Hlavne v čase, keď na školách chýbajú absolútne základy. Dresy, lopty, sieťe na volejbal či tenis, kúrenie, externí tréneri, rozhodcovia na súťažiach, doprava na súťaže, pitný režim, konzumné a mnoho ďalších. Niesom z tých, ktorí hovoria, že golf je šport len pre elitu. Sám ho hrávam a niesom bohatý človek. Ale členská základňa v športoch ako je futbal, hokej, či tenis a oveľa väčšia ako pri golfe. Na futbal dieťaťu netreba nič a môže ho hrať kekoľvek. Golf by mohol byť čeršničkou na dobre organizovanom športovom systéme na našich školách.

O prepojeniach na pána Sotáka ako predsedu predstavenstva golfového ihriska na Táloch nebudem polemizovať, nech si každý urobí svoj obraz. Pravdou je, že šport je na Slovensku stále veľmi podceňovaný. Toľkokrát spomínané vlastenectvo a hrdosť na krajinu (ktoré chcú naši poslanci prikazovať zákonom !) sa dá nadobudnúť napríklad aj pomocou športu. Len si spomeňme na našich hokejistov, alebo na nedávny úspech futbalistov. Neboli sme na chviľu všetci hrdí Slováci? Ale aby sme mali vyrcholových športovcov, potrebujeme podmienky, musíme začať od dola, na školách.

Šport prináša aj mnoho sekundárnych benefitov - zdravšie a výkonnejšie obyvateľstvo, ktoré nemúsi tak často využívať služby zdravotníctva. Alebo prevencia pred drogovou závislosťou - namiesto drogovania a ničnerobenia šport. Všetko sú to overené veci. Je to však beh na dlhé trate, ktorého výsledky sú zrejmé až po určitom čase. Golf je krásny šport, ale bez základov, sa strecha stavať nedá.

Zákon z dielne dvoch najväčších Slovákov - Rafaja a Slotu má posilniť vlastenectvo na Slovensku a to nasledovne:

- na základných školách by mali byť hodiny výchovy k vlastenectvu

- v každej učebni by mal byť okrem portrétu prezidenta vyvesený aj aj štátny znak, štátna zástava, text hymny a preambula Ústavy Slovenskej republiky

- hymna by sa mala spievať povinne každý týždeň

- sľub vernosti SR pri preberaní občianskeho preukazu

- verejnoprávne média by mali hrať hymnu v nočných hodinách

Bol som hrdý na svoju krajinu keď som stál s kamarátmi na futbale v Prahe a aplaudoval našim za perfektný výkon, ktorý bol základom postupu našich na MS.

Bol som hrdý na svoju krajinu keď som sa učil o Slovenskom Národnom Povstaní.

Bol som hrdý na svoju krajinu keď mi kamaráti zo sveta dávali za pravdu, že naše pivo je naj.

Ale rozhodne niesom hrdý na svoju krajinu, keď vidím trio Slota, Mečiar a Fico.

Prikazovať vlastenectvo zákonom? Čo viedlo k tomu, že naši fotbalisti sa dostali na MS a my všetci sme na to hrdí? Zákon? Nie. Tvrdá práca realizačného tímu, hráčov a aj potrebná dávka šťastia. Keď sa prechádzate po New Yorku a všade vidíte americké vlajky - je to preto, že to majú amíci nariadené zákonom? Alebo preto, že sú hrdí na svoj American Dream a najslobodnejšiu spoločnosť na svete?

Ak budete decko nútiť každý deň spievať hymnu, akurát mu ju znechutíte. Ale ak ju bude mať zaspievať po vyhratom futbalovom zápase - bude v tom vidieť zmysel a odspieva ju s radosťou.

