Normal je naoko film o reálnej historickej postave, nemeckom masovom vrahovi z 30 rokov minulého storočia Petrovi Kurtenovi. V skutočnosti je to však hlbokomyseľná morálna výpoveď. Škandalózna téma a tomu zodpovedajúce scény majú len nalákať do kina zhovädilé obecenstvo bažiace po krvi a ozlomkrky unikajúce pred mravnými ponaučeniami a ozajstnou kultúrou. Zaujímavou postavou filmu je práve Kňažkov Kurten. Jeho repliky (doslovné citácie skutočného Kurtena) sú jediným zaujímavým čo sa vo filme povie. K tým sa však dostanete ľahšie, keď si zabrowsujete a netreba vám tým pádom kukať film.

Kňažko hrá Kurtena dobre, aj keď sa na neho vôbec nepodobá. Ten pripomínal skôr šedú nenápadnú úradnícku myš, než výrazného Milana Kňažka s typickým pološialeným výrazom, ktorý samozrejme viac zodpovedá zabehaným predstavám o vrahoch. Zatiaľčo Kňažko pred nami otvorene odhaľuje tú časť svojho naturelu, ktorá ho kedysi donútila podpísať prihlášku do HZDS, ostatné postavy dialógy akoby z donútenia recitujú.

Inak ako som v úvode naznačil sa rejža zase snažil o niečo strašne ale strašne hlboké. Myšlienkový diamant má divák vydolovať z prapodivných predstáv mladého Kurtenovho advokáta, ktorý pod vplyvom debát s „Dusseldorfským upírom“ spytuje vlastné vnútro a odhaľuje veci nevídané. Napríklad, že darčeky nenosí Ježiško, alebo že jeho mama s ocom sa nemajú radi. A všetci sú zlí, lebo veď to čo prostitútky ponúkajú nie je naozajstná láska, tak načo furt všetci lezú do bordelu? Nič sa nedá robiť, musí mame a tatovi napísať, že už im nenapíše a zhnusený odchádza z Nemecka, ktoré sa onedlho stáva hotovou liahňou Kurtenov.

Advokátovým predstavám a sebaspytovaniam, vďaka ktorým predvída nástup nacizmu dominuje akási šopa s rozvešanými plachtami z reklamy na prací prach. Rozvešané prádlo – plienky – detstvo – nevinnosť- návrat, chápete, hĺbka ako sviňa. Človeka až zamrazí, že? Metaforické precitnutie z detstva tvorí dobrú polovicu filmu. Aby toho nebolo málo advokát nám jasne naznačuje, že keby nemci Kurtena nepopravili ale uznali za blázna zachránili by sa pred nacizmom. Nepochopil som celkom prečo, ale o to asi ani nešlo. Išlo o to aby sa ľudia zamysleli nad sebou a tak ďalej. Proste aby sme sa mali dobre, veď : „Život lidskej je tak složitej, že život člověka je proti tomu úplnej hadr.“

Facebookvybrali.sme.sk

.marián Šarközy