Uvidíme kto vyhrá voľby. Moju súkromnú súťaž o najviac chucpe bildboard už vyhrala strana Borisa Kollára - Únia pomlčka Strana pre Slovensko. Bildboardy sú takým malým Borisovým odškodnením za to, že sa mu zatiaľ nikto neunúval postaviť pomník. Ako nám Zeus starne, začína si uvedomovať pominuteľnosť článkov o jeho oplodňujúcich dažďoch v Novom Čase a tak sa podobne ako Patrik, rozhodol vydať na istejšiu cestu k nesmrteľnosti. Z plagátov únie na nás rádioaktívne žiaria aj iní, ale zatiaľčo spolukandidáti akoby sa cítili v božskej polohe nesvoji, Boris sa evidentne nachádza vo svojom elemente. Od muža milujúceho adrenalín, ktorý sa s ničím nepára, by som očakával trochu viac ako kandidátku do bezvýznamného parlamentu. Prečo si rovno spolu s Patrikom nezaplatiť vytesanie portrétu do Gerlachu?  Proste niečo v štýle Mount Rushmore. Na to by sme určite nezabudli. K dokonalosti stvárnenia samotnej idey, vyžarujúcej z  plagátov chýba len dodatok ,hoc aj niede v rohu malými písmenkami pre menej chápavých: Mám vás na saláme, vy úbohé nuly! Ale ak ma aj tak zvolíte, dostanete zadarmo štátny príspevok na pobyt v mojom hoteli. Hehe. Čaute debili!

Fico to určite vyhrá, lebo splnil to hlavné čo sľuboval, aj ked nie vedome. A tým hlavným je oficiálne posvätený systém banálnych úvah, bez ktorého sa každý aspoň trochu vzdelaný človek cíti ako ryba na suchu. Nevadia im vlastné plagiáty, lebo na ich dielach nie sú vlastné myšlienky tým podstatným. Ich umením je totiž vlastná improvizácia na vopred danú tému. (Spomínante na maturitu?) To je práve to umenie – povedať stokrát povedané novým spôsobom. Stredný manažment to dostáva vo forme stmeľovacích školení o outsourcingoch, farári v pastieskych listoch len vzdelaná národná stredná vrstva zostáva bez inštrukcií o čom a ako myslieť. Bez témy na ktorú vie dokonale zaimprovizovať. Keďže moderný národ netvorí nič iné, než práve všeobecne prijatý a vládou odsúhlasený systém banalít v rodnom jazyku, Fico fakticky obrodil národ. A to nie je málo. Zásluha samozrejme patrí aj usilovným mužom a ženám v pozadí – takpovediac filozofickej škole Pavla Pašku a moderátorovi Blahovi. Srdečná vďaka za tie večery. Kvôli vám som si ani nestihol vykachličkovať kúpeľňu, bolo to fakt zaujímavé, miestami až neuveriteľné. Keď Eduard mával rukami predstavoval som si ako sa vznesie do výšok Slovenského Rushmoru. Áno len tam medzi skalami a orlami sa cíti byť naozaj doma – ako my všetci. Keby ja bol orol vták… .

PS: Radičová je bohvie prečo na plagátoch vyfotená sekundu pred vypuknutím hurónskeho rehotu. Akoby si práve všimla rozopnutý niečí zips na nohaviciach. Utajené posolstvo, ktoré sa za tým skrýva sa mi tu už rozoberať nechce, ale som zvedavý či to zaberie.

Facebookvybrali.sme.sk

.marián Šarközy