A ešte k tomu vlastenectvu našich národniarov. To, že označím Maďarov za svine a budem sa búchať do pŕs, aký som ja Slovák - to nieje vlastenectvo ani náhodou. To je strach. Hlúposť. Prízemnosť. Prestanme sa konečne tlačiť do pozície toho utláčaného, toho, ktorému treba pomáhať. Sebavedomie, hlavu hore, nemáme sa čoho báť. Pán Slota je taký veľký Slovák, že tie peniaze, ktoré by mohli ísť na skutočné hodnoty, ktoré podporujú vlastenectvo - vychováva elít, idolov a legiend (ktoré každý národ podporuje), končia na účtoch jeho kumpánov, končia v jeho luxusných autách, končia v jachtách, končia v domoch, ktoré nikdy nebude vediet reálne preukázať. Čo potom, hlavne, že je to veľký Slovák.

Paška v horlivom prejave hovorí ako ho uráža, že ho niekto porovnáva s boľševikom. Pán Paška, obyčajný študent ako som ja, vám tu a teraz na počkanie povie, prečo ste a navždy budete boľševikom:

1.) Potláčanie slobody jednotlivca a posilňovanie sily štátu. Nerobí to sústavne Vaša vláda? Nie je toto základná pointa socializmu? Podporím to pár príkladmi - pezinská skládka, zákon o vyvlastňovaní, Hedviga Malinová, zákon o strategických podnikoch, františkáni, neustále útoky na médiá…

2.) Lož ako pracovný nástroj - ctený pán predseda neurazte sa, ale ak mám ministra spravidlivosti, respektíve predsedu najvyššieho súdu, ktorý otvorene klame v parlamente a je z toho usvedčený, je namieste vyzvať ho na okamžitú abdikáciu. A nie sa tíško skrývať ako to robíte vy, odvážny budovateľ slobody a pravdy.

3.) Totálny ekonomický amaterizmus - za všetko spomeniem sociálne podniky, zákon o strategických podnikoch, umelé držanie Carga, bankrotový stav v STV, katastrofálny stav čerpania eurofondov - bez úplatku dostať grant je nemožné, finančný kolaps zdravotníctva. Pán predseda, zadlžujete mnohé generácie čo prídu po vás, kto vám dal na to právo?

4.) Korupcia a neprávo - slovenské súdnictvo, vymožitelnosť práva, nefunkčný ústavný súd, kauzy - nástenkový tender, pozemky v Tatrách, mýto…

5.) Koaličný partneri - hulvát Slota a polomafián Mečiar, ktorí tento štát už raz ku krachu skoro priviedli.

Vážený pán predseda, už chápete prečo ste pre všetkých slušných ľudí jeden hnusný boľševik? Nezdá sa vám smiešne, že ľudia ako vy idú oslavovať november, keď sa správajú úplne proti princípom novembra?
Riešenia niesú modré a červnené, pravicové a ľavicové - ale dobré a zlé, logické a hlúpe, pravdívé a lživé… Hanbím sa za súčasnú polokomunistickú vládu, ktoréj ste vy jeden z hlavných predstaviteľov.

Teraz je pred nami oveľa dôležitejšia úloha - zviesť sa na vlne eufórie, využiť peniaze za postup a marketingové možnosti účasti na MS na vybudovanie slovenského fotbalu. Nenasadzujme si ružové okuliare akí sme my borci. Niesme. Pravdou je, že máme 15 top hráčov. Ale pokiaľ sa niekto zraní, už sme v problémoch. Nemáme na každý post troch vyrovnaných hráčov. To súvisí z hráčskou základňou, ktorá je u nás bieedna.

Štadióny a celková infraštruktúra vo fotbale je katastrofálna. Neni to len o národnom štadióne, ale aj o štadiónoch a tréningových strediskách po celom Slovensku. Teraz máme jedinečnú šancu začať ich budovať. Bude tomu naklonená vláda, aj súkromný sektor či verejnosť. Treba začať brať deti z ulíc do hál, z pred televízora do kolektívu, kde budú bojovať o svoje miesto v tíme. Je treba oveľa viac prepojiť školu a šport.

