Po druhej svetovej vojne zacal prudko narastat globalizmus. Motorom globalizacie je vedecky a technicky pokrok, ktory hybe dopredu ekonomicky rozvoj. S globalizaciou narasta aj unifikacia - zjednocovanie ludstva, ktore bolo predpovedane filozofmi a vedcami (medzi nimi aj Theilardom de Chardinom, Huxleym a dalsimi) najmenej pred storocim. Dnes prevlada vo svete nazor, ze ludia na celej planete sa postupne stavaju jednou “globalnou dedinou,” v ktorej vladne, jeden svetovy trh, jeden typ ekonomiky, zjednocovanie statov do superstatnych systemov (USA a Europska Unia), zjednocovanie pravneho systemu, jeden sposob skolskej vychovy, jeden sposob odievania a jedna rec, ktorou sa stava anglictina. Toto zjednocovanie ma byt sucastou efektivneho vyvoja na zemi, ktory ak bude uspesny, stane sa platformou pre osidlenie inej planety.
Globalizacia a sloboda
Ak sa ludstvo ma stat jednou “globalnou dedinou” potom je potrebna aj zjednotena ideologia, ktora pomoze dosiahnut ekonomicke, spolocenske a politicke ciele t.j. efektivnejsi a lahsi zivot pre ludstvo. Nastava vsak otazka ako zjednotit miliardy ludi vo viere v jeden uceleny svetonazor? Riesenie sa dnes podava v synteze vsetkych moznych nazorov. Tato synteza je velmi komplexna a vyustuje v nejasne definovany svetonazor, ktory spaja specificke systemy do jedneho umeleho systemu, inym slovom vedie ku amorfizmu. Prikladom je aj sucastny vyvoj na Slovensku kde dochadza ku spajaniu politickych stran, ktore maju diametralne rozdielny pohlad na moralne hodnoty, ale k voli kontrole spolocnosti vytvaraju syntezu, v ktorej sa straca specificka tvar jednej strany a jedneho systemu hodnot.
Moderny amorfizmus prinasa princip neurcitosti, neda sa presne definovat, ale iba politicky skorektnit. Tmel, ktory zliepa vsetky mozne aj nemozne nazory dohromady je relativizmus. V relativizme sa pevne definovatelne struktury neprijimaju, lebo sposobuju konflikt, ktoremu sa amorfizmus chce vyhnut. Pre dosiahnutie globalnej spoluprace je nutne zbavit sa extremov, alebo ich ”zaokruhlit” aby do seba nevrazali svojimi hranami. Toto myslenie ma korene v postmodernizme, v ktorom sa vsetko chape ako pravda, kazdy ma nieco pravdy aj ked su veci vzajomne protikladne. Objektivna skutocnost nie je dolezita, ale jej obraz – image. V postmodernizme si clovek nezaklada na niecom co je pevne a absolutne, ale prijima vsetko ako relativne. Absolutna pravda nie je dolezita, dolezite je iba to co spolocnost uzna za spravne, menliva hodnota, ktora sa meni v case a v priestore a ktora uspokojuje vsetkych vdaka komformizmu a sile konzumu.
Hlavne problemy relativizmu
Hlavnym dosledkom relativizmu je destabilizacia pevnej hodnoty. Relativizmus kladie spekulativne otazky, ktore privadzaju tych, ktori veria v pevne zakony spolocnosti do pomykova. V urcitom zmysle to pripomina biblicky pribeh o jablku a rajskej zahrade. Adam a Eva verili, ze nesmu jest ovocie zo zakazaneho stromu v strede zahrady, co bol pre nich absolutny zakon, vtedy prichadza relativista-had s otazkou: “A ci ozaj nesmiete jest ovocie zo stromu v strede zahrady?” ”Nie, lebo by sme zomreli.” Kratka odpoved Evy. ”Kdeze,” pokracuje relativista-had, tentoraz nie uz s otazkou, ale priamym utokom na absolutny zakon rajskej zahrady: ”prave opacne, stanete sa mudrejsi ako Boh, budete poznat co je dobre a co je zle.” Implicitne had relativista vlastne hovori, ze nie on, ale Boh podvadza, lebo nechce aby ludia vedeli to co vie on. Relativizmus nielenze destabilizuje ludi a ich vieru v pevne hodnoty, ale nakoniec rozvracia spolocnost pod ruskom tzv. ‘pravdy’ a dokonalejsieho poznania.
