Môj osobný príbeh je v zásade rovnako nudný ako životné príbehy mnohých vysokoškolsky vzdelaných nerómov, snáď len s tým rozdielom, že som vyrastal v rómskej osade, čím by som v podstate mohol vyvrátiť prvý mýtus o Rómoch a tým je, že z osady nikam cesta nevedie. Hoci podmienky v mnohých osadách sú naozaj obrovskou prekážkou pre vzdelávanie a ďalší kariérny rozvoj, veľmi nerád počujem, že sa nedá nič robiť. Takáto rezignovanosť je mi cudzia a práve to ma viedlo k občianskej angažovanosti a neskôr k politike.

A tu možno vyvrátiť druhý z obľúbených mýtov. Veľakrát som počul, že Rómovia, ak sa raz dostanú zo zlého prostredia, získajú vzdelanie a zlepšia svoje spoločenské postavenie, strácajú záujem o Rómov a rušia svoje kontakty. Myslím, že narastajúci počet Rómov, ktorých nájdeme v mimovládnych organizáciách, na školách a obecných zastupiteľstvách mýty vyvracia. Na kandidátke našej strany aj na kandidátkach ďalších strán nájdete viacerých Rómov a to ma veľmi teší.

V cieľoch Vášho hnutia sa v anamnéze rómskeho problému uvádza, že „za dnešný stav je rovnako zodpovedná komunita, ako aj štát. Nie je to však problém etnický, ale problém pasce chudoby koncentrovanej v segregovaných osadách a lokalitách a prenášanie ich statusu na ďalšiu novú generáciu.” Ako vzniklo to, čo sa na Slovensku nazýva „rómsky problém”, čo ho udržuje a aké riešenia ponúkate?

Ak by som sa mal vyhnúť zložitým historickým úvahám, označil by som cestu k súčasnému stavu, v ktorom sa rómske komunity nachádzajú, ako „sériu nevydarených experimentov s katastrofálnymi dôsledkami”. Už za čias Márie Terézie prišli prvé pokusy o sociálne inžinierstvo a tie sa v nadchádzajúcich rokoch vždy len zamieňali za nové. Rómovia sa sami za dedinami neusadili, niekto ich tam vysťahoval. Niekto im zakázal kočovať. Niekto ich zabíjal. Niekto ich sťahoval zo Slovenska na Moravu a do Čiech. Niekto ich nasťahoval na Luník IX. Niekto im vytvoril oddelené školy a triedy. Nič z toho si Rómovia sami nevymysleli, vždy išlo len o ďalšie experimenty.

Dnes sa musíme zamyslieť, či budeme skúšať ďalšie experimenty. V posledných rokoch sme ich počuli niekoľko - od Ficových internátnych škôl pre Rómov cez Slotov samostatných rómsky štát až po e-pay karty pani Nicholsonovej. Už by sme s tým mali prestať. A to je možno to najsprávnejšie, lebo ja si osobne myslím, že problémy Rómov nespočívajú až tak v tom, že by sme mali niečo robiť navyše, ale skôr v tom, že robíme isté zbytočné kroky. Napríklad otázke bývania nepotrebujeme stavať ďalšie sociálne bývanie a investovať do toho, aby Rómovia alebo iné skupiny žili naďalej v závislosti na sociálnom bývaní. Dnes podpisujú obce s nájomcami sociálnych bytov zmluvu na 30 rokov! Kde je snaha postaviť sa na vlastné nohy? My musíme hľadať riešenia, ktoré sú dlhodobé a nebudú vyžadovať nekonečné investície zo strany štátu.

Opatrenia, ktoré navrhujeme a budeme presadzovať, sú postavené práve na tomto princípe. Budeme sa snažiť minimalizovať vstupy štátu. Ak by som mal zostať u bývania, pokúsime sa nájsť bariéry v prístupe obyvateľov osád ku komerčnému bývaniu a keď tieto nájdeme, budeme investovať do ich odstránenia. Ak zistíme, že problém je v nezamestnanosti, čo je dosť možné, zameriame sa predovšetkým na posilnenie pracovného trhu. Ak zistíme, že jediným problémom sú nevysporiadané pozemky, pokúsime sa nájsť riešenie. Kandidáti niektorých strán v súčasnosti vo svojich kampaniach ukazujú ako budú búrať nevysporiadané stavby v osadách, no voliči by sa mali pýtať čo sa týmto dosiahne. Aktívna tvorba bezdomovectva určite nie je riešením.

Náš program obsahuje mnohé hrubé návrhy na opatrenia, ktorým by sme sa radi venovali. Nie sú však ešte vo finálnej podobe a vyžadujú si ďalšie plánovanie. Tak ako filozofia hnutia aj jeho program je založený na dohode o základných princípoch. Ak tie budú fungovať, detaily už necháme odborníkom z jednotlivých oblastí. Nateraz je tým najzákladnejším princípom efektívnosť vynaložených prostriedkov. Experimenty si už nemôžeme dovoliť.

S minimalizovaním vstupu štátu a s efektívnosťou vynaložených prostriedkov v podpore Rómom bude určite súhlasiť aj väčšina majoritného obyvateľstva. Čo Vás osobne motivovalo k tomu, že ste ako chlapec z rómskej osady zatúžili žiť inak, začali ste študovať a myslieť inak ako všetci blízky z osady? Nespočíva tajomstvo riešenia rómskej problematiky vo vnútornej motivácii Rómov, žiť inak a ak je to tak, ako inšpirovať touto motiváciou väčšinu Rómov žijúcich nielen v osadách?

Občas to už aj mne samotnému znie ako prázdne klišé, ale začlenenie Rómov do spoločnosti, do bežného vzdelávacieho systému, na pracovný trh, je prínosom pre všetkých. Keď už kašleme na ľudský rozmer, poďme to urobiť aspoň pre svoje peňaženky či preto, aby sme ušetrili čo najviac.

V mojej osobnej motivácii k akademickej kariére zohralo rolu množstvo náhod a moje odhodlanie, no pokiaľ ide o všeobecnú motiváciu Rómov zlepšiť svoje životné podmienky, či už žijú v osadách, alebo nie, základným princípom je predpokladaná šanca na úspech. Aj mne samotnému sa ťažko motivuje mladých Rómov k snaživosti, ku vzdelaní ak ich šance na uplatnenie nie sú dostačujúce. Mám doktorát, som vysokoškolský pedagóg, no pod mojimi vyjadreniami v médiách sa diskutuje o tom, že som „smradľavý cigán”. Nehovoriac o praktických dopadoch nálepky „rómstva”. Medzi Rómami je množstvo absolventov vysokých škôl, stredných škôl a odborných učilíšť, ktorí sú bez práce. Aj pre nerómov je často problematické nájsť uplatnenie bez praxe a nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že keď už si má zamestnávateľ vybrať medzi dvomi absolventmi bez praxe, tak asi bude vyberať toho nerómskeho.

Často počujem, že Rómom sa nechce pracovať. Ak by sme mali nedostatok pracovnej sily a museli dovážať cudzincov len preto, lebo Rómovia by prácu odmietali, tak to pochopím. No v dnešnom stave, keď je všeobecne nedostatok pracovných miest a navyše panuje na trhu práce silný odpor voči zamestnávaniu Rómov, nemôže byť na tvrdeniach o lenivosti Rómov veľa pravdy. Ako príklad môjho tvrdenia môžem uviesť napríklad bezproblémové uplatnenie sa Rómov z osád zo Spiša na anglickom pracovnom trhu.

Na Slovensku máme ľudí, ktorí motivujú Rómov k úplnej zmene životného štýlu. Napríklad Pastor Emil Adam (viac info tu), ktorý je sám Róm prišiel k Rómom na východe Slovenska s posolstvom Ježiša Krista. Mnohí Rómovia, ktorí vydali svoj život Kristovi, vydávajú svedectvo o tom, že kradli, vydierali, opíjali sa a konali zle. Dnes robia pokánie a od základu zmenili svoj život. (Príklad tu: zemiaky už nekradneme). Ako vnímate možnosť riešenia rómskeho problému skrze prijatia ponuky Evanjelia Rómami?

Práca Emila Adama, ale napríklad aj Saleziánov Dona Bosca pracujúcich na bardejovskej Poštárke, je skvelým príkladom, že zmena v živote ľudí na okraji spoločnosti vyžaduje viac, alebo dokonca menej, než len peniaze. Ak postavíme pre Rómov nové nájomné byty niekde na okraji mesta, nemôžeme hovoriť o snahách o začlenenie. V minulosti mali medzi Rómami veľký úspech svedkovia Jehovovi, lebo na rozdiel od ostatných cirkví a náboženských spoločností chodili medzi nich. Dnes začleňujú Rómov medzi seba aj iní a je to tak správne. Žiaľ stále existujú kostoly, v ktorých sa Rómovia cítia ako neželaní hostia.

Ľahko by bolo povedať, že Rómovia sa skrze vieru naučili žiť a prijať pravidlá. Ja si osobne skôr myslím, že mnohí sa prvý raz ocitli v spoločnosti, kde sa vyplatilo konať podľa pravidiel, ale to by som špekuloval. Z týchto náboženských iniciatív mám ale radosť. Hranica medzi občianskym aktivizmom a náboženským hnutím bola veľmi tenká aj v USA, kde práve kazateľ Martin Luther King prostredníctvom náboženstva viedol ľudí k lepšej budúcnosti a participácii.

Celé Slovensko pozná príbeh rodiny Dobrovodských z Malaciek, kde „nelegálne prisťahovaní susedia - Rómovia”, urobili svojim správaním a konaním tejto rodine zo života peklo. Vyhrážky, psychický teror, špina, smrad, hluk a dom Dobrovodských obhádzaný fekáliami svojich susedov sú jedným z príkladov, ktorý môže motivovať ďalších „Harmanov so slúchadlami”, aby vzali spravodlivosť do svojich rúk.  Osobne som ešte nepočul Róma, ktorý by sa verejne postavil na stranu tejto rodiny. Aký je Váš názor na príbeh Dobrovodských?

Áno, celé Slovensko má pocit, že ten príbeh pozná, no neviem, či ho pozná skutočne. Ja ho nepoznám a nerád by som trepal na základe reportáží z médií, ktoré hľadajú senzáciu. Vo všeobecnosti ale môžeme povedať, že tento problém dostáva úplne zbytočne etnický rozmer. Problémy v spolunažívaní môže mať aj Róm s Rómom, Slovák so Slovákom, alebo Maďar s Maďarom. Je to podobné ako keď Róm napadne neróma a extrémisti zorganizujú pochod proti kriminalite. Ja by som rád videl ľudí v uliciach, keď vodič zrazí dieťa, bez ohľadu na to akej národnosti vodič a dieťa boli. Nech demonštrujú za zníženie rýchlosti, za umiestnenie spomaľovačov, za lepšie osvetlenie ulice. Ale fakt, že takéto protesty sa organizujú vždy len keď niečo spácha Róm, jasne poukazuje na to, že ide len o snahu vytĺcť politické body z protirómskych nálad. Takzvanému rómskemu problému najviac škodí populizmus a politická vypočítavosť, ktorou niektorí  zneužívajú ľudí, aby ich získali na svoju stranu. Smutné na tomto populizme je to, že mnohokrát práve tí istí politici, ktorí pred každými voľbami hovoria stále to iste, nič v priebehu svojej politickej pôsobnosti s rómskou problematikou neurobili.

Martin Luther King, baptistický kazateľ, bojovník za ľudské práva a rasovú rovnosť mal sen o spoločnosti, kde si budú bieli a čierni ľudia vo všetkom rovní. Za svoj sen zaplatil životom. Jeho sen sa však naplnil. Aký sen snívate Vy o riešení rómskej problematiky na Slovensku?

Aj keď situáciu v dodržiavaní ľudských práv USA nemôžeme isto považovať za ideálnu, americké občianske hnutie v 60. rokoch ja vnímam ako svoj vzor. Dnes je bežné stretnúť príslušníkov menšín v mnohých krajinách na rôznych pozíciách až po prezidenta krajiny. To je v podstate aj môj sen. Chcem vidieť rómskych poslancov a poslankyne venovať sa napríklad témam životného prostredia, alebo informatizácie spoločnosti. Chcem stretávať Rómov na stavebných úradoch a kupovať auto v autosalóne, ktorý bude vlastniť Róm. Bolo by fajn, ak by Rómovia nemuseli stále riešiť len diskrimináciu Rómov. Mojim momentálnym snom je nateraz, aby rómske deti už nikdy nezažili vo svojom živote napríklad to, že ich vyhodia alebo neobslúžia v reštaurácii len preto, že sú Rómovia.

Prečo by Vás mali ľudia krúžkovať (č.8 - OĽaNO) v najbližších parlamentných voľbách? Čo by ste chceli do politiky priniesť a čo by ste chceli dosiahnuť?

Myslím, že veľkú časť mojej filozofie som už odhalil v predchádzajúcich odpovediach. Trávim veľa času aktívnou kampaňou založenou na priamej komunikácii. Tém, ktoré s voličmi rozoberám je nespočetne veľa, no to, čo ich všetky spája je snaha problémy riešiť, nie prehlbovať. Ak sa v súkromí dostanete do dlhov, snažíte sa ich postupne splácať. Nesplatíte ich na druhý deň, no chcete ich postupne znižovať. Toto by som chcel dostať do politiky a takzvanej rómskej problematiky.

Ak by sa mi v politike podarilo presadiť povinné vyhodnocovanie využívania verejných financií a nutnosť upravovať ďalšie kroky v tomto duchu, dosiahli by sme veľmi veľa. Každý krok musíme robiť s tým, aby sa pomyselné dlhy znižovali. Dnešné experimentovanie je obrovskou záťažou pre už beztak kritickú situáciu vo verejných financiách. Napríklad namiesto populistických riešení o znižovaní sociálnych dávok je dôležité sa zamerať na podporu zamestnávania  a podnikania, aby ľudia nemuseli dávky poberať vôbec.  Chcem do politiky vniesť zdravý rozum, ktorý vo vzťahu k riešeniu problémov Rómov chýba.

Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov

V deň konania summitu Európskej únie o fiškálnej zmluve a finančných a iných problémoch v Európskej únii 30. januára 2012 bola v Bratislave prezentovaná Iniciatíva za slobodnú a prosperujúcu Európu / Initiative for a Free and Prospering Europe. Predstavuje spoločný a odborne podložený hlas 13 think tankov a viac ako 30 signátarov, vrátane renomovaných profesorov, ktorý je zameraný na slobodnejšie a prosperujúcejšie spoločnosti a proti posilňovaniu politickej a ekonomickej centralizácie Európy.

Medzi zahraničnými signatármi iniciatívy sú napríklad britské think tanky (Adam Smith Institute, Cobden Centre a Institute of Economic Affairs), bruselský think tank New Direction - The Foundation for European Reform, francúzsky Institute for Economic Studies-Europe a a český Liberální Institut. Súčasťou signatárov ISPE sú tiež vo svete uznávaní profesori ekonómie, napríklad Pascal Salin z Francúzska, Jesús Huerta de Soto zo Španielska, Roland Vaubel z Nemecka a Kevin Dowd z Veľkej Británie.

Predstavujeme celý text úvodného vyhlásenia iniciatívy a zoznam signatárov, ktorí ju podporujú. Viac informácií a argumentov bude sústreďovaných na stránke www.ifpe.sk.

***

Iniciatíva za slobodnú a prosperujúcu Európu (ISPE) je neformálnym a nepolitickým zoskupením európskych think tankov a iných mimovládnych inštitúcií, osobností ekonomického a spoločenského života a občanov, ktorej cieľom je predovšetkým:

1. upozorniť verejnosť na reálne hrozby anegatívne dôsledky posilňovania politickej aekonomickej centralizácie v EÚ na slobodu, zodpovednosť, peniaze aprosperitu ľudí,

 2. vyzývať hlavných politických lídrov krajín EÚ, predstaviteľov Európskej komisie, Európskej centrálnej banky (ECB) a iných zodpovedných, aby ustúpili od snáh riešiť ekonomické problémy v Európe posilňovaním centralizácie, vrátane vytvorenia európskej fiškálnej únie aeurópskej hospodárskej vlády,

 3. navrhovať alternatívne riešenia európskej dlhovej krízy, ktoré sú zamerané na odstraňovanie jej príčin (nielen jej prejavov) asú postavené na zdrojoch slobody, zodpovednosti aprosperity (napríklad slobodný trh, vlastnícke práva, konkurencia, kryté peniaze, malé azodpovedne hospodáriace vlády),

 4. iniciovať diskusiu o alternatívnych riešeniach európskej dlhovej krízy a opolitických aekonomických podmienkach transformácie EÚ na spoločenstvo slobodných ľudí žijúcich vprosperujúcich krajinách.

Iniciatíva upozorňuje na devastačné dôsledky a riziká všetkých súčasných a plánovaných pokusov riešiť dlhovú krízu posilňovaním politickej a ekonomickej centralizácie Európy: Európsky finančný stabilizačný nástroj - EFSF (dočasný euroval), Európsky stabilizačný mechanizmus - ESM (trvalý euroval), nakupovanie vládnych dlhopisov ECB, snahy o zavedenie spoločných európskych dlhopisov, daní a iné centralizačné snahy. Spomedzi dôsledkov týchto a obdobných zásahov ide najmä o prehĺbenie dlhovej krízy bez riešenia jej príčin, znižovanie kúpnej sily eura (inflačné euro), zvyšovanie nákladov a finančnej záťaže ľudí, koncentráciu moci a nakoniec obmedzovanie slobody a prosperity občanov.

ISPE vyzýva zodpovedných k ukončeniu súčasných a neprijímaniu ďalších opatrení, posilňujúcich politickú a ekonomickú centralizáciu Európy. Namiesto toho navrhuje alternatívne riešenia dlhovej krízy. Odrazom k nim sú návrhy na financovanie vládnych dlhov z masívnej privatizácie a riadené bankroty dlhom najviac postihnutých krajín. Súčasťou alternatívnych riešení dlhovej krízy by mali byť najmä návrhy reforiem verejných financií (s cieľom udržiavania vyrovnaných alebo prebytkových rozpočtov bez zvyšovania daní) a menovej a bankovej reformy (s cieľom dosiahnutia slobodných a zdravých peňazí), na začiatku zavedením komoditného krytia meny.

Zástupcovia ISPE veria, že rozprúdia konštruktívnu diskusiu o riešeniach európskej dlhovej krízy. Zároveň sú presvedčení, že prispejú k jej dlhodobo účinnému vyriešeniu a k podmienkam pre slobodnejšie a prosperujúcejšie spoločnosti v Európe.

Iniciatívu podporujú think tanky a iné mimovládne organizácie:

- Adam Smith Institute, Veľká Británia

- Cobden Centre, Veľká Británia

- Globalization Institute, Poľsko

- Hayek Institute, Rakúsko

- Institute for Economic Studies (IES)-Europe, Francúzsko

- Institute for Market Economics,Bulharsko

- Institute of Economic Affairs, Veľká Británia

- Inštitút Leva XIII., Slovensko

- Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika, Slovensko

- Liberálni Institut, Česká republika

- Nadácia F. A. Hayeka, Slovensko

- New Direction - The Foundation for European Reform, Brusel, Belgicko

- Pastor bonus, Slovensko

Ekonomickí a iní profesori:

- Philipp Bagus, profesor ekonómie na Univerzite kráľa Juana Carlosa v Madride, Španielsko

- Philip Booth, profesor v oblasti poistenia a rizikového manažmentu, programový riaditeľ Institute of Economic Affairs, Veľká Británia

- Hardy Bouillon, profesor filozofie na Univerzite vTrier (Nemecko), zástupca riaditeľa New Direction - The Foundation for European Reform, Belgicko

- Kevin Dowd, profesor ekonómie afinančného rizikového manažmentu, Cobden Partners, Veľká Británia

- Pierre Garello, profesor ekonómie na Aix-Marseille University, riaditeľ IES-Europe, Francúzsko

- Pascal Salin, emeritný profesor ekonómie, Univerzita Paris-Dauphine, bývalý prezident Mont Pelerinskej spoločnosti, Francúzsko

- Jesús Huerta de Soto, profesor ekonómie na Univerzite kráľa Juana Carlosa v Madride, Španielsko

- Josef Šíma, profesor ekonómie, rektor CEVRO Institut, Česká republika

- Roland Vaubel, profesor ekonómie na Univerzite v Mannheime, Nemecko

- Erich Weede, emeritný profesor sociológie, Univerzita v Bonne, Nemecko

- Eamonn Butler, MA PhD., riaditeľ Adam Smith Institute, Veľká Británia

- Dr. Tim Evans, výkonný riaditeľ Cobden Centre, Veľká Británia

- Shane Frith, riaditeľ New Direction - The Foundation for European Reform, Belgicko

- Peter Gonda, PhD., riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika, Slovensko

- Dr. Barbara Kolm, riaditeľka Hayek Institut, Rakúsko

- Svetla Kostadinova, výkonná riaditeľka Institute for Market Economics, Bulharsko

- Mark Littlewood, generálny riaditeľ Institute of Economic Affairs, Veľká Británia

- Robert Mátéffy, riaditeľ Inštitútu Leva XIII., Slovensko

- Marek Nikolov, predseda Pastor bonus, Slovensko

- Dr. Ján Oravec, prezident Nadácie F.A. Hayeka, Slovensko

- Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka, Slovensko

- Jacek Spendel, riaditeľ Globalization Institute, Poľsko

Iní signatári ISPE:

- Steve Baker MP, Wycombe, Veľká Británia

- Jozef Filko, člen Spoločnosti Ladislava Hanusa, Slovensko

- Imrich Gazda, PhD., Katolická univerzita v Ružomberku, Slovensko

- Gregor Hochreiter, ekonóm, Rakúsko

- Gordon Kerr, Cobden Partners, Veľká Británia

- Richard Mátéffy, Inštitút Leva XIII., Slovensko

- Michal Novota, spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M.R Štefánika, Slovensko

- Marcel Podolinský, podpredseda Pastor bonus, Slovensko

- Dr. Rudolf Požgay, Slovensko

- Krassen Stanchev, PhD., hlavný ekonóm KC2, Bulharsko

- Dr. Marian L. Tupy, politický analytik, Washington, D.C.

Ján Pavol II. bol človek, ktorý miloval Boha a ľudí nadovšetko. Svojim životným príkladom a posolstvami o solidarite, slobode a láske prispel ako osobnosť najvýraznejšou mierou k pádu komunistického režimu vo Východnej Európe.  Bol svetlom, ktoré si Boh používal k zjaveniu Božích zámerov s ľudstvom. Bol priateľom Boha a jeho duchovné uši a oči počúvali a pozerali na tajomstvá ukryté v Božom srdci. Môžeme pokojne povedať, že Ján Pavol II. bol jedným z najväčších prorokov nášho storočia.

Ján Pavol II. skrze svoju blízkosť s Bohom a pod vplyvom Ducha Svätého vyslovil vo Vatikáne prorocké slová adresované nám Slovákom:

 „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia: dobre si to uvedomte! Svojimi tradíciami a svojou kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, živými silami svojich nových generácií je povolané ponúknuť predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej úcty k Panne Márii.”

Ján Pavol II.,  Vatikán 09.11.1996

„Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia: dobre si to uvedomte!”

Myslel Ján Pavol II. svoje slová naozaj vážne? My, zhrbení, v sebavedomí zlomení Slováci, ktorých vždy len utláčali a ktorí rozmýšľame väčšinou ako sluhovia mocných, môžu mať osobitné poslanie pri budovaní Európy tretieho tisícročia?

Príbehy Božieho ľudu v Starom a Novom zákone uvádzajú nejeden príklad, že Boh má záľubu v používaní slabých a krehkých, aby cez ľudskú slabosť zjavil svoju moc a slávu (2 Kor 12,9). Obyčajný pastier Dávid, odvážne čelí svojou vierou v Boha, obávanému bojovníkovi Goliášovi. Judit a Ester, obyčajné ženy, mali odvahu riskovať svoje životy, aby zachránili svoj národ pred nepriateľským vyhubením. Rybár Peter, ktorý 3 krát verejne zradil Krista je po pokání povolaný k službe tým istým Kristom, ktorého zaprel. „Miluješ ma? Pas moje ovce”. Ježiš sa ako prvej po svojom zmŕtvychvstaní zjavil slabej ex-prostitútke Márii Magdaléne, tej slabej a krehkej žene, ktorá mu bola blízko v hodine Jeho smrti. V Svätom Písme je mnoho iných príkladov, kedy Pán zjavoval skrze prorokov svoje zámery s malými ako aj veľkými národmi (napr. Izraela, Egypta, Perzie, Macedónska a iných národov).

Ján Pavol II. určite na základe histórie nášho národa ako aj na základe jeho duchovného vhľadu vedel, že nám Slovákom chýba najmä odvaha prekročiť svoj historický tieň. Na svojich apoštolských cestách po svete, ale najmä pri jeho návštevách Slovenska boli jeho najčastejšie slová:

„Nebojte sa!”

Žijeme v novo-apoštolskej dobe. Kresťania žijúci osobný vzťah s Kristom sú dnes na Slovensku a v Európe v menšine. Sekularizmus, relativizmus a bojovný ateizmus je na vzostupe. Ján Pavol II. a Benedikt XVI. preto vyzývajú kresťanov k „novej evanjelizácii” Európy a sveta.

Slovensko bolo a aj dnes ešte je bohaté na misionárov pôsobiacich v rôznych krajinách sveta. Angličania sú známi ako kolonizátori sveta, Portugalci ako moreplavci, Španieli ako dobyvatelia a my Slováci sme pozvaní stať sa misionármi/apoštolmi Európy.

Za tvorcov webového portlálu www.mojpribeh.sk môžem povedať, že sme výzvu Jána Pavla II. prijali za svoju. Príbehy mnohých vzácnych ľudí zo Slovenska, ktorí zažili osobnú skúsenosť s Ježišom Kristom a majú s Ním dôverný vzťah, prekladáme  do anglického jazyka (a plánujeme preklady aj do ďalších svetových jazykov). Týmto  ponúkame svedectvá a inšpiráciu k osobnej skúsenosti s Kristom anglicky hovoriacim ľuďom nielen v Európe.

Aj keď jedna lastovička jar ešte nerobí, chceli by sme sa stať povzbudením pre novú generáciu mladých ľudí na Slovensku, ktorí budú mať túžbu naplniť prorockú výzvu Jána Pavla II.

Jeho výzva sa týka každého z nás. Každý z nás by sa mal pýtať Pána: „Čo by som mal robiť?”

V prvom rade by mal každý žiť Evanjelium na tom mieste, kde je. Vtedy sme najdôveryhodnejšími svedkami. Každý sa môže modliť za šírenie Evanjelia a aj za tých, ktorí na poli ohlasovania Božieho kráľovstva v zahraničí pracujú. Podľa individuálnych možností je možné sa pridať a pomôcť v praktickej službe ohlasovania. Dôležité je aj finančne podporovať misionárov a evanjelizačné projekty. Bez týchto pilierov nie sú misionári schopní dlhodobo prinášať ovocie.