Už raz sme podobnú šancu premrhali - po senzačnom triumfe našich hokejistov na MS sa neurobilo nič. Žiadne štadióny, žiadna masívna kampaň, proste nič. Poučme sa.

Na štátnej VŠ som zatiaľ neštudoval, preto ju nemôžem hodnotiť a samozrejme každá škola je iná. Ale čítam, počúvam, vidím. Ako napr:
http://web.sulik.sk/index.php?section=3&id=17
Staré známe problémy, máme stále menej detí,ale stále viac škôl, kvalita ide do hája, každý lepší pedagóg uteká do súkromného sektoru za lepším zárobkom a spoločenským postavením atď. Tento blog však má byť o súkromných školách.

Študujem na Vysokej škole hotelovej s. r. o. (www.vsh.cz), v Prahe. Škola bola založená v roku 1999, momentálne má 2500 študentov a 3000 absolventov. Najviac na tejto škole oceňujem, že s vami vyučujúci jednajú ako s partnermi a neriešia si na vás svoje vlastné komplexy. Nemajú prečo, sú to väčšinou ľudia čo niečo v praxi dosiahli a potrebovali presedlať na pokojnejší životný štýl, alebo sú to ľudia čo v praxi stále pôsobia a na škole sú v roli externistov. Základná vec je, že pokial človek naozaj chce, môže sa dozvedieť veľa, musí však mať záujem. Je tu dosť odborníkov, veľa zaujímavých prednášok z praxe, ktoré vo vás zanechajú dojem. Celých 5 rokov nebyť ani na jednej prednáške? To tu nehrozí…

Škola je zameraná na cestovný ruch a na riadenie subjektov v cestovnom ruchu, napriklad hotelov. Dáva odborný základ, ktorý štúdium všeobecného manažmentu neposkytuje (predmety ako verenie, degustácie vín, projektovanie hotelového provozu atd), trošku zaostáva v ekonomických odboroch - ale to sa má zlepšíť na magisterskom štúdiu, veľa sa dá spraviť aj samoštúdiom.

Škola taktiež organizuje výjazdy študentov do zahraničia cez program ERASMUS, na ktoré sa dá bez väčších problémov dostať - čiže môžete bezplatne študovať na najlepších univerzitách v Európe.  Štúdium hradí Európska komisia. 

Súkromná škola má však aj svoje nevýhody. Platba školného, nezabezpečené ubytovanie, najhoršie to však je s kvalitou študentov. Mnohí si titul kúpia. Škola si nedovolí nikoho vyhodiť. V lepšom prípade narazí na profesora, ktorý ho nechá skúšku opakovať, aj viackrát (za čo si študent musí natvrdo platiť) ale nakoniec aj tak prelezie. Študent=peniaze. 

Čo pre mňa ako budúceho potencionálneho manažéra plynie z momentálneho stavu školstva? Absolútny chaos na trhu práce. Podľa čoho sa budú hodnotiť ľudia? Podľa toho či má alebo nemá vysokú školu? Nie, výšku bude mať skoro každý. Máme nejakého lídra medzi univerzitami, ktorého absolventi budú zaručene kvalitní (typu Cambridge)? Nie. Tak to asi s každým novým zamestnancom budeme musieť stráviť 3 a viac mesiacov aby sme odhalili, čo v ňom skutočne je. Ďakujem pekne.

Každý študent, ktorý má v dnešnej dobe nejaké ambície sa snaží aspoň na čas ísť študovať do zahraničia, alebo si urobiť kurz MBA, proste spraviť hocičo, aby sa nejak od ostatných odlíšil,  That´s the way it is.

