<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<!-- generator="wordpress/2.7.1" -->
<rss version="2.0" 
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	>

<channel>
	<title>.týždeň blogy Master Site Feed</title>
	<link>http://blog.tyzden.sk</link>
	<description>Shows all posts, comments, and pages from all blogs on this WPMU powered site</description>
	<pubDate>Tue, 07 Sep 2010 01:08:15 +0000</pubDate>
	<generator>http://wordpress.org/?v=2.7.1</generator>
	<language>en</language>
	<item>
		<title>USA, prevraty a komiksový svet Štefana Hríba</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/factcheck/2010/09/07/usa-prevraty-a-komiksovy-svet-stefana-hriba/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/factcheck/2010/09/07/usa-prevraty-a-komiksovy-svet-stefana-hriba/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 07 Sep 2010 01:08:15 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>martin macko</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/factcheck/?p=251</guid>
		<description><![CDATA[

Ned&#225;vny editori&#225;l &#352;tefana Hr&#237;ba o &#8220;pr&#237;&#269;in&#225;ch&#8221; vojny v Iraku hovori ove&#318;a viac o jeho absol&#250;tne nekritickom zidealizovanom poh&#318;ade na USA ako o samotnom Iraku. &#352;tefan Hr&#237;b v &#328;om hovor&#237;:
&#8220;Je &#353;&#357;ast&#237;m pre svet, &#382;e Amerika je tak&#225;to. &#381;e je to demokracia, ktor&#225; si cen&#237; slobodu. (..) Amerika nezvykne uvrh&#225;va&#357; slobodn&#233; krajiny do neslobody, naopak, bu&#271; je [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p>Ned&aacute;vny <strong><a href="http://www.tyzden.sk/casopis/2010/34/preco-bola-vojna-v-iraku.html">editori&aacute;l &Scaron;tefana Hr&iacute;ba o &ldquo;pr&iacute;&#269;in&aacute;ch&rdquo; vojny v Iraku</a></strong> hovori ove&#318;a viac o jeho absol&uacute;tne nekritickom zidealizovanom poh&#318;ade na USA ako o samotnom Iraku. &Scaron;tefan Hr&iacute;b v &#328;om hovor&iacute;:<br>
&ldquo;Je &scaron;&#357;ast&iacute;m pre svet, &#382;e Amerika je tak&aacute;to. &#381;e je to demokracia, ktor&aacute; si cen&iacute; slobodu. (..) Amerika nezvykne uvrh&aacute;va&#357; slobodn&eacute; krajiny do neslobody, naopak, bu&#271; je izolacionistick&aacute; a nestar&aacute; sa, alebo zvykne by&#357; na strane neslobodn&yacute;ch n&aacute;rodov proti ich tyranom.&rdquo; Toto tvrdenie prezr&aacute;dza hlbok&uacute; neznalos&#357; ned&aacute;vnych dej&iacute;n USA, preto&#382;e pod&#318;a mno&#382;stva odtajnen&yacute;ch dokumentov, USA st&aacute;lo v pozad&iacute; mno&#382;stva krvav&yacute;ch prevratov a podporovalo cel&uacute; plej&aacute;du dikt&aacute;torsk&yacute;ch re&#382;imov. Konkr&eacute;tne pr&iacute;klady: </p>
<p><strong><a href="http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB62/">Americk&aacute; podpora Indon&eacute;zskej inv&aacute;zie do V&yacute;chodn&eacute;ho Timoru</a></strong> v roku 1975 a n&aacute;sledn&aacute; vy&scaron;e 20ro&#269;n&aacute; okup&aacute;cia, ktor&aacute; si vy&#382;iadala <strong><a href="http://www.ictj.org/en/news/coverage/article/779.html">cez 200 000 obet&iacute;.</a></strong> </p>
<p><strong><a href="http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB4/index.html">Prevrat v Guatemale v roku 1954</a></strong>, ktor&yacute; zorganizovala CIA. Demokraticky zvolen&yacute; prezident Jacobo &Aacute;rbenz Guzm&aacute;n bol zvrhnut&yacute; jednotkami financovan&yacute;mi, vycvi&#269;en&yacute;mi a vyzbrojen&yacute;mi CIA a na kr&aacute;tky &#269;as sa moci ujal gener&aacute;l Carlos Castillo Armas. Samotn&yacute; prevrat mal mnoho civlin&yacute;ch obet&iacute; a uvrhol Guatemalu na dlh&eacute; desa&#357;ro&#269;ia do civilnej vojny, &#269;oho v&yacute;sledkom bolo <strong><a href="http://www.usip.org/resources/truth-commission-guatemala">vy&scaron;e 200 000<br>
obet&iacute;.</a></strong> </p>
<p>Po&#269;as 80tych rokov USA podporovali a financovali povstalcov Contras, ktor&yacute; bojovali proti &#318;avicovej vl&aacute;de Sandinistov, ktor&yacute;ch strana <strong><a href="http://www.fair.org/index.php?page=2479">vyhrala vo&#318;by</a></strong> v roku 1984. CIA ich financovala jednak prostedn&iacute;ctvom <strong><a href="http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB2/nsaebb2.htm">pe&#328;az&iacute; z pa&scaron;ovania drog</a></strong> ako aj pomocou <strong><a href="http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB210/index.htm">predaja zbran&iacute; do Ir&aacute;nu - zn&aacute;ma Iran-Contra af&eacute;ra Reaganovej administrat&iacute;vy.</a></strong> </p>
