späť

Julkin odkaz

.peter Šiška | 30. August 2010 | prečítané 962x | komentované 26 ľuďmi

Ateisticky svetonazor je charakteristicky vnutornymi rozpormi.  Paradox ateizmu spociva v paralelizacii popierania absolutnej existencie nadprirodzenej sily a elevacie vlastneho svetonazoru na  absolutny piedestal.  Na jednej strane ateizmus vravi: Boh t. j. absolutna pravda neexistuje a na druhej strane tvrdi: ”ja som absolutna, vedecky podlozena pravda.”  Ateista je analytik, ktoremu chyba synteza t. j.  zameriava sa iba na materialny svet a duchovny kompletne ignoruje.  Najvacsou slabostou ateizmu je teleologicke vakuum. V ateizme nie je pre ludstvo ziadny ciel, vsetko je nahodna, randomna existencia. Stare latinske prislovie hovori: “Quidquid agis prudenter agas et respice finem!” “Cokolvek robis dobre rob a pozeraj vzdy na koniec. ” Ateizmus nema ziadny ciel a ziadnu odpoved na otazku kam speje cele ludstvo? Preco zijem?  Ateizmus je vlastne koncom bez zaciatku.  A predsa uz hmotny svet nas uci ze vsetko ma svoju pricinu a svoj ciel.  Z energie vznikne  subatomicka castica  hmoty, z ktorej sa zacnu budovat jadra atomov ako je vodik, helium,  vzniknu hviezdy a na nich sa vytvori uhlik, ktory sa stava nevyhnutnou sucastou aminokyselin a proteinov, tito prechadzaju v organicky zivot. Retaz pokracuje povstanim biosystemov v podobe rastlin a zivocichov, medzi zivocichmi sa objavia prve cicavce a medzi nimi konecne primaty a z primatov hominidy, potom homo erectus az nakoniec my - homo sapiens a my sa dokazeme zamyslat preco som tu a k comu toto vsetko speje.  Je to grandiozna retaz v ktorej vsetko ma svoj ciel a zvoj zmysel.  Ateizmus vravi, ze tento svet a nas zivot nema ziadny vyssi ciel a raz vsetko skonci v katastrofickom konci slnecnej sustavy resp. totalnom krachu, alebo v totalnej prazdnote rozpinajuceho sa vesmiru. K comu su tisic rocne snahy budovat vyspele civilizacie, alebo trapenia spojene s vychovou buducich  generacii  a starost o vedecky a ekonomicky pokrok?  Ak slnko raz vybuchne a vesmir skonci v totalnom mraze potom kriminalnik je rovnako stastny clovek ako svatec - obaja upadnu to rovnakej prazdnoty vesmirnej smrti podla viery ateizmu.

Na rozdiel od Zapadu, na Slovensku sme vyrastali v cielavedomej ateistickej vychove. Nevychadzal som z udivu nad tym ako mnohi na zapade presli vyukov v  nabozenskych skolach a skoncili ateisti, zatial co my, ktori sme vyrastali pod ateistickym rezimom, sme prisli ku poznaniu a  viere v Boha. Zatialco sa na zapade vozili v komfortnych autach, jedli v prepychovych restauraciach a oddychovali na plazach stredozemneho mora pocas dovoleniek, ich chramy zyvali prazdnotou. U nas sme sa vozili iba v trabantoch, alebo hrkotavych vlakoch, alebo stali na jednej nohe v preplnenom autobuse, nas luxus bol  jest v bufete kabanos a kupat sa v lete v znecistenej vode v Dunaji, Vahu, alebo v Nitre a predsa nase kostoly boli plne. Uz stvrta trieda zakladnej skoly bola naplnena cielavedomou ateistickou vychovou.  “Deti Boh neexistuje, ani ziadne nebo, ani  peklo. Zaujimave, John Lehnon a Beatles v piesni ‘Imagine’ spievali to iste: “Predstavte si, ze nie je ani nebo ani peklo…” a pritom si mysleli, ze objavili novu ‘kreativnu’ filozofiu. Nasi sudruhovia ucitelia nam tlkli tieto veci do hlavy uz davno predtym: 

“Nuz to mate tak deti, budte dobri pre blaho spolocnosti a nasu socialisticku buducnost.” Prikazovala nam sudruzka ucitelka. “A co sa mi moze stat ked urobim zle a nikto ma nechyti?” Spytal sa zase zvedavo Jozo F.   “Musite byt radi, ze po vas zostane cestna a dobra praca pre blaho spolocnosti bez toho, aby ste ocakavali nejaku odmenu. Nezabudajte, vasou odmenou je dobra praca pre spolocnost, nato nepotrebujete Boha.  To jedine co po nas zostane, je nasa praca a spomienka v pamati dalsej generacie!”  ”Hm,” ohlasil sa zase Jozo, ktoremu to neslo akosi do hlavy.  ”Ale my doma vacsinou kydame hnoj z mastale a ten sa dlho na dvore neudrzi, ako moze zostat po nas dobra praca?”  ”Jozo po tebe neostane ani ten hnoj!” Pridal zase do ohna spoluziak. Trieda sa rozosmiala.  ”Chlapci prestante!” A tak koncili mnohe vymeny nazorov medzi nami a nasimi ucitelmi.   

Ta veta sudruzky: “Boh neexistuje!” bola pre mna ako elektricka iskra.  Najprv som obdivoval silu tohto vyroku - predsa nemusim pocuvat Boha a mozem si robit co chcem, hlavna vec, ze ma mama nechyti!” A veru toho zleho co nam chodilo po rozume bolo ozaj dost…  nebolo by to krasne, keby nas mami nemuseli otravovat s kostolom, svedomim a nabozenstvom? A tak som si dal predsavzatie, ze to nabozenstvo este vydrzim pokial som pod kontrolou matky, no potom ked vyrastiem si spravim ako sa mi bude chciet. Pri tychto rannych meditaciach som si predsa len uvedomil, ze ateizmus je ako nafukany balon: velke slova a staci zobrat do ruky spendlik ….a vyfuci,  zostane iba prazdny vzduch.  Negativne tvrdenia same o sebe maju velku  silu: “Ne-navidim” je silnejsie nez “navidim” a “”neznasam” je silnejsie ako “znasam.”  Biblicke desatoro je tiez zalozene na negacii: NE-budes mat inych Bohov, ktorym by si sa klanal, NE-pokradnes, NE-zosmilnis,  NE-zabijes, NE-poziadas..Negacia zaroven aj dokazuje, ze to co horlivo popierame existuje  vo velkej  hojnosti inak by nebola negacia potrebna. Preto z logickeho hladiska tvrdenie, ze  Boh NE-existuje dokazuje, ze Boh existuje. G K. Chesterton to trefne vyjadril: “Atheism is indeed the most daring of all dogmas . . . for it is the assertion of a universal negative.” Ateizmus je naozaj jedna z najtrufalejsich dogiem…je to  tvrdenie totalneho negativizmu.”  