Relativizmus a rodina
Rodina je zakladom zdravej spolocnosti a taktiez oblubeny predmet utoku relativizmu. Nefunkcna rodina je semenistom spolocenskych tragedii. Relativizmus a amorfizmus destabilizuje rodinu a predklada iracionalnu moralku, ktora je paradoxna vo svojej podstate. Prikladom bola uz Rimska risa, ktora zacala zahnivat relativizovanim rodinnych hodnot az nakoniec skoncila pod tlakom Barbarskych kmenov, ktore mali jednoduchu a priamu predstavu o rodine. Podobne po druhej svetovej vojne moderna zapadna spolocnost zacala rapidne upadat do relativizmu. Proces relativizacie sa exacerboval vedeckym a technickym rozvojom, najma prostriedkom obrovskeho dorazu na karieru a nahananie vlastneho uspechu na ukor starostlivosti o rodinu a vychovu deti. Dnes mame inzinierov, lekarov, vedcov a riaditelov na jednej strane a nespratne a nevychovane deti s velkymi narokmi na druhej strane. Velky paradox spolocnosti! Vzdelani ludia s vysokou karierou by mali byt zarukou dobre vychovanych a skromnych deti, ktore budu pozitivne prispievat do spolocnosti aj vlastnym sebaobetovanim. Paradoxne v minulosti rodicia mali iba tzv. Ludovu skolu (pat tried zakladnej skoly) ale pomocou tvrdej prace a mozolnatych ruk vedeli lepsie vychovavat deti ako dnesni riaditelia, doktori, vyskumnici, alebo manazeri, alebo aj ostatni vzdelani a vysokopostaveni ludia s velkou karierou. S tym suvisi aj vzrast kriminality mladeze a uzivania drog, ktory dosahuje svoj vrchol prave u deti zo vzdelanych a vysoko postavenych vrstiev spolocnosti.
Ak sa k tomuto prida vyuzivanie vedeckeho technickeho pokroku najma vyskumy s fertilizaciou, (ktora slavila najprv svoje uspechy v zivocisnej vyrobe), relativizacia hodnot rodiny sa este viac zvysi. Tento process je velkym paradoxom spolocnosti, na jednej strane sa bojuje za kontrolu populacie (vid konferencia OSN v Cairo, ktorej sa zucastnil aj Alan Gore) a na druhej strane, prostrednictvom relativizacie manzelstva sa zvysuje populacia modernou polygamiou a machinaciami s fertilizaciou (”in vitro), ktora sa stala prilezitostou na nahananie obrovskych ziskov. Na konci tohoto procesu je relativizovanie zakladu rodiny: preco by mal clovek zit iba v jednom manzelstve? Preco by sa deti nemohli rodit v skumavke? Preco by sa ludia nemohli klonovat? Preco by malo byt manzelstvo iba medzi muzom a zenou?
Paradoxy relativizmu
Najvacsim paradoxom relativizmu je snaha o absolutnu kontrolu. I napriek tomu, ze relativizmus vo svojej podstate vylucuje vsetko absolutne, predsa vo svojej snahe relativizovat absolutne, sa sam snazi prevziat absolutnu moc. Podobne ako Napoleon pouzil relativisticky koncept revolucie proti monarchii vo Francuzsku za tym ucelom, aby sa v konecnom dosledku stal viac absolutnym ako samotna absolutisticka monarchia pred nim. Komunisticka revolucia ci uz Jakobinmi vo Francuzsku, alebo marxistami v Petrohrade viedla nielen ku zbaveniu absolutistickej monarchie, ale dala vznik ku totalitarnym formam, ktore boli viac absolutisticke nez systemy pred nimi. Relativizmu sa vzdy jedna o uchvatenie moci a o absolutnu a totalnu kontrolu nad spolocnostou. Relativizmus a revolucia su navzajom spojene. Relativizmus je rebeliou proti stabilnym absolutnym hodnotam v spolocnosti s cielom prevziat absolutnu moc. Sami sme sa presvedcili v nasej historii, ze komunisticka revolucia bola rebeliou proti absolutnym hodnotam a absolutnej moralke, vratane nabozenskej moralky a to len preto aby mohla dokonalejsie zovriet spolocnost v ocelovej pasti totalitarnej moci.
Politicka korektnost
Relativizmus vo svojej snahe o absolutnu moc pouziva politicku korektnost, ktora nadobuda postupne formu absolutnej ideologie, ktora sa nesmie, cuduj sa svete, spochybnovat. Znovu velky paradox modernej relativistickej doby: demokraticky system, ktory zdoraznuje slobodu sa uchyluje ku politickej korektnosti, ktora v zasade slobodu popiera. Kazdy clovek ma fundamentalne pravo sa slobodne vyjadrit o vsetkych otazkach bez toho aby sa musel obavat straty zivobytia, alebo nejakej inej formy trestu. Faktom je, ze strach je dnes velkym kontrolorom ludskej slobody a idealy slobody su potlacane v demokratickych krajinach casto podobne ako za cias komunizmu kladivom politickej korektnosti. Spolocnost, ktorej motorom je relativizmus upada do iracionalizmu a neurcitosti, ktora spatne dava prilezitost silnym tohto sveta manipulovat so spolocnostou.
Absurdizmus
Po zburani absolutnych hodnot zostava iracionalna struktura, nedostatok slobody a hmlista predstava o svete preplnena zakonmi, ktore casto nemaju zmysel a vedu k absurdizmu. Ako moze demokraticka spolocnost stavat dnes “zeleznu oponu” ako sa to dnes deje napriklad medzi Mexikom a USA? Do urcitej miery je tato opona tvrdsia nez ta, ktoru sme videli 40 rokov na Devine, alebo v Berline, lebo uz 30 mil od Tusconu v Arizone, na hlavnej hradskej je zriadena policajna kontrola a hradba na hranici je vyssia nez jej sestra v Berline. Amorfizmus a paradoxizmus je tu dokonale manifestovany aj cestou ekonomickeho otrokarstva. Na jednej strane sa nasava lacna pracovna sila z chudobnych krajin sveta a pritom sa buduje zelezna opona, ktora ma zabranit ich ziadanemu prichodu!? Je mozne aby z jedneho pramena sla aj sladka aj trpka voda?