Pán sa asi 720 rokov pred n.l.  pýtal proroka Izaiáša (Iz 6,8) „Koho mám poslať, kto nám pôjde?” Odpovedzme na Božiu výzvu Jána Pavla II. slovami proroka Izaiáša: „Hľa, tu som, pošli mňa Pane.”

Neviem, či reportáže, na ktorých som pracoval nejako pomohli spravodlivosti na Slovensku. Skôr si myslím, že nie. Svedčí o tom stav v akom sa táto krajina nachádza. Korupcia ju rozožiera ako rakovina a ak sa nestane zázrak, tak náš demokratický systém bude vážne ohrozený. Na dve reportáže som však hrdý. Týkali sa tzv. kauzy Malinová. V nich sa mi podarilo /za výdatnej pomoci Milana Žitného a bývalého policajta Jozefa Šáteka/ poukázať na nezákonné postupy pri vyšetrovaní.

Kauza „Gorila” je najväčšou kauzou od vzniku Slovenskej republiky. Spis Gorila v plnej nahote odhaľuje šokujúcu pravdu o tom, že veľká väčšina „starých a skúsených” politikov sú len bábky v rukách oligarchov, ktorí „mafiánskym” spôsobom profitujú z daní obyčajných ľudí.  Ako hodnotíte ako novinár  túto kauzu a čo podľa Vás v spoločnosti prinesie?

Kauza “Gorila” poukazuje na to, čo som spomenul pred chvíľou. Korupcia rozkladá tento systém. Všetky zložky štátnej moci sa dlhé roky podieľali na rozkrádaní. Politici, polícia, prokuratúra, súdy, dlhé roky vedome ničili krehký organizmus s menom demokracia. Toto bratsvo zlodejov sa navzájom úspešne krylo a kryje naďalej. Ak by som bol optimista, tak poviem, že táto kauza spôsobí v spoločnosti katarziu, ktorá povedie k náprave. Keďže som však realista, myslím, že politické špičky túto kauzu prežijú, zahrajú ju do autu a exemplárne potrestajú “vinníkov” jej zverejnenia. Kauza “Gorila” je organizované spiknutie proti občanom. A tak by malo byť aj vyšetrované.

Máme po prečítaní spisu Gorila právo označiť politických lídrov  Róberta Fica, Mikuláša Dzurindu, Ivana Mikloša, Bélu Bugára za „mafia friendly”? Viete si s nimi v budúcnosti ako poslanec parlamentu predstaviť spoluprácu?

Neviem a s nimi spolupracovať ani nebudem. Oni totiž nie sú “mafia friendly”. Oni sú “MAFIA”!

Minulý rok padla slovenská vláda kvôli eurovalu (EFSF). Aký ja Váš názor na euroval a ako by ste hlasovali ako budúci poslanec vo veci trvalého eurovalu (ESM)?

Hlasoval by som proti. Sulík mal pravdu….a vláda nepadla podľa mňa kôli eurovalu. Pád vlády majú na svedomí účastníci Gorily. Stačí len pozorne analyzovať, čo sa dialo od voľby generálneho prokurátora do dnešných dní. Táto vláda musela padnúť, lebo si to vplyvní ľudia/aj z Radičovej vlády/ želali.

Na Slovensku sme svedkami rozkladu práva, poriadku a spravodlivosti. Zlo akoby dnes vyhrávalo nad dobrom a prestávame dúfať, že je možné žiť lepšie a inak. Čo je podľa Vás dnes najväčšou výzvou pre Slovensko a ako je možné tento marazmus v spoločnosti zmeniť?

Tak to keby som vedel….neprestať sa pokúšať zmeniť to. Veriť, že sa to dá. To je jediná zbraň, ktorú slušní ľudia majú v rukách.

Mnohých ste príjemne prekvapili, keď ste sa minulý rok stali signatárom iniciatívy „Novinári za život”. Prečo si myslíte,  že život človeka je hodný ochrany od počatia?

Odpoveď je jednoduchá. Moja matka chránila môj život od počatia. Inak by som tu nebol. Človekom sa stávame v okamihu spojenia spermie a vajíčka a nie v prvej minúte, 12. týždni, či v okamihu kedy nám odstrihnú pupočnú šnúru. Na druhej strane si viem predstaviť vykonanie interupcie v niektorých vynimočných prípadoch.

Čo by podľa Vás mali zástancovia života zmeniť a zlepšiť, aby boli úspešnejší v získavaní ľudí a verejnosti pre práva detí na život od počatia?

Neviem. Podľa mňa spoločnosť k takémuto stavu musí dospieť dlhým vývojom. Dôležité je však o tejto téme pokojne, bez hystérie, vytrvalo hovoriť.

Prečo by Vás mali ľudia krúžkovať (č.6 - OĽaNO) v najbližších parlamentných voľbách? Čo by ste chceli do politiky priniesť a čo by ste chceli dosiahnuť?

Chcete úprimnú odpoveď? Nuž preto, aby som sa tam dostal - prekrúžkoval! Do politiky by som chcel priniesť poctivosť. A čo by som chcel dosiahnuť? Chcete úprimnú odpoveď? Dlhý vek v dobrom zdraví..no a v tom parlamente?…aby tam bolo menej svíň.

Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov

Tajne som túžil po divadle už od puberty, ale zajakával som sa a s takým hendikepom to nejde veľmi dokopy. Myšlienky predbiehali schopnosť hovoridiel technicky zvládnuť vypovedané slovo. Na záhradníckej učňovke v Malinove, kde som si v nadstavbe urobil i maturitu sme mali dramatický krúžok a v spojení s bratislavským ochotníčením som nielenže dostal zajakávanie pod kontrolu, ale získal som i potrebnú dávku suverenity a odhodlania prihlásiť sa na VŠMU na herectvo, hoci som mohol študovať i záhradnú architektúru v Ledniciach. Na prijímačkách som uspel a na VŠMU som sa okrem herectva venoval veľmi intenzívne umeleckému prednesu poézie, lebo k obraznému, metaforickému vyjadrovaniu som mal odjakživa živý vzťah a zdalo sa mi, že sa dá cezeň najlepšie a pritom s istou dávkou vznešenosti vyjadriť svoj vzťah k životu, svetu, k hodnotám, k filozofii, k ideálom. V čase neslobody sa pre mňa stal prednes poézie výborným kultúrnym nástrojom na vyjadrenie negatívneho vzťahu  k ateistickému režimu cez verše odkrývajúce môj vzťah k viere a teda k Bohu. Školu som absolvoval štyrmi typovo odlišnými postavami, na základe ktorých som dostal ponuky do všetkých významných slovenských divadiel; už som mal nastúpiť do Martina, keď prišla akceptácia zo SND a tak som v tejto inštitúcii už 30 rokov, z toho dva roky ako riaditeľ činohry. Od roku 1990 na základe konkurzu pôsobím interne na VŠMU ako pedagóg Teórie javiskovej reči a umeleckého prednesu. Každá z týchto činností ma napĺňa, ale najviac predsa len prednes poézie. V minulom roku som sa však stal nielen interpretom básní iných autorov, ale pokúsil som sa všetko to, čo som mal vnútorne nažité, našetrené a potichu poskladané do veršov, na naliehanie manželky a blízkych priateľov i z radov básnikov vydať ako zbierku básní vo vydavateľstve Petrus pod názvom Tušené ostáva v tieni i s vlastnou interpretáciou básní, s hudbou mojej manželky a žičlivým hodnotením básnika, prozaika a maliara Roba Bielika. Čitatelia alebo poslucháči môžu cez tieto verše najlepšie spoznať môj hodnotový svet.

Máte v zbierke  básne, ktoré reflektujú i súčasnosť cez vašu hodnotovú optiku?

Nechce sa mi sedieť, keď som nestál,
nechce sa mi civieť do blba.
Pretŕčať sa v okázalých gestách,
miesto orla vyzvať holuba.

Nechce sa mi chváliť, čo sa nedá,
prijať, po čom prahne väčšina.
Obhájim si názor svojho deda,
aj keď trochu báť sa začínam.

Viac sa bojím zotrvávať v strachu,
zvykať si na mozog napätý.
Vypľujem tú zatuchnutú pachuť,
neprilepí sa mi na päty!

Nechce sa mi mlčať, keď chcem kričať,
hoci dnes sa každý ozýva.
Radšej lízať dlane ako psíča?
Asi by som nežil za živa.

————————————————–

Zabudol som, že som sa mal pýtať,
keď som hľadal správnu odpoveď.
Odpoveď vraj v otázke je skrytá,
takže vlastne odpovedí niet.

Nespomenul som si, že aj potom,
keď sa na to pozriem zozadu,
je to napokon vždy stále o tom -
pri hľadaní hľadať zásadu.

Skúsenosť je zrejme neprenosná,
vždy len balansuješ nad sebou.
Ak ťa jasná výzva zdurí zo sna,
nahradíš ju vďačne placebom.

Chýba vôľa siahnuť na dno seba!
Vyvrhnúť von špinu, pomyje!
Aby sa nám zjavil kúsok neba
a v ňom pravda. O Tom, ktorý je.

————————————————–

Bytie moje sladučké i kyslé,
všetkým, čím som, visím na vlásku.
A dnes už viac tuším, čo tým myslel,
keď nám Hamlet kládol otázku.

Ach, dávno viem, Bože, že som slabý.
Na špičky však ducha staviam rád.
Prečo ma hneď začne drzo vábiť
démon pýchy, verný kamarát?

Sofistikovane polichotí,
radí, kde vraj pýcha nemá síl.
Potom sa len rehlí odnaproti,
vidiac, že sa dobre usadil.

Vtedy, keď mi vďačne skromnosť velí,
obetou sa srdce rozhorí,
vyčkáva ma ovenčená v cieli
nenápadná pýcha pokory.

Čo považujete za svoje najväčšie úspechy, keď ste pôsobili ako riaditeľ Činohry SND?

Za dve sezóny som pripravil so svojimi kolegami 16 premiér. Osobne si vysoko cením inscenácie režiséra Romana Poláka Annu Kareninovú , Herodes a Herodias, ktoré sú i odborne a divácky vysoko hodnotené, ďalej vrchol môjho snaženia v 90 tej sezóne pripraviť prvú slovenskú premiéru  Goetheho Fausta s novým prekladom M. Richtera  v réžii M. Čičváka s niekoľkými nomináciami na Dosky, potom  pritiahnutie a dojednanie slovinského režiséra Diega de Breu, ktorého sme  s dramaturgami „namotali” na Shakespearovho Coriolana a toto možno kontroverzné, ale divadelne výnimočne postavené predstavenie získalo Dosky za réžiu i za inscenáciu. Cez sponzorské peniaze sme dali napísať 8 nových pôvodných hier podľa nami nastaveného kľúča tak, aby systematicky vznikali pôvodné tituly, z ktorých by malo úžitok nielen SND, ale i iné divadlá na Slovensku. Nové vedenie však tieto tituly nevyužilo a práve naopak, peniaze na to určené v prevažnej miere minulo na bežné prevádzkové náklady. V roku 2009 za mojej éry iba činohra zarobila skoro polovicu tržieb celého SND a zvýšila počet divákov o 20000, na vyše 140000 s tým, že naše hospodárenie a efektivita boli veľmi vysoko hodnotené.

Kto mal vo Vašom živote najväčší vplyv na budovanie Vášho charakteru a hodnôt?

Určite rodičia, ale zvlášť mama. Bola to veľmi jemná kultivovaná dáma s výborným vzdelaním, najmä však s veľkým mravným zázemím, s neotrasiteľnou vierou a schopnosťou obetovať sa. Nebála sa ako stredoškolská učiteľka chodiť s nami do kostola a vychovávať nás v tomto duchu. Mám troch bratov a ak je v nás niečo hodnotné, tak za to určite z prevažnej miery vďačíme práve mame. Neskôr som  sa snažil svoju vieru oprieť o štúdium kníh, v tom čase väčšinou pašovaných, veľkou oporou bol môj brat Lacko, ktorý pôsobil v podzemnej cirkvi a veľa sme sa o viere rozprávali. Hoci mal vyštudovanú kybernetiku, nenapĺňalo ho to, chcel byť užitočnejší. Po revolúcii odišiel ako laický misionár do Ruska a tri roky sme o ňom nepočuli. Po návrate vyštudoval teológiu, nie je síce kňazom, lebo sa oženil so skvelou dievčinou, majú štyri nádherné deti. Dnes je vysokoškolský profesor,  u Vlada Krčméryho položili základy misiológie a v Keni, Kambodži i v Sudáne  robia veľa dobra pre tamojších ľudí, no  začínajú sa sústreďovať i na systematickú prácu s Rómami priamo v osadách na východnom Slovensku. Poznám vzdelaných vzácnych kňazov, s ktorými sa zhováram a vôbec vyhľadávam ľudí, u ktorých tuším, že by ma mohli niekam hodnotovo posunúť a sám veľa uvažujem o filozofii, ktorú som si osvojil a ona si osvojila mňa a som čoraz viac presvedčený o jej správnosti a nezastupiteľnosti pre tento svet. A samozrejme s manželkou i dospelou dcérkou sa radi neustále vzájomne formujeme.

O politike sa hovorí, že je to špinavá vec. Prečo ste sa rozhodli ísť do politiky ako nezávislý kandidát pod hlavičkou Obyčajných ľudí a nezávislých osobností?

