Popularita predsedu vlády (a celej koalície) v poslednej dobe (dobách) trápi ľudí zabehnutých v politike asi viac ako čokoľvek iné. Premiér je chytrý. Spočítal si, že popularita pochádza od ľudí (voličov). To je jeho cieľová skupina. Vďaka prieskumom zistil profil bežného voliča. A tu začalo jeho „umenie“. Robiť veci, ktoré sú hneď viditeľné, sú pre voliča príjemné, povzbudivé a nič nestoja. Pre porovnanie:
Volič sa spýta bývalého ministra financií Mikloša, či zlacnejú potraviny. Mikloš ako kvalifikovaný ekonóm povie, že potraviny síce zlacnejú, len nie hneď. Treba naplniť toto a dostať sa do takých čisiel a znížiť tamto tu a tam. Fico sucho povie, že potraviny zlacnejú. A ešte dodá, že to je zásluha len jeho vlády a že im dva roky trvalo, kým urobili vo všetkých rezortoch, ktoré im dnes patria, poriadok. Koho bude volič voliť? Toho, kto síce sľubuje, ale s podmienkami? Alebo toho pána, ktorý mu dá všetko hneď a zaraz? Odpoveď je jasná. Jasné je žiaľ i to, že pričom Mikloš voličovi všetky riziká vysvetlí v ekonomických termínoch do bodky, Fico to preletí dvoma vetami len pre voličov pocit uspokojenia. Riziká však ostávajú bez zmeny. Len ich pred voličmi niekto šikovne skrýva. Ich dopad sa však ukáže. A potom už bude neskoro.

Facebookvybrali.sme.sk

.dušan Fischer