V modernej spolocnosti sa dostavaju do popredia zakony, ktore viac ochranuju zvierata nez ludi. Napriklad je mozne odstranit cloveka a to pocas celej dlzky tehotenstva, ale nemozno odstranit zviera, ktore je v zozname ohrozenych druhov. Dnes existuju krajiny, kde je mozne zastrelit cloveka ak prestupi sukromny pozemok, no nie je mozne zastrelit psa, ked sa objavi na tom istom mieste - ten sa musi ohlasit miestnej organizacii, alebo volat na policiu. A tak nastava situacia, ked svorka volnych psov ohrozuje male deti na majitelovom pozemku, ale majitel nemoze proti nim zakrocit, musi cakat na miestnu organizaciu pre pristresky zvierat, ta vsak zvycajne nemoze zasiahnut mimo mestkej zony, vtedy moze zasiahnut iba miestna policia, ktora nema zase nato cas aby nahanala psov. Vec nema riesenie a deti sa nemozu volne pohybovat ani na svojom vlastnom dvore. Ak by vsak prestupil hranice pozemku clovek zakon povoluje ho zastrelit.
Tretim a najvacsim parodoxom moderneho relativizmu, je vnutorne vzdalovanie cloveka od cloveka. Napriek vedeckemu a technickemu pokroku, ktory nas denne priblizuje (vratane internetu) vnutorna separacia medzi ludmi narasta. V minulosti sa ludia na Slovensku vedeli podporit, (ale aj spolu spolocensky zabavit). Vztahy medzi ludmi v zapadnej spolocnosti upadli uz davno do chladnosti a po druhej svetovej vojne rapidne stupla izolacia medzi ludmi, najma k voli nahananiu kariery a konzumcnych cielov. Zivot sa ubera podobne ako vesmir do nekonecneho vzdalovania jedneho telesa od druheho, tak aj ludia sa v modernej dobe postupne vzdaluju od seba, dochadza k uplnemu zamrazeniu vztahov. Osamotene individua bez pevnej rodiny a uprimnych ludskych vztahov sa stava viac a viac normou a tragediou zivota.
Humanizmus mal oslobodit cloveka od nabozenskych predsudkov, otroctva nevzdelanosti, ale v skutocnosti robi ludi este vacsich otrokov. Ludia sa stavanu konzumcne a nemysliace tvory, ktorych jedinym cielom je pretlacit sa k najlepsiemu valovu s cerstvym pomyjom. Pod ruskom humanizmu pokracuje aj otrokarska splocnost - v honbe ziskov sa vyuzivaju najlacnejsej pracovnej sily, ktore zostavaju casto v bahne spolocnosti po cely zivot.
Vzrast relativizmu a amorfizmu sposobuje polarizaciu sveta. Na jednej strane je amorfna demokracia, ktora okrem produkcie a tvorby ziskov nema presne definovatelny svetonazor, na druhej strane je teroristicky extremizmus, ktory zase ma presne vyhradenu formu, definiciu a ciel. Tato polarizacia je zdvojnasobnena vzrastajucimi socialnymi rozdielmi. Takto sa vytvara v modernej spolocnosti zacarovany kruh v ktorom sa ekonomicka polarizacia prepaja s terorizmom. Amorfizmus a relativizmus si takto pletie bic sam na seba.