Zdá sa, že paradoxne chestertonovsky povedané dnes si najväčšiu odvahu vyžaduje nielen hlásanie, ale aj presadzovanie samozrejmých vecí. Ideály sa vytrácajú, sú na posmech, pôvodný obsah myšlienok a z nich prameniacich činov dávno stratili svoj pôvodný zmysel. Kríza politiky na Slovensku je po 22 rokoch slobody jasná, čitateľná a ide naprieč spektrom politických strán. Skorumpovanosť, klientelizmus, partokracia nadobúda obludné rozmery a tých, ktorí s tým chcú v stranách niečo robiť buď systém sám vyvrhne alebo sa aktéri postupne adaptujú. Neprejavuje sa to len u nás, ale ako vidíme v celej Európe. Je už nad slnko jasnejšie, že finančná kríza je v prvom rade kríza morálky. Strany nedokážu garantovať stabilitu, lebo ich spája  viac snaha o utilitárne záujmy ako snaha o verejné dobro. Nejako sme to všetci tušili, stále som však chcel veriť, že ak sa mne, neekonómovi podarilo na riaditeľskom poste prikrývať činohru len takou perinou akú mi zverili a z toho vytĺcť rozumným hospodárením aj čosi navyše pre celú organizáciu, tak o čo zodpovednejšie sa budú správať tí, ktorí majú na to to najvyššie vzdelanie a zverenú zodpovednosť za obrovské peniaze s imperatívom všeobecného dobra. Sancta simplicitas!  Vytriezvenie pomocou najväčšieho primáta bolo iba potvrdením tušeného. Myslel som si, že po nežnej a mečiarovsko - hudecovskom období sa už nebudem musieť verejne angažovať, iba si robiť prácu, ktorú mám rád. Keď ma však pred niekoľkými mesiacmi oslovili Vlado Palko a Fero Mikloško, bývalí politici, ktorí svoj aktívny život v politike chápali naozaj ako službu a boli pre to ochotní veľa obetovať, preukázali osobnú statočnosť a konzistentnosť v názoroch i skutkoch a svojím kresťanským zakotvením boli čitateľní pre okolie, najskôr som ich ponuku, poznajúc svoje mantinely vytrvalo odmietal. Nemal som chuť vstupovať do prostredia, kde sa dá sotva nájsť vnútorný pokoj a harmónia. V podobnom stave sa ocitol i ďalší človek, ktorého som si vážil za jeho odbornosť i statočné postoje a tým bol Martin Mojžiš. Veľa sme sa o tom zhovárali, povzbudzovali a prišli k záveru, že treba, aby aj nepolitici vyjadrili nespokojnosť so súčasným stavom a odpovedali kladne na výzvy ľudí, ktorých si cenia za ich postoje a integritu.

Na Slovensku rezonujú v spoločnosti témy ako korupcia, bezcharakternosť niektorých sudcov, politikov, lekárov. Ak použijeme obrazy, more vyplavuje chobotnice a gorily vyliezajú z hmly. Zlo akoby dnes vyhrávalo nad dobrom a prestávame dúfať, že je možné žiť lepšie a inak. Čo je podľa Vás dnes najväčšou výzvou pre Slovensko a ako je možné tento marazmus v spoločnosti zmeniť?

Ako som už vyššie spomenul dnes si vyžadujú skutočnú odvahu len samozrejmé pravdy. A opäť chestertonovsky povedané chudobní sa búria občas proti zlej vláde, bohatí však žijú v stave trvalej rebélie, lebo neuznávajú nijakú vládu a teda ani právo a spravodlivosť. Všetky základné zákony demokracie hovoria o tom, že všetci ľudia sú si rovní. A majú pravdu;  keby si ľudia neboli od stvorenia rovní, videli by sme len ako sú si vývojom nerovní. Jediné zdôvodnenie demokracie sa dá nájsť iba v božskom pôvode človeka. Ak toto vieme, musíme neustále hľadať dôvod na nerezignáciu pred zlom. Stále si uvedomovať zlaté pravidlo: čo nechceš, aby druhí robili tebe, nerob ani ty im. Ísť príkladom v osobnom i vo verejnom živote. A potom aj tvrdo nástojiť na vynutiteľnosti zákona s tvrdými exemplárnymi postihmi ako, použijem možno ostré prirovnanie, v časoch stanného práva. A na záver opäť trochu chestertonovského odľahčenia: ak by sme boli skutočnými demokratmi, nehovorili by sme aké zákony nariadime, ale pýtali by sme sa aké zákony sme všetci ochotní dodržiavať.

Za OĽaNO sa do parlamentu môže dostať 15 - 20 poslancov. Ktoré osobnosti OĽaNO by medzi prekrúžkovanými nemali chýbať a prečo?

Je to neuveriteľne silná kandidátka so silným intelektuálnym zázemím, s množstvom odborníkov, altruistov v praktickej pomoci, občianskych aktivistov, takže veľmi ťažko vyberať. Môžem sa sústrediť len na tých, ktorých osobne poznám alebo, ak aj nie osobne, tak cez ich prácu. Vidí sa mi, že principiálnosť, odbornosť, rozhľadenosť  a skúsenosti Vladimíra Palka a Františka Mikloška by tam určite nemali chýbať, rovnako názorovo vyhranený a v školskej oblasti nesmierne podkutý Martin Mojžiš, pre enviromentálnu oblasť prof. Mikuláš Huba. Keby som mal ďalej zostavovať oblasti dôležité pre zdravý vývoj spoločnosti, nemal by tam chýbať takisto prof. Košturiak, prof. Brunovský, či ing. Mičovský, pre statočnú investigatívu Jeňo Korda, so skúsenosťou pomoci ľuďom v Afrike prof. Horváthová, v diplomacii pani Babčanová, Peter Pollák - nádej na riešenie  rómskeho problému, páni Kuffa, Kňazovický, pani Šipošová, ďalší a ďalší, jednoducho nedá sa vymenovať všetkých, lebo je tam toľko skvelých individualít, ktorí by asi nikdy nekandidovali, keby nezlyhávali normálne demokratické politické modely. Zachytil som veľa kvalitných blogerov z našich radov, ktorí nastoľujú a istým spôsobom i riešia pálčivé otázky súčasnosti a posúvajú myslenie k vyšším hodnotám, nechcem zabúdať ani na ľudí z OKS. Jednoducho dala by sa zostaviť kvalitná úradnícka vláda. Položili ste veľmi ťažkú otázku, lebo ľudia, ktorých som nespomenul, by mohli rovnako kvalitne alternovať v tomto výbere a to je obrovská šanca oproti vyhraneným  a stranícky zviazaným zoskupeniam, lebo spočíva v ponuke kvalitných, nezávislých osobností.

Prečo by Vás mali ľudia krúžkovať (č.2 - OĽaNO) v najbližších parlamentných voľbách? Čo by ste chceli do politiky priniesť a čo by ste chceli dosiahnuť?

Nuž, samozrejmé hodnoty, ktoré som vyššie spomenul. Mojou prirodzenou parketou je kultúra, hoci čím viac v nej pôsobím, tým väčší mám dojem, že sa v nej čoraz menej orientujem, najmä v jej trendoch, ktoré poctivo skúmam a čoraz menej im rozumiem aj keď veľmi chcem. Nové trendy sa tvária odvážne, kopú mnoho razy do otvorených dverí, tvária sa rebelantsky až revolučne, hoci neriskujú takmer nič. Na jednej strane sa uzatvárajú do svojej ulity pohrdlivo dávajúc najavo, že im ostatní nestačia a nerozumejú ich  zdanlivej veľkosti, na strane druhej by radi mali tento svoj stav inštitucionalizovaný. Treba sa v prvom rade veľa pokorne rozprávať,  pokúšať sa porozumieť a tak nájsť spoločný modus vivendi. Čo by som chcel dosiahnuť? Prebudiť ľudí z letargie. Pocit márnosti a beznádeje je zradou proti človečenstvu. Včera v nedeľu v prvom čítaní z Knihy Samuelovej bola moja obľúbená pasáž o rozpoznaní povolania. Dosiahnuť kvalitu tohto starozákonného sudcu, ktorému podľa Písma ani jedno slovo nepadlo na zem, je asi nedosiahnuteľná méta. Stačí ak sa budeme správať podľa maximy  Imanuela Kanta jemne parafrázujúc: hovoriť a konať tak, aby prejav našej vôle mohol byť všeobecným zákonom.

Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov

Táto práca je pestrá a zaujímavá. Aj keď precestujem veľa kilometrov, stretávam mnoho zaujímavých ľudí a riešim rôzne problémy, čím sa aj ja neustále učím nové veci. To je zaujímavé. Písanie považujem za dôležitú súčasť každej duševnej práce, lebo núti človeka jasne formulovať svoje myšlienky a vždy ma potešia aj reakcie od čitateľov. Niektoré prednášky alebo publikácie v zahraničí sú pre autora aj určitou výzvou alebo métou, podobne ako u športovcov účasť na súťažiach.
Najdlhšie prednášam v Nemecku, bude to už 20 rokov a okrem tréningu jazyka je to aj dobrý kontakt s inou kultúrou a systémom vzdelávania. U nemeckých študentov sa stretávam s vyššou samostatnosťou, precíznosťou a disciplínou a je u nich minimálna snaha podvádzať alebo odpisovať pri testoch alebo projektoch. V posledných rokoch pracujem veľa s firmami, ktoré majú slovenských a českých majiteľov a v tejto práci vidím hlbší význam, ako iba zarábanie peňazí - potrebujeme domáce firmy, ktoré vedia expandovať do zahraničia a budú u nás dlhodobo pôsobiť.

Už nejaký čas zvyknem čítať Vaše články či už v trende, alebo na stránke Vašej spoločnosti a po prečítaní vždy poviem „výborné”. Manželka mi pod stromček darovala Vašu najnovšiu knihu - Úvahy o podnikaní. Po prečítaní tejto knihy všetkým vo svojom okolí hovorím, že ak by sme na Slovensku žili podľa princípov, ktoré uvádzate vo svojej knihe, boli by sme jedným z najprosperujúcejších štátov sveta. Skúsite nám v krátkosti povedať, akú ekonomicko-spoločenskú víziu vlastne ponúkate?

Označenie ekonomicko-spoločenská vízia sa mi zdá trochu nadnesené, ale pokúsim sa veľmi zjednodušenie odpovedať. Mnohé ekonomické riešenia, ktoré sledujem v médiách, mi pripomínajú primitívne technokraticko - účtovnícke hry s daňami a odvodmi. Hľadajú sa riešenia ako vybrať do štátu peniaze a rozdeľovať ich, ale nerieši sa podstata - vytváranie bohatstva. Mnohí politici a ekonómovia, ktorí bojujú proti kríze, nedokážu rozpoznať, že prebiehajúci proces je predovšetkým transformačný proces, ktorý zásadne zmení štruktúru priemyslu, služieb i mapu sveta. Takže namiesto boja s krízou by sme mali využiť transformačný proces vo svoj prospech. Riešenia, ktoré dotáciami lákajú zahraničných investorov sú podobné ako stavanie zbrojoviek s ruskými generálmi. Nezmyslom sú aj pokusy vytvárania pracovných miest a rastu štátnymi investíciami, pretože štát nemá dosť peňazí ani na svoj základný chod a dlhodobo je to neudržateľný stav. Čína dnes rastie hlavne vďaka štátnym investíciám do infraštruktúry a všetci si kladú otázku dokedy.
V ekonomike sme sa dostali do novej situácie - transformácie vždy znamenali presun pracovných síl z jedného odvetvia do druhého. Takto v minulosti prešli pracovné miesta z poľnohospodárstva do priemyslu, alebo po vojne z priemyslu do služieb. Dnes vo vyspelých štátoch zamestnáva poľnohospodárstvo iba niekoľko percent ľudí, podobné je to v priemysle a v posledných rokoch klesá aj zamestnanosť v službách. Je to dôsledok automatizácie, self - servisu a vylučovania zbytočných medzičlánkov z hodnototvorného reťazca. Záver - neexistuje sektor, ktorý by ľudí vytlačených z poľnohospodárstva, priemyslu a služieb zamestnal. Môže ich zamestnať iba štát (nezamestnaných môžeme považovať za zamestnancov štátu) - ale štáty nie sú schopné tieto náklady financovať. Vznikajú však zaujímavé procesy - kolokácie, lokálnych sietí výroby a služieb. Myslím si, že je dôležité, aby sme na Slovensku rozvíjali schopnosť človeka rozvíjať svoj talent, schopnosť samostatne rozmýšľať a podnikať. Už deti na školách by sa mali učiť logiku, analýzu a vyhodnocovanie informácii a základy podnikania. Myslím si, že v budúcnosti si budú ľudia vytvárať zamestnanie sami, lebo ani medzinárodné firmy, ani štát im ho nevytvoria. Ľudia budú potrebovať viac kreativity, inovácií a samostatnosti. Dnes sú technológie, že nie je potrebné stavať obrovské fabriky a prevážať tovar po celej Európe. Myslím si, že kolokácia je veľkou šancou pre Slovensko - produkovať domáce kvalitné potraviny a produkty, zapájať sa do medzinárodných výskumných a vývojových sietí a vytvárať u nás inovácie a prototypy nových riešení. Mnohé takéto procesy už prebiehajú a verím, že budú zosilňovať. Slovensko zatiaľ nemá svoju víziu ani stratégiu - sme príveskom nemeckej ekonomiky a iba sa modlíme, aby sa Nemecku darilo a nechali nám tu vyrábať niektoré svoje výrobky. Treba si však uvedomiť, že Nemecko je nastavené na export a okolo 70% nemeckého vývozu smeruje do EU. Problémy v EU sa teda bytostne dotýkajú tejto krajiny a pri poklese objednávok sa väčšinou redukujú dodávatelia zo zahraničia a zachraňujú sa domáce firmy. Myslím si, že potrebujeme na Slovensku rozvíjať produkty a služby, ktorým sa globálne nebude dať konkurovať. Číňan nedokáže na Slovensko voziť voňavé a čerstvé paradajky, ani dovážať na Slovensko špičkové dizajnérske riešenia šité na mieru pre lokálneho zákazníka. Toto je však téma na oveľa širšiu diskusiu. Musíme radikálne zmeniť školstvo, ktoré je v katastrofálnom stave a príčina určite nie je v nedostatku peňazí, ako to vykresľujú mnohí akademickí funkcionári.