<p><strong><a href="http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB8/nsaebb8i.htm">Chile 1973 prevrat</a></strong>, ktor&yacute; odstr&aacute;nil demokraticky zvolen&eacute;ho prezidenta Salvadora Allendea a k moci priviedol dikt&aacute;tora Augusta Pinocheta. Ir&oacute;niou osudu je, &#378;e tento prevrat sa uskoto&#269;nil 11. septembra. S tymto re&#382;imom, ktor&yacute; m&aacute; na svedom&iacute; tis&iacute;ce &#318;udk&yacute;ch &#382;ivotov, mala <strong><a href="http://www.gwu.edu/~nsarchiv/news/20000919/">CIA &#269;ul&eacute; kontakty a podporovala ho</a></strong> a to napriek inform&aacute;ci&aacute;m o vra&#378;den&iacute; politick&yacute;ch oponentov.</p>
<p>Argent&iacute;na 70te roky. Po prevrate sa dostala k moci vojensk&aacute; junta a nasledovali roky represi&iacute; a vra&#382;denia politick&yacute;ch oponentov. T&aacute;to junta <strong><a href="http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB185/index.htm">dost&aacute;vala podporu z USA</a></strong>. Administrat&iacute;vy nieko&#318;k&yacute;ch prezidentov USA boli o t&yacute;chto ukrutnostiach dobre informovan&eacute;, ale ml&#269;ky <strong><a href="http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB73/index3.htm">to tolerovali</a></strong>. Po&#269;as tejto takzvanej <strong><a href="http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB104/index.htm">Dirty War</a></strong> zmizlo cez 20 000 &#318;ud&iacute;. O tomto tyranskom re&#382;ime sa hovor&iacute; aj Franti&scaron;ek &Scaron;ebej vo svojom star&scaron;om <strong><a href="http://www.tyzden.sk/video-komentare/falklandy-a-argentinske-naroky.html">koment&aacute;ri o Falklandoch</a></strong>, ale akosi sa &ldquo;zabudne&rdquo; zmieni&#357; o v&auml;zb&aacute;ch USA na pravicov&uacute; vojensk&uacute; juntu. </p>
<p><strong><a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Covert_United_States_foreign_regime_change_actions">Mnoho &#271;al&scaron;&iacute;ch &scaron;t&aacute;tov</a></strong> bolo obe&#357;ou podobn&yacute;ch &scaron;pinav&yacute;ch takt&iacute;k, ale v s&uacute;vislosti s Irakom a situ&aacute;ciou na Bl&iacute;zkom V&yacute;chode treba spomen&uacute;&#357; &#271;al&scaron;&iacute; prevrat, vlastne ten prv&yacute; &ldquo;&uacute;spe&scaron;n&yacute;&rdquo;, ktor&yacute;m <strong><a href="http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB126/index.htm">CIA v spolupr&aacute;ci s britskou tajnou slu&#382;bou zvrhla v roku 1953 legit&iacute;mne zvolen&eacute;ho premi&eacute;ra Ir&aacute;nu Mohammada Mosaddegha</a></strong>. V Ir&aacute;ne bol nastolen&yacute; krut&yacute; dikt&aacute;torsk&yacute; re&#382;im &Scaron;&aacute;ha Mohammad-Rez&#257; Pahlaviho, ktor&yacute; trval vy&scaron;e 20 rokov a&#382; do Ir&aacute;nskej Islamistickej revol&uacute;cie. Tento re&#382;im pou&#382;&iacute;val brut&aacute;lnu tajn&uacute; slu&#382;bu SAVAK, ktor&uacute; <strong><a href="http://chss.montclair.edu/english/furr/langguthleaf.html">CIA cvi&#269;ila v technik&aacute;ch mu&#269;enia</a></strong>. Zvrhnutie demokratickej vl&aacute;dy a podpora krutej 25 ro&#269;nej diktat&uacute;ry, tym v&scaron;ak <strong><a href="http://www.democracynow.org/2008/3/3/stephen_kinzer_on_the_us_iranian">zl&eacute; sk&uacute;senosti Ir&aacute;ncov s americk&yacute;m zasahovan&iacute;m</a></strong> do ich zale&#382;itost&iacute; nekon&#269;ia. Po revol&uacute;cii v Ir&aacute;ne sa Sadd&aacute;m Hussein rozhodol na destabilizovan&yacute; Ir&aacute;n za&uacute;to&#269;i&#357; a pod&#318;a cynick&eacute;ho &ldquo;nepriate&#318; m&ocirc;jho nepriate&#318;a je moj&iacute;m priate&#318;om&rdquo; <strong><a href="http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB82/">dostal podporu od USA</a></strong>. So Saddamom jednal aj b&yacute;val&yacute; minister obrany USA <strong><a href="http://www.youtube.com/watch?v=oTldYbqlJc8">Donald Rumsfeld</a></strong>, ktor&yacute; bol ministrom po&#269;as inv&aacute;zie do Iraku v 2003. Dokonca Irak vy&scaron;krtli zo zoznamu kraj&iacute;n podporuj&uacute;cich terorizmus, aby mu mohli pred&aacute;va&#357; materi&aacute;l na v&yacute;robu zbran&iacute; a to aj napriek tomu, &#382;e USA vedeli, &#382;e pou&#382;&iacute;va chemick&eacute; zbrane. Dlho trvaj&uacute;ca Iracko-Ir&aacute;nska vojna, ktor&uacute; za&#269;al Hussein s podporou USA si vy&#382;iadala st&aacute;tis&iacute;ce &#382;ivotov na oboch stran&aacute;ch. </p>