Julkin odkaz

Raz ktosi v podzemnej Cirkvi dostal napad:  ”Treba nam aj konat a nielen o viere rozpravat!”  A tak mi Ferdo z naseho kruzku zahlasil, ze ak chcem urobit dobry skutok  mam sa dostavit cez vikend na Riazansku ulicu a navstivit osamelu starsiu zenu.  Po zaklopani na dvere mi otvorila krivkajuca pani, ktora sa predstavila ako Julka.  Moja predstava zo zaciatku bola nasledovna: urobim zopar navstev a tym sa vsetko skonci.  Nemal som ani potuchy aky dramaticky bude dalsi vyvoj situacie.  Julka  bola velmi nervozna a podozrievava a ludia sa okolo nej dlho neudrzali - dokonca aj ti co mali tie najlepsie umysly. Julka bola podozrievava, najma ked upadla do depresie, a nespokojna zaroven s tym co pre nu ludia urobili.  V sobotu som jej zvycajne pomohol s nakupmi  a na nedelu ma poziadala, aby som ju vzal do kostola. Sama nemohla kracat a vtedy iba malokto vlastnil auto. Poslala ma aj ku jej lekarovi, aby som zistil preco ju nelieci. Lekar bol rozumny clovek a aj napriek tomu, ze s mojou navstevou bol prekvapeny, vysvetlil mi trpezlivo o co sa jedna. ”Trpi sklerozou multiplex na ktoru nie su lieky a ziadne kupele, alebo liecenie jej nepomozu. Nemozem ozaj pre nu nic urobit! Pomaly bude stale viac ochrnievat az nakoniec to skonci bezhybnostou na lozku.” Predsa vsak suhlasil s tym, ze by jej nejake kupele aj predpisal.  Obdivoval som Julkinu silnu volu zit dostojne, branila sa akemukolvek prejavu chorej osoby. Jej pohybove schopnosti sa pomaly zhorsovali a tak som jej pomohol aj s umyvanim dlazky aby mala byt na urovni.

V jednu sobotu som zazvonil v dohovoreny cas, ale nikto neprichadzal ku dveram. Uz som chcel pomaly odist  ked som zrazu zacul tichy hlas zvnutra. “Uz idem…! Pockajte!”  Dvere sa pomaly otvorili, cloveka som nevidel az potial, pokial som sa nepozrel dolu.  Pohybovala sa  iba po styroch a vlasy mala  zlepene usychajucou krvou. Pomohol som jej na nohy. Stopy krvi boli aj na chodbe. Chcela si zavesit zaclony na okno a ked stala na stolicke, neudrzala rovnovahu a spadla tak, ze si udrela hlavu o radiator pod oknom. “A skutocne  stopy krvi boli na radiatore ako aj na parketoch. Vzal som kybel s vodou a ocistil zaschnutu krv a chcel som volat do nemocnice, alebo na socialny urad no Julka sa silou mocou branila. Mala strach, ze jej vezmu byt a poslu ju niekde do starobinca. Ta myslienka ju doslova desila. Uistovala ma, ze bude v poriadku. Po tyzdni mi odlahlo ked sa nova skupinka studentiek  objavila v jej byte. Podla ocakavania vacsina zakratko odpadla no  Maria L. z Brestovian, zostala az do konca.

Julkin zadravotny stav  zacal pomaly ale iste napredovat zo dna na den ku horsiemu. Posledna moja navsetva bola uz v nemocnici kdesi na Hlbokej ceste. Zdravotna sestra  mi ukazala postel v miestnosti preplnenej tazko chorymi. Ledva som mohol Julku rozoznat. Ocividne schudla. Podisiel som ku nej. Osoba, ktora chcela tak velmi zit dostojnym zivotom tu lezala bezmocne, ticho a so slabym hlasom sa so mnou pozdravila.  Povzbudzoval som ju slovami, ze sa vsetko zlepsi, ze znova ozdravie a vrati sa do svojho bytu. Zdalo sa mi, ze sa tomu potesila. Ani som si neuvedomil, ze to je nase posledne stretnutie. Pomaly som sa zdvihol na odchod no nedalo mi aby som sa jej nespytal: “Julka, co si myslite ma viera v Boha nejaky zmysel?” Okamzite zareagovala.  Musel som sa sklonit blizsie ku nej aby som ju pocul.  Jej slova mi navzdy zostali v pamati: “Ako to, ze  sa vobec  pytate? Predsa viera  je ako ta backa o ktoru sa clovek moze opierat cely zivot!” Tento odkaz bol jej posledny dar za tie roky co som ku nej chodil.  Rozlucil som sa s nou a slubil, ze sa vratim na buduci tyzden, cez  navstevne hodiny. “Tak uz chodte!” Povedala tichym hlasom a ledva zdvihla oci. Ked som sa dostavil na dalsi tyzden sestra mi dala nechapavy pohlad. Julkina postel bola uz zlozena a vsetky pristroje upratane. Nevdojak som sa spytal sestry: ” A do ktorej miestnosti ste Julku prelozili?”  Po druhy krat sa  zadravotna sestra pozrela nechapavo na mna. Nechcelo sa mi verit, ze Julka je uz prec. Zakratko nato mi Maja odkazala, ze potrebuje pomoc. Stretli sme sa v pohrebnictve naproti Manderle kde sme jej vybavovali pohreb. Tym sa tato kapitola uzavrela. Uvedomil som si, ze som to nebol ja co som pomahal Julke, ale bola to skutocne Julka co mi najviac pomohla pochopit zmysel zivota.  

