Tu však narážame na problém, pretože len ťažko je možné identifikovať aké reformné kroky by mali nastať tak, aby to bolo „politicky priechodné“ a zároveň správne. Asi najväščím problémom je to, že nám chýba ucelená koncepcia reformy ako v prípade rovnej dane, či aktuálnej reformy odvodov alebo reformy súdnictva. V školstve také nič nie je, alebo ak je, tak je to založené niekde v spodných poličkách za hŕbou iných papierov. Preto je potrebné začať hľadať takúto koncepciu a následne ju prezentovať na verejnosti, čím by sa vytvorila širšia diskusia a tlak na potrebnú zmenu.

V tomto smere si zaslúžia pochvalu poslanci za OKS, ktorí sa o niečo podobné pokúšajú v podobe známkovania výkonu ministra školstva. Myslím si, že je to dobrý začiatok a dúfam, že v tom budú pokračovať naďalej. Potešujúce je aj vidieť v lampe diskutovať odborníkov o možnostiach zlepšovania úrovne školstva. A aj keď je pravdou, že prvé lastovičky ešte neznamenajú veľké zmeny, dôležité je, že sa už konečne začína o tom diskutovať.

Kým však dôjde k reálnym zmenám a skvalitňovaniu školstva ešte prejde veľa času. A samozrejme treba rátať s tým, že všetko sa to ešte predĺži, ak opäť nastane doba temna pod vedením „mimozemšťanov“, ktorí hlásajú sociálne cítenie vo forme uplácania na úkor zadlžovania krajiny a zároveň zabíjajú všetko, čo s tým sociálnym cítením súvisí.

Taktiež ma mrzí odmietavý postoj ľudí v mojom okolí. Veď keď máme konečne šancu klepnúť politikom po prstoch tak sa jej vzdáme? Je to predsa proti zdravému rozumu takto konať a preto prosím všetkých občanov aby prišli k urnám a dali o sebe vedieť.

Veď kedy to už môžme spraviť keď nie teraz?

Najväčším problémom je však to, že problémy so školstvom si takmer nikto nevšíma a ak, tak len v prípade nehorázne urážajúcich a nezmyselných problémov s maďarskými učebnicami, alebo v prípade, keď si rodičia všimnú, že ich rozmaznaný „miláčik“ nezvláda školu a je potrebné nejakým spôsobom zatlačiť na učiteľa aby výsledok ich nekvalitnej výchovy nevyšiel na povrch. Veď aká by to bola hanba, keby sa všetci dozvedeli, že ich „miláčik“ je rozmaznaný nezvládnuteľný darmožráč, ktorý by si zaslúžil prísnejšiu výchovu.

Výsledkom toho je aj problém na Trenčianskej univerzite, ktorý podľa mňa je len špičkou ľadovca a je len otázne, kedy sa podobné problémy prevalia aj inde. Školy prestávajú byť pevným pilierom v spoločnosti a skôr sa stávajú zúfalou záťažou a útočiskom pre neschopných. Na školách sa skrývajú neschopní študenti zo zbohatlíckych vrstiev a slabí učitelia,ktorí robia hanbu svojmu povolaniu a svojím kolegom.

Viem, že byť kvalitným učiteľom je skutočne ťažké a vyžaduje si veľké sebazaprenie a oddanosť svojmu povolaniu. Preto by som bol rád keby sa spoločnosť viac zaujímala o školstvo a aby si ľudia konečne uvedomili, že kvalitných pedagógov je  na Slovensku málo aj vďaka nezáujmu spoločnosti o zúfalý stav školstva.

Na jednej strane je možné odsudzovať učiteľov, že sú slabo zanietení a nevyužívajú všetky možnosti, ktoré im poskytuje spoločnosť. Na druhej strane je možné odsudzovať študentov, že nemajú záujem a vzdelávanie berú ako nutné zlo. Mohli by sme taktiež odsudzovať samotné ministerstvo školstva za neefektívne kroky spejúce k prehlbujúcemu úpadku školstva.

V predchádzajúcich slovách je čiastočná pravda a za úpadok školstva čiastočne môžu učitelia, študenti a aj ostatní pracovníci starajúci sa o chod školstva počnúc ministrom a končiac posledným pracovníkom v  hierarchii. Namyslím si však, že všetci títo ľudia sú hlavnou príčinou, prečo je školstvo na Slovensku v neustálom úpadku.

Hlavnou príčinou, prečo je stav vzdelávania biedny je celkový postoj spoločnosti k školstvu. Zoberme si len pomer článkov na internete a v tlači, ktoré sa zaoberajú problematikou vzdelávania a samotným školstvom. Priemerný človek sa takmer nezaoberá tým, ako sa v škole vzdeláva a a kam speje kvalita výučby. Zaujímajú ho nízke ceny v supermarkete, to či suseda má o dva šedivé vlasy viacej, alebo či si kamarát kúpil nové auto. Priemerný človek však vôbec nevie o kvalite školskej reformy a o kvalite učiteľov, ktorí pripravujú jeho dieťa na život.

A nemyslím si, že by ho to trápilo a považoval to za prioritné. Pokiaľ áno, určite by sa niečo zmenilo. Zmenilo by sa spoločenské postavenie učiteľov, škôl a hlavne by sa rozprúdila verejná diskusia, ktorá v oblasti školstva už niekoľko desiatok rokov absentuje.

Kde je teda problém? V demokracii, vďaka ktorej sme si zvolili našich zástupcov, v kandidátoch, ktorých nominujú jednotlivé politické strany, alebo je problém v samotných voličoch, ktorý si nevedia vybrať?

V pohľade na tieto otázky je dosť ťažké nájsť  správnu odpoveď na to, kde by bolo možné zadefinovať vznik neschopnej vládny. V celkovom hodnotení sa však dá povedať, že k tomu prispieva aj nálada v spoločnosti, ktorá politikov berie len ako zločincov a nemorálnych nevzdelancov. Čo v mnohých prípadoch je primerané hodnotenie osobnostných kvalít. Takýto  spoločenský názor však spôsobuje, že vzdelaní ľudia s vysokými morálnymi hodnotami nemajú záujem vstupovať do politiky.

Preto nie je správne hádzať všetkých politikov do jedného vreca a osočovať ich neprimeranými prívlastkami. Možno by bolo vhodnejšie dávať najavo svojim politikom, aké hodnoty sú pre nás dôležité a presne im zadefinovať ako chceme aby sa správali. Taktiež by bolo vhodné aby si ľudia vo voľbách začali vyberať podľa iných hodnotových rebríčkov a prestali myslieť len na vlastné peňaženky a na to, že im štát pomôže k osobnej prosperite. Musíme sa jednoducho začať správať tak, ako by sme chceli aby sa správali aj naši politici.