Dokaz existencie Boha
Jedina cesta, ktora vedie spolocnost naspat do spravnych kolaji je viera v absolutneho Boha. Boh je absolutny, staly, pevny bod, ktory nas udrzuje v nadeji na zajtrajsok. Nic pevneho na tomto svete neexistuje iba silne vnutorne povedomie, ze existuje dokonala spravodlivost, ktora ma kontrolu nad relativnym svetom. Vnimanie Boha prinasa poriadok do nasej mysle a obratene tuzba po poriadku nas vedie ku existencii Boha, objektivneho sudcu, ktory disponuje s absolutnou pravdou a absolutnou existenciou. Nase vnutro nam jasne vravi, ze bez tohoto pevneho bodu nemozeme existovat, ze bez tohoto abolutneho bodu sa vsetko zruti do nicoty relativizmu a amorfizmu. Nase vnutro nam jasne hovori, ze forma je viac ako existencia bez formy. Nasa vnutorna tuzba po poriadku, organizacii, spravodlivosti a totalnej istote svedci o tom, ze je nieco v nas, co smadi po pravde, co smadi po Bohu, co smadi po zivote. Inak stroskotame v amorfizme a vlastnom egoizme do ktoreho nas vedie relativizmus. Bez absolutnej hodnoty je iba smrt - totalna anarchia, totalna entropia, ale to co je vo vnutri nas ma absolutnu hodnotu, hodnotu plnosti seba v superexistenci vecnej bytosti. Tak ako to vyjadril Augustin: “Nespokojne je moje srdce kym nespocinie v tebe Boze” presne tak isto nam hlboko v nasom vnutri vravi hlas, ze nikdy nemozeme byt na tomto svete spokojni a hlavne naplneni ak nenajdeme Boha, teda absolutnu hodnotu, absolutnu spravodlivost a dokonalu lasku. Sme zivi a tuzime po zivote, sme prazdni a tuzime po naplneni, sme hladni a smadni po pravde, sme v neistote a podvedome tuzime po absolutnej istote. Sucastny relativizmus, ktoreho sa raz spolocnost presyti nakoniec sam ukaze cestu ku pravde, ktora je v rukach Absolutna, Boha sameho. Cele evolucia prirody a cloveka, v ktorej vladne stochasticky princip vedie postupne a isto ku bodu totalnej pravdy, vtedy sa stretnu vsetky cesty relativna v absolutnej existenci, ktorou je sam Boh. Einstein kedysi prehlasil: “Boh nemoze hrat s nami kocky…” Einstein nemal pravdu, Boh sice hra s nami kocky, ale vsetky pravdepodobnosti (vsetko relativne) nakoniec hra v jeho prospech. Preto sucastna cesta relativizmu, ktorej cielom je spojit cely svet v jednu globalnu dedinu nakoniec vyusti aj ku poznaniu jednej absolutnej existencie, ktora je nad jednym globalnym svetom, touto existenciou je Boh. Sme teda na ceste k nemu ako uz Pavol hovori vo svojom liste prvym krestanom: “V nom zijeme, hybeme sa a sme!”
“We are moving towards a dictatorship of relativism which does not recognize anything as certain and which has as its highest goal one’s own ego and one’s own desires.” (Benedikt XVI)
“Pohybujeme sa smerom k diktatorstvu relativizmu, ktory neuznava ziadnu inu istotu a ktoreho najvyssi ciel je vlastne ja a vlastne egoisticke tuzby.” (Benedikt XVI).
Komentáre (38)
Pridaj komentár
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM
.gratulujem od .ogar Ogarovic | 15. Júl 2010
Pán autor, gratulujem. Dostať do jedného článku všetky mestské legendy, mýty, predsudky a nepochopenia dnešnej doby je priam nadľudský výkon. Toto je jeden z mála článkov, ktorý som čítal a môžem s pokojným svedomím napísať, že nesúhlasím s každým jedným slovom.
.mytologia a Pravda od .schizyfos | 15. Júl 2010
Barthes v Mytologiach
(stiahnutelne v angl. tu: http://www.filestube.com/debdd1c3b6250ed303e9/details.html)
hovori, ze Mytus/Mytologia ako pojem/jazyk svojou samozrejmostou a suladom so zdravym rozumom dokazujuc “absolutne pravdy”, ukazuje, ze je ideologiou. Kazda ideologia je spojena s mocou. Ak jej podliehame, sluzime moci… A to sa vztahuje aj na tu cast relativizmu, ktora paradoxne tvrdi, ze relativizmus je absolutny. Je tu vsak aj 2. skupina relativistov, ktori spochybnuju samotnu mytologiu/ideologiu/samozrejmost/zdravy rozum, pretoze hladaju ontologicky uspornejsiu teoriu poznania (co najmenej metafyzicku/obsahujucu co najmenej ontologickych predpokladov).
.čože??? od .pliaskam | 15. Júl 2010
Tak toto… je ten najjednostranejší zadubený blud aký som kedy čítal, aj keď… silno ho dobiehajú volebné programy dnešných politických strán (každej a jednej). Ak niekto verí v Boha, ako môže nútiť druhým to isté??? Pri štipke zdravého rozumu by ste sa toho vzdali.
.vďaka za pekný článok od .andreamar | 15. Júl 2010
Krásny článok a múdry. Ján Pavol II. nás často varoval pred relativizmom. Je potrebné, aby sme boli ľuďmi s pevnými názormi, zásadami a hodnotami.
.peter Šiška od .tibortibor | 15. Júl 2010
Boze…to su uvahy…
.aj ja gratulujem od .dododo | 15. Júl 2010
ale naopak súhlasím s každým slovom čo Peťo napísal. Aj keď od textu oddelím náboženskú stránku veci, faktom zostáva, že ľavicový liberalizmus resp. nejaký novomarxizmus so svojou politickou korektnosťou má záujem o atomizáciu jednotlivca - inak povedané rozbitie rodiny. Takýto atomizovaný jedinec je už potom na správnej ceste ku režimu stvárnenom v Orwellovom románe 1984. Newspeak už začal…
.:) od .fenix | 15. Júl 2010
Už dlho som sa tak dobre nepobavil. Drahý priateľu, nedokázal som to dočítať celé. Prepáč. To že západná civilizácia prežíva vyprázdnené obdobie je pravdou. Musel si naďabiť na nejakú veľmi dobrú knižku že ťa donútila aby si sa o ňu podelil. je to kopa pseudodôkazov, dôkazov povytŕhaných z kontextu a iných “dôkazov Boha”.
.ad ogar Ogarovic od .peter Šiška | 15. Júl 2010
dnesna doba, ako kazda ina ma svoje specificke crty. charakteristickou crtou dnesnej doby je - amorfizmus, to neznamena, ze je horsia ako predosle..iba viac entropicka, beztvarna, globalna.
.ad pliaskam od .peter Šiška | 15. Júl 2010
neviem preco urcite typy ludi trpia pocitom, ze ich niekto nuti ku viere k Bohu. Zda sa, ze mate skusenost pravdepodoben z detstva ked vas jeden z rodicov, alebo starych rodicov nutil chodit do kostola. Nie ste jediny clovek na svete s ttouto skusenostou, to vsak neznamena, ze Boh neexistuje.
.ad tibortibor od .peter Šiška | 15. Júl 2010
nelimitoval by som sa iba uvahy, ale na realnu skusenost. radim zamysliet sa nad slovami: “mali oci, ale nevideli, mali usi, ale nepoculi a tak sa nespasili.” teda pozor.
.ad fenix od .peter Šiška | 15. Júl 2010
nie, knihy nehrali ulohu, vsetko je vlastne okrem inspiracie relativizmu, ktoru vyniesol na povrch Benedikt VI. teda vsetko je uplne orginalne. to ze veci hovoria rovnako nie je prekvapujuce ak pravda je iba jedna. som si isty, ze aj Ty ak budes uprimne rozmyslat prides svojim rozumom a svojou cestou presne ku tomu istemu bodu pravdy ako ja. inak to ani nejde, lebo Boh je pravda a kto hlada najde. Hladas aj Ty, alebo davas prednost svojim vasnam?
.pre Peter Šiška od .giby013 | 15. Júl 2010
Skutku zaujímavý článok, veľmi ma zaujalo niekoľko v skutku kvalitných myšlienok a súvislosti, ktoré Ste tu ponukli… ” Keby Boh neexistoval, bolo by všetko dovolené. ” /Fiodor Michajlovič Dostojevskij/
.keci, strasne... od .maros | 15. Júl 2010
v podstate zhrnutie otrepanych klise bez vlastnej pridanej hodnoty. Podobne vyzeraju clanky zacinajucich blogerov-ministrantov. Niektore vyroky z clanku by chcelo aj dokazat. Tak napriklad:”S tym suvisi aj vzrast kriminality mladeze a uzivania drog, ktory dosahuje svoj vrchol prave u deti zo vzdelanych a vysoko postavenych vrstiev spolocnosti.” No pod…
.bez nadpisu od .pliaskam | 15. Júl 2010
Moji rodicia ma nenutili k nicomu, ani k viere ani ateizmu,
“Jedina cesta, ktora vedie spolocnost naspat do spravnych kolaji je viera v absolutneho Boha. Boh je absolutny, staly, pevny bod, ktory nas udrzuje v nadeji na zajtrajsok.” ak tato veta nie je nutenie tak minimalne zastrasovanie… bububu budte dobri
.no nevadí od .mari | 15. Júl 2010
už ani neviem prečo, ale v tomto článku som očakávala nejaký dôkaz…
ale našla som len jedno veeľmi zlé evanjelizovanie.
.skvelé od .urbancok | 15. Júl 2010
výborný článok, kiežby ich bolo viacej
Čas ukazuje a to je najväčším dôkazom že čo je v istých partiách tohoto článku spomenuté je pravda a teda namietať proti tomu je absurdné. Bolo by vynikajúce, keby ľudia začali úprimne hľadať problém a najväčší kameň úrazu a prehodnotili svoje životné ciele a priority a nerelativizovali ich…
.plne bezobsaznych fraz od .martin macko | 15. Júl 2010
Clanok pozostava prakticky vyhradne z bezobsaznych fraz. Ludia, ktori sa ohanaju pojmami ako moralny relativizmus a absolutna pravda, v praxi zvacsa demonstruju nekonzistentne a (pre mna) nemoralne nazory. Konkretne priklady. Moralny relativizmus - ludia z .tyzdna nemaju problem kritizovat Cinu alebo Kubu v otazkach ludskych prav, ale ked rovnake a casto horsie porusovania prav robi USA (Guantanamo, Bagram, nelegalne odpocuvania atd.) ci Izrael (vyse 40rocna nekonciaca okupacia) nielen ze to vobec nekritizuju, ale dokonca to vyslovene obhajuju, pretoze ked to robime “Zapad” zrazu je to v poriadku a je to moralne. Hovoria o tom ako na nas utoci “kultura smrti” a ako si vazia kazdy zivot od pocatia, ale nemaju problem este stale obhajovat invaziu do Iraku, ktora si vyziadala statisice ludskych zivotov a bola zdovodnovana akutnou hrozbou WMD (ehm …hladanie absolutnej pravdy… ehm ehm) ci utoky Izraela v Gaze a Libanone, ktore si vyziadali stovky nevinnych zivotov, casto deti a nedosiahli absolutne nic (ak neratame oddialenie mieroveho procesu a utrpenie civilistov) Ludia, ktory nas budu varovat pred politicky korektnym vyjadrovanim, nas jednym dychom budu presviedcat ze mucenie je “enhenced interogation” a zajatci z war on terror su vlastne “enemy combatants” a tak sa na nich nevztahuje Zenevska konvencia. Tito ludia