Navstivil som naposledy jej hrob a rozmyslal nad jej odkazom: 1) Zivot ja tazky a treba ho zit denne s vierou na lepsiu buducnost 2) netreba sa vzdat zivota, treba dakovat za kazdy den co nam je k dispozicii, bojovat za dostojny zivot vsetkych ludi 3) Udrzat si vieru v Boha za kazdych okolnosti a opierat sa o tuto vieru denne. Konecne tento odkaz citime vsetcia v hlbke nasej duse. Skupina Elan to kedysi vyjadrila velmi pekne v jednej zo svojich skladieb: “Na vsetko krasne zostal cas, ked dozrie laska v kazdom z nas, to malo co tu sme postaci nam…A niekto niekde vie ze sme,  On strazi nase laskanie, nas pribeh nekonci buchnutim dvier…

Facebookvybrali.sme.sk

.peter Šiška

Komentáre (26)

  1. .:)  od .michal | 30. August 2010

    Vaše príspevky strašne rád čítam.

  2. .julkin  od .vladimir Leksa | 30. August 2010

    odkaz

  3. .julkina  od .vladimir Leksa | 30. August 2010

    postel

  4. ..2 peter šiška  od .ooo | 30. August 2010

    Škoda tej hrúbky v nadpise!

  5. .dr. Šiška  od .radoslav Práznovský | 30. August 2010

    Viete pán doktor, ono já by som vám tieto múdrosti zožral aj s obalom ale viem ,že život má potenciál byť oveľa krajší a úžasnejší než je to tu na tejto nešťastnej planéte a to aj bez cirkvi. A tiež som si absolútne istí, že tomuto nešťastiu tu na zemi sa pomáha o sto šesť.

    Pán doktor viete mi povedať čo budete robiť po smrti.
    Aké máte plány?
    Viete si len tak cca predstaviť ten spirituálny priestor očisca či vo vašom prípade zrejme neba?
    Budete sedieť po boku Krista či samotného pána a pozerať sa jeden na druhého až do skončenia nekonečna samotného?

    Máte nejakú predstavu ako sa presuniete z tohoto materialisticko-technologického pokrokového konceptu do toho duchovného večného života po smrti? K čomu je tam tá technológia ? V akom vzťahu je koncept božej evolučnej mašinérie v ktorej je organizmus či jednotlivec len kvapkou vody v mori a nástrojom pokroku s konceptom že jednotlivec má dušu a má sa usilovať dostať sa do vyššej spirituálnej sféry či neba alebo čokoľvek je po smrti?

    Vidíte možnosť koexistencie týchto dvoch konceptov?
    Nie je jeden s nich nadbytočný?

    Trpíte veľmi, lebo keď je vám to málo tak poznám všelijaké techniky.

    Čo bude s tými podvodníkmi a špekulantmi, bankármi a parazitmi. Oplatí sa to alebo sa im to v tom pekle spočíta.
    Koľko budú horieť, celú večnosť? Nie je to sadismus?
    Komu sa tým pomôže? Žeby boh až tak škrípal zubami od pôžitku ako mu zločinci horia v plameňoch?

    Viete nejako aspoň hmlisto popísať to nebo aby som vedel či má prejsť od tej svojej viery v dobro, lásku, harmóniu, krásu v tú vašu vieru v boha, ktorí pre nás chystá nebo za odmenu, že sme tu prežili život v chudobe a utrpení?

    Mám sa naozaj spoľahnúť, že tí zločinci budú potrestaní?
    Neoplatí sa byť radšej zločincom? Lebo podľa Adama Smitha sú tu sebci a chamtivci s dôvodu aby priniesli ľudstvu úžitok v podobe materiálneho pokroku. O čo teda vlastne ide tomu bohu. Já som z toho dáko celý zmetený.
    Prosím vás o teologickú pomoc.

  6. ..2radoslav práznovský  od .ooo | 30. August 2010

    Tebe zjavne nejde o žiadnu teologickú pomoc! Iba provokuješ…

  7. .dr. Šiška  od .radoslav Práznovský | 30. August 2010

    Ešte sa chcem spýtať ohľadom vašej ambície urobiť si ešte dva doktoráty. Ráta sa toto pri poslednom súde? Mám si teda urobiť aj ja nejaký doktorát?
    Dá sa to už aj kúpiť alebo treba ešte stále študovať?

    Čo myslíte pán doktor, naši bankári, ktorí majú privilégium tlačiť peniaze a požičiavať ich za úrok . Ako sú oni hodnotení u boha. Lebo v tejto svetskej schému sa hovorí, že sú to veľkí ľudia, ktorí dostali toto privilégium preto že boh to tak naplánoval, aby priviedol ľudí cez snahu a utrpenie ku spáse.

    Žeby bankári boli anjeli vyslaní priamo z neba aby pomohli padlým dušiam späť do neba cez tento sadistický, kanibalský monetárny systém, ktorý búra akýkoľvek zmysluplný koncept viny a trestu , zásluhy a odmeny?

    Prvý budú poslední a poslední budú prví?

    Žeby to ten boh takto perfektne vymyslel?

    Pán Šiška, vy ste môj spirituálny vodca. Čakám na vaše odpovede!!!

