malá poviedka
Svätá Klára
Klára sedí doma a nudí sa, kým nepríde najlepšia kamarátka. Prezerá si časopis, zrak padne na celostránkovú reklamnú fotografiu Eleanóry Saint. Eleanóra Saint leží na pohovke vedľa mačky. Nielenže má jasnozelené oči, ale celkovo sa na mačku podobá, navyše má prsty ohnuté, akoby zatínala drápiky do neviditeľnej koristi, resp. akoby útočila na čitateľov magazínu.
Aj Klára má zelené oči a mačku. Položí malý strieborný digitálny fotoaparát na nočný stolík, vytiahne rozospatú mačku z košíka v kuchyni a položí ju na posteľ. Nastavuje časospúšť na 30 sekúnd, ľahne si vedľa mačky a „zatína drápiky“ proti objektívu, lenže mačka si v 25 sekunde začne lízať riť.
Po niekoľkých pokusoch začne Klára rozmýšľať ako mačku udržať vo fotogenickej polohe. Po piatich minútach sa rozhodne mačkine labky prilepiť na tácku sekundovým lepidlom a tento fígeľ zakamuflovať sametovou prikrývkou a vankúšikom. Mačka sa všemožne vzpiera, ale aj tak sa Kláre podarí pritisnúť predné labky na pol minúty k tácke. Hlupaňa mačka potom bojuje s táckou metajúc sa na koberci ako šialená a vždy sa odlepí.
Totálne nepochopenie a sedláctvo zo strany mačky Kláru nakoniec rozhnevá natoľko, že do nej hodí vázičku z hrubého skla. Dopadne nešťastne mačičke na hlavu zrovna pritisnutú k dlážke. Ozve sa prasknutie a vresk hrôzy a bolesti. Mačka sa z posledných síl odplazí pod posteľ.
Kláru oblial pot a srdce zamrelo. Prišlo jej mačičky ľúto a z očí vyhŕkli slzy. Pozrela sa na seba do zrkadla a pripadala si krásna. Bledá trpiaca krása ju nadchla a snažila sa udržať rozľútostené duchovné rozpoloženie a zapamätať si napätie tvárového svalstva. Spomenula si na prvú kampaň Eleanóry Saint (parfém Innocence). Eleanóra mala vtedy čierny habit mníšky a tvár poznačenú akoby hlbokým utrpením.
Izbu práve zalieva krvavé svetlo slnečného západu. Klára sa prezlečie do čiernych šiat a pery si zvýrazní rúžom, do ľavého oka nasmeruje pramienok vlasov. Fotografia svätice útrpne vykúkajúcej odkiaľsi z tajomného polotieňa naozaj vyšla. Ešte si skúsi televízny spot s Adélou Banášovou (hviezdou). Adéla tam vtedy sedela pri stene, v miestosti bez nábytku vedľa komínkov z kníh. Asi sa zrovna sťahovala. Klára poznáša knihy z obývačky, odsununie skrinku a odhrnie koberec, aby bolo vidno len parkety. Prezlečie sa do športového, sadne na zem a začíta sa do jednej z kníh (s názvom Milostné polohy).
O pol hodiny zazvoní najlepšia kamarátka. Po chvíli nevyhnutného rozhovoru o príprave na skúšku Klára nenútene nadhodí: „ Bol u mňa bratranec …., ale toho nepoznáš. Robí fotografa v nejakej ágentúre, tak mi urobil túto fotku - úplný blázon, hovorím mu, že né, veď neni som ani namalovaná a on, že névadí. Ináč čo hovoríš, célkom dobrá né?
„Ty kokso fákt. A to normálne? Ten je fákt dobrý.“
„Ináč si predstav, normálne nám zdochla mačka.“
Komentáre (4)
Pridaj komentár
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM
.koxo od .iGS_handle_#74819 | Apríl 17, 2009
co tym hnusom chcel basnik povedat ? Ze ma depresiu a lezu na neho chorobne predstavy ?
.super od .martin | Apríl 17, 2009
vyborny portret
.rE: super od .msarkozy | Apríl 17, 2009
Dík.
.bez nadpisu od .pia 17 Apr 2009 22:19 | Apríl 17, 2009
Klara zjavne prejavuje isty stupen dusevneho zivota, kedze preukazatelne fantaziruje (pred zrkadlom a s casopisom). Na druhej strane, pocas nuteneho (mozno hraneho) hysterickeho zachvatu zabije macku a svojej kamaratke povie bez emocii, ze jej zdochla, co zase nesvedci o dusevnom zivote. A v podstate cely posledny odstavec je skor popis prazdneho cloveka - ale naco potom tie omacky na zaciatku?? Ale mozno len nerozumiem