<p>Dalo by sa e&scaron;te dlho pokra&#269;ova&#357; vo vymenov&aacute;van&iacute; rokov a kraj&iacute;n, ale asi ka&#382;d&eacute;mu mus&iacute; by&#357; jasn&eacute;, &#382;e r&ocirc;zne vl&aacute;dy USA (&#269;i u&#382; demokratov alebo republik&aacute;nov), maj&uacute; priamo &#269;i nepriamo na svedom&iacute; mnoho nevinn&yacute;ch &#382;ivotov. Idealizova&#357; si p&ocirc;sobenie USA na svetovej sc&eacute;ne je naivn&eacute;, ale t&yacute;m nechcem poveda&#357;, &#382;e USA je nejak&aacute; R&iacute;&scaron;a zla. USA je proste ve&#318;moc. Ni&#269; viac a ni&#269; menej. USA sleduje vlastn&eacute; z&aacute;ujmy, &#269;asto bezoh&#318;adne a aj na &uacute;kor in&yacute;ch n&aacute;rodov. V&auml;&#269;&scaron;ina spom&iacute;nan&yacute;ch prevratov bola po&#269;as Studenej vojny a USA &#269;asto jednoducho uprednostnila pravicov&eacute;ho brut&aacute;lneho dikt&aacute;tora, pred demokraticky zvolenou &#318;avicovou vl&aacute;dou. &Uacute;&#269;el sv&auml;t&iacute; prostriedky. Len neviem &#269;i si tieto z&aacute;sahy (a aj vojnu v Iraku) &Scaron;tefan Hr&iacute;b takto s&aacute;m pre seba ospravedlnil, alebo naozaj &#382;ije v takej bla&#382;enej nevedomosti ak&uacute; prezentuje.</p>
<p>&#268;o doda&#357; na z&aacute;ver. Vo svetle vy&scaron;&scaron;ie zmienen&yacute;ch faktov sa mne osobne vyjadrenie &Scaron;tefana Hr&iacute;ba (&rdquo;Amerika nezvykne uvrh&aacute;va&#357; slobodn&eacute; krajiny do neslobody (..) zvykne by&#357; na strane neslobodn&yacute;ch n&aacute;rodov proti ich tyranom.&rdquo;) jav&iacute; tragikomick&eacute;. Jeho idealistick&eacute; vykreslenie USA nem&aacute; s realitou ni&#269; spolo&#269;n&eacute; a dokumentuje &#269;iernobiele videnie sveta, ak&eacute; pozn&aacute;me z prostoduch&yacute;ch americk&yacute;ch ak&#269;n&yacute;ch filmov. Dokonca to s&aacute;m demo&scaron;truje t&yacute;m, &#382;e si pri argument&aacute;cii pom&ocirc;&#382;e mottom z filmu Spiderman. </p>
<p>&Scaron;.H. &ldquo;Ale s najv&auml;&#269;&scaron;ou silou je spojen&aacute; aj najv&auml;&#269;&scaron;ia zodpovednos&#357; a najv&auml;&#269;&scaron;ie poku&scaron;enia.&rdquo;<br>
Spiderman: <strong><a href="http://www.youtube.com/watch?v=IKmQW7JTb6s"> &ldquo;With Great Power Comes Great Responsibility.&rdquo;</a></strong></p>
<p>To sa sn&aacute;&#271; ani ned&aacute; bra&#357; inak ako ur&aacute;&#382;ku inteligencie &#269;itate&#318;ov .t&yacute;&#382;d&#328;a, ale mo&#382;no to je ten in&yacute; poh&#318;ad na spolo&#269;nos&#357;. Komiksov&yacute;. </p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>Harabinov &#8220;väzeň&#8221;</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/ppppp/2010/09/06/harabinov-vazen/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/ppppp/2010/09/06/harabinov-vazen/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 05 Sep 2010 22:19:49 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>ppppp</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/ppppp/?p=44</guid>
		<description><![CDATA[Treba myslieť na to, aké dôsledky prinesie súčasné vedenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nezávislosti súdnictva a chápaniu zákonnosti a spravodlivosti na Slovensku. Aj keď veci sa zdajú občas naopak.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p>Ak by mi ktosi bol d&aacute;vnej&scaron;ie povedal, &#382;e sa m&aacute;m zariadi&#357; tak, aby som po p&auml;&#357;desiatke mohol vyu&#382;i&#357; dva roky pr&aacute;zdnin, bol by som sa pripravil&hellip;</p>
<p>Len&#382;e mne nik ni&#269; nepovedal a ja som zrazu k p&auml;&#357;desiatke dostal to&#318;ko vo&#318;na a&#382; mi je to &#269;udn&ocirc; - ako hovor&iacute; klasik.</p>
<p>Tak m&aacute;m &#269;as na seba, za &scaron;t&aacute;tne, ktor&eacute; by mi e&scaron;te st&aacute;le ve&#318;a &#318;ud&iacute; mohlo z&aacute;vidie&#357;, rob&iacute;m, &#269;o chcem a &#269;ak&aacute;m.</p>
<p>Kto z utrm&aacute;can&yacute;ch &#318;ud&iacute;, ustat&yacute;ch pr&aacute;cou, starostlivo&#357;ou o be&#382;n&eacute; denn&eacute; veci, (na ktor&eacute; ja m&aacute;m kopu &#269;asu, a &#269;&iacute;m ho je viac, t&yacute;m je ho menej) o deti, rodinu, seba, by nechcel zrazu dosta&#357; &scaron;ancu na dva roky vo&#318;na. Keby&hellip;</p>
<p>Viete, je to tak, ako ke&#271; V&aacute;m povedia, &#382;e ste bezn&aacute;dejne chor&yacute; alebo, &#382;e n&aacute;dej na Va&scaron;e pre&#382;itie je mali&#269;k&aacute;, ako k&#318;&uacute;&#269;ov&aacute; dierka.</p>
<p>Zrazu si poviete, teraz to mus&iacute;m v&scaron;etko stihn&uacute;&#357; alebo kapitulujete a&hellip; teraz ste v ruk&aacute;ch in&yacute;ch, sk&uacute;&scaron;ate a sk&aacute;&#269;ete sem i ta v n&aacute;deji, &#382;e roztrhnete bezn&aacute;dej vo dva kusy a pomoc bude bl&iacute;zko.</p>
<p>Ma&#357; dva roky vo&#318;na tak, &uacute;plne norm&aacute;lne, ako dva t&yacute;&#382;dne dovolenky, ale ma&#357; ich tak nenorm&aacute;lne, ke&#271; V&aacute;m ich ktosi vn&uacute;ti.</p>
<p>No, ale o inom som chcel.</p>
<p>Za ten rok dom&aacute;cej dovolenky som pri&scaron;iel na, pre m&#328;a, ve&#318;mi z&aacute;va&#382;n&uacute; vec. Nielen ja som sa stal v&auml;z&#328;om Harabina, stala sa n&iacute;m najm&auml; spravodlivos&#357; a z&aacute;konnos&#357;.</p>
