exekúcia – možno ju týmto spôsobom obchádzal. Podozrivé bolo aj to, že Poskoci nástoja na okamžitom vylúčení a právnička sa pod to nechce podpísať. (Začal som si dávať dve a dve dohromady.) Bulo nejako vysledoval, že sa mi právnička znepáčila, tak mi cez svoju spravodajkyňu navrhol stretnutie. Tam som sa okrem iného dozvedel, že si mám pozrieť odkiaľ bolo platené prebehlíkove nájomné. Samozrejme z Bulovho účtu. Bolo mi jasné, že vylúčiť Bula je  blbosť a že právny audit v podaní právničky je pekná fraška, takže som vylučovanie nezaradil do programu schôdze. Na stenách sa začali objavovať letáky s kvázi kompromitačnými úryvkami z môjho blogu a obvinenia, že som spojený s Bulom a zabezpečil som mu beztrestnosť. Starší pán začal namiesto konšpiračných teórií o židoch splietať konšpirácie o mne a mojom prepojení na bula, ktorými výdatne živil okolité krčmy.

Prevrat

Keď spomenuté a mnohé ďalšie tajomné veci okolo pani právničky a jej poskokov nasrali aj dvoch ďalších kolegov rozhodli sme sa vypovedať právničke mandát, osloviť právnika, ktorý býval neďaleko a urobiť palácový prevrat. Ihneď sme začali výberové konanie na správcovskú. Povedali sme poskokom, že už je jasné že sa nezhodneme, takže by mali spolu s nami odstúpiť a vytvoriť do schôdze dva tímy, nech si ľudia zvolia ten , ktorému viac dôverujú. Poskok sľúbil, že odstúpi, keď mu podpíšem výmenu bytu. Neplatič vraj dlh uhradí (to sa pred schôdzou aj zázračne stalo). Starší pán vraj znovu dostal ponuku robiť kameramana v TA3, takže v kľude odstúpi. Už proste nemá záujem. Prechádzalo to podozrivo hladko. Tak sme vyhlásili schôdzu, kde jedným z bodov programu bolo odstúpenie predstavenstva a zvolenie nového. Starší pán si svoje odstúpenie zázračne rozmyslel. Členská schôdza nám jasnou väčšinou schválila vybratú správcovskú aj keď starší pán s poskokom hlasovali proti. Na schôdzi sme traja prehlásili, že odstupujeme. Starší pán pod morálnym tlakom sľúbil, že odstúpi, ale až na nasledujúcej schôdzi, vraj aby umožnil slobodné voľby. Teraz odstúpiť nemôže lebo šípi neprávosti z mojej strany. Právnička kdesi vysnorila, že nový právnik má exekúcie a spolu s poskokmi dodali tomuto faktu vesmírny rozmer. Najsilnejším argumentom bolo moje vraj tajné stretnutie s bulom. Bolo to niečo ako triumfálna súdna scéna z Matlocka. Ľudia zostali ohúrení a znechutení, väčšina odišla. Nakoniec zaznela dohoda, že do najbližšej schôdze, kde bude v programe odvolanie a voľby nového predstavenstva zostáva predstavenstvo v pôvodnej zostave. Po schôdzi nám starší pán odkázal, že nech si robíme čo chceme, vraj mu mamu zrazilo auto a musí odcestovať. Tak sme ďalej pracovali a zvolali hneď spomínanú schôdzu, aby sa situácia vyriešila. Starší pán o dva dni vyhlásil schôdzu, kde v programe neboli voľby do predstavenstva, ale iba schválenie novej členky predstavenstva, ktorú si starší pán a poskok vybrali za kolegyňu. O dva týždne keď sa mala konať schôdza prišiel starší pán víťazoslávne s výpisom obchodného registra, kde už spolu s poskokom figurovali ako jediní členovia predstavenstva. Nasledujúci deň som si na registri vyžiadal zápisnicu zo schôdze na základe ktorej zápis prebehol. Nachádzalo sa v nej uznesenie zo schôdze o našom odstúpení, ktoré schôdza vôbec neprijala a uznesenie, podľa ktorého bola schválená úplne iná správcovská spoločnosť než tá ktorú sme schvaľovali. Na zápisnici figuroval len jeden podpis a to podpis staršieho pána. Je pozoruhodné, že nikomu na obchodnom registri nevadil chýbajúci  podpis od Poskoka. Podal som trestné oznámenie kvôli podozreniu z uvedenia nepravdivých údajov obchodnej evidencie. Dnes som si na internetovom výpise z registra všimol, že podivná zápisnica bola daná na register 16.6 a spolu s ňou aj jej oprava. Keď som si bol vyžiadať našu poslednú zápisnicu z registra 23.6. žiadna oprava tam vtedy nebola. Zdá sa , že právnička predsa len dokáže zázraky, keď sa jej chce.

Výsledkom revolúcie je nejasnosť členov družstva v tom kto je vlastne predstavenstvo a všeobecne sa šíriaci názor, že za bula bolo lepšie lebo bol aspoň svätý pokoj.

Facebookvybrali.sme.sk

.marián Šarközy