  8. .beznádej  od .hendrix | 30. August 2010

    Vážený pán Šiška, v nemom úžase som si prečítal Váš príspevok, v názve pateticky odkazujúci na posolstvo mravného zjavenia obsiahnutého v príbehu, v ktorom dojímavo popisujete denno-denný boj s nepriazňou osudu a ktorý vrcholí v záverečnom “starozákonnom” finále apoteózou viery v boha. Roky rokúce denno-denný príbeh, roky rokúce denno-denne nemo pozorovaný hviezdami nad našou hlavou a roky rokúce denno-denne vyvolávajúci neurčitý pocit v ľavej polovici hrudníka, teda aspoň u určitej časti bežnej ľudskej populácie, akejkoľvek rasy, akejkoľvek národnosti, sexuálnej orientácie a vyznania. Ako chabý pokus o vtip môže vyvstať otázka: a čo ľudia s dextrokardiou? Avšak po prečítaní Vášho teoretického úvodu do problematiky človeka prejde chuť vtipkovať.
    Kde beriete tú nebotyčnú drzosť tárať o ateizme ako o svetonázore a paušálne hodnotiť typické rysy tohto tzv. ” svetonázoru “. Neexistuje ateizmus! Existujú len ľudia, ktorí z rôznych dôvodov neveria v nadprirodzeno, t.j. nemajú pre toto poznanie racionálne argumenty, alebo, ak sa s pocitom nadprirodzena stretli, pričom ide o výsostne subjektívny pocit individuálne prežívaný, nepociťujú potrebu byť sprevádzaní na tejto ceste vykladačom. Kto chce vysvetľovať zamilovanému lásku, kto trpiacemu bolesť a kto obidvom súcit? To si vážne myslíte, že súcit a otcovskú lásku sme spoznali až za julsko-klaudijskej dynastie??? Stačí pokora a súcit - to, čím sa líšime od toho, čo bolo pred nami a pravdepodobne aj od toho, čo bude po nás. Na to naozaj netreba vymlátiť do kameňa tzv. ” večné múdrosti “, múdrosti, ktoré každá pracovitá stará mama alebo starý otec daruje svojim potomkom bez nároku na zápis do niektorej z tých “guinesoviek” histórie, kde to, čo jeden povedal alebo napísal, je naj…… a jediné. Hovorí sa tomu jednoducho ľudská skúsenosť a vo väčšine prípadov múdrosť. Samozrejme, existujú posolstvá, ktoré sú popísané krvou zloby, bežne hovoríme ľudskej nemúdrosti, vnímané tými, čo veria v jedinú pravdu - t.j. tými, ktorí vnímajú faktickú stránku nášho poznateľného univerza viac srdcom a menej rozumom, pričom je hodno podotknúť, že existujú aj iné orgány ľudského tela, ktorými môžu byť podobné veľdiela vnímané a precítené, to však už nie je obsahom nášho terajšieho pojednania. O správnosti ma môžu presvedčiť a pri zmene argumentov môžem zmeniť aj svoje presvedčenie. Ale viera je len jedna, bez možnosti racionálneho vysvetlenia, bez možnosti opravy, páchajúca krivdy, nemenná, tupá a jednosmerná cesta. A nikdy, opakujem nikdy, k zmene neviedla a ani nevedie pochybnosť prameniaca z viery, ale jedine, opäť opakujem jedine, pochybnosť prameniaca z poznania!!! Poznania sveta bez vykladačov, poznania sveta našou maličkou hlavičkou (v porovnaní s univerzom, prírodou, bohom - teda všetkými, ktorí sa k nám často správajú, ako by nás nechápali alebo nemali radi), tou hlavičkou, v ktorej si uchováme poznanie, že to dobré je, keď nás má niekto rád, a to pekné je to, keď je niekto iný šťastný. Na záver ešte jeden osobný útok - kto k…a Vám dal právo do toho zaťahovať Johna Lennona!

  9. .4 radoslav praznovsky  od .sTARNPRODUCTIONS | 30. August 2010

    its a step my little man. I see you got a good heart. just keep learning and remember what I say, God primarily expects us to learn, so that’s a very positive thing. stay in touch if you have any questions. I am a hardcore Christian, but very open and try to be compassionate. love is important as well, so keep showing it. that is key. Don’t give up buddy

  10. .ad michal  od .peter Šiška | 31. August 2010

    vdaka

  11. .ad .vladimir Leksa  od .peter Šiška | 31. August 2010

    ospravedlnenie a vdaka

  12. .ad Radoslav Praznovsky  od .peter Šiška | 31. August 2010

    Moje predstavy: pracovat aj nadalej ale bez strachu z neuspechu, nestastia, staroby, smrti, bolesti a ostatnych prejavov zla a s Vami pan Praznovsky aj s Vami

    Moja predstava ocisca, neba, pekla:
    vezmite vsetkych dobrych ludi z vasho okolia z tejto planety a mate peklo
    dajte ich na jedno miesto a mate nebo
    “Máte nejakú predstavu ako sa presuniete z tohoto materialisticko-technologického pokrokového konceptu…” ako nuklearny chemik pravdpodobne poznate, ze uz dnes vedci rozmyslaju poslat celeho cloveka ako “FAX” z jedneho miesta na druhe… a to sme iba na zaciatku dnesnej technologie, ten co dokazal dat do pohybu cely vesmir od big bangu je schopny prejst z tohto sveta do duchovneho kontinualne, su mnohe moznosti ako ist roznym smerom aj v hmotnom svete.
    “Čo bude s tými podvodníkmi a špekulantmi, bankármi a parazitmi. Oplatí sa to alebo sa im to v tom pekle spočíta”
    mozno ze zostanu na tejto planete s ostatnymi parazitmi…a co Vy pan Praznovsky chcete zostat tu s nimi?
    “…aby som vedel či má prejsť od tej svojej viery v dobro, lásku, harmóniu, krásu v tú vašu vieru v boha,..”
    Chceli ste povedat “mam” namiesto “ma” aspom predpokladam, tak Vy predsa verite v dobro a v lasku, harmoniu a krasu? To som nevedel. Zda sa, ze Vy viete o nebi viac ako ja.
    “O čo teda vlastne ide tomu bohu..” zda sa, ze ste to sam uz odpovedal pan Praznovsky, z Vas by bol dobry katechista, vystudujte teologiu,
    ….Ráta sa toto pri poslednom súde?..Poznate tu parabolu o talentoch?
    “Mám si teda urobiť aj ja nejaký doktorát?”
    Velmi vam to doporucujem…Preco nie.
    “ako su bankaro ohodnoteny o boha..” Citajte Bibliu je to tam dost jasne popisane..”
    “Prvý budú poslední a poslední budú prví?” Za koho sa vy pokladate pan Praznovsky posledneho, alebo prveho?

  13. .ad hendrix  od .peter Šiška | 31. August 2010

    viera je prirodzenou sucastou denneho zivota: s vierou zacinate svoj den, cestu, liecenie a jedlo v restauracii. S vierou otvorite svoje vnutro tomu koho mate Vy rad(a) ako ste to pekne povedali vo svojom komentary. A tu sme pri koreni veci verime, ze existuje dokonala laska a nie iba ludksa, ze je mozne byt totalne milovany - nie clovekom, ale tym kto ma bozsku iskru, dokonalu lasku a dokonale poznanie. Je to ten, o ktorom John Lennon povedal: “som slavnejsi nez ON.”