<p>Pod veden&iacute;m tejto osoby sa z Najvy&scaron;&scaron;ieho s&uacute;du Slovenskej republiky za&#269;alo vytr&aacute;ca&#357; jeho najpodstatnej&scaron;ie poslanie. Poslanie zjednocovate&#318;a z&aacute;kona, dr&#382;ite&#318;a uzdy, ktor&aacute; zabra&#328;ovala trie&scaron;teniu s&iacute;l just&iacute;cie.</p>
<p>M&uacute;dry predseda s&uacute;du m&aacute; v&#382;dy na pam&auml;ti, aby v jeho obvode p&ocirc;sobnosti nebolo pr&iacute;pustn&eacute; nehor&aacute;zne trestanie nevinn&yacute;ch a zakr&yacute;vanie nepr&aacute;vost&iacute; vinn&yacute;ch. Nem&uacute;dry, &#269;i neprezierav&yacute; predseda db&aacute; len o prospech svoj a svojich oddan&yacute;ch, zab&uacute;da v&scaron;ak, &#382;e bez vyrovnanosti a vybalancovania sa &#271;aleko d&ocirc;js&#357; ned&aacute;, a to najm&auml; nie na poli spravodlivosti.</p>
<p>A tak jeden bude v&auml;ze&#328; a bude doma nepl&aacute;novane i dva roky, rovnako ako vo Svidn&iacute;ku dostane vodi&#269; za usmrtenie chodca tri roky, ale in&yacute; napr&iacute;klad v Nitre bude za rovnak&yacute; skutok pov&yacute;&scaron;en&yacute; na predsedu s&uacute;du a vodi&#269; zabijak tu ob&iacute;de s &ldquo;podmienkou&rdquo;, &#269;i pe&#328;a&#382;n&yacute;m trestom. Bude sa s&uacute;di&#357; a mera&#357; od buka do buka, ako sa komusi zachce a d&ocirc;sledok bude v&aacute;&#382;ny rozpor medzi uskuto&#269;&#328;ovan&iacute;m z&aacute;konnosti a spravodlivosti na tak malom &uacute;zem&iacute; Eur&oacute;pskej &uacute;nie, ako je Slovensk&aacute; republika. Svojv&ocirc;&#318;a m&ocirc;&#382;e nar&aacute;s&#357; do ozrutn&yacute;ch a nebezpe&#269;n&yacute;ch rozmerov.</p>
<p>Toto treba ma&#357; na pam&auml;ti, najm&auml;, ke&#271; sa pozer&aacute;me na Harabinove v&yacute;strelky proti p&aacute;novi Miklo&scaron;ovi, &#269;i na jeho zahrani&#269;n&eacute; cesty, jeho ochranku, vyrovn&aacute;vanie si &uacute;&#269;tov prostredn&iacute;ctvom disciplin&aacute;rnych konan&iacute;, &#269;i na jeho in&eacute; &ldquo;kaza&#269;ky&rdquo;&hellip;</p>
<p>Nie je teda celkom na zahodenie by&#357; &ldquo;v&auml;ze&#328;&rdquo; predsedu Najvy&scaron;&scaron;ieho s&uacute;du SR. Veci vid&iacute;m z vy&scaron;&scaron;ej &uacute;rovne ako, keby som bol okresn&yacute;, &#269;i krajsk&yacute; &ldquo;v&auml;ze&#328;&rdquo;.</p>
<p>Aj ke&#271;?! Mo&#382;no by som u&#382; nebol &ldquo;v&auml;ze&#328;&rdquo;.</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>E-book viac ako kniha ?</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/miroslavgallo/2010/09/05/e-book-viac-ako-kniha/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/miroslavgallo/2010/09/05/e-book-viac-ako-kniha/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 05 Sep 2010 20:47:06 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>miroslav  Gallo</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/miroslavgallo/?p=46</guid>
		<description><![CDATA[

Svoj n&#225;zor, &#250;vahu, presved&#269;enie alebo jednoducho my&#353;lienkov&#253; pochod by som za&#269;al oby&#269;ajnou, pravdivou vetou. V&#353;etci &#269;&#237;tame. Ak niekto tvrd&#237; opak &#8211; m&#253;li sa. (A&#160;Predsa sa to&#269;&#237;&#237;&#237;&#237;!!!) A&#160;predsa sa &#269;&#237;taaaa! De&#328; &#269;o de&#328; &#269;&#237;tame n&#225;pisy, reklamn&#233; tabule, n&#225;vody, obaly a&#160;v&#353;eli&#269;o mo&#382;n&#233; a&#382; po &#269;asopisy a knihy. V&#160;poslednej dobe sa dos&#357; &#269;asto hovor&#237;, &#382;e mlad&#237; &#318;udia ne&#269;&#237;taj&#250;, [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p class="MsoNormal">Svoj n&aacute;zor, &uacute;vahu, presved&#269;enie alebo jednoducho my&scaron;lienkov&yacute; pochod by som za&#269;al oby&#269;ajnou, pravdivou vetou. V&scaron;etci &#269;&iacute;tame. Ak niekto tvrd&iacute; opak &ndash; m&yacute;li sa. (A&nbsp;Predsa sa to&#269;&iacute;&iacute;&iacute;&iacute;!!!) A&nbsp;predsa sa &#269;&iacute;taaaa! De&#328; &#269;o de&#328; &#269;&iacute;tame n&aacute;pisy, reklamn&eacute; tabule, n&aacute;vody, obaly a&nbsp;v&scaron;eli&#269;o mo&#382;n&eacute; a&#382; po &#269;asopisy a knihy. V&nbsp;poslednej dobe sa dos&#357; &#269;asto hovor&iacute;, &#382;e mlad&iacute; &#318;udia ne&#269;&iacute;taj&uacute;, ale aj to by sa dalo vyvr&aacute;ti&#357; preto&#382;e u&#382; v&nbsp;prvom ro&#269;n&iacute;ku na z&aacute;kladnej &scaron;kole dostan&uacute; ako mal&iacute; prv&aacute;&#269;ikovia &scaron;labik&aacute;r a&nbsp;za&#269;&iacute;naj&uacute; &#269;&iacute;ta&#357;. Ka&#382;d&yacute; rok dost&aacute;vaj&uacute; nov&eacute; knihy &ndash; u&#269;ebnice a&nbsp;neost&aacute;va im ni&#269; in&eacute; ako ich &#269;&iacute;ta&#357;, venova&#357; sa im a&nbsp;teda sa z&nbsp;nich u&#269;i&#357;. Vraj ne&#269;&iacute;taj&uacute; v&scaron;etci u&#269;ebnice ? Ak ne&#269;&iacute;taj&uacute; u&#269;ebnice &#269;&iacute;taj&uacute; svoje pozn&aacute;mky. &#268;&iacute;tanie n&aacute;s sprev&aacute;dza cel&yacute;m &#382;ivotom a&nbsp;never&iacute;m nikomu, kto povie, &#382;e ne&#269;&iacute;ta. Tvrd&iacute;te aj teraz, &#382;e ne&#269;&iacute;tate ? Klamete s&aacute;m seba <img src="http://blog.tyzden.sk/wp-includes/images/smilies/icon_biggrin.gif" alt=":D" class="wp-smiley"></p>
