LUDIA

su tu milsi. v bratislave su asi nejaki stvrdnutejsi ci co.

ZVIERATA

uplne rovnake ako v bratislave.

POCASIE

ak sa v bratislave prejavuje globalne oteplovanie, tak tu nie.

PIVO

najvacsia deviza kosic. je tu strasne vela krciem so skvelymi pivami a velmi dobre capovanymi. to sa neda s bratislavou porovnat.

ZENY

nez som sem prisiel, pocul som termin kosicke nohy. je to pravda. ale tvaricky su krajsie na zapade.

DOPRAVA

nech ziju kosice. no problem. 

MENSINY

nech zije bratislava. problem.

CENTRUM

tu je to velmi prijemne. lenze hrad a dunaj nie je makovnik a makarena.

BYVANIE

exclusive. dokonala obcianska vybavenost.PNS, masiarstvo, potraviny, kostol, kino, lekar, kvetinatstvo, lekaren, klucova sluzba, domace potreby, chovatelske potreby, magistrat, zubarka, posta, banky, mobilny operator, krcma, kadernictvo, oprava obuvi, park, detske ihrisko, sportove ihrisko, les… toto vsetko do 5 min lenivou chodzou

CENY

co mam povedat, je tu lacnejsie. vsetko okrem benzinu.

ZOO

tunajsia je rozlohou najvacsia v ceskoslovensku. zvierat je vsak velmi malo. lenze zase krasne prostredie na rodinnu prechadzku. a zvieratka maju velkoryse vybehy. najma medvede z BA mozu lutovat.

MODA

tu je to nie ze na jedno kopyto, ale tak asi na dve az tri kopyta. v bratislave je tych kopytiek viac.

BEZPECNOST

mozno to vyznie zvlastne, ale ked idem nocnymi kosicami, tak sa citim bezpecnejsie ako v nocnej bratislave. ci v meste ci na sidlisku.

HOKEJ

steel arena je dokaz toho, ze ked sa skulturni prostredie, skulturni sa aj spravanie fanusikov.

PARKOVANIE

neda sa kriveho slovka riect.

PRIZVUK

neregistrujem, je mi to jedno aj tam aj tu, uplne nepodstatna vec.

PREDSUDKY

zatial som sa tu s nijakymi nestretol. mozno aj preto, ze som tu spokojny a kazdemu to poviem ked sa ma opyta. zato v bratislave som aj ja sam nadaval na nieco co som nikdy nevidel. lenze mam silny pocit, ze kosice nie su vychod. a mudry a vyrovnany kosican nejde do bratislavy.

HLODAVCE

par vypasenych potkanov som uz zahliadol, to je fakt. no co uz..

OPICA

ako cez kopirak. az na to, ze tu ju mam ozaj len sviatocne. 

HLAVNA STANICA

ak je ta bratislavska otrasna, tak na tu kosicku este len vymyslaju v jazykovednom ustave slovo.

GOLF

nehram takze neviem

CELEBRITY

vinco lukac a hrdlicky z peresa, ta ne? ta veruze hej.

DOM SV. MARTINA vs. DOM SV. ALZBETY

oba chramy su impozantne, to ano. lenze kosicky magistrat v ramci setrenia zrusil vecerne a nocne osvetlenie tejto pamatihodnosti. no neni to salene? zatajovat dominantu mesta????? eee?????

INDIVIDUA

tu sa to len tak hemzi roznymi individuami.

P.S. kosice su skvele mesto.

a preto vyzývam všetkých politikov, čo nie sú skorumpované svine: zatvorte tie skorumpované svine do basy!!! a keď nie, tak vás začnem po nociach sledovať a budem ako batman.

P.S. v trafike na štrbskom plese odoberajú len tri výtlačky .týždňa, ktoré sa hneď vypredajú. robte s tým niečo.

P.S. Otázky na pána Mojžiša: Dokážete vysvetliť samovoľný pohyb podšálky na rovine? Približene o sedem centimetrov? Čo má urobiť človek, ktorý zažil niečo, čo odporuje tomu čo sa učil v škole? Má ísť za ministrom školstva? Má sa ním stať? Alebo to treba brať ako výnimku potvrdzujúcu pravidlo? Zažili ste už vo svojom živote nejaký jav, ktorý odporoval fyzike? Ak áno, ako ste sa s tým vyrovnali?

je to na mňa priveľa

svojou ľahkosťou ma pútajú do nákov

aj ty si ma do nich primäla

http://www.youtube.com/watch?v=3t8MeE8Ik4Y

počujem spievať dvere o konci

no pre mňa je to len začiatok

naliehavosťou pukliny na zvonci

sa dozvedám že som obetný baránok

http://www.youtube.com/watch?v=QHFK1yKfiGo

kde si spala poslednú noc

pýta sa ma preplnený kurt

loptičkami nad ktorými stratil moc

a ja podávam do siete furt

http://www.youtube.com/watch?v=iKT1P7x_Pzo&feature=fvst

počujem spievať valiace sa kamene

o sladkej pani jane

kameňom už nezáleží na mene

ale na tom čo sa s nimi stane

http://www.youtube.com/watch?v=jmuto6Yn3Y4&feature=fvsr

smutnú rannú električku

odpojenú od prúdov

hrdo poháňam na tričku

na ceste za hudbou

http://www.youtube.com/watch?v=eBpBcHlhk30

počujem živé kvety

a mohli by vymeniť aspoň speváčku

A vsetci vieme, ze nackovia su sproste hoveda, ale ja som napriklad tiez za tradicnu rodinu. Pravo dietata mat mamu aj otca sa neda s pravom homosexualnych parov “mat” deti ani len porovnat.