Na záver by som len dodal, že sa bavíme o 3,6 miliardách korún. Na chod Žilinskej mládežníckej fotbalovej organizácie stačí 10 miliónov ročne. Na chod tenisu v Martine stačí milión ročne. Ale to niesú doležité veci. Nie tak dôležité ako autá, domy a lietadlá. By the way, kde je teraz novozvolený prezident, čo stojí vždy na strane občanov? Počul ho niekto niečo povedať k tendru? Jasné, že nie, bolo by to narušenie stability a kontinuity. Kontinuity kradnutia, kontinuity nekompetentnosti a zlých rozhodnutí…

Musím povedať, že drvivá väčšina ho volila z nevedomosti. Veľa hlavne mladých ľudí jednoducho nevie, čo má Gašparovič za sebou. Keď sa aspon jeden človek týmto článkom niečo dozvie o svojom prezidentovi, tak moje usilie malo zmysel. Takže si dajme na úvod pár faktov:

1,) Privatizácie za Mečiara - Gašporovič bol druhým mužom v štáte, o všetkom vedel a priamo participoval. Za všetko ponúknem len jedno číslo - Mečiarova vláda sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote 109,2 mld. SK za 30,7 mld. SK. Dzurindove vlády predali štátny majetok v účtovnej hodnote 98 mld. SK za 293 mld. SK. Nemusíte byť ekonóm aby sa vám to zdalo trošku nevýhodné. 

2.) Aktívna podpora totalite - Gašparovič je týpek, čo za komunizmu je komunista, za demokracie demokrat, bohvie čo by robil keby na Slovensku bol fašizmus. Pracoval na okresnej prokuratúre, čiže priamo podporoval režim. Vedúci jeho kancelárie je Milan Čič - komunistický minister spravodlivosti. 

3.) Únos prezidentovho syna do zahraničia, kauza Františka Gaulidera, nafta Gbely, nerovnomerné rozdelenie postov v parlamentných výboroch atd atd atd. 

Pár citácií:

1.) “Gusto, poď to dokončiť. Mňa tam volajú k tomu starému chujovi…” 

2.) “Chcem vám poďakovať, vaša eminencia… za podporu pri organizovaní stretnutia s novou hlavou katolíckej cirkvi, s pápežom Dominikom XVI., ktorý ma už v júni minulého roku prijal ako jedného z prvých hláv štátov”

3.) “Myslím si, že Slovensko niekedy, žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, že na Slovensku predsa len tá pracovná sila je ešte stále lacnejšia a teraz, chvalabohu, že je lacnejšia”

4.) Teraz niečo aktuálne - po svojom zvolení pri obímaní so svojimi červenými bratmi mu ušlo: “Ale sme im to dali, boha, novinárom!” Reakcia na to, že mediá ho “klamlivo” vykreslovali -  v podobnom obraze ako ja teraz. 

Toto sú všetko známe fakty o ktorých veľa ľudí nema ani potuchy. Pýtal som sa ľudí, prečo ho volia - tu je pár odpovedí:

“Lebo keby prišla vojna, na čele armády žena nič nezmôže”

“Lebo tí maďari sú nebezpeční”

“Kvôli jeho sociálnemu programu”

To fakt nikomu v tejto republike nevadí čo sa tu deje? Aký sociálny program? Gašparovič má problém dať dokopy tri súvislé vety, nie program. Aj to jeho pochybné heslo si stále mýlil. Fakt je, že je nevyrazný, bez názoru, slabý. Stabilita a kontinuita rovná sa nič nerobenie a prikyvovanie socialistom. Akí maďari? To je tak úbohé.

Prezidentovi nevadí, že máme ministra spravodlivosti, ktorý povie Lipšicovi “pojdeš do basy ty hazjel”, následne poprie, že to povedal a keď sa dovzie, že ho nahrali novinári tak obviní Lipšica, že ho vyprovokoval. Obyčajný klamár je prosím pekne minister spravodlivosti. Na Slovensku je to bohužial normálne. Kde bol vtedy Gašparovič? Toto mu nevadí? Pretože mňa to uráža, že platím takýchto loserov. 

