.týždeň - úvodná stránka

.Ja na náboženstve vidím, …to pre svoju psychopatickú dušu, ešte jeden rozmer. A to je pristrihnutie a amputácia všetkého čo trčí. A hlavne krídiel. Len čo sa vám po prvý krát podarí zmáčať perinu túžbou a prebúdzaním, vás ovalí sviňa jedna päťkilovým kladivom rovno po hlave. Od smútku a strachu a výčitiek zla, vám odpadnú krídla, ako lupienky z lúčnych kvietkov, ktoré sa už pekne vyrýsovali ako juvenilné prsia dievčaťa.

Toho chlapca volajme napríklad Eduard. Poznal som ho cez svojho syna. Bol v pestúnskej starostlivosti u vynikajúcich a starostlivých, vysokoškolsky vzdelaných rodičov. Lepšie povedané profi-rodičov. Chlapec mal poruchy správania. Bol však milý a slušný. Vždy keď som ho stretol, pekne pozdravil a spýtal sa ma, ako sa mám. Jeho profi-rodičia sa onedlho pohádali z vedením detského domova, pre ktorý pracovali a detský domov rozhodol, že chlapec a jeho dve sestry sa musia vrátiť do detského domova.

Z detského domova do rodiny. Každé dieťa má právo na vlastnú rodinu. A podobné. Pravdepodobne by nikto nenamietal proti takýmto heslám. Ale je to skutočne tak? Je naozaj rodina to najlepšie a jediné správne prostredie pre dieťa, …pre opustené dieťa?

Nechápem a nerozumiem, čo v mene vlastných záujmov, azda neporozumenia a neúcty k iným, dokážeme vygenerovať. Pred niekoľkými mesiacmi sa objavila na svete čudná správa. Hovorila o hrdinskej, neohrozenej mladej, ambicióznej riaditeľke detského domova, ktorá odmietla pre svoje deti naďalej prijímať, ako to škaredo nazvala „odpustky“,