<p class="MsoNormal">M&ocirc;j b&yacute;val&yacute; spolu&#382;iak mi raz povedal, &#382;e nepre&#269;&iacute;tal ani jednu knihu v&nbsp;&#382;ivote. To mal dev&auml;tn&aacute;s&#357;. Tesne pred maturitou som ho videl ako si opakuje ekonomiku zo v&scaron;etk&yacute;ch u&#269;ebn&iacute;c. Jeho naj&#269;&iacute;tanej&scaron;ia a&nbsp;asi aj najob&#318;&uacute;benej&scaron;ia kniha bola u&#269;ebnica ekonomiky. Ve&#271; v&scaron;etci m&aacute;me svoje. </p>
<p class="MsoNormal">Nep&iacute;&scaron;em toto v&scaron;etko v&scaron;ak preto, aby som nie&#269;o vyvracal a&nbsp;potvrdzoval si pravdu. Jednoducho ma nadchla oby&#269;ajn&aacute; novinka, blyslo mi v&nbsp;o&#269;iach a&nbsp;je to tu. &nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">Novinka asi len v&nbsp;mojich o&#269;iach. Ned&aacute;vno som objavil e-book. V&scaron;etci pozn&aacute;me warf&oacute;ra a&nbsp;aj ke&#271; sa o&nbsp;nich nahlas nehovor&iacute; a&nbsp;ani nep&iacute;&scaron;e, ve&#318;k&aacute; v&auml;&#269;&scaron;ina z&nbsp;n&aacute;s ich vyu&#382;&iacute;va. Na warf&oacute;rach n&aacute;jdeme dnes u&#382; v&scaron;etko, dokonca aj knihy. Je to tak&aacute; tajn&aacute; str&aacute;nka, kde &#318;udia ,,h&aacute;d&#382;u&acute;&acute; na net naskenovan&eacute; str&aacute;nky kn&iacute;h, preroben&eacute;, preform&aacute;tovan&eacute;, prep&iacute;san&eacute; a&nbsp;kadejak&eacute; &#269;itate&#318;n&eacute; viac &#269;i menej. Jeden klik my&scaron;ou n&aacute;m u&scaron;etr&iacute; cel&yacute; proces, v&yacute;ber knihy z&nbsp;kni&#382;nice, alebo k&uacute;pu z&nbsp;kn&iacute;hkupectva. Jednoduch&yacute; download a&nbsp;na&scaron;a kniha je u&nbsp;n&aacute;s v&nbsp;po&#269;&iacute;ta&#269;i. &#317;udia si t&yacute;mto &scaron;t&yacute;lom vymie&#328;aj&uacute; navz&aacute;jom knihy a&nbsp;pom&aacute;haj&uacute;. Pre&#269;&iacute;tal som u&#382; mno&#382;stvo kn&iacute;h touto formou, ale nie&#269;o mi na tom v&scaron;etkom ch&yacute;ba. Nedok&aacute;&#382;em poveda&#357;, &#382;e e-book sa knihe vyrovn&aacute;, ba&nbsp;&#269;o je hor&scaron;ie &#318;udia sa s&#357;a&#382;uj&uacute;, &#382;e e-book je nam&aacute;hav&yacute; na o&#269;i. Nie&#269;o na tom bude, ale ja viem, &#382;e aj ke&#271; je e-book viac dostupnej&scaron;&iacute; ako oby&#269;ajn&aacute; kniha, nikdy mi nenahrad&iacute; ten pocit&nbsp;dotyku str&aacute;nok, to za&scaron;u&scaron;&#357;anie ke&#271; ich ot&aacute;&#269;am, &#382;e dr&#382;&iacute;m v&nbsp;ruke papier. Ke&#271; &#269;&iacute;tam knihu p&iacute;smen&aacute; mi behaj&uacute; pomal&scaron;ie a&nbsp;akoby som c&iacute;til cel&uacute; du&scaron;u knihy, poznal cel&yacute; dej a&nbsp;predstavil si ka&#382;d&yacute; pohyb. V&nbsp;hlave po&#269;ujem hlasy post&aacute;v a&nbsp;slov&aacute; autora. </p>
<p class="MsoNormal">S e-bookom to nie je ono. E-book sa sna&#382;&iacute;, ale jednoducho mu to e&scaron;te nejde.</p>
<p>Viem, &#382;e mi nikdy nenahrad&iacute; oby&#269;ajn&uacute; knihu a&nbsp;v&scaron;etko to c&iacute;tim, ke&#271; ho &#269;&iacute;tam</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>Iraq and the seeds of &#8220;democracy&#8221;</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/starovekmpluva/2010/09/05/iraq-and-the-seeds-of-democracy/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/starovekmpluva/2010/09/05/iraq-and-the-seeds-of-democracy/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 05 Sep 2010 17:14:48 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>radoslav Práznovský</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/starovekmpluva/?p=176</guid>
		<description><![CDATA[

&#8220;The reason we are in Iraq is to plant the seeds of
democracy so they flourish there and spread to the
entire region of authoritarianism.&#8221;
George W. Bush
US-style Economic Shock Therapy
When George W. Bush spoke of planting the &#8220;seeds of
democracy&#8221; few realized that he had Monsanto geneticallyengineered
seeds in mind.
Following the US occupation of Iraq in March 2003, the [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p>&ldquo;The reason we are in Iraq is to plant the seeds of<br>