  14. .re  od .oto horak | 31. August 2010

    V príspevku sa pán Šiška snaží prezentovať predstavu o ateizme ako svojho druhu viere: viere v neexistenciu Boha. Ateizmus je preto paradoxný, lebo je síce nevierou, ale inak napĺňa znaky viery. Nanešťastie sa tu jedná o naprosté zmätenie pojmov. Táto metafora zaznieva z úst teistov pomerne často, nejedná sa však o nič iné ako nezmyselnú metaforu. Ateista sa v porozumení sveta totižto neodvoláva na nadprirodzeno, nemodlí sa k nemu, neuctieva ho a nepoužíva ako explikačný princíp len preto, že mu tak prikazuje nejaká záväzná kniha. Nadprirodzeno je metodologicky celkom bezcenné: ak si človek napr. v lotérii staví na čísla a vyhrá, vysvetlí si výhru ako boží zásah a prejav božej dobroty, ktorá mu chce dopriať výhru. Ak však nevyhrá, bude celú vec interpretovať rovnako tak ako prejav božej dobroty, pretože boh vie, že ak by daný človek vyhral, cestou do stávkovej kancelárie by ho napr. prešlo auto: boh ho teda zachránil a aj keď človek nič nevyhral, boh je aj tak dobrý. Inak povedané, boha možno aplikovať na čokoľvek, možno ním dokázať čokoľvek. Preto odkaz na boha, či nadprirodzeno nie je nijakým vysvetlením a poznaním, jedná sa naopak o intelektuálny podvod. Naproti tomu vedec musí vo výskume postupovať podľa prísnych kritérií a pod drobnohľadom vedeckej komunity, ktorá jeho tvrdenia neprijíma len preto, že ich vyslovuje On…
    Svet samozrejme nikam nespeje. Teleologické vysvetlenia sú typické pre deti: prečo sú mraky? Aby pršalo. Prečo majú holuby krídla? Aby mohli lietať. … Evidentne sa veda musí mýliť, keď nepracuje s teleológiou, tvrdí pán Šiška. Prečo? Pretože potom by na tom bol svätec rovnako ako kriminálnik. … Ťažko povedať, čo si o tomto „vysvetlení“ myslieť. Nejedná sa totižto o žiadne vysvetlenie. Pán Šiška nejaví záujem o to, aký svet je, ale o to, aký chce, aby bol. Svet jednoducho MUSÍ mať nejaký zmysel a účel, lebo …
    Paradox ateizmu samozrejme neexistuje a viera nemá žiaden zmysel: Nedá sa chodiť po vode, nedá sa meniť voda na víno, nedá sa žiť tri dni v rybe, nedá sa pokecať s hadom, nedá sa vstať z mŕtvych,… veriť v tieto nezmysly je hlúposť.
    Predstava, že by som pána Šišku presvedčil o tom, aby ocenil svet taký, aký naozaj je a nie taký, aký chce, aby bol, nebude určite úspešná. Sám to vyjadril presne: „Udrzat si vieru v Boha za kazdych okolnosti …“ Inak povedané, bez ohľadu na to, s akou evidenciou veda príde, bude sa vždy mýliť, pretože biblia musí mať pravdu a basta. Z toho dôvodu je viera niečím, nad čím krútim hlavou.

  15. .bez nadpisu  od .peter Šiška | 31. August 2010

    Pripustam, ze som “zahral” na tradicnu teisticku strunu a zaradil ateizmus ku inemu druhu nabozenskej “viery” aby som s tym ateistov trochu podperil, predsa je zaujimave ako statisticke urady pouzivaju koncept svetonazoru a ateizmus sa ocitne na tej istej podlahe ako rozne nabozenstva. Ale teraz vazne. Vo viere sme postupili uz za hranice ritualov, alebo magie. Vyhra v sportke je viac na hranici urazky viery ako jej prikladom. Viera je predovsetkym racionalne poznanie vedeckych principov sveta a logicky usudok, ze tieto principy, zakony a procesy maju inteligentnu mysel v pozadi. Ak pozorujem, ze jeden vlakovy spoj sa nadvazuje na iny a ten zase na iny a nakoniec vidim desiatky, stovky tychto spojov ako sa krasne nadvazuju jeden na druhy nepoviem, ze je to nahoda, ale INTELIGENTNY PLAN. Ateista vsak moze vidiet aj tie najkomplikovanejsie a najinteligentnejsie struktury a povie NAHODA, NIC INE IBA NAHODA. Ateizmus je preto totalne zakryvanie oci pred realitou a svet MUSI podla ateizmu byt taky aky ho vidi ateista. Ateizmus je uzasne povrchny. Udrzat si vieru znamena udrzat si nadstavbu. Viera je viac ako nevera. Verit, ze tento clovek ma talent a investovat do neho je zalozena na praktickej skusenosti, ale nedava 100 percentnu zaruku, lebo buducnost je mimo naseho dosahu a predsa verim v niekoho potencial, talent a slovo a investujem do neho. Moznoze vysledky pridu o desat, dvadsat alebo aj viac rokov, ale v tomto momente mi nezostava nic ine ako viera. Pozrite sa denne kolko manzelstiev sa uzatvara na celom svete a vsetky vo viere, ze budu naveky a predsa mnohe stroskotaju a neprestavame verit denno denne, ze to dalsie sa vydari aj napriek negativnym skusenostiam. Bez viery sa neda zit a o vieru treba bojovat. Ateizmus to ma lahsie, ten pri uzavreti manzelstva usudi: ked to vyjde vyjde a ak nie tak potom zacneme znovu s niekym inym. A predsa niektore veci sa daju ozaj urobit iba raz a opakovanie nie je to iste ako prvy original. Zavisi teda na kvalite a sile viery a zaroven aj logickom poznani. Ateisti este stale neprisli nato, ze viera a racionalna logika su dve strany JEDNEJ mince. Veda a nabozenstvo sa nevylucuju, ale podopieraju.