pouzivaju vznesene frazy o absolutnej pravde, ale v skutocnosti ich zaujima iluzia pravdy, ktora nezbura ich predstavu o vznesenom boji dobra a zla, ktoreho sa citia byt sucastou (vid ako .tyzden informoval o utoku na flotilu do Gazy http://blog.tyzden.sk/factcheck/2010/06/22/factcheck-fsebej-turecka-humanitarna-avantura-i/). Vsetko toto vyzera dobre na papiery a ako predstava o svete to funguje az dovtedy kym si clovek neda namahu a nezisti si detaily o tych “jasnych” cierno-bielych problemoch. Ja osobne mam taketo vytriezvenie uz za sebou. Pan Siska prepacte, ak sa nahodou nestotoznujete s vyssie uvedenymi konkretnymi prikladmi, ale rovnaku retoriku (moralny relatvizmus atd.) aka je vo Vasom clanku, pouzivaju neokonzervativci a ludia z .tyzdna ako Stefan Hrib a Frantisek Sebej a k nim Vam viem dolozit jasne konkretne vyjadrenia, ktore zodpovedaju tomu “moralnemu relativizmu”, ktory som popisal. Z uvedenych dovodov som alergicky na povysenecke kazania o “moralnom relativizme”. Vas clanok mal sice trochu miernejsi ton, ale ja osobne som to z neho citil.
.ad pliaskam od .peter Šiška | 16. Júl 2010
ospravedlnujem sa za to ak som uviedol vetu, ktora posobi nasilnym dojmom, nemal som ten umysel, skor je to prejav zanietenia, ktore mi myslienka na existenciu Boha sposobuje. Intuitivne citim, ze je cosi velkolepe a uzasne krasne mimo nas a staci iba natiahnut ruku aby sa clovek toho mystickeho a velkolepeho chopil natrvalo., nemate taky isty pocit aj Vy?
.ad mari od .peter Šiška | 16. Júl 2010
Su aj konkretne, ale tie su osobne a preto intimne a nerad by som sa s nimi ukazoval na verejnosti. konecne ti co maju ‘oci’ vidia a ti so maju ‘usi’ pocuju. Mrzi ma ze Vy nevidite a nepocujete. mozno preto lebo dokaz je abstrakny a nie konkretny.
.ad maros od .peter Šiška | 16. Júl 2010
za prve clanok je originalny zalozeny na praktickom odpozorovani zivota okolo sveta. po druhe, je vela studii, ktore sa s tymto zaoberaju napriklad: http://www.springerlink.com/content/y3k4w13132h742qm/
koniec koncov je to jednoducha logika vyssie triedy maju viac prostriedkov a viac casu na pozitok. deti takmer vsetkych prominentov pouzivaju drogy.
.ad giby013 od .peter Šiška | 16. Júl 2010
vdaka. dostojevski a hlbka jeho myslienok ma inspirovali este v mladych rokoch.
.ad martin Macko od .peter Šiška | 16. Júl 2010
Mate pravdu v tom, ze je velmi tazko byt objektivnym a nestrannym. Objektivna a nestranna pravda je ideal za ktorym musime kracat. Je dobre, ze si vsimate veci v ich celom spektre a snazite sa vidiet spravodlivo obe stranky. myslim, ze Ste na spravnej ceste.
.relativizmus?? od .pliaskam | 16. Júl 2010
Pre niekoho zanietenie, pre mňa zaslepenosť, ten relativizmus nie je až taký zlý
.ad Siska od .maros | 16. Júl 2010
ale tvoj link nepodporuje tvoj zaver o tom ze kriminalita a uzivanie drog dosahuje svoj vrchol u deti z vyssich vrstiev. Tou studiou sa tu iba snazis odlakat pozornost, lebo ziadny taky zaver z nej nevyplyva. Namiesto toho aby si podporil svoje tezy produkujes nove, zasa bez dokazov “deti takmer vsetkych prominentov pouzivaju drogy”. Svoje dojmy a jednoduchu logiku, tam kde by mali existovat tvrde data, ktore si si neoveril si nechaj pre seba. Deti chudobnych maju vari menej casu? To znamena ze viac chodia do skoly, alebo sa viac zdriavaju v zaujmovych kruzkov, alebo maju preco menej casu? Vari pracuju na poli aby mali rodicia co jest :). Co sa tyka prostriedkov, urcite drogy ako toulen a alkohol su pomerne dost lacne. Skus nieco lepsie.
.ad maros od .peter Šiška | 16. Júl 2010
po prve, hlavnym cielom clanku nebolo uzivanie drog, to bol iba maly bod do ktoreho si sa tak vehementne uchytil a dokazujes, ze mas schopnost “preciedzat komara a prehltat tavu.” Faktom je, ze majetnejsie vrstvy NEMAJU mensi konzum drog ako chudobnejsie, to je dokazane vyskumom a najdes data po celom internete. Teda uz v tomto bode to potvrdzuje moje tvrdenie, ktore hovori: bohatsi a vzdelanejsi by mali byt lepsie na tom ako ostatne vrstvy a mali by dat lepsi priklad. A to staci. Moje tvrdenie je pozorovanie a stretanie sa s ludmi a to hovori v prospech mojho tvrdenia. Ak chces TVRDE data prosim zajdi si do Centra antidrogoveho komanda v Bratislave.
.ad pliaskam od .peter Šiška | 16. Júl 2010
Vasa hnevliva reakcia je skor dokazom zaslepenosti. relativizmus je ako skalpel, moze rezat pre a proti zivotu. relativizmus osobneho egoizmu nie je nikdy pozitivny.
.ad Siska od .maros | 16. Júl 2010
no vidim ze to nema cenu, keby si si tvrdenia co vytahujes overoval, mal by si pripravene zdroje. Ano, v clanku je toho aj ovela viac. Ale vacsinu z toho som uz x-krat cital, reagujem iba nato co sa mi zdalo nove.
.ad marosko od .p-P | 16. Júl 2010
zatial si nepriniesol ziadne data, ktore by vyvratili tvrdenie v tomto clanku.
.ad maros od .peter Šiška | 16. Júl 2010
nasledujuci clanok je seriozny vyskum UC Berekley specificky pre Mexicku populaciu, ktory potvrdzuje, ze vyssie triedy maju aj vacsi konzum drog.
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19342140
.ad p-p, Siska od .maros | 16. Júl 2010
Druhy link a opat vedla. Tak za prve si si mohol vsimnut, ze vzorka bola robena z najchudobnejsich mexickych komunit.„The sample was designed to be representative of the poorest urban communities in seven Mexican states.“ Pitie a fajcenie sa hodnotilo vo vztahu ako adolescent vnimal svoj status v ramci komunity, tam sa zistilo ze ti co sa videli vyssie v ramci komunity pili a fajcili viac. „Adolescents who perceived themselves as higher in social status in reference to their local community reported more smoking and drinking“. (tu si to asi prestal citat) Avsak ti co sa videli vyssie v ramci celej mexickej spolocnosti pili a fajcili menej. „In contrast, adolescents who perceived that they had high social standing in reference to Mexican society as a whole were less likely to report being current smokers and drinkers“ Celkovy zaver je, ze sa nenasiel signifikantny vztah medzi socialnym statusom a uzivanim drog. “ We found no significant association between social status and drug use“. Nerad by som tu opakoval banality typu „dokazuje ten kto tvrdi“, ale zda sa ze niektorym diskutujucim je aj takato informacia uzitocna. Ja nie som expert na drogy, ale organizacie co sa tym zaoberaju hovoria skor v prospech opacneho tvrdenia. Drogy (v zmysle drogovej zavislosti) sa tykaju predovsetkym ludi z najhorsich socialnych podmienok. http://ar2003.emcdda.europa.eu/en/page075-en.html Tu zasa hodnotili socioekonomicky status uzivatelov a prisli tiez k podobnym zaverom.
http://www.biomedcentral.com/1471-2458/10/118
Nuz smola, najdolezitejsie je poznat pravdu o vlastnom hladani pravdy…
.bez nadpisu od .pliaskam | 17. Júl 2010
moja hnevlvia reakcia je prirodzena, dana od vasho boha
.ad maros od .peter Šiška | 17. Júl 2010
Priklad odbornika Stanton Peele pise:
…these data always end up showing more unhealthy usage patterns among lower SES groups. Perhaps the best illustration of this pattern is drinking. Higher SES groups both drink more often—and drink more often without problems. Put alternately, lower SES groups have fewer drinkers, but a higher percentage of this smaller number drinks problematically.
Teda vyssie vrstvy uzivaju viac drogy, ibaze nemaju asociaciu s kriminalitou, na druhej strane najchudobnejsi uzivaju drogy menej, ale ich uzivanie ma asociasiu s kriminalitou. Bohati uzivaju drogy vo svojej spolocnosti, vo svojich kruhoch, zatial co ti najchudobnejsich v uliciach kde je vysoka kriminalita. Statistiky o chudobnych su lahsie prisupne kym statistiky o bohatsich vrstvach a navyse prominetoch sa udrzuju diskretne.
Peele pokracuje:
… although conceivably a faddish drug use has grown among a particular, more privileged social segment, this use will have fewer adverse social consequences than use by the disadvantaged. This truism has been shown throughout drug use history; …
Nasledujuci clanok nie je sice odborny, ale ukazuje myslim, ze uprimne co sa deje v kruhoch bohatych a prominentnych deti:
http://www.vanityfair.com/online/daily/2009/03/rich-kids-take-drugs-stop-the-presses.html
.ad pliaskam od .peter Šiška | 17. Júl 2010
ak existuje prva pricina tohto sveta potom tvrdenie o mojom ci tvojom bohu je bezpredmentne a netreba aby sme sa jeden na druheho hnevali. ak vsak ziadna prva pricina (Stvoritel sveta) neexistuje potom ako povedal Blaise Pascal “who cares?” V kazdom pripade viera v Boha je zdrava ak sa neprenasa do fanatizmu. som disident a viera v Boha ma stala a dodnes stoji vela. ak som chybil - nuz kazdy sa musi sam rozhodnut preco zije.