democracy so they flourish there and spread to the<br>
entire region of authoritarianism.&rdquo;<br>
George W. Bush</p>
<p><strong>US-style Economic Shock Therapy</strong></p>
<p>When George W. Bush spoke of planting the &ldquo;seeds of<br>
democracy&rdquo; few realized that he had Monsanto geneticallyengineered<br>
seeds in mind.<br>
Following the US occupation of Iraq in March 2003, the economic<br>
and political realities of that country changed radically. Not<br>
only was Iraq occupied by some 130,000 US troops and a small<br>
army of private mercenary soldiers of fortune closely tied to the<br>
Pentagon, it was also under the comprehensive economic control<br>
of its occupier, the United States.<br>
Control over the Iraqi economy was run out of the Pentagon. In<br>
May 2003, Paul Bremer III was put in charge as Administrator of<br>
the newly created Coalition Provisional Authority, or CPA, a thinlyveiled<br>
occupation authority. Bremer, a former US State Department<br>
terrorism official, had gone on to become Managing Director of<br>
the powerful consulting firm of former Secretary of State Henry<br>
Kissinger, Kissinger Associates.<br>
In many respects, US-occupied Iraq was a far better opportunity<br>
than Argentina. The US occupation was instrumental in bringing<br>
&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&ndash;<br>
the agricultural system of an entire country under the domain of<br>
GMO agribusiness. The US occupation administration simply<br>
made Iraqi farmers an offer they could not refuse: &ldquo;Take our GM<br>
seeds or die.&rdquo;<br>
Bremer held de facto life-and-death control over every area of<br>
civilian activity in occupied Iraq. Notably, he did not report to the<br>
State Department, which is typically the department responsible for<br>
reconstruction, but directly to the office of former Defense Secretary<br>
Donald Rumsfeld, in the Pentagon.<br>
As head of the CPA, Bremer moved swiftly to draft a series of<br>
laws to govern Iraq, which at the time had neither a constitution nor<br>
a legally-constituted government. The new laws of the US occupation<br>
authority numbered 100 in all, and were put into effect in<br>
ApriI2004.! As a whole, the hundred new US-mandated laws-or<br>
orders, as they were called-would insure that the economy of Iraq<br>
would be remade along the lines of a US-mandated free-market<br>
economic model; much as the International Monetary Fund and<br>
Washington had imposed on the economies of Russia ~nd the former<br>
Soviet Union after 1990.<br>
The mandate given to Bremer by Rumsfeld&rsquo;s Pentagon planners,<br>
was to impose a &ldquo;shock therapy&rdquo; that would turn the entire statecentered<br>
economy of Iraq into a radical free-market private region.<br>
He executed more drastic economic changes in one month than<br>
were forced on the debtor countries of Latin America in three<br>
decades.<br>
Bremer&rsquo;s first act was to fire 500,000 state workers, most of them<br>
soldiers, but also doctors, nurses, teachers, publishers, and printers.<br>
Next, he opened the country&rsquo;s borders to unrestricted imports: no<br>
tariffs, no duties, no inspections, no taxes. Two weeks after Bremer<br>
came to Baghdad in May 2003, he declared Iraq to be &ldquo;open for<br>
business.&rdquo; He did not say whose business, but that was becoming<br>
increasingly clear.<br>
Before the invasion, Iraq&rsquo;s non-oil economy had been dominated<br>
by some 200 state-owned companies, which produced everything<br>
from cement to paper to washing machines. In June 2003, Bremer<br>
announced that these state firms would be privatized immediately.<br>
&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;<br>
&ldquo;Getting inefficient state enterprises into private hands;&rsquo; he said, &ldquo;is<br>
essential for Iraq&rsquo;s economic recovery.&rdquo;2 The Iraqi privatization<br>
plan would be the largest state liquidation sale since the collapse of<br>
the Soviet Union.<br>
CPA Order 37 lowered Iraq&rsquo;s corporate tax rate from roughly<br>
40 percent to a flat 15 percent. Without tax revenues, the state would<br>
be unable to playa large role in anything. Order 39 allowed foreign<br>
companies to own 100 percent of Iraqi assets outside the naturalresource<br>
sector. This ensured unrestricted foreign business activities<br>
in the country. Investors could also take 100 percent of the profits<br>
they&rsquo;made in Iraq out of the country. They would not be required<br>
to reinvest and they would not be taxed. The beneficiaries of these<br>
laws were clearly not the people or the economy of Iraq.<br>