Vaša ekonomicko-spoločenská vízia podľa môjho názoru ďaleko presahuje ekonomickú víziu Ivana Mikloša a Richarda Sulíka. Čo plánujete podniknúť preto, aby ste Vašu víziu spopularizovali na celom Slovensku?

Nemyslím si, že niečo treba popularizovať. Rečami, strategickými plánmi, víziami a článkami v novinách sa svet nezmení. Potrebujeme akciu, čin, nie slová. Takže jediné čo môžem robiť pre „popularizáciu” je to čo robím - každý deň sedím s majiteľom nejakej firmy a hľadáme spoločne nové príležitosti, inovujeme a pripravujeme pracovníkov firmy na nové časy. Nie je čas na zbytočné reči a spisovanie dokumentov, svet ide dopredu veľmi rýchlo a žiadne európske summity, biele alebo zelené knihy nič neriešia. Ale vedel by som si predstaviť aj systémové zmeny - sedeli sme nedávno s priateľmi v Bratislave a rozoberali sme koncept nového typu vzdelávania, prepojenia techniky a humanitných vied, rozvoj kreativity, inovácii a podnikania na Podnikateľskej univerzite, ktorú síce pomaly rozbiehame, ale urýchlenie tohto procesu by bolo užitočné.

Vrcholní politici pred voľbami opakujú mantru, že ich strany ponúkajú odborníkov. Odbornosť je veľmi dôležitá, avšak odbornosť bez ľudského charakteru prináša vulgárnych generálnych prokurátorov, šéfa najvyššieho súdu, ktorý má dôverné vzťahy s drogovými barónmi, príbeh právnika, ktorý sa stal premiérom a ktorého jemu podozrivo podobný hlas nezákonne prepiera 75 miliónov korún na financovanie politickej strany. Kto mal vo Vašom živote najväčší vplyv na budovanie Vášho charakteru a prečo?

Nebudem komentovať charakter iných ľudí ani môj. Som veriaci človek a v každom druhom človeku hľadám to dobré, ktoré do nás vložil Boh. Každý z nás má však aj svoju tienistú stránku a denne je konfrontovaný s rôznymi pokušeniami. Nepáčia sa mi korupčné kauzy, ale neviem, za akých okolností sa do toho ľudia zamotali. Poznal som komunistov a poznám aj mnohých súčasných politikov, a mnohí z nich si úprimne mysleli, že konajú dobro aj keď robili zlé veci. O svojich dobrých zámeroch boli určite presvedčení aj Napoleon, Hitler alebo Stalin. Myslím si, že každý z nás má možnosť vplývať hlavne na seba na svoje okolie a meniť ho - k lepšiemu alebo k horšiemu. U nás ľudia veľa nadávajú, ale málo robia. V politike sú ľudia, ktorí dostali od nás mandát. Ak ich chceme vymeniť, tak sa im treba postaviť na odpor a vymeniť ich. Typické slovenské riešenie - nadávanie v krčme nestačí.

Za OĽaNO sa do parlamentu môže odhadom dostať 15 až 20 poslancov. Ktoré z osobností OĽaNO by medzi prekrúžkovanými nemali v parlamente podľa Vás chýbať a prečo?

Keď ma oslovili Igor Matovič s Martinom Mojžišom, tak som nebol rozhodnutý prijať túto ponuku. Oboch menovaných však považujem za poctivých chlapov, ktorých budem krúžkovať. Keď som videl kandidátku, bol som prekvapený a povedal som si to, čo mi hovoria mnohí priatelia - škoda, že sa dajú krúžkovať iba štyria ľudia. Našiel som na kandidátke výborných ľudí, ktorí dokázali vo svojich profesiách vyniknúť a považujem za statočnosť, že našli odvahu postaviť sa pred verejnosť a nechať sa možno aj zosmiešňovať zo strany politických strán a rôznych politológov a analytikov. Môžu nás označovať za guľáš alebo šašov, ale my kandidujeme ako nezávislí ľudia. Ja považujem politické strany za obdobu organizovaných zločineckých skupín. Veď oni nezastupujú občanov, dokonca ani svoju ideológiu, ktorú zneužívajú v názve strany - zastupujú iba svoje strany a za nimi stojacich akcionárov. Rozumiem ich nervozite a vyjadreniam o neriadených strelách v parlamente. Oni sú dobre riadené automaty na stláčanie gombíkov a samostatne rozmýšľajúci ľudia, ktorí sa nenechajú korumpovať, im túto hru môžu pokaziť.

Na Slovensku rezonujú v spoločnosti témy ako korupcia, bezcharakternosť niektorých sudcov, politikov, lekárov, zlo akoby dnes vyhrávalo nad dobrom a prestávame dúfať, že je možné žiť lepšie a inak. Čo je podľa Vás dnes najväčšou výzvou pre Slovensko a ako je možné tento marazmus v spoločnosti zmeniť?

Ako katolík by som mohol povedať, že žiť podľa Desatora. Väčšina ľudí na svete však vie, čo je dobré a zlé, ale majú problém s dodržiavaním toho dobrého. Dodržiavanie dobrých vecí si vyžaduje viac úsilia a disciplíny, ako podľahnutie pokušeniam a zlozvykom. Chcem teda povedať, že nestačí apelovať na morálne správanie sa ľudí, ale treba vytvoriť systém. V podnikoch sa dnes presadzujú takzvané chybuvzdorné systémy, ktoré zabránia pracovníkovi na montážnej linke vyrobiť nepodarok. Dnes máme technické možnosti, ako zabrániť daňovým únikom, fiktívnym faktúram, predražovaniu liekov a zdravotníckych prístrojov a prelievaniu peňazí. Len nie je ochota ich nasadiť, pretože sponzori politikov to nedovolia. Vytvorili sme triedu nedotknuteľných nadľudí - politici by nemali mať žiadnu imunitu. Naopak - pri spáchaní trestného činu by mali mať vyššie sadzby. Mali by byť odpočúvaní automaticky a ich činnosť by mala byť monitorovaná na internete. Mali by to byť naši služobníci a nie vládcovia.

Žijeme v dobe, kedy sa na nás valí ekonomická kríza závratných rozmerov. Mocní tohto sveta budú na úkor obyčajných ľudí riešiť krízu podľa všetkého nakoniec infláciou, alebo strateným desaťročím v podobe postupného znižovania životnej úrovne a vysokej nezamestnanosti. Ako čeliť ekonomickým a možno aj spoločenským zmenám, ktoré sa k nám prasknutím dlhovej bubliny dovalia?

To, čo sa na nás valí, je výsledkom politiky mnohých desaťročí i politiky súčasnej. Namiesto bankrotov, ktoré majú očistný proces pre ekonomiku predlžujeme rôznymi politicko - ekonomickým nástrojmi chorý stav, ktorý je stále vážnejší. Čeliť zmenám sa nedá, tak ako sa nedá postaviť na breh mora proti cunami. Dá sa však zmenám prispôsobiť, ideálne by bolo využiť ich vo svoj prospech, ak vieme odhadnúť ich priebeh. Myslím si, že nás čaká obdobie, keď sa ľudia budú musieť o seba postarať sami - budú musieť podnikať, učiť sa veľa nových vecí a budú musieť tvrdo pracovať a nie iba špekulovať a žiť na dlh. Niektorí si môžu povedať, nuž čo, trochu schudobnieme. Medzi nami však žije veľa ľudí, ktorí už chudobní sú. Potrebujeme pripravovať systémy, ktoré zaistia dôstojnú existenciu obrovského množstva ľudí, ktorí nebudú mať šancu nájsť si prácu, ľudí, ktorí sú starí a chorí. My, bohatší, by sme mali obetovať pre našich blížnych nielen peniaze na charitu, ale možno aj náš čas. Bude menej práce a každý z nás by mohol svoj talent využiť aj na pomoc chudobným. Nemyslím zbieranie a rozdeľovanie peňazí, ale projekty, ktoré umožnia aj ľuďom, ktorí nemajú vzdelanie, schopnosti programovať počítače, alebo sú chorí, žiť pekný a dôstojný život. Doba, ktorá nás čaká bude možno očistná. Keď rodičom ochorie dieťa, je to ťažké, ale mnohí spomínajú na dar lásky a súdržnosti, ktorý im toto trápenie so sebou prinieslo. Nech Boh dá, aby ekonomické útrapy, ktoré nám pravdepodobne prinesú ďalšie roky, prebudili v nás solidaritu k trpiacim ľuďom, vzájomnú lásku a úctu, ktoré nám tak chýbajú. Ak nám kríza otvorí oči a naučí nás „pritúliť pocestného, priodieť ho, dať mu jesť a piť”, tak vďaka za ňu.

Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov

Prof. Ján Košturiak kandiduje do parlametných volieb za OĽaNO pod číslom 18.

Mal a má: Boh. Ale uvedomovať som si to začal až na strednej škole.
Pochopiteľne, boli tu aj blízki ľudia, ktorí Bohu dovolili, aby cez nich prúdila jeho láska a pravda. Najprv rodičia a starí rodičia, najmä starý otec, deduško, ako sme ho volali. Ako jediného vnuka a najstaršie vnúča ma veľmi miloval a strávili sme spolu množstvo nádherného času. V mojom chlapčenskom veku to bola pre mňa tá najlepšia škola mužskosti. Deduško mal zároveň hlbokú osobnú vieru, ktorá sa len tak nevidí, najmä nie u mužov. Zomrel niekoľko dní po narodení nášho prvého syna, jeho prvého pravnúčaťa. Dodnes si opakujeme jeho veselé a zároveň veľmi hlboké vyjadrenia životných postojov.
S vďačnosťou si spomínam tiež na konkrétnych vedúcich kresťanských mládežníckych spoločenstiev, z ktorých mnohí riskovali kvôli tomu aj zatknutie a väzenie (osemdesiate roky). Spätne si uvedomujem ich obrovskú trpezlivosť a vytrvalosť, s ktorou sa mi venovali a zachovali mi priazeň a dôveru, napriek tomu, že som bol riadny „exot”. Tiež to boli viacerí kňazi, ktorí ma viedli a s ktorými som neskôr spolupracoval. Od vysokej školy sú to najmä bratia a sestry zo spoločenstva, s ktorými zdieľame svoje životy už viac ako 15 rokov. A mnohí ďalší priatelia, ktorí sú pre mňa darom od Pána a odpoveďou na moje volanie k nemu.
Rodičia položili základy môjho charakteru a rebríčka hodnôt. Ale kľúč k môjmu srdcu zveril Boh Martuške, mojej manželke. S tým súvisí aj moje otcovstvo. Samko, Emka, Marek a Katka sú pre môj charakter a zrelosť úžasnou výzvou. Bez nich by som nebol tým , kým som.

Roky vedieš katolícke laické spoločenstvo Nový Jeruzalem. Na Slovensku si medzi laickými vedúcimi spoločenstiev známy. Aký bol Tvoj život predtým, než si stretol Krista a po Tvojom osobnom stretnutí s Ním?

Prirovnal by som to k životu bábätka pred narodením a po narodení. Nebolo to zlé, ale v porovnaní so vzrušujúcim životom, ktorý mi ponúkol Ježiš Kristus, to bolo prázdne. Chodil som do kostola, ale nepoznal som Boha. Snažil som sa nesklamať rodičov a Boha, žiť morálne, ale o až neuveriteľne úžasnom Božom pláne pre môj život som ani netušil. Ani som nevedel, že je to možné, že by som ho mal hľadať.
Keď som bol v 17 rokoch konfrontovaný s radostnou zvesťou o Ježišovi, uveril som tomu, lebo … lebo som cítil v srdci, že je to pravda a dávalo mi to zmysel. Skúsil som a presvedčil sa. Je to viac ako 20 rokov. Jediné, čo ľutujem, že mi často trvalo veľmi dlho, kým som naplno vstúpil do mnohých vecí, ktoré mi Boh ukazoval už od môjho obrátenia. Ľutujem len svoje váhanie a malú vieru. Uveriť srdcom v Ježiša je to najlepšie, čo som v živote urobil. Narodil som sa a môžem žiť! Lepšie sa to asi nedá opísať.
Ak vás to zaujíma podrobnejšie, môžete si o tom prečítať tu.

Pre mňa si veľmi príjemným a vtipným spoločníkom. Osobne si vtipy nepamätám a neviem ich ani rozprávať. Keď na stretnutiach laických vedúcich spoločenstiev rozprávaš jeden vtip za druhým, ideme sa všetci popučiť od smiechu. Podelíš sa o nejaký?

Táto vec dobre vystihuje Božie dary v mojom živote. Vtip som nevymyslel , len som si ho niekde prečítal alebo počul. Ale mám od Boha dobrú pamäť, mám rád humor a viem rozprávať. Navyše mi tie vtipy akoby samé vyskakujú v súvislosti s témou alebo situáciou. I like it.
Najlepšie je to, samozrejme, naživo. No ale nič, tak aspoň takto, písomne:
Programátor príde ráno do práce a vidí kolegov sedieť s hlavami v dlaniach ako kôpky nešťastia.
Pýta sa ich: „Čo sa stalo?”
„Ále, včera sme sa ožrali.”
„No, veď to nie je nič výnimočné!”
„No veď hej. Ale menili sme heslá!”

alebo (vyber si):

Dvaja zamestnanci kráčajú ráno zo zástavky do práce. Mladší má dve tašky s notebookmi, v tretej má externý hardisk, tri pamäťové karty, dva mobily a kopu príručiek. Starší ma v ruke jednu igelitku a v nej jablko a jogurt. Mladší hovorí: „No, vidím pán kolega, že vy to máte už všetko v hlave, čo?”
„Nie, pán kolega. Ja to mám na háku.”

Ohlasovanie Evanjelia, ktorému sa venuješ nie je platená práca. Z čoho žiješ ty a tvoja rodina?

Použijem odpoveď, ktorou „dráždim” kolegov v práci: „Peniaze nie sú problém. Peniaze nám nikdy nechýbali.” A pridám najnovšiu „hlášku”, ktorou šokujem študentov, keď vyučujem o vzťahu kresťana k veciam: „Kto hľadá Boha, väčšinou nemá problém s peniazmi. Kto hľadá peniaze, väčšinou má problém s Bohom.” Raz sa ma opýtal jeden známy, inak veľmi zodpovedný, pracovitý a poriadkumilovný chlap, vediac, že som zamestnaný ako učiteľ a manželka je skoro stále na materskej: „A z čoho vy vlastne žijete?” Ja som sa rozhodol ho trochu ponaťahovať a tak som vážne odvetil: „Ále, dal som sa na podnikanie.” - „Áno? A s čím podnikáš?” - „Ale Matúš šesť tridsaťtri.” - „A to je čo, prosím ťa?” - „No, to je citát z evanjelia. Mt 6,33: Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.” Pozrel na mňa s úžasom a už viac nič nehovoril.
Od skončenia VŠ som zamestnaný ako učiteľ náboženstva, donedávna na čiastočný úväzok, momentálne na plný. Ohlasovaniu evanjelia sa venujem v rámci toho a popri tom. Je pre mňa úžasné hovoriť o Ježišovi s mladými ľuďmi. Ani si neviete predstaviť aké je to pre mňa požehnanie a radosť. A zároveň únava . Môj zamestnávateľ (Školské sestry sv. Františka - pozdravujem) mi maximálne vychádza v ústrety a podporuje ma v ohlasovaní evanjelia aj na iných fórach. Čiže je to o hľadaní toho, ako sa dá, nie ako sa nedá, a toho, čo chce Pán. Môj hlavný podporovateľ a spolurozhodovateľ je moja manželka Martuška. Aj vďaka nej funguje naša rodina a naša domácnosť tak zázračne. Na pódiu väčšinou stojím ja (veľmi sa teším, že čoraz častejšie už spolu s Martuškou), ale bez mojej ženy v zákulisí by som bol „nahratý”.
Finančne ma podporuje naše spoločenstvo, spoločenstvá, v ktorých slúžim a občasný dobrovoľný darca. S Martuškou máme skúsenosť, že Boh sa vždy postará a niečo „prihraje”. Čo už, u človeka tak amatérskeho v ekonomickej oblasti, nemá ani inú možnosť . Drží sa však svojho slova: „Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo, udeľ mi vždy iba toľko, koľko potrebujem na živobytie” (Prís 30,8).
Určite sa snažím byť zodpovedný, pracovitý, šetrný, využívať príležitosti. Len odmietam, aby boli peniaze a majetok cieľom môjho života, života našej rodiny a našich detí.

O politike sa hovorí, že je to špinavá vec. Prečo si sa rozhodol ísť do politiky ako nezávislý kandidát pod hlavičkou Obyčajných ľudí a nezávislých osobností?

Politika nie je špinavá vec. Je len príležitosťou na veľmi viditeľné a verejné prejavenie sa. Odhaľuje spôsoby tohto sveta a skutočný charakter ľudí. Ako hovorí prorok Izaiáš: „Všetka naša spravodlivosť je ako poškvrnené rúcho” (Iz 64,5). V svojich osobných životoch, v našich rodinách a domoch to viac-menej úspešne skrývame. Ale v svetlách reflektorov, keď ide o moc, peniaze a slávu, nám to už tak nejde. Svinstvo hriechu, ktoré je prítomné v celej spoločnosti, jednoducho vidieť v politike oveľa jasnejšie. A je to navyše systematizované, aby to „fungovalo” v podmienkach demokracie. Egoizmus, pýcha, snaha presadiť sa za každú cenu, využiť iného, obohatiť sa na úkor druhých, zbabelosť, závisť, hlúposť, sa týkajú všetkých nás. Aj mňa. Len na politikoch ich lepšie vidieť. Pridajme k tomu ešte Ježišovo: „Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?” (Lk 6,41) a (bohužiaľ) typickú slovenskú závisť, a máme „vymaľované”.
Dôvod, prečo som ochotný vstúpiť na túto scénu, je jediný. Vnímam to ako správne. Z pohľadu kresťanskej viery to považujem za Božiu vôľu. Verím, že teraz je pre mňa ten správny čas. O politike som uvažoval už od strednej školy. S mojimi študentmi som vždy debatoval aj o politike a nespočetnekrát som od nich počul: „Prečo nekandidujete? My by sme vás volili!” V 89-om som sa začal aj angažovať (študoval som vtedy v Bratislave) a to dosť vážne. Ježiš ma však tak fascinoval, že politika ustúpila do pozadia. Ježiš pre mňa stále zostáva číslo jedna, láska môjho života. Ale mám dojem, že teraz ma posiela on. Trochu mi to pripomína Mojžiša (myslím toho biblického, nie číslo 1 na kandidátke OĽaNO ). Keď videl situáciu Hebrejov v Egypte, pokúsil sa to vyriešiť vlastnou hlavou a silami. Neúspešne. Celý život sa mu zrútil. A keď už myslel, že je to passé, vtedy ho oslovil Boh: „Mojžiš, posielam ťa do Egypta.”
Nepokladám sa za Mojžiša, ani spasiteľa slovenskej politickej scény. Nechcem byť naivný, len sa inšpirujem veľkými príbehmi, skutočnými alebo literárnymi hrdinami. Ako mužovi sú mi veľmi sympatické postoje postáv ako Old Shaterhand alebo Jack Ryan. Viem, že to nie je hra a ja nie som bezchybný. Chcel by som však byť a zostať Boží aj v politike. Možno je pre mňa politika cestou k svätosti.
Nikdy som nechcel byť súčasťou straníckej politiky. Preto som privítal ponuku OĽaNO ako pre mňa prijateľný spôsob. Sympatický je mi aj ich (náš) volebný slogan: „Volím ľudí. A vy?” Dúfam, že sa stanem zástupcom ľudí a nie politických strán či záujmových skupín.

Ako vnímaš slovenskú politiku, čo sa v nej podľa teba deje?

Toto je ťažká otázka, preto budem opatrný.
Politická scéna sa stabilizovala. Pozitívne je na tom to, že sa vytvorili a zabehli inštitúcie potrebné pre chod demokratického štátu, jeho vzťahy a spoluprácu so susedmi, najmä v rámci EÚ a prijali sa potrebné základné zákony. To je fajn.
Zároveň sa však v rámci tohto systému stabilizovali aj neduhy. Systém vlády uzavretej v rukách politických strán. Deformácie profesionálnych politikov, ktorí presvedčujú ľudí, že práve ich potrebujeme a jedine oni vyriešia naše problémy. Absolútne prehnaný štátny aparát a jeho byrokracia, ktoré sa z najnevyhnutnejšieho minima rozvinuli na najväčšieho parazita spoločnosti. Presvedčenie, že to tak musí byť, lebo … lebo je to demokratické. A tak ďalej.
Verím, že sa dá pracovať na zmene. Systém meniť netreba, ale je potrebné začať so zmenou ľudí, prístupu a najmä účasti občanov na spravovaní spoločnosti. Ostro nesúhlasím s politikou p. Fica, ktorý sa prezentuje heslom: „Ľudia potrebujú istoty”. Najmä, ak tou istotou myslí štát. Je to populárne, ale zároveň deformačné a manipulatívne. Ľudia v demokratickom štáte majú slobodu. Potrebujú sa ju naučiť zrelo používať a zodpovedne prijímať dôsledky svojich rozhodnutí. Demokraticky zvolení zástupcovia majú posilňovať túto slobodu. Nie v zmysle: „Robte si, čo chcete, prežite, ako dokážete”, ale rozširovaním možností a vytváraním príležitostí, kde sa môže sloboda občana uplatniť. Aby viac mohol. Pochopiteľne, poskytujúc potrebnú podporu a ochranu.
Som učiteľ a teda dám nejaké príklady. Dospievajúci mladý človek potrebuje slobodu s jasnými pravidlami a sprevádzaním v pozadí. Prílišná starostlivosť alebo prehnaná autoratívnosť ho však ubíja a zabraňuje mu dozrieť. Mnohí mladí muži sa dnes naučili vďaka tomu žiť ako mamičkini maznáčikovia a príživníci aj vyše 30 rokov. Nezdravá štedrosť a neotrasiteľná istota ich úplne deformovala.
Kulturista pri tréningu potrebuje sparingpartnera, ktorý ho povzbudzuje a dáva mu najnevyhnutnejšiu dopomoc, keď ide na hranicu svojich možností. Necvičí však za neho ani mu nepomáha so záťažou viac ako je nevyhnutné. Lebo by mu v skutočnosti poškodil.
Toto robí štát socialistov ako to bohužiaľ vidíme v celej Európe. A ľuďom veriacim v pohodlie a blahobyt sa to páči. Ale zrazu sú šokovaní z posunu v spoločnosti a z krízy.
Ako povedal historik Paul Johnson v rozhovore pre časopis .týždeň: „Potrebujeme osobnosti”. Nie stranícke opičky, ktoré postupne, možno neúmyselne, možno s dobrou vôľou, poučení centrálou pod vplyvom optimalizácie volebného výsledku (a iných vplyvov) hovoria, to, čo chcú počuť voliči. Pre dobrotu Božiu, ako by vyzerala rodina, kde by rodičia chceli byť populárni u puberťákov a hovorili by to, čo chcú oni počuť?
Potrebujeme osobnosti, ktorí budú hovoriť to, čo je správne a osožné, bez ohľadu na volebný výsledok. Ktorých začnú ľudia voliť nie preto, že hovoria len to, čo sa im páči, ale preto, že budú uznávať ich múdrosť, odvahu, statočnosť a úsilie o skutočné dobro spoločnosti. Ktorí budú spoločnosť formovať a ľudí vychovávať.
V tomto ma dlhodobo fascinuje sir Winston Churchill. Výrok, ktorý ma dojíma až k slzám, sú jeho slová, ktorými komentoval ovácie „mierotvorcu”, vtedajšieho premiéra N. Chamberlaina, vracajúceho sa z mníchovskej konferencie v roku 1938: „Vyberali ste si medzi hanbou a vojnou. Vybrali ste si hanbu a budete mať aj vojnu.”
Dnes nestojíme proti Hitlerovi. Vážnych nebezpečenstiev pre Slovensko a Európu je však dosť. Potrebujeme politikov, ktorí si nebudú vyberať hanbu, ale odvážny a rozvážny boj.

Ako vnímaš Igora Matoviča, Vladimíra Palka prípadne ďalšie osobnosti, ktoré sú na kandidátke OĽ? Aký volebný výsledok pre OĽaNO očakávaš?

S p. Palkom som krátko hovoril na stretnutí kandidátov. Povedal som mu, že je pre mňa česť byť s ním na kandidátke. Môžem mať výhrady voči straníckej politike a štruktúram KDH, resp. KDS, nemusím sa s nim zhodovať vo všetkých názoroch, ale vážim si mnohé jeho postoje a páčia sa mi viaceré jeho vyjadrenia.
Pána Matoviča ešte osobne nepoznám. Tiež som s ním krátko hovoril a pochopiteľne sledoval som ho cez média. Oceňujem jeho snahu ostať obyčajným človekom. Ešte pred minulými voľbami sa mi nepáčili poznámky v mojom okolí, ktoré naznačovali, že „Aký obyčajný človek? Veď je milionár!” Za tým vidím u nás rozšírenú závisť a aj, prepáčte, hlúposť. Tiež s ním nemusím vo všetkom súhlasiť, ale obdivujem jeho odvahu postaviť kandidátku nezávislých osobností. Za pár mesiacov vniesol do našej politiky niečo nové.
Myslím, že to stojí za to a treba tomu dať šancu. Skúsiť a presvedčiť sa. Verím, že v parlamente bude 10 až 15 poslancov z kandidátky OĽaNO.

Na Slovensku rezonujú v spoločnosti témy ako korupcia, bezcharakternosť niektorých sudcov, politikov, lekárov, zlo akoby dnes vyhrávalo nad dobrom a prestávame dúfať, že je možné žiť lepšie a inak. Čo je podľa teba dnes najväčšou výzvou pre Slovensko a ako je možné tento marazmus v spoločnosti zmeniť?

Myslím, že na túto otázku som už čiastočne odpovedal vyššie. Doplním to jednou skúsenosťou zo stretnutia kandidátov OĽaNO. Pri prezentácií problémov spoločnosti a návrhov programu ako ich riešiť som sa naklonil k susedovi a povedal mu: „Jedným slovom: Exodus 20,15.” On na to: „A to je čo?” - „Nepokradneš. Z Desatora.” Boh to vystihol niekoľkými slovami. V tomto prípade jedným: Nepokradneš. Nejde o programy a zákony. Ide o to, či uveríme Bohu, že kradnúť, podvádzať, dávať úplatky je zlé, alebo pôjdeme vlastnou cestou, veriac, že domnelé dobro pre seba si môžeme zabezpečiť akokoľvek. Darmo budeme nadávať na politikov, keď budeme vlastné deti učiť doma tomu, aby hľadali výhody pre seba na úkor iných, podplácali, nezaujímali sa o potreby iných, ale žili si len pre seba. Spoločnosť ovplyvňuje rodinu, to je pravda, ale spoločnosť je rodinami vytváraná. Preto si ako rodič a učiteľ myslím, že začať treba v rodine, u seba. Ako kresťan verím, že princípy evanjelia, hoci niekedy vyzerajú nemoderné až kontroverzné, ako odpustenie, dávanie, poctivosť v malom i veľkom, spokojnosť, miernosť a hlavne láska a pravda vo vzťahoch, sú riešením pre jednotlivcov i spoločnosť.

Žijeme v dobe, kedy sa na nás valí ekonomická kríza závratných rozmerov. Mnohí ekonómovia, sociológovia a ďalší odborníci sa zhodujú, že problém súčasnej doby je v morálnej kríze Európy a USA. Ako čeliť ekonomickým a možno aj spoločenským zmenám, ktoré sa k nám prasknutím dlhovej bubliny dovalia?

Opäť, k mnohému som sa už vyjadril. Nebudem sa opakovať. Len dodám, že kríza je vždy možnosťou na obrat, zmenu k lepšiemu, očistenie od nezdravých tendencií. Napríklad od zamerania na vlastníctvo namiesto na ľudí a vzťahy. Využijeme túto možnosť?
Iste, je mi ľúto jednotlivcov, ktorých kríza zasiahla v ich práci, podnikaní či osobnom živote. Aj v prípade, že sa nechali strhnúť a čiastočne si to zapríčinili sami. Treba im ponúknuť dostupnú nevyhnutnú pomoc.
Nie som ekonóm a preto sa neodvážim prednášať prognózy hospodárskeho vývoja. Overené hodnoty však pretrvajú každú krízu. Aj keď skromnosť a pracovitosť najčastejšie nevedú k luxusu a nadštandardnému blahobytu, prinášajú okrem prostriedkov k živobytiu aj zdravý rozvoj osoby človeka a jeho vzťahov.

Prečo by Ťa mali ľudia krúžkovať (č. 11 - OĽaNO) v najbližších parlamentných voľbách? Čo ponúkaš a čo by si chcel presadzovať? Aká je tvoja vízia?

Som rodič, učiteľ a kresťan. Preto by som sa chcel v NR SR venovať otázkam súvisiacim s rodinou, školstvom a kresťanskými hodnotami. Verím, že ma podporia ľudia, ktorí ma poznajú. Najmä bratia a sestry z kresťanského prostredia, ale aj ďalší rodičia a učitelia. Pre mňa sú tieto tri oblasti úzko prepojené: rodina, škola, viera.
Keďže parlamentná demokracia je o dialógu a dohode, budem v prvom rade o týchto veciach komunikovať s ďalšími poslancami a odborníkmi na danú oblasť. Ako nováčik nechcem mať dopredu nejaké suverénne vyhlásenia.
V rodinnej oblasti sa však chcem zamerať na zákony, ktoré budú podporovať budovanie tradičnej rodiny, ochranu detí a mládeže pred negatívnymi javmi, pomoc rodičom a deťom v sťažených situáciách (zdravotne, sociálne, finančne, neúplná či chýbajúca rodina), zlepšovanie demografickej situácie a zodpovednej výchovy detí.
V oblasti školstva chcem ponúknuť v dialógu svoje 15-ročné skúsenosti učiteľa na štátnej a cirkevnej strednej škole. O školstve väčšinou rozhodujú vysokoškolskí pedagógovia, teoretici a úradníci. Myslím, že stredoškolský učiteľ je praktickejší reprezentant školstva. Často komunikujem so svojimi kolegami z rôznych stredných a základných škôl. Ako zástupca učiteľov som členom Rady školy na strednej škole, kde pracujem, a ako zástupca rodičov na základnej škole, kde chodia momentálne tri naše deti. Zároveň som na tejto škole predseda Rady rodičov.
V otázke kresťanskej viery mi nejde len o oblasť cirkevnej legislatívy, ale najmä o prezentovanie a ponúknutie kresťanských hodnôt a princípov, ktoré považujem za prínosné pre spoločnosť. Táto oblasť sa dotýka aj sociálnych otázok, kde je učenie evanjelia veľmi konkrétne a prakticky vyjadrené v princípoch sociálnej náuky cirkvi. A v neposlednom rade sa chcem v NR modliť a počúvať Boží hlas. Aby aj cezo mňa a moju službu Boh požehnal Slovensko.
Prosím o modlitbu aj vás. Viac o mne a mojej kandidatúre sa môžete dozvedieť na www.richardvasecka.sk (stránka bude spustená začiatkom januára).

Braňo, ty si po celom Slovensku známy medzi kresťanmi ako evanjelizátor, ktorého Boh povolal ohlasovať radostnú zvesť Ježiša Krista. Aký bol Tvoj život predtým, než si stretol Krista a po Tvojom osobnom stretnutí s Ním?

Pred obrátením som žil ako každý bežný ateista v našej československej socialistickej vlasti. Vyrastal som v priemernej 5-člennej rodine, kde nám rodičia dokázali zabezpečiť všetko potrebné, akurát neudržali pokope rodinu a rozviedli sa keď som mal 14 rokov, čo mnou dosť otriaslo. Nasledujúcich pár rokov som viedol dosť „rozháraný” život. Ledva som ukončil školu, ktorá ma nebavila a nastúpil do práce, ktorá ma tiež vôbec nebavila. Krátko pred revolúciou - v apríli 1989 som narukoval. Vtedy ešte „na 730″ - ako sa vravievalo dvom rokom vojenčiny. Pol roka pred odchodom do civilu som zažil silný moment, kedy sa môjho vnútra dotkol Boh. Bol som ľahostajným ateistom, nič duchovné ma dovtedy nezaujímalo, ani som nič také nehľadal, nič také som nepostrádal. Bolo to pre mňa šokujúce stretnutie a pochopil som, že toto je Niekto, kto dáva všetkému zmysel. Začal som sa snažiť zistiť o Bohu čo najviac. Objavil som osobu Ježiša Krista a Božie Slovo.

Neskôr som stretol kresťanov, ktorí to mysleli s Bohom a vierou v Neho vážne. Dovtedy som stihol zaregistrovať, že pre mnoho kresťanov sa jedná o akési vonkajšie náboženstvo, o istý kultúrny výraz života, ale nie je pre nich aj životným merítkom tejto našej každodennej prítomnosti a neberú ohľad na fakt, že pár minút po smrti sa budú zodpovedať pred posledným Sudcom všetkých vecí.

Rozhodol som sa zmeniť v živote všetko a začal som sa snažiť robiť dobro, ako som len vedel. Do roka od môjho prvého stretnutia s Tvorcom všetkých vecí som mal nových priateľov, zmysluplnú prácu a radosť zo života.

Čo Ťa viedlo k tomu, že si začal robiť evanjelizačné výjazdy po Slovensku? Ako dlho už slúžiš Bohu ako laický misionár a aký prínos vidíš za tie roky zo svojej služby?

Po čase som pochopil, aké je pre mladých, nových kresťanov potrebné mať malé spoločenstvo, kde sa dá duchovne rásť - tzn. kde sa okrem zábavy a príjemného strávenia času s priateľmi ľudia aj modlia, nachádzajú reálnu prítomnosť Ježiša Krista a poznávajú biblické posolstvo, aby pochopili, čo im Boh hovorí pre dnešok. Už prvých pár rokov ako kresťan a medzi kresťanmi na Slovensku som však spozoroval, že ľudia v činnom zrelom veku nemajú zvyčajne jasné poznanie o osobe Ježiša Krista a nenechávajú sa cielene inšpirovať Jeho učením a životom. To je jedna skupina ľudí - kresťania; ale tou druhou skupinou sú ľudia, ako som bol ja - ktorí o Bohu ani o Ježišovi Kristovi nevedia vôbec nič. Ja som začal hovoriť o svojej novej životnej ceste ľuďom okolo seba krátko po obrátení, veď to nakoniec patrí k základom kresťanstva. Poznal som to z evanjelizačnej školy ICPE kde som sa bol učiť evanjelizovať v r.1993, videl som to v Anglicku, kde som žil v komunite kresťanov v r. 1995, vedel som o tom z literatúry a čítal o tom v pápežských dokumentoch. Vedel som, že sa to v zahraničí robí, ale u nás to nebolo. Ale v malom spoločenstve, ktoré viedol Oto Németh sme veľakrát zažili, ako sme kdekoľvek niekoho oslovili - či už na stanici, keď sme sa spoločne modlili a spievali, alebo na výlete. Neskôr sa naša malá skupina výrazne rozšírila a pomenovali sme ju Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina. Tam sme začali po istom čase živiť myšlienku, že by sme toto ohlasovanie mohli robiť aj na uliciach a z pódií. Mário Tomášik kedysi na skupinke hovoril o tom, že by sme snáď raz urobili výlet po Slovensku a všade, kde budeme, hoc aj v každej dedine sa rozbehneme za ľuďmi a budeme im hovoriť o Kristovi. Takto sme to pretavili do Kampaní pre Ježiša. Prvá bola v roku 2000.

Ako laický evanjelizátor pôsobím od roku 1996 a odvtedy som videl veľa zmien hlavne medzi mladými kresťanmi v spoločenstvách. Predovšetkým do môjho života to prinieslo obrovský posun, veľa som sa naučil a získal. Mojou túžbou bolo, aby hlavne mladí katolícki kresťania porozumeli, čo to znamená mať verejné neformálne zhromaždenia, čo sú chvály a spontánne spoločné modlitby, aby začali existovať komunity rôzneho typu, aby existovala formácia, a mnoho iného. Som šťastný z toho, že Evanjelium naozaj prinieslo pozitívnu zmenu a kvalitu do života ľudí. Som totiž presvedčený, že ho treba nielen ukazovať kvalitou svojho života (čo je naozaj rozhodujúce), ale aj vedieť ho otvorene a priamo povedať ľuďom okolo seba. Napĺňa ma radosťou a pocitom dobrej práce to, čo vidím a zároveň ma trápi istá stagnácia rastu a malá hĺbka týchto nových rozmerov, ale to už je o inom. Teším sa z toho, že na Slovensku je už viac evanjelizačných skupín a spoločenstiev, ktoré túto prácu robia.

Ohlasovanie Evanjelia ako laický misionár nie je platená práca, z čoho si teda žil ty a tvoja rodina?

Je pravda, že to nie je platená práca, verím však že má byť podporovaná uvedomelými kresťanmi, ktorí vedia rozoznať kto to má robiť, pretože je na to povolaný. Moje pôsobenie bolo vždy podporované takýmito ľuďmi s ktorými som sa vždy stretol akosi „v pravý čas” a som za nich Bohu veľmi vďačný; takisto ma z istej časti podporovala moja pôvodná modlitebná skupina a neskôr Spoločenstvo pri Dóme. Stále som na takejto podpore závislý, bez nej to nejde. Počas celých tých rokov (a doteraz je to tak) som pracoval aj na prekladoch kresťanských kníh z angličtiny, čo tvorilo podstatnú časť mojich príjmov. Manželka pracuje ako lekárka na onkológii, takže sme vždy mali oba príjmy.

O politike sa hovorí, že je to špinavá vec. Prečo si sa rozhodol ísť do politiky ako nezávislý kandidát pod hlavičkou Obyčajných ľudí a nezávislých osobností?

Myslím, že je veľmi zlé že my na Slovensku naozaj takto politiku vnímame, hoci z dlhodobého hľadiska chápem, ako táto averzia vznikla. Vždy mi to však vadilo a všetci, ktorí ma kedy v živote počúvali vyučovať vedia, že som konštantne vyzýval do účasti na spoločenskom a politickom dianí. Priatelia, nikto nemôžeme povedať, že sa nás politika netýka a nič s ňou nemáme, neexistuje pre nás. Nebrať politiku na vedomie a neísť voliť je jeden z najnerozumnejších životných postojov človeka. Politika je súčasťou nášho života, či už si to uznáme, alebo nie. Politika je nástrojom na spravovanie spoločnosti a jej skutočnou a pravou podstatou je služba a obeta pre druhých. Má prinášať do životov ľudí v krajine, v národe dobro, múdrosť a pomoc pre každodenný život a nie osobné obohacovanie sa. To sa naozaj nedá znášať a je pochopiteľné, že nás to všetkých hnevá; ale neslobodno si pred tou „špinavou politikou” zavrieť svoje vnútro, srdce, rozum, vôľu…

Nezakladám si na svojej ambícii vstúpiť do politiky, nebol to môj nápad a pozvanie na kandidátku OL prišlo od iných ľudí. V živote je pre mňa dôležité ísť po Božích cestách a modlil som sa, aby som vedel, či to mám prijať. Pochopil som že áno a preto som na kandidátke, preto je tento rozhovor. Záleží mi na tom, čo mám priniesť, povedať, urobiť v tomto prostredí - z pohľadu Evanjelia Ježiša Krista. Program a pôsobenie OL sa mi páči a viem sa s ním stotožniť a chcem priniesť to, čo sám mám. Dlhodobo som na rôznych stretnutiach povzbudzoval ľudí na pôsobenie v politike a čakal som, že v súčasnosti tam už bude veľa ľudí, ktorí rešpektujú Boha a prinesú a uskutočnia pravé hodnoty.

Ako si doteraz vnímal slovenskú politiku?

Nanešťastie ako zmätok. Nevieme sa na ničom dohodnúť a umožniť aby tu existovali a pôsobili kvalitné a zmysluplné skutočnosti. Každé voľby sa krajina vydá iným smerom, opozícia nadáva na koalíciu a naopak. Nikto nevie zdôrazniť na tých druhých nič dobré - ani len to, čo je skutočne a viditeľne dobré. Poslanci nemajú k sebe rešpekt, nejeden z nich je hrubý a vulgárny človek, ich prejavy na verejnosti sú zahanbujúce… niet tu rešpektu voči autorite Boha, následne niet rešpektu a úcty k sebe navzájom, prezident nerešpektuje ani zákon a zasa úrad prezidenta bol znevážený v minulosti a je aj dnes. A kto má rešpekt voči národu? Ako sú poslanci v kontakte s ľuďmi, ktorých majú reprezentovať?