Janušek a jeho tendre, ďalší pán na holenie. Vulgárny slota. Mečiar, čo dostal Slovensko do izolácie a rozkradol pol republiky sa smeje a nikomu to nepríde divné? Pohybujem sa medzi študentami, sám som jedným z nich a poviem vám, 80 percent o týchto veciach nevie absolútne nič. Nezáujem. Dostať sa z tohto stavu môžme len dvoma spôsobmi. Buď radikálne zvýšime vzdelanosť a zlepšíme vzdelávací proces (hlavne po personálnej stránke), alebo sa tu všetko rozkradne a zobudíme sa až vtedy, keď nám to bude padať celé na hlavu ako v roku 1998.

O čom píšem? O KLASTRI. Klaster je združenie cestovného ruchu za účelom spoločného postupu hlavne v oblasti marketingu. Poviem konkrétny príklad. Vytvorí sa združenie cestovného ruchu TURIEC do ktorého vstúpia všetci väčší hráči v Turci - môžme konkretizovať - napríklad lyžiarske strediská Martinské hole, Jasenská dolina, Snowland - Valčianska dolina, kúpele - SPA Turčianske Teplice, hotel Victoria (+++), hotel Impozant (++++) príp. iné ubyt. zariadenia, plus možno reštaurácie, samozrejme vstúpili by tam aj mestá - Martin, Vrútky, Turčianske Teplice. 

Čiže vytvorili sme subjekt, máme účastníkov, máme cieľ - prezentovať Turiec ako destináciu cestovného ruchu, vytvárať spoločné balíčky služieb, dostať klienta do Turca a nech si vyberie kam chce ísť. A teraz príchádza kameň úrazu - PENIAZE. Kto a koľko bude prispievať? A prečo ja toľko veľa a on toľko málo, poznáte to. 

Ale aj na toto sa dá vymyslieť kľúč - nebude penzión s kapacitou 20 lôžok prispievať toľko isto, ako lyžiarske stredisko. Daný subjekt by odvádzal percentá z výkonu(tržby) - napríklad - z každého predaného skipasu pôjde 1% do Klastru. Z každej dane (ktorú platia turusti mestu za prenocovanie) by šlo do Klastru 30% atd. 

Vo výsledku dostaneme určitú sumu - naríklad 10 000 eur s ktorou môžme operovať - zaplatiť ľudi v Klastri a samotnú propagáciu - spoločná www stránka, značka Turcu, výstavy, booking systém, balíčky, prezentácie atd atd…

Podľa mňa jedna dobrá myšlienka a hlavne reálna vec, nie žvásty od bieleho stola. Ale čo sa nestalo - naši účastnici sa neboli schopní dať dokopy, lebo ten má spory stým, ten stým, ten nechce dať toľko peňazí, lebo ani druhí toľko nedali a tak máme namiesto Klastru ho… A namiesto turistov a tržieb druhe ho… Lebo sme maličký, nevieme sa pozvniesť a nadchnúť sa. Cestovný ruch sa nedá robiť tak, že každý ide na vlastnú päsť.  Na to zabudnime. Kým sa my sami nezmeníme, nezmení sa ani náš cestovný ruch, je to náš obraz.

Má to v sebe niekoľko fígľov. Stávkové kancelárie ponúkajú každému novému zaregistrovanému členovi, ktorý uskutoční stávku cez internet (v stanovenej hodnote) bonus, ktorý sa mu pripíše na účet. V praxi to znamená, že stačí keď stavím 10 eur na Federera proti Lackovi a 10 eur na FC Barcelona proti Vionu Zlaté Moravce – stávková kancelária ma považuje za aktívneho hráča, ktorý vsádza peniaze a pripíše mi bonus na účet. Takto motivuje ľudí aby stávkovali cez internet, čím sa stávkovým znižuju náklady. Takže len na takýchto bonusoch sa dajú zarobiť celkom slušné peniaze (aspoň sa dali, nakoľko systém sa sprísňuje a cez net stávkuje už veľa ľudí). Povedzme, že bonus je 10 eur, otvorím si účet v 5 stávkových – to je 50 eur na osobu. Potom nahovorím kamarátov, známych a stúpa to geometrickým radom.