Under Order 39, the foreign companies could sign leases and<br>
contracts that would last for forty years. Order 40 welcomed foreign<br>
banks to Iraq under the same favorable terms. Appropriate to such<br>
a foreign takeover of the economy, the only laws remaining from<br>
Saddam Hussein&rsquo;s era were those restricting trade unions and collective<br>
bargaining.<br>
Overnight, Iraq went from being the most isolated country in<br>
the world, to being the freest and most wide-open market. With<br>
its economy and banking system devastated by war and more than<br>
a decade of US-led economic embargo, Iraqis were in no position<br>
to buy their privatized state companies. Foreign multinationals<br>
were the only possible actors who might benefit from Bremer&rsquo;s<br>
grand economic recovery scheme.<br>
The new laws were imposed on a conquered and devastated land,<br>
with no possibility of objection aside from military sabotage and<br>
guerrilla warfare against the occupiers. Enacted by the United States<br>
Government occupying agency, the CPA, to make Iraq attractive to<br>
foreign investors, the set of 100 new orders gave total rights and<br>
control over the economy of Iraq to multinational corporations.<br>
Moreover, these laws were designed to pave the way for the most<br>
radical transformation of a nation&rsquo;s food production system ever<br>
attempted. Under Bremer, Iraq was to become a model for<br>
Genetically Modified or GMO agribusiness.<br>
&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&ndash;<br><strong>Bremer&rsquo;s Order 81</strong><br>
The CPA explicitly defined the legal magnitude of the 100 Orders.<br>
An Order was defined as &ldquo;binding instructions or directives to the<br>
Iraqi people that create penal consequences or have a direct bearing<br>
on the way Iraqis are regulated, including changes to Iraqi law.&rdquo; In<br>
other words, Iraqis were told &ldquo;do it or die:&rsquo; Whenever prior Iraqi law<br>
might interfere with Bremer&rsquo;s new 100 Orders, Iraqi law was made<br>
null and void. The law of occupation was supreme.3<br>
Buried deep among the new Bremer decrees, which dealt with<br>
everything from media to privatization of state industries, was<br>
Order 81 on &ldquo;Patent, Industrial Design, Undisclosed Information,<br>
Integrated Circuits and Plant Variety Law.&rdquo; Order 81 stated:<br>
11. Article 12 is amended to read as follows: &ldquo;A patent shall grant its<br>
owner the following rights:<br>
1. Where the subject of the patent is a product, the right to prevent<br>
any person who has not obtained the owner&rsquo;s authorization<br>
from making, exploiting, using, offering for sale, selling<br>
or importing that product.&rdquo;<br>
12. Article 13.1 is amended to read as follows: &ldquo;The term of duration<br>
of the patent shall not end before the expiration of a period of<br>
twenty years for registration under the provisions of this Law as<br>
from the date of the filing of the application for registration under<br>
the provisions of this Law:&rsquo;<br>
A further provision of Order 81 stated, &ldquo;Farmers shall be prohibited<br>
from re-using seeds of protected varieties or any variety<br>
mentioned in items 1 and 2 of paragraph (C) of Article 14 of this<br>
Chapter.&rdquo; Furthermore,<br>
CPA Order No. 81 amends Iraq&rsquo;s patent and industrial design law<br>
to protect new ideas in any field of technology that relates to a product<br>
or manufacturing processes. The amendments permit companies<br>
in Iraq, or in countries that are members of a relevant treaty to which<br>
Iraq is a party, to register patents in Iraq. The amendments grant<br>
the patent owner the right to prevent any person who has not<br>
obtained the owner&rsquo;s authorization from exploiting the patented<br>
product or process for twenty years from the date of the patent&rsquo;s<br>
&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;<br>
registration in Iraq. The amendments also allow individuals and<br>
companies to register industrial designs.4<br>
In plain English, Order 81 gave holders of patents on plant varieties<br>
(which all happened to be large foreign multinationals)<br>
absolute rights over use of their seeds in Iraqi agriculture for<br>
20 years. While that might appear to be a fair and sensible business<br>
provision to compensate a foreign company for its intellectual<br>
property, in reality it was an incursion on the sovereignty of<br>
Iraq. Like many countries, Iraq never recognized the principle of<br>
commercial patents on life forms such as plants. The patents had<br>
been granted to companies like Monsanto or DuPont by US or<br>
other foreign patent authorities.<br>