  16. .re na re  od .oto horak | 31. August 2010

    Nanešťastie si viac nerozumieme, ako rozumieme, ale popravde, opak asi nečaká ani jeden z nás. Takže poporiadku:
    1. „Výhra v športke“: príklad mieril celkom inam. Boh ako explanačný princíp je neprijateľný z mnohých dôvodov, tu som mal na mysli ten aspekt, že ním možno vysvetliť čokoľvek. Ste zdravý? Môže za to boh. Máte rakovinu? Môže za to boh (ktorý skúša vašu vieru,…) S bohom možno nakladať ľubovoľne, možno ním vysvetliť čokoľvek, akékoľvek protiklady (zdravie/chorobu, výhru/ne-výhru,…). Pripomína mi to Afganistan, kde sa ópium často využíva ako liek na spanie a zároveň proti spánku. Ak s bohom možno nakladať takto ledabolo a aplikovať ho na vysvetlenie čohokoľvek, nemožno to považovať za vysvetlenie ničoho; je to intelektuálna nepoctivosť.
    2. „Viera je predovsetkym racionalne poznanie vedeckych principov sveta a logicky usudok, ze tieto principy, zakony a procesy maju inteligentnu mysel v pozadi.“
    Ja som presvedčený o tom, že Biblia nie je vedecký spis a náboženská viera nie je veda. Podobne sa vyjadruje kňaz George Coyne, riaditeľ Vatikánskej hvezdárne (1978-2006): „Ak ste vedec, nemôžete to [teóriu mladej Zeme] akceptovať. … Kresťanské Písmo bolo napísané v období cca medzi 2000 p.n.l. do 200 n.l. … Moderná veda sa spája s Galileim a vedie ku Newtonovi, Einsteinovi,… To, čo rozumieme pod modernou vedou, je v tom období. Ako vôbec by v Biblii mohla byť nejaká veda? Nemôže tam byť, veď tie dve historické obdobia od seba oddeľuje tak mnoho. … Biblia neučí vedu. … Je pre mňa veľmi ťažké akceptovať nielen doslovný výklad Biblie, ale aj fundamentalizmus. Je to ako mor, prehlasovať za vedu niečo, čo ňou nie je.“ Zdroj: Religulous (2008)
    Inteligentný dizajn, o ktorom vzápätí píšete, nie je veda. Dôvodov je mnoho, vyberám jeden vtipný, ako ho formuloval biológ PZ Myers.
    Myšlienkový postup zástancu Inteligentného dizajnu Raya Comforta je takýto :
    Každá budova má svojho staviteľa.
    Každá maľba má svojho maliara.
    Záver: Každý dizajn má svojho dizajnéra.
    PZ Myers dodáva: Ak platí vyššie zmienený postup, potom aj napr. každý blesk musí mať svojho Bleskotvorcu. … Inak povedané, takto možno odvodiť existenciu čohokoľvek.

    3. „Viera je viac ako nev(i)era … Bez viery sa neda zit a o vieru treba bojovat. Ateizmus to ma lahsie, ten pri uzavreti manzelstva usudi: ked to vyjde vyjde a ak nie tak potom zacneme znovu s niekym inym.“ Ateisti sú podľa Vás zrejme materialistickí hedonisti, ktorí životom prejdú bez toho, že by čo i len zavadili o tzv. „duchovné“ hodnoty. Naozaj s Vami súhlasím, že veriť je ťažšie ako neveriť (kto by už veril takým nezmyslom, ako o nich píše Biblia). Sú však činnosti, ktoré sa neoplatí vykonávať bez ohľadu na to, ako sú ťažké a náročné. Spočítať chlpy všetkých mačiek v meste, kde bývam, je asi dosť ťažké a náročné a je oveľa jednoduchšie sa tejto činnosti vyhnúť. To, že je tá činnosť ťažká a náročná z nej ale nerobí činnosť vznešenejšiu ako jej ignorovanie. Podobne je to s vierou. Niektoré aktivity jednoducho nestoja za to, aby sa nimi človek zapodieval.
    Odkaz na boha je intelektuálne skratka, po ktorej možno siahnuť kedykoľvek, aby sa ňou vysvetlil akýkoľvek jav. Neodkazovať sa na boha je naopak prejavom poctivej intelektuálnej práce, v ktorej sa pátra po prirodzených príčinách vecí. Byť ateistom je preto úctyhodné. Možno, že svet, ktorý nikam nespeje, nedejú sa v ňom zázraky a nebdie nad ním dobrotivá božská bytosť, vám pripadá ako chladný, úbohý,… Ak je svet ale naozaj taký, prečo sa tomu brániť? Ja tiež nevyzerám ako brad pitt, ale nežijem v iluzórnej predstave o tom, že som kevin od barbíny len preto, že je to určite lákavejšia predstava ako súčasný stav môjho chatrného zovňajšku.
    4. „Bez viery [náboženskej – zrejme takú máte na mysli] sa neda zit …“ Ja som neveriaci, teda podľa Vás neexistujem? Zaujímavé…
    5. Neujasnené používanie pojmu viera: aj ja verím, napr., že federer vyhrá zase us open. Robí to zo mňa človeka nábožensky veriaceho? Asi nie. Navyše sa svojej viery vo federerovo víťazstvo rád vzdám, ak zistím, že sú iní favoriti v lepšej forme…. Veriť/dúfať a nábožensky veriť nie je jedno a to isté.
    6. „Ateisti este stale neprisli nato, ze viera a racionalna logika su dve strany JEDNEJ mince. Veda a nabozenstvo sa nevylucuju, ale podopieraju.“
    Máte pravdu, neprišli na to, nie je totižto na čo prísť. Takmer 95% americký vedcov sú ateisti a povedal by som, že aj to je málo.
    Napr.: „Stvoril vesmír Boh alebo nestvoril?“ Ako chcete tieto tvrdenia zladiť? Ako sa podopierajú? Ako sa nevylučujú? Ako sú stranou jednej mince?
    Viď tiež bod 2.