Ďalšou hádankou sú kurzy. Na internete sú vždy vyššie. Stačí, keď bookmaker vie, kedy sa kurzy vypisujú, v rýchlosti si ich porovná s konkurenciou, vyberie najlepší a vsadí. Čím je zápas bližšie, tým sa kurzy (aj keď nepatrne znižujú), ale ja mám podané za vyšší kurz a mám tak výhodu. Cez internet neplatím ani žiadne manipulačné poplatky, alebo dane. 

Existuje aj burza, na ktorej užívatelia môžu vypisovať kurzy jeden druhému. Napríklad, vypíšem kurz na MHC Martin - Slovan Bratislava 3,2 na dvojku. Nejaký uživateľ si to všimne, podá to - do max. výšky, ktorú ja určím - peniaze sa automaticky odtrátajú aj mne, aj jemu - disponuje snimi admin, ktorý po skončení duelu peniaze jednému z nás pripíše. Všetko je automatizované, čiže mne systém nedovolí vypísať kurz, ak nemám dostatok zdrojov na účte a nemohol by som vyplatiť výhru. 

Na tejto burze môžem tiež obchodovať s už podanými stávkami. Príklad: kancelária vypíše na Federera kurz 2, ja ho podám. Ako ľudia nakladajú na Federera, kurz zákonite klesá, až sa dostane napríklad na úroveň 1,7. Ja na burze ponúknem svoj tiket s kurzom 2 a človiečik mi zaň zaplatí môj vklad, plus rozdiel 2-1,7. Čiže ja som v zisku bez ohľadu na to, ako ten zápas dopadne. 

Podobne “špekulovať” sa dá aj pri live tipovaní. Federer prehrá prvý set, kurz na neho sa zvýši z predzápasových 2 na 3, ja ho v tej chvíli podám. Potom Fedex vyhrá ďalšie dva sety a kurz na neho padne na 1,3. Vtedy môžem svoj tiket s kurzom 3 opäť buď ponúknuť na burze a získať vklad plus rozdiel, alebo počkať, či to Federer dotiahne do úspešného konca.

Dôležité je mať systém. Nevsádzať peniaze len tak od oka, ale vsádzať percentá z banku. Ja som môjmu bookmakerovi dal 500 eur. Keď príde zápas, zváži mieru rizika, vsadí napr. 10% z banku, čiže 50e. Netreba premýšľať koľko je za tým peňazí, percentá nepustia. Ak aj ten zápas nevyjde, bank sa mi zníži a budúca stávka bude zákonite nižšia, lebo 10% zo 450 je už len 45e. Je chybou, ak prehrám a chcem tie peniaze vyšším vkladom na ďalší zápas hneď vyhrať späť. 

Samozrejme, že bookmaker musí byť stopercentný odborník na daný šport, musí ho neustále sledovať, chodiť po turnajoch, získavať informácie. Je to ako keď na burze sledujete v akej kondícií su firmy a podľla toho do nich investujete. 

Vždy na konci mesiaca sa spraví vyúčtovanie, ako sa nám darilo - o kolľko % sa zhodnotil bank. Ak sa dodržuje systém, aj pri zlom mesiaci to neklesne pod 10% zisku. V ktorej banke vám dajú 10% mesačne? Dajú vám pár percent, z ktorých ešte musíte platiť 19% daň. Ja sa o peniaze starám iba na konci mesiaca, inak sú plne k dispozícií bookmakerovi, ktorý s nimi pracuje. Je platený podielom zo zisku. Časť peňazí odtial každý mesiac vytiahnem a časť ide na navýšenie banku.

Vyšším levelom pre takýchto ľudí(bookmakerov) je zriadiť si stránku, na ktorej za poplatok budú rady ako a čo tipovať.  Podľa percenta úspešnosti rád sa potom oddelia dobrí a zlí.

Ako som povedal úvodom, na prvý pohľad je to hazard, ale keď sa v tom človek vie pohybovať, je v zisku na úkor tých menej schopných. Na úkor tých, čo prídu do stávkovej a dajú za 1 euro 15 zápasov. A neverili by ste, koľko ich je…  

Vyjdem zo sály na obednajšiu prestávku, prídem do reštaurácie. Najlacnejšie hlavné jedlo - 18eur, káva 3,20e, čaj 3e. Obsluha - jeden hlavný ale HLAVNE zamračený čašník a dve učnice. Reštaurácia prázdna. Skúsený hotelier by namietal - si v štvorhviezdovom hotelovom zariadení, ceny sa podliezať nesmú! Doplnil by som ho len o jedno slovo, som vo štvorhviezdovom PRÁZDNOM hotelovom zariadení. Asi je lepšie mať takéto ceny a prázdny podnik, ako nižšie ceny a čosi viac hostí. 

Na päte som sa otočil. Sadol som do auta a šiel do downtownu Starého Smokovca. Uprostred dediny - klasická tatranská reštika. Kurací rezeň na prírodno, 150 g mäsa - 210 Sk /cca. 7 eur. Za dva obedy - iba hlavné jedlá, minerálku a čapované pivo sme platili 18 eur. O čosi lepšie, ale opäť v prázdnej reštike. 

Kde sú pričiny NULOVEJ sezóny v Tatrách?

1.) Výpadok hostí z Poľska, Česka, Maďarska - spojené s hospodárskou krízou a prepadom ich mien voči euru. Za rovnakú sumu peňazí si u nás môžu dovoliť omnoho menej, ako pred rokom. 

2.) Výpadok hostí z Ruska - nepochopiteľné administratívne bariéry zo strany SR - víza, poplatky, doklady. Takto sa podporuje cestovný ruch v praxi. Konkurencia na toto samozrejme zareagovala a s radosťou a bez okolkov vydala víza platiacim ruským zákazníkom, ktorí tak skončili v okolitých krajinách. 

3.) Hlúposť a nenažranosť väčšiny tat. hotelov. Chceme nahrádzať zahraničný dopyt domácim, Povedzte mi, kto zo slovákov pôjde do tatier za takéto ceny? Keď môže ísť do menších stredísk, prípadne do pohraničných stredísk u našich susedov, kde si vďaka silnému euru bude pripadať ako kráľ? Neviem o čom pani Šedivá rozprávala, Fakt neviem: “Cesta zliav, je cestom do pekla.” LENŽE momentálne sme v krízovom režime, platia úplne iné pravidlá.

4.) Tvrdá konkurencia - sme v globálnom svete, v globálnej ekonomike, navyše v erozóne. Bratislavčania dobre poznajú vlak, ktorým sa dostanú až pod zjazdovku v Rakúsku - vyjde ich to cesta tam, lyžovanie, cesta späť, plus malé vreckové do 50 e - všetko samozrejme v jednom balíčku, ktorý si zakúpia priamo vo vlaku. 

5.) Služby, služby, služby. Materiálne vybavenie sa omnoho zlepšilo, nemáme však ľudí a nevieme ich zaplatiť. Veď na tom dobrý hotel jednoducho stojí - kuchár, čašník, recepčný, FB manager atď. Týchto ľudí tu nemáme. (kvalitných) 

6.) Podpora štátú. Je ťažké marketingovo podporovať značku Slovenska, keď v podstate nemáme produkt, za ktorým by sme si stáli. V tomto SACR rozumiem. Meno krajiny treba budovať hlavne dobrými službami, produktmi, balíkmi - až potom marketingom. Zníženie DPH na 10 percent pre tento obor je nereálne, nebudem ho riešiť. Poukážky su dobrá vec, len aby to prešlo.

Problem veľkých hotelov na Slovensku je to, že majitelia z nich nemusia žiť. Keby to bolo ich živobytie a boli by pritlačení k múru, vystavení na pospas bankám a dodávateľom, všetko by bolo inak. Každý mesiac by bol boj o prežitie. Ale to JT, Široký ani iní, zďaleka niesú.