.ad Siska od .maros | 17. Júl 2010
toto co spominas je lepsie ako to predtym. Skoda, ze Stanton necituje vyskumy co maju jeho nazor podporit. Tento jeho text sa nenachadza v recenzovanom casopise, takze striktne akademicky ma ovela mensiu dokazovu hodnotu ako moj posledny link. Ale predstavme si ze je to pravda- deti z vyssich vrstiev uzivaju viac drog, maju menej kriminality a menej problemov so zavislostou. Neznamenato predsa len ze su lepsie vychovane? Pisal si:”paradoxne v minulosti rodicia mali iba tzv. Ludovu skolu (pat tried zakladnej skoly) ale pomocou tvrdej prace a mozolnatych ruk vedeli lepsie vychovavat deti ako dnesni riaditelia, doktori, vyskumnici, alebo manazeri, alebo aj ostatni vzdelani a vysokopostaveni ludia s velkou karierou. S tym suvisi aj vzrast kriminality mladeze a uzivania drog, ktory dosahuje svoj vrchol prave u deti zo vzdelanych a vysoko postavenych vrstiev spolocnosti.”
.doplnok od .maros | 17. Júl 2010
lebo dolezitejsi ukazovatel dobrej vychovy sa mi zda prave ta kriminalita a problemy s drogami. Nemozme snad bohateho ziacika vyhlasit za menej vychovaneho len preto, ze si dopraje pivo castejsie lebo ma viac penazi. Chapeme sa?
.doplnok2 od .peter Šiška | 18. Júl 2010
Prave pozeram v telke “Temptations” -hlavny solista David Ruffin sa domaha kokainu, konci zavrazdeny mafiou. To prinasa spomienky na dalsich ako Andy Gibbs z Bee Gees, alebo clenovia Beatles, sportovci, politici atd.. myslim, ze statisticky nie su az natolko dolezite (niektore su uvedene v mojom predoslom blogu “Orgie s diablom”) ako ten fakt, ze dnes ked je vzdelanie obyvatelstva ovela vyssie ako v minulosti uzivanie drog (nielen alkoholu) je horsie ako v minulosti. Dokonca aj v porovnani z pred desatrocnym stavom (vid predolsy blog). Situacia je horsia ako bola za starych casov ked ludia boli ovela menej vzdelani. Ak som spomenul “vrchol” myslel som viacc na moment - zodpovednosti, ze je to jednoducho “vrchol” ked sa do toho zapajaju aj vyssie spolocenske vrstvy,. Tvrdenie bolo viac intuitivne a pozical som si aj “poeticku licenciu.” Tak sa ti ospravedlnujem ak sa ta to osobne dotklo, nemal som v tom umysle.
.relativizmus mravný od .jS | 30. August 2010
Idem trocha neskoro s príspevkom. Pre tých, ktorým sa nepáči kritika relativizmu. Veľmi pekne analyzoval mravný relativizmus historik Paul Johnson vo svojej knihe “Dejiny 20 storočia”. Začal to vlastne EInstein svojou Teóriou relativity a Darwin svojim dielom “O pôvode druhov”. Fyzik a biológ inšpirovali iných “vedcov” z oboru spoločenských vied, kde aplikovali výsledky prác týchto vedcov. A postupne absolútne hodnoty - napr. desatoro - strácali svoju silu. Namiesto absolútneho Boha sa na piedestál uctievania dostal človek a jeho rozum. Tak vznikali rôzne -izmy, ktoré so svojimi rôznymi variáciami sociálneho inžinierstva podopretými patričnými “modernými” filozofiami, spôsobili rádovo viac utrpenia na svete za jediné storočie, ako v celej novodobej histórii ľudstva vôbec. Vrcholom bol marxizmus so svojim ateizmom (ktorý si nahováral, že je vedecký) a ich rozličné odnože v Európe, Ázii, Afrike. Ktosi aj spočítal počty obetí. Kam sa hrabe toľko napádaná inkvizícia so svojimi obeťami (skutočnými alebo vymyslenými). Ale funguje to ďalej. Opäť noví sociálni inžinieri servírujú svoje teórie. Ľudstvo je žiaľ nepoučiteľné a stále sa im viac páčia rečičky ľavicových liberálov. Začalo to vlastne už počas Veľkej francúzskej revolúcie ako plodu osvietenstva. Už tam Boha nahradili “rozumom” a pod krásnymi heslami “bratstvo, rovnosť, sloboda” Francúzi páchali genocídu sami na sebe. Už vtedy za pár rokov suverénne tromfli 3 storočia inkvizície. Akáže tu ešte diskusia?
.ad JS od .peter Šiška | 31. August 2010
Tieto body unikaju lavicovym kritikom, Je zaujimave, ze pripominaju neustale Kriziacke vypravy, ktore sa odohrali za uplne inej doby. MOderny relativizmus je vsak sucastny, alebo takmer sucastny a predsa obete su neporovnatelne vu=yssie ako ste v komentary uz spomenul.