Ako vnímaš Igora Matoviča, Vladimíra Palka prípadne ďalšie osobnosti, ktoré sú na kandidátke OĽ?

Pán Matovič urobil kroky, na aké sa dodnes nikto neodvážil, vážim si jeho prístup. To, že sa rozhodol na svojej kandidátke dať priestor nezávislým osobnostiam dokazuje jeho priamosť. Skutky odhaľujú skutočné úmysly. Cením si aj jeho entuziazmus a vieru v dobré veci a schopnosť dokázať to činmi. Rovnako to, že dal priestor iným skúseným politikom, ako je p.Palko, p. Zajac a ostatní prejavuje, že nemá v sebe len konkurenčné myslenie a súťaženie, rovnako ako to, že sami sa dali na posledné miesta na kandidátke. Ja som rád, že títo skúsení ľudia tam sú a dúfam, že prinesú do politiku kvalitu, slušnosť, charakternosť a víziu.

S pánom Matovičom som mal aj inú osobnú skúsenosť. Pred niekoľkými rokmi sa moja rodina ocitla vo vážnej finančnej situácii, kedy som potreboval veľkú finančnú pomoc a nebolo ju možné získať od bánk. Hoci ma nepoznal, pomohol mi sprostredkovaným spôsobom, bez toho, aby chcel byť poznaný. Odmietol akúkoľvek vďaku aj revanš. Poskytol mi prostriedky bez záruk, len na základe dobrého slova a viditeľne mu záležalo na pomoci v núdzi. V tej chvíli našu rodinu naozaj zachránil. My sme sa pozbierali a o niekoľko desiatok dní sme svoj záväzok dokázali vrátiť. V tom čase som sa modlil k Bohu o pomoc a jeho konanie mi bolo skutočnou odpoveďou.

Na Slovensku rezonujú v spoločnosti témy ako korupcia, bezcharakternosť niektorých sudcov, politikov, lekárov, zlo akoby dnes vyhrávalo nad dobrom a prestávame dúfať, že je možné žiť lepšie a inak. Čo je podľa teba dnes najväčšou výzvou pre Slovensko a ako je možné tento marazmus v spoločnosti zmeniť?

Predovšetkým verím, že existuje nádej na skutočnú a veľkú zmenu. Je treba odmietnuť beznádej a frustráciu, treba aby sme konali, angažovali sa, zaujímali sa… Lenže si musí byť každý z nás vedomý, že kvalitne musím žiť predovšetkým ja sám. Tu je naozaj ten skutočný začiatok spoločenskej zmeny, ktorú ty sám budeš uskutočňovať celý život. Lebo spoločnosť nezmenia šikovnejší či výrečnejší politici, viac peňazí v systéme, viac tovaru, viac investorov, … Som presvedčený, že celá naša spoločnosť - jednotlivci ale - a predovšetkým ľudia postavení v autorite - sa musia odvrátiť od egoistickej zameranosti na seba a svoje záujmy k rešpektovaniu Božích zámerov pre ľudí, a skúmať a napĺňať potreby ľudí - teda byť nesebeckí. Inak povedané, prakticky uskutočňovať to, čo znamená milovať Boha a ľudí. Pretože každý človek pôsobiaci v autorite sa bude zo svojho úradu zodpovedať aj pred Božím súdom a toto nie sú ľahkovážne veci. Preto skutočná bázeň voči Bohu je zdrojom zodpovednosti.

Žijeme v dobe, kedy sa na nás valí ekonomická kríza závratných rozmerov. Mnohí ekonómovia, sociológovia a ďalší odborníci sa zhodujú, že problém súčasnej doby je v morálnej kríze Európy a USA. Ako čeliť ekonomickým a možno aj spoločenským zmenám, ktoré sa k nám prasknutím dlhovej bubliny dovalia?

Zámerom Boha je požehnať národ, to znamená, že chce aby sa všade prejavovalo dobro, ktorého On je pôvodcom. Úlohou politikov, poslancov, vlády je vytvoriť systémy, nástroje, kanály, ktoré toto požehnanie privedú až k ľuďom. Teda musia stanoviť princípy, podľa ktorých sa to bude riadiť a ustanoviť spravodlivé zákony, ktoré rešpektujú čo žiada Boh. Ak nie, potom bude systém spravovania štátu blokovať to, čo chce národu Boh dať a nebude sa nám dariť. Lenže ak nezačneme ako jednotlivci od seba, ak nebudeme žiť vo svojom súkromí morálne zdravo, ak nevieme striedmo užívať čo máme k dispozícii, budeme upadať jednotlivo, aj ako národ do stále hlbšej nezmyselnosti a marazmu. Ak sa v tomto národe budú diať veci, pre ktoré zožneme súd od Boha, prejaví sa to na kvalite nášho žitia. V našom národe sa dejú viaceré veci, ktoré Boh neschvaľuje - ako je zadržiavanie mzdy, ľahostajnosť ku vdovám a sirotám, utláčanie rôznymi formami bezbranných a slabých… Čeliť sa musí začať predovšetkým vo svojom svedomí a vnútri a musíme si uvedomiť, že v mnohých oblastiach žijeme príliš konzumne. Striedmosť a skromnosť v užívaní svojich možností, osobná disciplína, kreativita v hľadaní a vytváraní dobra a nie hedonizmus, bezuzdnosť, svojvôľa, bezohľadnosť, hrubosť…

Prečo by Ťa mali ľudia krúžkovať (č.64 - OĽ) v najbližších parlamentných voľbách? Čo ponúkaš a čo by si chcel presadzovať? Aká je tvoja vízia?

Presadzovať chcem to, o čom tu vravím a môžem to vo verejnom živote urobiť len vtedy, ak sa tam dostanem. Veríte v to, že sa to dá zmeniť? Ja verím v to, že musíme jasne zviditeľniť Božie zámery a vedieť to priniesť a povedať civilne, zrozumiteľne a jasne. Boh chce požehnať všetkých ľudí, (nielen veriacich…) pretože všetko stvoril a má voči ľuďom, nám živým bytostiam na zemi skutočnú lásku. Musíme sa Mu však snažiť porozumieť a uskutočňovať čo vraví. Získam Vás pre to? Presadíte ma?

Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov

Ľudsky a hodnotovo môžete Branislava Škripeka lepšie spoznať aj zhliadnutím videopríbehu tu.

Nahrávku si môžete vypočuť tu.

Denník SME uverejnil 10.06.2010 stanovisko špecialistu na zvuk Jaroslava Stráňavského, ktorý bol v roku 2001 nominovaný na americkú Grammy a ktorý tvrdí, že farba aj tempo reči sa zhodujú s Ficovým. Podľa Stráňavského, ktorý pracuje so zvukom 20 rokov, je to stopercentne hlas Roberta Fica.

Daniel Lipšic, ktorého strana je inak otvorená povolebnej koalícii so Smerom, posunul nahrávku hlasu orgánom činným v trestnom konaní. Robert Fico zažaloval denník SME a jeho šéfredaktora. Odvtedy je v médiách ohľadom nahrávky asi z dôvodu strachu zo súdnej žaloby hlboké ticho a to aj napriek závažnosti podozrenia, že utajení sponzori “investovali” do strany Smer mimo oficiálneho účtovníctva 75 miliónov korún.

Nie je prekvapujúce, že sa na vyšetrovanie hlasu podobného predsedovi Smeru nepýta denník Pravda, v ktorom podľa zverejnených prepisov rozhovorov rozhoduje Robert Kaliňák o tom, kto bude v redakcii pracovať a kto nie.

Prekvapujúce je, že po zverejnení manipulatívnych a vulgárnych rozhovorov Roberta Kaliňáka a Vandy Vavrovej , ktorých autenticitu podpredseda Smeru nepoprel, sa novinári z iných médií, ale aj my bežní občania nepýtame, čo je s vyšetrovaním nahrávky hlasu podobného Robertovi Ficovi?

Kedy prezident Gašparovič vymenuje Čenteša za generálneho prokurátora, ktorý by mohol mať záujem prípadom pohnúť?

Kto a ako dnes vyšetruje nahrávku hlasu podobného predsedovi Smeru?

Boli vzhľadom na politickú citlivosť prípadu k vyšetrovaniu prizvaní nezávislí zahraniční experti?

Ak orgány činné v trestnom konaní potvrdia pravosť nahrávky, nemal by predseda najsilnejšej politickej strany, namiesto očakávaného premiérskeho kresla sedieť vo väzení a strana Smer byť negatívnou spomienkou na minulosť?

Čím to je, že väčšina volí Roberta Fica? Robert Fico je mimoriadne schopný politik. V schopnosti presvedčivo komunikovať svoje myšlienky a ciele sa mu na Slovensku momentálne nikto nevyrovná. V diskusii zvalcuje každého politika a dokonca aj také ostrieľané novinárske eso akým je Štefan Hríb.

My, Slováci, sme zranený národ. Historicky máme nedostatok vodcov, ktorí by boli ochotní obetovať svoj život v mene dobra za nás všetkých. Chýbajú nám milujúci a starostliví otcovia. Na Slovensku už generácie panuje predstava, že výchova detí a starostlivosť o ne, je primárna zodpovednosť žien. Muži preto nevenujú svojim deťom čas a cez to potrebnú lásku a starostlivosť, ktorá deťom patrí. Z dôvodu nedostatku otcovskej lásky nám, Slovákom, preto chýba istota a sebadôvera. Z tohto bludného kruhu je potrebné sa vyslobodiť zmenou myslenia a správania novej generácie mužov a otcov k deťom.

Z dôvodu chýbajúcej istoty a sebadôvery väčšina z nás volí na Slovensku vodcov, ktorí presviedčajú svojim verbálnym aj neverbálnym prejavom o tom, že oni sú tí „otcovia“, ktorí sa o nás postarajú, budú sa za nás biť, chrániť nás, zaujímať sa o nás a privedú nás do zasľúbenej zeme prosperity.

Prvým takýmto typom vodcu po novembri ´89 bol Vladimír Mečiar. Dokonalejšou verziou tohto typu vodcu je Robert Fico. Stelesňuje istotu a sebadôveru, vyžaruje z neho zápal biť sa za ľudí, túžba chrániť ich, starať sa o nich a viesť ich po správnych cestách k spoločenskej prosperite.

Nevidím do srdca a hlavy Roberta Fica, a preto nechcem súdiť, či ten záujem o ľudí len úmyselne hrá, alebo skutočne vychádza z jeho vnútorného presvedčenia. Ak je úprimný, tak by mal byť pre pravicových politických vodcov vzorom, ako v zápale slúžiť ľuďom. Ak nie je úprimný a len to presvedčivo hrá, máme dočinenia s nebezpečným manipulátorom, ktorý vedie ľudí ku skaze. Všetci raz budeme skladať účty z toho, ako sme využili svoje dary aj pre dobro druhých.

Roberta Fica som nevolil a ani to nemám v pláne, má však prednosti, ktoré stoja za ocenenie a dokonca za inšpiráciu pre pravicu.

Ľudí na Slovensku vo všeobecnosti menej trápi to, či budeme viac zadlžení a existenčne nás to ohrozí, čo je cesta voľby Roberta Fica. Ľudia nenasledujú idei, ale idú za presvedčivými vodcami, ktorí minimálne budia zdanie „starostlivého a milujúceho otca“.

Kto z pravicových vodcov prejavuje dnes najväčšiu ochotu slúžiť ľuďom?

Medzi pravičiarmi má podľa môjho názoru potenciál Igor Matovič (a niektorí ľudia na jeho kandidátke), ktorý napr. vtipným zaparkovaním auta na prechode pre chodcov bojuje na strane „obyčajných ľudí“ s poslancami NR SR za rovnoprávnosť pred zákonom, alebo stanuje v zime, aby ľudia nemuseli draho platiť politické kampane zo svojich　daní …

Obdivuhodný je aj postoj Vladimíra Palka. Napriek tomu, že už zavesil politiku na klinec, živil sa vyučovaním a nemal záujem o návrat do politiky, ho priatelia (napr. František Mikloško a ďalší) presvedčili, aby sa vrátil a dal sa k dispozícii pre konzervatívnych voličov, ktorí nesúhlasia s eurovalom, centralizáciou EU, s klientelizmom, korupciou, nespravodlivosťou, ktorú reprezentujú nielen čelní predstavitelia súdnej moci na Slovensku. V jeho rozhodnutí vrátiť sa do politiky napriek chýbajúcej túžbe je pokora. Pravdivá pokora je to, čo chýba slovenským politikom. Človek naozaj pokorný je pripravený slúžiť a dať sa k dispozícii pre dobro druhých. Taký človek, ak je to potrebné, sa pravdivo postaví aj na stranu kritizovaného liberála Galka.

Na víťazstvo vo voľbách nad Robertom Ficom je potrebná spolupráca viacerých vodcov podobného typu ako je Palko, Matovič, Lipšic (ktorý žiaľ pravdepodobne na jar s politikou končí). Z liberálov je perspektívny napr. Galko a Sulík.

Nad Robertom Ficom je možné vo voľbách zvíťaziť (nehovorím, že už v marcových), avšak iba za predpokladu, že budú pravicoví politickí vodcovia pravdivo a pokorne komunikovať, že sa budú za nás ľudí biť, chrániť nás, zaujímať sa o nás, prevedú nás cez ťažké časy krízy a privedú nás do zasľúbenej zeme prosperity, viac ako to robí predseda Smeru.

V pravici sú takí ľudia, len ich treba oceniť, povzbudzovať ich, aby nevzdali boj s čiernymi Goliášmi dnešnej doby.