  17. .jedna minca  od .peter Šiška | 1. September 2010

    Viera, nadej a laska su tri najvacsie principy ludskej existencie. Su to skvele duchovne principy - je to jedna strana mince nasej existencie- na druhej jsu materialne zakony. Oba svety su vnutorne spojene, medzi nimi je kontinuita, nemozeme bez nich existovat. Zivot na nasej planete aj z materialnej stranky je uzasne krehky fenomen. AKo by sme prezili bez urciteho mnozstva gravitacie, atmosfery, magnetickeho pola ( ktore zabranuje X a gamma ziareniu), spravnej polohy od slnka. Ako by sme prezili bez lasky? Co ma laska (duchovna) spolocne s materialnou existenciou? A predsa potrebujeme oba fenomeny k tomu aby sme prezili. AKo je to mozne ze ludia dokazu dat aj zivot za druhych ludi? Dokazu urobit veci nezistne a obetavo, bez odmeny a bez nadeje na materialnu odplatu? Myslim, ze v tomto suhlasime. Od lasky nie je daleko ku viere a nadeji teda ku trom pozitivnym zakladnym stavebnym blokom nasej existencie. Duchovne a hmotne je natolko poprepletane, ze je tazko oddelit jeden fenomen od druheho - preto som spomenul dve strany jednej mince. A to je niekedy pre nas tazko pochopit. Ludia su alebo analytici, alebo syntetici a predsa bez oboch nie je mozne dopatrat sa pravdy. Boh spolupracuje s nami na dotvarani tohto vesmiru, nema v rukach magicky prut pomocou ktoreho pohybuje veci - to iba my mame take predstavy-Boh je tvorivy budovatel a nasou ulohou je svet dotvarat co najlepsie a najdokonalejsie spolu s nim.
    Mate pravdu v tom, ze Biblia nie je ziadna vedecka kniha. Je to to iste ako sme spominali predtym: ludsky (materialny komponent) pretkany bozskou inspiraciou. Biblia je moralna kniha, ktora uci o viere. Biblia je viac ako basen. Spominate fundamentalizmus, to je cisto americka kontrukcia a obavam sa, ze aj trochu zapasy s mentalnymi problemamy. Na Slovensku sme vyrastali v ateistickych skolach a sme daleko vpredu od fundamentalizmu a v mnohom aj pred Amerikou.
    Spominate vedcov - mnohe roky som stravil medzi americkymi vedcami, su medzi nimi hlboko nabozni ludia. Napriklad Rodriguez-Iturbe (Princeton) toho som stretaval denne na omsi v kostole, Marko Jaric vo Fyzike nebol neveriaci aj ked do kostola nechodil, osobne som poznal aj Heisenbergovho syna z Wutzburgu, ktory pracuje v geneticke a vyvoji myslienkoveho procesu a stvoky dalsich geologov, biologov, fyzikov a chemikov. Americania su dost “pobozni” ludia. Konecne vedec je iba clovek a nic viac, velmi bojazlivy a insekurny. Zavisi od vychovy viac ako jeho osobnej vedy. Uvazte ak Boh je tvorcom tohto fantastickeho vesmiru moze ho nejaky vedec “ohrozit” svojim myslienkovym procesom a vyskumom? Teoreticky Boh mohol byt povodne aj materialna bytost, ktora nasla cestu von z materialnej existencie vedeckym sposobom. (Moja spekulacia). Nie je to aj nas vedecky ciel, postupit natolko s nasim poznanim, ze sa staneme nesmrtelni? Uvazte ak tu ludstvo bude dalsich 12000 rokov (tolko je od konca doby ladovej) co sa stane s nasimi pravnukmi? Ako budu zit? Ake objavy budu vtedy aktualne? BUdu pracovat na Marse? Dokazu manipulovat s gravitacnou silou? Dokazu vyrobit jedlo priamo horniny? Akou rychlostou dokazu letiet - svetla? A co ak to premietneme na dalsich 100 000 rokov? Herto- clovek z Etiopie tu existoval uz pred 200 000 rokmi, ako moze zivot vyzerat v roku 202 010? Budu ludia diskutovat o existencii Boha lepsie? Budu vobec hovorit? Ako sa budu dorozumievat? Pridu k lepsiemu poznaniu pravdy? Nateraz nam zostava iba skromne konstatovanie, podobne ako povedal Blaise Pascal: “Ak Boh neexistuje nebude mi to po smrti vadit, ale ak ano potom je pre mna mudrejsie v Boha verit.” (parafraza). Pre mna osobne Boh je dokonalost v mysleni, tvoreni v praci a najma v laske. Dovolujem si povedat, ze Boh prenika vsetko materialne svojou laskou a ta sa neda merat ani vazit ani objavit pod mikroskopom-tu mozeme rozoznat iba ocami viery.

  18. .poznanie vs. viera  od .x7x | 1. September 2010

    Človek, ktorý sa odvoláva ,že len pochybnosť prameniaca z poznania posúva človeka dopredu, by si mal uvedomiť, že ľudskému správaniu je veľmi blízke rozhodovanie vo svoj prospech, resp. rozhodovanie, aby si človek čo najmenej ublížil. Z toho dôvodu mi pripadá logickejšie byť veriacim v boha stvoriteľa a na základe poznania to zmeniť a prejsť k ateizmu. Zatiaľ ale neexistuje vo svete dôkaz na takúto zmenu. Podľa mňa sa človek stáva ateistom v dôsledku osobného hriechu, niečo mu jednoducho bráni prijať Boha(a rozum to nie je). Nepokradneš,nezosmilniš,nezabiješ,… - jednoducho ateista sa nevie vysporiadať s desatorom,aspoň jeden príkaz mu nevyhovuje od 4. po 10. prikázanie( a následne mu nevyhovujú ani prvé tri prikázania). Vždy ma fascinovalo správanie zvierat. Na jednej strane úžasné prispôsobenie sa prežitiu(vedieť sa sfarbiť(byť neviditeľný),minimalizovať straty pri tvorbe svojich obydlí(včelie plasty - človek potreboval matematiku, aby to dokázal potvrdiť). Na druhej strane mi chýba u zvierat niečo z ľudského správania napr. vojny. Zviera bojuje za seba samo, neorganizuje ostatné zvieratá vo svoj prospech(aby zaň bojovali).Ak to mám považovať za dielo náhody,evolúcie. Svet musí byť naplnený aj nelogickými dejmi,udalosťami,správaním sa(dôsledok náhody).A zatiaľ mi vychádza , že najnelogickejšie sa vo svete správa najlogickejšia bytosť - človek. Katastrofa v mexickom zálive nie je dôsledok nepoznanania, ale ľudskej nenásytnosti.(porušenie príkazu nepokradneš). Privatizácia strategických podnikoch(porušenie príkazu nepokradneš).Aj keď existujú “logické” dôvody prečo to urobiť.Ľuďom chýba láska k blížnemu. Nie nadarmo sa hovorí:Boh je Láska.Ľuďom chýba Boh(nepotrebujú ho k svojemu “dočasnému” šťastiu).Uspokojujúcu odpoveď na existenciu Boha človek dostane v okamihu svojej smrti.Pre niektorých je to veľmi,veľmi neskoro. memento mori

  19. .viera vs. ateizmus  od .richard Král | 6. September 2010

    Áno, život s vierou v nadprirodzenú entitu - Boha, špeciálne existenciálnou filozofiou podkutého Boha z monoteistických náboženstiev, ktorý dáva konečný zmysel ľudskému životu a konaniu, dejinám či dokonca celému univerzu, je jednoduchší.

