Minulý týždeň som si zo schránky vybral list od svojej obľúbenej spoločnosti Digi TV. Televíziu používam ako zvukové pozadie, a keď mi práve začne liezť na nervy sused robiaci si už mesiac z bytu ementál, alebo keď si chcem pozrieť nejaký zaujímavý dokument, tak ju stlačením gombíka na ovládači zapnem. Nie som typ, ktorému ide MTV 24 hodín denne a preto za tých pár hodín, kedy svoj televízor zapínam, som ochotný zaplatiť aj 10,90€ na mesiac.  Už keď som sa rozhodol pre túto pofidérnu spoločnosť, mi bolo na začiatku divné, že  technik, ktorý ma navštívil, mi asi po desaťminútovom hodnotení kvality signálu stroho oznámil, že “to u mňa nejde” a začal sa baliť. Keď som sa ho opýtal, v čom je problém, odpovedal, že problém je, že bývam na prízemí a nado mnou je balkón a pred domom veľký strom, ktorý mi cloní na satelit. Že mám dať žiadosť na Mestský úrad, aby strom odstránili a on to príde namontovať. Trochu som žasol nad tým, ako zázračne jednoducho sa riešia problémy. Úplne sa mi zjavila vízia mesačnej krajiny po tom, ako magistrát okamžite vyslal kvôli môjmu slabému signálu skupinu po zuby ozbrojených pílčikov, ktorí od Dunaja zlikvidovali všetko, čo im a môjmu signálu stálo v ceste. Škoda, že až časom ma napadla myšlienka, žeby som podľa logiky toho technika mohol na magistrát skôr dať žiadosť o pridelenie nového bytu s dostupným signálom. Na moju škodu som ale zaimprovizoval a opýtal sa, či nieje možné umiestniť ich satelit na strechu našej trojposchodovej bytovky. Chvíľu akoby rozmýšľal, aby následne zistil, že možné to je, keďže v pikape má asi 100km dlhý kábel až na Mesiac. Montáž trvala necelú polhodinu aj s tým, že som dvadsať minút otváral poklop na strechu a sám pristavoval pre pána technika, ktorý sa tváril ako neurochirurg so sterilnými rukavicami pri operačnom stole, asi stokilový rebrík visiaci na stene nášho schodiska. Skrátka a dobre. Satelit funguje, aj keď som si zvykol, že ak sa na oblohe objaví oblak veľkosti pary z čajníka, televízor mi záhadne zamrzne, čo je jasný signál, že je čas začať s úsporou elektriny v byte. Je jasné, že ak sneží, tak nevisím ako horolezec zo strechy nášho domu pri satelite s metličkou v jednej a ovládačom od televízora v ruke druhej. Proste som si zvykol, že za málo peňazí, málo muziky. Keď som raz asi po týždni nefungovania TV zistil, že mi ani čarovný reštart dekodéra - vytiahnutím zo siete nieje prd platný, zavolal som vo svojej neopatrnosti na centrálu spoločnosti, aby som sa následne dozvedel, že ma bude kontaktovať ich technik. Asi po troch dňoch sa mi ozval. Bol to úplne iný mladý chalan, ktorý si dokonca aj sám priložil rebrík na strechu a mobilom mi telefonoval a kontroloval silu môjho signálu. Dohodli sme sa na 65%, ktoré sa mu javili ako maximum a ja som bol spokojný až do chvíle, kedy mi výučtoval asi 11€ za výjazd. Nehľadal som v tom logiku, keďže už samotný fakt, že by som platil mesačne 10,90€ za niečo, čo nefunguje a nieje to zapríčinené mojou chybou stráca všetky známky racionality. Nevadí, chalan je mladý, kúpi na diskotéke svojej čajočke pár drinkov navyše. Nech im padne na úžitok. Odvtedy, musím zaklopať na susedovu hlavu, Digi ide. Až kým som nedržal v ruke list z minulého týždňa.  Po hrubo zvýraznenom Vážený klient, som sa z ostatného hrubo vyznačeného textu v rýchlosti dozvedel, nasledovné: končí platnosť satelitnej karty, výmena smart karty za novú a slovíčko IHNEĎ, zvýraznenú dokonca v modrom poli. Pohodička hovorím si, smart kartu vymeniť zvládne aj dieťa v predškolskom veku. Vypínam dekodér, vymením kartu, nič. Postup priložený na papieri zopakujem pre istotu ešte dvakrát, opäť nič. Vraciam pôvodnú kartu, všetko funguje. Nevadí, odložím to na neskôr. Zabúdam na to, ale mám v pamäti varovné IHNEĎ, aj  s vetou, aby som pôvodnú smart kartu bezplatne zaslal v priloženej obálke a to najneskôr do 8 dní. Inak budú nutení vyfakturovať mi hodnotu smart karty vo výške 126€ a pozastaviť dodávku služby.  Skoro štyritisíckorunová zaprášená kartička v mojom dekodéri je teda vyrobená z platiny a niekde v Ázii od nej závisí živobytie niekoľkých rodín. To mi pripomenula včera slečna, ktorá sa ma opýtala v telefóne, ako ďaleko som postúpil s výmenou kartičky a keď som jej vysvetlil, že nijak, opýtala sa ma, ako ďaleko to mám k televízoru. Našťastie nie som niekde na služobnej ceste po Spojených štátoch, ale len tu v meste, tak som jej sľúbil, že do hodiny by som mohol byť doma a skúsim to ešte raz. Vraj mám priložené na papieri telefónne číslo operátorov na zákazníckej linke, ktorú môžem využiť  od 7.00-23.00 dokonca aj cez víkend. To, či je zdarma tam uvedené nebolo. Skrátim to, slečna mi zavolala včera večer ešte asi trikrát,  dvakrát som volal ja včera a dnes, televízor som mal na Markíze s čiernou obrazovkou zapnutý vyše troch hodín, aby som sa dozvedel, že chyba je u mňa a bude ma kontaktovať ich technik. Dozvedel som sa tiež, že je jedno, že moja stará smart karta funguje, oni apdejtujú softvér. Čiže ma to vyjde minimálne pár drinkov pre technikovu slečnu navyše, zopár dní dovolenky a krabičku lexaurínu k tomu. A to som zvedavý odkedy sa počíta IHNEĎ, aby som mal k dispozícii aj 126€ a patričnú sumu aj za prípadné znovunapojenie svojej zvukovej kulisy v obývačke.