Moj kolega Viktor Horjan to vystihol v rozhovore pre plus sedem dni:  Keby sa slovenske celebrity priznali k homosexualite, spravili by tymto krokom 100nasobne viac ako nejakym pochodom. Lenze to je to. Tu nejde o to, aby boli homosexuali respektovani. Organizatori duhoveho prajdu chcu prava. Prava tak krute voci detom co za nic nemozu.

Keby som si recenziu Zuzany Mojžišovej na film Prekliaty ostrov od režiséra Martina Scorseseho prečítal skôr ako som film vzhliadol, asi by som ho vlastne ani nevzhliadol. Lenže som mal šťastie, film som si pozrel skôr ako prečítal recenziu. A tu je ten problém. Časopis .týždeň a ľudí, ktorí ho tvoria, rešpektujem a dám na ich názory. Lenže keď si človek pozrie perfektný film a potom si prečíta vo svojom obľúbenom časopise iracionálny “zdrb” toho istého filmu, tak jednoducho nechápe. Jasné, sto ľudí - sto chutí, ale to je ako s demokraciou - môžeme voliť Slotu, ale nie je to pritom celkom ok.

V najnovšom čísle píše Z.M. recenziu na Alicu v krajine zázrakov. Vyznieva pomerne pozitívne. Keďže som videl aj tento film a to dokonca 3D (čo je akože plus), musím konštatovať nasledovné - Z.M. by nemala písať recenzie na filmy. Je mi to ľúto, ale ten pocit je silný. Je to možno malicherné, ale keď si predstavím, že by som tú recenziu na Prekliaty ostrov čítal skôr než som film zbadal… ušiel by mi skrátka skvelý filmový zážitok. A predpokladám, že to nie je zámerom redakcie časopisu .týždeň.

Slovensko má iný problém. Ten problém sa volá radový policajt a jeho neochota pracovať za naše peniaze.

Prelom piatka a soboty, 5. a 6. február. Pred barom Vydrica stojí približne osem mladých ľudí, keď sa zrazu zvrchu vyrúti neosvetelené auto spôsobom, ktorý nemá s pojmom bezpečná dopravná premávka nič spoločné. To však nebolo to najnebezpečnejšie. Nebezpečnejší stroj vyšiel z toho štvorkolesového stroja v momente, keď zaflekoval pred danou skupinkou mladých ľudí. Zavalitý, holohlavý, nafetovaný, agresívny idiot si vybral náhodným nezdĺhavým spôsobom svoju obeť. Tú začal biť. Na zemi.

V tej chvíli som už držal v ruke mobil a nenápadne sa ponáhľal za roh zavolať políciu. Vytočil som 112, dispečerovi som rýchlo opísal situáciu a ten ma prepojil priamo na políciu. Zopakoval som to isté, so zdôraznením, nech tam okamžite pošlú hliadku, aby páchateľa mohli zadržať. Vtedy sa stala asi prvá nepochopiteľná vec zo strany polície. Človek na druhom konci drátu sa zrazu začal vypytovať na nezmysly, miesto toho, aby to okamžite posunul ďalej a mohli tam prísť policajti. Pretože kým som ešte riešil, tak páchteľ a auto tam ešte stále boli a bolo jasné, že ide o minúty a sekundy. Lenže dispečer mal zlý večer.

Keď som ho upozornil, že aby naozaj čím skôr prišli policajti, dozvedel som sa na svoju adresu, že to ja marím celé vyšetrovanie. Bol som znechutený, a tak som zavesil. O minútu na to útočník odišiel a mne zvonil telefón. Polícia. O päť minút začali chodiť prvé hliadky. Skrátim to. Prvá polhodina bola o tom, že či si to naozaj dobre pamätáme, čo sa stalo. Keď som im to už asi dvadsaťkrát zopakoval, že by mohli začať riešiť problém, definitívne mi došlo, že náš problém a problém policajtov je rovnaký, aj nie. Vysvetlím.

Náš problém bol útočník, ich problém sme boli my. Policajtom sa nič nechcelo robiť, skúšali to zo všetkých strán, že oni nič nemôžu, že my si za to môžeme, že prečo sme to nevyriešili za nich, keď nás bolo viac a že oni sú vlastne, citujem, len hovná a veľmi ich škrie, že nemajú väčšie právomoci. Nakoniec sme vypovedali na stanici, napadnutý a traja svedkovia.

Strávil som s tými policajtami dobré tri-štyri hodiny a keby som bol ich šéf, tak toho agresora chytíme do tridsiatich minút. Lenže nie som ich šéf. A preto sa len viedli reči ako to nejde a vypisovali sa rôzne tlačivá a tlačivká. Toto je problém. Človeka tu nikto nechráni, žiadna inštitúcia. Tých dvadsaťtisíc legitímnych ozbrojených strážcov zákona sú lenivci. Paradox však je, že keby investovali aspoň polovičku energie z toho, ako presviedčajú svedkov a obete, aby sa na to vykašľali, tak by určite vyhrali akúkoľvek policajnú štatistiku objasnenosti a spokojnosti s prácou polície v celej EÚ aj inde vo svete.

Čo to je za krajinu? Týmto pozdravujem 500 policajných odborárov.