    Avšak omnoho väčšou výzvou pre človeka je, aby dokázal prežiť zmysluplný, spokojný a mravný život aj bez tejto barličky - bez viery v nadprirodzenú bytosť či silu, ktorá presahuje prírodné zákony. Bez viery, že príroda a celý vesmír boli stvorené k nejakému “vyššiemu” účelu, bez viery, že po smrti existuje nejaká iná forma existencie, ktoré sa eventuálne odvíja od mravnej hodnoty skutkov v živote tu na Zemi. To je skutočná výzva človeka pre človeka “vrhnutého do života”….

  20. .hehe si zabavny  od .vyryvac | 7. September 2010

    len co s problemom rekurzie pri existencii boha?
    kto stvoril boha, superboh?? ;-)
    odpovies: nema vyznam sa pytat kto stvoril boha, no dobre, ale potom nema vyznam sa ani pytat kto stvoril to vsetko co mal udajne stvorit boh..

  21. .ad richard Kral  od .peter Šiška | 7. September 2010

    Zivotna skusenost ukazuje, ze komplikovany zivot je vysledkom vnutorneho zmatku. Zivot s Bohom je priamociary jkednoduchsi a preto kvalitnejsi a dokazuje,ze viera je pozitivna a prackticka vec. MNohi ludia si zivot zbytocne komplikuju az natolko, ze ich pohltia problemy a nikdy sa z nich nedostanu az do smrti. Mnohi sa zenia/vydavaju s tym vedomim ,ze budu = mat zivot tazsi - to im dava vedomie ze v zivote nieco dosiahli. Ostava im iba zazelat vsetko najlepsie do tazkeho zivota dufam, ze pri odchode z tohto sveta sa budu citit lepsie. Evanjelium hovori: moje bremeno je lahke a moje jarmo sladke. Satanovo bremeno je tazke, komplikovane a mizerne. My mame moznost si vybrat..

  22. .ad vyryvac  od .peter Šiška | 7. September 2010

    Pre nas je tazko pochopit komplexitu tohto sveta a pochopit kto stvoril Boha je to iste ako sa pytat ak je Boh vsemohuci precoi nestvori kamen, ktory by nemohol zdvihnut? Tymito otazkami nas zaplavovali nasi marxisticki profesory v komunistickych skolach. KOho svedectvo verime? Materialisticka filozofia tvrdi, ze hmota tu bola od vecnosti, idealisti tvrdia, ze Boh existuje od vecnosti zostava nam iba moznost si vybrat v ktore svedectvo verime. Blaise Pascal odpovedal: “Ak Boh neexistuje nebude mi ti po smrti vadit, ale ak existuje a ja v neho neverim potom mi to bude velmi velmi vadit!” Teda v logickom zmysle v prvom pripade nic nestracam a v druhom stacam vsetko, preto verit v Boda, ze vzdy lespie ako neverit.

  23. .tak  od .vyryvac | 8. September 2010

    potom si nepreplachuj usta ateistami, ateisti su ludia ktori su dostatocne uvedomeli na to aby stracali cas hladanim si rozpravok na vysvetlenie veci o ktorych vedia ze je to nemozne vysvetlit;
    ateizmus nie je ziadna viera, ziadne dogmaticke ucenie tvojho ciernohabitnickeho alebo burkoveho formatu, je to len pomenovanie istej “necinnosti”, t.j. ateista sa nevenuje tym cinnostiam ktorym sa venuje veriaci, neveri ich vysvetleniu a nechybaju mu;
    su ludia ktori sa prezieraju, a tych ktori sa neprezieraju a prestanu jest ked uz su nasyteni nenazves anorektici, ale nazves ich normalni, teda taki ktori nerobia nic navyse, aby si ich mohol odlisit od prezieracov, podobne je to s ateistami, su to ti, ktori nieco nerobia;
    nic viac a nic menej

  24. .pre vyryvac  od .peter Šiška | 9. September 2010

    Vyjadrujes sa derogativnym a povyseneckym tonom ako keby si vedel kde je pravda. Zjednodusujes skutocnost. Tito “ciernohabitnici” ako si ich nazval - vedia toho vela. Mozno by si ich mal aj vypocut a nezit vo vlastnej fantazii.Ak si sa rozhodol nic nerobit v tejto veci to nie je dobre riesenie, pretoze na svete sme iba raz a treba hladat pokial je svetlo.

  25. .ateita vs teista  od .x7x | 10. September 2010

    vid bod 23.
    Ateizmus,teizmus je urcity postoj cloveka k zivotu. Kazdy z nich VERI , ze Boh nie je,je. Ale moze sa to vseliako vysvetlovat. Ateista UVERIL “rozpravke”, ze Boh neexistuje. Byt ateistom si vyzaduje plytkost poznania(bez urazky). Velmi sa nezamyslat nad podstatou zivota. Cim ide clovek hlbsie v poznani sveta,zivota , tym viac ho to naplna pokorou a uctou voci Bohu(v Jeho dokonalost). Ateistovi staci existencia kriziackych vyprav, inkvizicie , pedofilni knazi, odsudzovanie homosexualneho registrovaneho partnerstva, antikoncepcia,… a uz povazuje teistu za spiatocnickeho,nevzdelaneho,… Chyba nam poznanie. Z historie vieme , ze existovali kriziacke vypravy , ale aj svetove vojny,velke revolucie(francuzska,vosr). Existovala inkvizicia , ale aj ateisticky komunizmus. Pedofilni knazi , ale aj pedofilny liberali,diktatori.
    Preco ateisti, su to ti, ktori nieco nerobia a nie ti ktori v nieco neveria? Snazme sa nezistne pomoct aj cudzim ludom, nielen svojim bliznim. Nezmyslajme o druhom zle. A nas zivot bude radostnejsi , zmysluplnejsi a zdravsi.

  26. .dvaja slepi sa hadaju o farbach  od .andrejba | 13. September 2010

    Ateisti aj teisti su ako dvaja slepi co sa hadaju o farbach. Niecomu veria a kedze to ani jeden nemaju dokaz, maju temu na nekonecne debaty.

    Kazdy sa zaroven pozera tak trochu zvrchu na toho druheho , pomyleneho, tapajuceho a zijuceho v tme nepochopenia zakladnych zivotnych pravd.

    Jedni su vraj “koncom bez zaciatku”. Druhi zase nemaju cas zit, lebo sa stale v myslienkach upinaju na svoj koniec.

    Z oslobodzujuceho odstupu poskytnuteho agnostikou je to pomerne zabavny pohlad.

Pridaj komentár
captcha

Inzercia Newsletter RSS Predplatné Články z tlačených vydaní Kontakty

Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM