V Európe sú ohrozené základné slobody
.marek Nikolov | Marec 8, 2009 | prečítané 952x | komentované 15 ľuďmi
Navrhovaná antidiskrimačná smernica nie je rezolúciou, teda odporúčaním európskych orgánov, ktorá vytvára len politický tlak na úpravu legislatívy, ale je direktívou, ktorá po schválení Radou ministrov má väčšiu právnu silu ako ústava a sme povinní ju implementovať do našej legislatívy. V európskych orgánoch sú návrhu pripravovanej antidiskriminačnej smernice naklonení a nič nestojí v ceste, aby bola schválená.
Predkladaná smernica je v mnohom podobná obdobnej legislatíve vo Veľkej Británii, kde jej praktické dôsledky vzbudzujú vážne obavy. Napr. kresťanské agentúry a v nich pracujúci kresťania boli nútení ukončiť svoju činnosť, pretože na základe svojho svedomia nechceli umožniť adopciu detí homosexuálnym párom. Navyše na základe Smernice 2000/78/ES z 27. novembra r. 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, bol biskup Anglikánskej cirkvi postihnutý za to, že neprijal homosexuála do služby pre mládež. Podobne bola postihnutá britská kresťanská charita, ktorá nechcela kariérne povýšiť ateistického pracovníka.
Európske orgány chcú však posunúť hranice sankcií v navrhovanej smernici ešte ďalej. Chcú zakázať akékoľvek správanie, ktoré by spôsobilo vznik prostredia urážajúceho nejakú osobu kvôli jej sexuálnej orientácii. Zákaz takéhoto správania sa má vzťahovať na verejný i súkromný sektor v oblasti sociálnej ochrany, vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, sociálnych výhod, vzdelávania, prístupu k tovarom a poskytovaniu služieb, ktoré sú dostupné verejnosti, vrátane bývania.
Návrh smernice predpokladá aj čiastočný presun dôkazného bremena na osobu obvinenú zo „správania spôsobujúceho urážlivé prostredie“. „Cítiť sa urazený“ je veľmi vágny pojem. Takéto vágne pojmy by nemali byť použité na vymedzenie hraníc slobody prejavu.
Na základe takejto smernice bude kresťanom zakázané v mnohých oblastiach spoločenského života zastávať a prezentovať podstatné body biblického učenia, napr. ohľadom nemorálnosti homosexuálneho správania (por. List Rimanom 1. kapitola). Za porušenie tohto zákazu budú hroziť vážne finančné sankcie.
Ak bude smernica v apríli schválená, bude to znamenať vážne obmedzenie náboženskej slobody a slobody prejavu. Kresťania budú prenasledovaní pre svoje presvedčenie. Prednedávnom banskobystricky biskup Rudolf Baláž vo svojej kázni (ktorá v spoločnosti vzbudila pozornosť) hovoril o homosexuálnom správaní ako o zvrátenosti mysle (nie o zvrátených homosexuáloch), pričom sa opieral o List Rimanom z Biblie. Po schválení tejto smernice a jej implementovaní do našej legislatívy budú môcť homosexuáli od biskupa Baláža žiadať nielen ospravedlnenie, ale ho za jeho „štvavé“ kázne aj zažalovať na súde. Biskupov, kňazov, pastorov, laických kazateľov alebo iných opovážlivcov čakajú vážne finančné pokuty. Jednotlivé členské krajiny EU budú môcť ísť nad rámec smernice a ešte sprísniť sankcie, takže hrozba väzenia nie je prázdnym strašením. Pastor Ake Green bol v roku 2005 vo Švédsku uväznený za svoju biblickú kázeň a to práve na základe „antidiskriminčnej legislatívy“.
Sloboda prejavu a náboženská sloboda môžu byť o krátky čas len spomienkou. Neprešlo ani 20 rokov, čo sme unikli komunistickej totalite a na dvere nám klope nová, moderná totalita. Nemali by sme zostať ticho a mali by sme sa pokúsiť podobným krokom zabrániť a zmeniť to, čo sa zmeniť dá.
Pre Slovensko je dnes viac ako inokedy dôležité, aby vo vrcholných politických funkciách, akou je aj prezident SR, boli osvedčení ľudia, ktorí sa verejne postavia proti takémuto smerovaniu Európy. Aj preto by sme sa mali mobilizovať v podpore človeka, ktorý už jednej totalite čelil. http://www.volimfera.blogspot.com/
Viac o smernici na:
http://www.pastorbonus.sk/home/i12/
Komentáre (15)
Pridaj komentár
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM
.ak by bolo pripustne od .erazmus | Marec 8, 2009
obhajovat cokolvek citovanim z biblie, tak ja ziadam, aby pri tvorbe zakonov boli zohladnene poznatky ziskane pri citani Dobsinskeho rozpravky O hlupom Janovi, pripadne aj nieco z bratov Grimmovcov, aby aj pan Palko, v poslednom case orientovany na Bundestag, bol spokojny.
Ano, ja sa citim kompletne diskriminovany, ked mi niekto obtiera o nos nejake mytologicke nezmysly a tvari sa, ze to je dokaz cohokolvek a snazi sa na zaklade toho o nejake legislativne kroky.
Ja si myslim, ze implementovat akekolvek prvky z niekoho presvedcenia o proavdivosti mytologie je zvratene. Ovela viacej ako homosexualita. A ked uz sme pritom, poprosil by som, aby boli konecne v sirokej verejnosti zverejnene pocty homosexualov medzi katolickymi knazmi, aby bolo jasne, preco sa tolko na tuto temu moralizuje…
.nič sa nezmení od .hoppo | Marec 8, 2009
ak si vôbec niekto prečíta ten návrh smernice poriadne (ani ja som nemal na to chuť
), tak zistí dve veci: 1. nemusí sa zmeniť nič, pretože je tam zahrnutý odstavec, že členské štáty určujú do akej miery zahrnú do svojej legislatívy prvky tejto smernice (tak som to z toho vyrozumel - str. 7 návrhu smernice) a 2. smernica sama o sebe ak aj bude schválené v predkladanom znení, tak je dvojsečnou zbraňou a ak mňa ako kresťana bude niekto urážať, alebo bude vytvárať urážajúce prostredie, tak ho môžem zažalovať za porušenie patričného antidiskriminačného zákona a dôsledky? A) buď nám súdy prasknú pod ťarchou prípadov B) ľudia si uvedomia, že vymáhanie fungovať nebude a nebudú to ani skúšať C) ľudia sa stanú solidárnymi voči názorom druhých a nebudú sa urážať pre nič a nič sa nezmení v porovnaní so súčasným stavom… a k prenasledovaniu kresťanov len jedno - necelé dve tisícročia nám žiadny zákon, sankcie a aj vyhrážanie smrťou nebránilo hlásať to čomu veríme a teraz máme 20 rokov slobody a už sme zleniveli a zvykli si na ňu natoľko, že sa bojíme, že zas budeme musieť preukázať svoju vieru v ťažkostiach spôsobených štátom - som mladý, komunizmus som nezažil, ale nebojím sa tejto direktívy EU, nie s Tým komu verím!
.rE: nič sa nezmení od .sonapo | Marec 8, 2009
suhlasim. Mala som po precitani clanku zmiesane pocity.. na co je dobre hovorit o potlacovani slobody poukazovanim? ona predsa nespociva v ponuke pokoja zvonka.. to je potom kto z koho..liberal takto argumentovat moze, pretoze on stoji sam, no myslim ze pre krestana je to zbytocne.
.smernica je direktivou od .pon 9 Mar 2009 11:42 | Marec 8, 2009
ak bude prijata, sankcie nas neminu. vykladas si to zle
.rE: ak by bolo pripustne od .ooo | Marec 8, 2009
Erasmus, si chudák!!!
.rE: Smernica je direktivou od .omikron | Marec 8, 2009
EÚ, iba to nám chýbalo!
.rE: RE: ak by bolo pripustne od .erazmus | Marec 8, 2009
ja si to uvedomujem. nenasiel som krista, neosvietila ma svata trojica a myslim si svoje aj o siedmich trpaslikoch. co uz so mnou…
.rE: RE: RE: ak by bolo pripustne od .ooo | Marec 8, 2009
A k tomu ešte aj trapko…
.rE: ak by bolo pripustne od .erazmus | Marec 8, 2009
bezmocne klesam pred nezvratnou logikou a tiazou prenikavych argumentov.
.rE: RE: RE: RE: ak by bolo pripustne od .er | Marec 8, 2009
skalnam sa pred hlbkou argumentov a neuprosnou logikou
.rE: RE: RE: RE: ak by bolo pripustne od .erazmus | Marec 8, 2009
sklanam sa pod tarchou argumentou a neochvejnej logiky…
....silný súvis s vecami ako sloboda , rovnosť, demokracia a verejná moc od .jco | Marec 8, 2009
Sloboda, rovnosť, demokracia a verejná moc sú pojmy, ktoré na prvý pohľad medzi sebou nesúvisia, ale pri hlbšom skúmaní sa dopracujeme k záveru, že nielen spolu súvisia, ale taktiež sa navzájom ovplyvňujú. Každý z týchto pojmov napĺňa svoj obsah nie teoreticky, ale aj prakticky, tj. v reálnom živote pri prítomnosti existujúceho spoločenského zriadenia a spoločnosti samotnej. Spoločenské zriadenia, či už to je z hľadiska práva útvar autonómny, štátny ba dokonca medzinárodný, musí každé z týchto pojmov rešpektovať a samozrejme uvádzať do života každodenného. Pri tvrdení a pri slove ´´musí´´ pritom nevylučujem možnosti a situácie kedy ten kto v danom útvare vládne na tieto pojmy automaticky a cielene neprihliada, resp. ich nerešpektuje. Dôkazom bolo a je v minulosti mnoho autokratických a autoritatívnych režimov. Tieto pojmy sa stali postupne, pod vplyvom historických udalostí a poučení sa z histórie automatickou súčasťou moderného človeka a malo by to tak ostať aj naďalej, ba čo viac, malo by sa vedomie o ich existencii neustále upevńovať. Chcem tým povedať to, že ak sa stanú súčasťou právneho ale aj mimoprávneho vedomia každého jednotlivca spoločnosti ako jej stavebného kameňa, tak na základe faktu, ktorý tvrdí, že moc v danom spoločenskom útvare pochádza od ľudí samotných, sa automaticky a úplne prirodzenou cestou eliminuje možnosť ich neúčasti a nebytia, čo by malo za dôsledok zmenu stavu z demokratického na nedomokratický, teda autoritatívny. Vedomosť samotnej spoločnosti o obsahu týchto pojmov nás úvadza do dimenzie kedy každý obyvateľ, občan pri akomkoľvek náznaku ich absencie môže využiť ústavou, resp. iným štátoprávnym dokumentom garantovaný ´´ius resistendi´´, teda právo na odpor. Takýmto dvojmechanizmom by sa malo docieliť všeobecné blaho, stav kedy je právo dodržiavané, a v neposlednom rade dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd. Poďme si ich skúsiť detailnejšie opísať a skúsiť definovať ich vzájomný korelačý vzťah.
Sloboda ako stav spoločnosti kde je jedtlivec slobodný, či už v zmysle , že nie je viazaný žiadnym právnym poriadkom , alebo v zmysle práve viazanosti na právo, sa stala dôležitou súčasťou nespočetných úvah najýznamnejších mysliteľov histórie ľudstva.
Každý, prirodzene, si tento pojem vykladal subjektívne a prikladal mu rôznu váhu. Dá sa skonštatovať, že váha slobody ako statusu jedtlivca sa veľmi zjavne odvíjala od situácie toho ktorého obdobia v ktorom daný mysliteľ pôsobil. Na mysli mám, že napríklad v čase kedy spoločnosť pociťovala nedostatok slobody, sa žiadalo o tejto myšlienke diskutovať a tento stav sa považoval za žiadaný a správny. Boli to obdobia hlavne autokratických režimov, kedy si diktátor moc v danom spoločneskom zriadení jednoznačne uzurpoval pre seba. Veľakrát to bolo aj cestou likvidácie názorovej opozície, čo môžeme považovať za absolutne nepípustné z hľadiska modernej demokracie a pluralizmu názorov. Ako príklad sa žiada uviesť diktatúra generála Sullu v Ríme, neskoršia dominancia generála Napoleona Bonaparta vo Francúzsku, ale príklady sa nájdu aj v prítomnosti. V dnešných časoch sa nedá jednoznačne povedať, že v nejakom svetovom štáte si suveren moci resp. vodca privlastňuje moc do vlastných rúk. Je to otázka zložitého dokazovania napr. volebnej manipulácie, alebo ako som už vyššie spomenul likvidácie opozíie. Samozrejme netvrdím, že dominancia niekoho na čele spoločenského útvaru nemôže nastať demokratickou cestou. Ako príklady by som uviedol štáty ako sú Venezuela, Bolívia či Kuba, kedy to či vodcovia týchto zemí sú pri moci legálne a legitímne, nechám na posúdenie medzinárodných pozorovacích komisií. Moj názor je v tejto súvislosti záporný, teda odmietavý z hľadiska legality získania moci.
Pojem rovnosť z mojeho pohľadu môže byť vnímaná v dvoch, a to diametrálne odlišných, aj keď spolu súvisiach rovinách. Prvou rovinou je rovina, v ktorej by som za jediné tvrdenie, ktoré automaticky vylučuje akékoľvek špekulácie, označil tvrdenie rovnosti ľudí z hľadiska či už náboženského, rasového, sociálneho, kultúrneho atď. V tejto rovine pokladám za ´´status quo´´ rovnosť každého s každým, pričom z tejto myšlienky vypúšťam rovinu právnu, rovinu práva. V tejto rovine zastávam názor, ktorý je podložený samotným existujúcim platným právnym poriadkom. Názor, ktorý hovorí o tom, že aj pred zákonom sme si všetci rovní. Ak sa na toto tvrdenie pozrieme hlbšie zistíme, že táto právna rovnosť sa dá chápať aj inak. V niektorých situáciách na ktoré samotné právo hľadí a viaže svoje účinky, sa môže stať a je to bežné, že niektorý subjekt má viac práv ako iný, má väčšiu zodpovednosť ako druhí, jeho postavnenie v hierarchii práva je vyššie ako postavenie iného. Tu sa môže považovať za trefné tvrdenie, že právo na subjekt A hľadí inak ako na subjekt B. Áno, je to pravda, ale samozrejme a priori a de lege lata vychádzame z rovností ľudí pred zákonom. Spomínal som skôr samotné právne stránky jednotlivých stavov, situácií a činov, ktoré su v našom živote bežné. Rovnosť je v dnešných časoch v odlišných častiach sveta v spoločnostiach prítomná, avšak nie všade braná v úvahu a reálne existujúca. Dôvody tejto neprítomnosti môžu mať rôznu podobu. Práve tu vznikajú trecie plochy ktoré vyvolávajú rasovú neznášanlivosť, náboženskú neznášanlivosť, kultúrnu, sociálnu ale i inú. Východisko tu vidím jedine vo vedomí jednotlivca, ako tvorcu a základnú jednotku spoločnosti. Ak jednotlivec pozná a zároveň dáva do popredia samotnú rovnosť v jej mnohých podobách, tým pádom sa spoločnosť dostáva do štádia, kedy je jednotllivá rovnosť všeobecne akceptovaná. Čím skôr si človek ako tvor zmýšľajúci uvedomí, že rovnosť ľudí je základ spoločného spolunažívania a všeoecným garantom všeobeného pokoja a mieru, tým skor sa pojmy už spomenuté stanú reálnymi.
S pojmom rovnosti úzko súvisí pojem demokracia. Aj s demokraciou a o demokracii v minulosti uvažovali viaceré mysliteľkské osobnosti toho ktorého obdobia..
Demokracia v sebe skrýva dva latinské výrazy. Sú nim démos, a kratos. Démos ako pojem ľud, vysvetľuje ideálne chápanie pôvodcu moci. Novodobé chápania legality a legitimácie moci vychádzajú práve z pojmu demokracia. Druhou časťou je kratos moc, čo teda výrazne vysvetlľuje opodstatnenosť výroku : ´´moc pochádza od ľudí´´. Toto tvrdenie považujem zá základ dobre fungújucej, základné práva a slobody uplatňujúcej, a v neposlednom rade demokratickej spoločnosti. Ak moc, teda suverén ktorý ju má v rukách je zástupcom samotných obyvateľov, občanov, sme na dobrej ceste k tvorbe a reálnej existencii demokratického zriadenia. Dôležitou súčasťou demokracie sú voľby, ktoré od nepamäti prešli viacerými zmenami a poznali viaceré formy. Poznali sme voľby, kedy sa voliči schádzali verejne a o svojom súhlase resp nesúhlase hlasovali jendoduchým zdvihnutím ruky. Poznali sme hlasovania len jednotlivýh častí spoločnosti o veciach týkajúcich sa výhradne ich. Samozrejme, zväčša sa voľby zakladali na princípe väčšinovom. Až moderná doba priniesla do volebného systému možnost proporcionality. Voľby pokladám za významnú súčasť demokrcie, a to nie len z dôvodu toho, že spoločnosť nimi vyjadruje spoločenskú vôľu, ale hlavne z dôvodu, že voľby sú významným prvkom výmeny vládnucích vrstiev za iné. Tu nepovažujem za základ výmenu v doslovnom slova zmysle, pretože ak panuje v spoločnosti všeobecná spokojnosť s vládnutím, nie je potreba ho len z titulu nutnosti potreby výmeny meniť. Vzájomná prepojenosť demokracie a moci je zjavná. Človek vyjadruje svoj názor, volí. Zvolený vládne, na základe toho, že bol zvolený. Z toho vyplýva, ba je jasné, že ten kto je zovlený musí celým svojím úsilím a inými prostriedkami zastávať, reprezentovať a zastupovať svojeho voliča. Všetko toto sa deje na princípe demokracie. Demokracia ako taká sa spája aj s inými právnymi inštitútmi. Sú nimi napríklad sloboda prejavu, sloboda združovania sa, politická sloboda atď. Sú to veci ktoré sú pre dnešnú spoločnosť akési samozrejmé, avšak práve ich existencia je výsledkom dlhoročného procesu tvorby demokracie ako takej, Práve situácie, ktorých v miulosti bolo nespočetne veľa, situácie v ktorých bola do očí bijúca absencia demokracie, vytvárali možnosť uzurpcie moci do rúk suveréna, nerešpektovanie základných práv a slobôd, politický monizmus a pod. A práve preto je demokracia dôležitým prvkom v každom okamihu existencie spoločnosti. V súvislsti s demokraciou je dôležité spomenúť aj to, že v demokratických systémoch je na subjekt práva viazané právo, ale aj povinnosť. To znamená, že nikdy sa nemôže docielť stav, kde každý robí čo chce, kde každému je dovolené všetko. Tento fakt je podložený tvrdením, že moje práva sa končia tam ,kde sa začínajú práva iného. Tu je samozrejmá spojitosť demokracie s rovnosťou, pričom jej nerešpektovanie je automaticky porušovaním práva, demokracie, a rovnosti. Toto je príklad, kedy jasne vidíme ako sa pojmy demokracia a rovnosť navzájom ovplyvňujú a teda vytváraju už spomenutý vzájomný korelačný vzťah.
Pri pojme verejná moc treba jednoznačne povedať, že je úzko spätá s mocou štátnou. Tieto dve moci vykonávajú akúsi kotrolu a vytvárajú zákonný rámec existencie spoločnosti a spoločenských komunít na území daného či už ako bolo spoemenuté útvaru autonómneho, štátneho či medzinárodného. Verejná moc ako definícia je definovaná ako súhrn štátnej moci, moci územnej samosprávy a záujmovej samosprávy. Aj tieto dva pojmy sú vo vzájomnom, ovplyvňujúcom sa vzťahu. Miera toho, ktorá je širšia a ktorá zase na druhej strane užšia, závisí od konkrétneho spoločenského zriadenia a od jeho platného právneho poriadku. Nájdeme tu úzky súvis s centralizáciou a decentrlizáciou moci v štáte. Ak je silne centralizovaný, okruh a rozsah kompetencií verejnej moci bude užší. Pri silnej decentralizácii bude tento okruh automaticky širší. Verejnú moc môžeme opať spájať s pôvodcom moci, čo jasne dokazuje korelačný vzťah všetkých štyroch pojmov sloboda, rovnosť, demkracia a verejná moc.
Sloboda, rovnosť, demokracia a verejná moc sú síce pojmy samostatne existujúce, avšak tvrdenie o vzájomnej súvislosti a o vzájomnom ovplyvńovaní musíme jednoznažne pripustiť. Princípy ktoré su príznačné pre niektorý z týchto pojmov, majú korene v princípoch iného, a naopak. Tento systém vzájomných vzťahov sa vytvoril a vyprofiloval počas tisícročného vývoja spoločnosti a práve z tohto dôvodu treba aj naďalej tieto pojmy funkčne spájať a zbližovať. Samozrejme, v záujme pokojnej existencie ľudskej spoločnosti….
.rE: nič sa nezmení od .maros | Marec 8, 2009
Velmi ocenujem tuto reakciu, lebo vystihuje aj moj nazor.
Tu je citat zo smernice:
The text makes it clear that matters related to marital and family status, which includes adoption, are outside the scope of the directive. This includes reproductive rights. Member States remain free to decide whether or not to institute and recognise legally registered partnerships. However once national law recognises such relationships as comparable to that of spouses then the principle of equal treatment applies21.
Registrovane pertnersta su teda free to decide na Member States.
Znamena to, ze aj adopcie homosexualnymi partnermi su zavisle na tych registrovanych partnerstvach. Kazdy stat si to musi riesit samostatne.
.rE: RE: nič sa nezmení od .str 25 Mar 2009 15:31 | Marec 8, 2009
omyl, autor netvrdi, ze smernica prikaze homosexualne manzelstva, ale ze zakaze vyjadrovat sa na ich adresu sposobom, ktory by ich mohol urazit. Je v poriadku ze za “stvave reci” ma byt obmedzena sloboda prejavu, nabozenstva a to pod hrozbou financnych pokut?
.bLABLABLA od .stv 2 Apr 2009 11:41 | Marec 8, 2009
BLABLABLA
NIKOLOV - SI UZ NUDNY A TRAPNY
SAME BLA