What Order 81 did, in fact, was amend Iraq&rsquo;s patent law to recognize<br>
foreign patents, regardless of the legality of such patents under<br>
Iraq law. On the surface, it appeared to leave Iraqi farmers the<br>
option to refuse to buy Monsanto or other patented seeds, and to<br>
plant their traditional native seeds. In reality, as the drafters of<br>
Order 81 were also well aware, it had a quite opposite effect.<br>
The protected plant varieties were Genetically Modified or Gene<br>
Manipulated plants, and Iraqi farmers who chose to plant such<br>
seeds were required to sign an agreement with the seed company<br>
holding the patent, stipulating that they would pay a &ldquo;technology<br>
fee&rdquo; and an annual license fee for planting the patented seeds.<br>
Any Iraqi farmer seeking to take a portion of those patented<br>
seeds to replant in following harvest years would be subject to<br>
heavy fines from the seed supplier. In the United States, until a<br>
Court ruling struck it down, Monsanto demanded a punitive damage<br>
equal to 120 times the cost of a bag of its GMO seeds. This was<br>
the occasion for Iraqi farmers to become vassals not of Saddam<br>
Hussein, but of the multinational GM seed giants.<br>
At the heart of Order 81 was the Plant Variety Protection (PVP)<br>
provision. Under the PVP, seed saving and reuse would become<br>
illegal. Farmers using patented seeds or even &ldquo;similar&rdquo; seeds, would<br>
be subject to severe fines or even prison. However, the plant varieties<br>
being protected were not those which resulted from 10,000 years of<br>
&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&ndash;<br>
Iraqi farm cross-breeding and development. Rather, the protection<br>
was given to back up the rights of giant multinational companies<br>
to introduce their own seeds and herbicides into the Iraqi<br>
market with full protection of the government, both of the US and<br>
ofIraq.<br><strong>Iraqi Seed Treasure Destroyed</strong><br>
Iraq is historically part of Mesopotamia, the cradle of civilization,<br>
where for millennia the fertile valley between the Tigris and<br>
Euphrates rivers created ideal conditions for crop cultivation. Iraqi<br>
farmers have been in existence since approximately 8,000 B.C., and<br>
developed the rich seeds of almost every variety of wheat used in<br>
the world today. They did this through a system of saving a share<br>
of seeds and replanting them, developing new naturally resistant<br>
hybrid varieties through the new plantings.<br>
For years, the Iraqis held samples of such precious natural seed<br>
varieties in a national seed bank, located in Abu Ghraib, the city<br>
better known internationally as the site of a US military torture<br>
prison. Following the US occupation of Iraq and its various bombing<br>
campaigns, the historic and invaluable seed bank in Abu Ghraib<br>
vanished, a further casualty of the Iraq war.<br>
However, Iraq&rsquo;s previous Agriculture Ministry had taken the precaution<br>
to create a back-up seed storage bank in neighboring Syria,<br>
where the most important wheat seeds are still stored in an organization<br>
known as the International Center for Agricultural Research<br>
in Dry Areas (ICARDA), based in Aleppo, Syria. With the loss of<br>
Abu Ghraib&rsquo;s seed bank, ICARDA, a part of the international<br>
Consultative Group on International Agritultural Research (CGIAR)<br>
network of seed banks, could have provided the Iraqis with seeds<br>
from its store had the CPA wanted to request such help.s It did not.<br>
Bremer&rsquo;s advisers had different plans for Iraq&rsquo;s food future.<br>
Iraqi agriculture was to be &ldquo;modernized:&rsquo; industrialized, and<br>
reoriented away from traditional family multi-crop farming into<br>
US-style agribusiness enterprises producing for the &ldquo;world market:&rsquo;<br>
Serving the food security needs of hungry Iraqis would be incidental<br>
to the plan.<br>
&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&ndash;<br>
Under Bremer&rsquo;s Order 81, if a large international corporation<br>
developed a seed variety resistant to a particular Iraqi pest, and an<br>
Iraqi farmer was growing another variety that did the same, it was<br>
illegal for the farmer to save his own seed. Instead, he is obliged to<br>
pay a royalty fee for using Monsanto&rsquo;s GMO seed.<br>
In the late 1990&rsquo;s, a US biotech company, SunGene, patented a<br>
sunflower variety with very high oleic acid content. It did not merely<br>
patent the genetic structure though. It patented the characteristic<br>
of high oleic content itself, claiming right to it. SunGene informed<br>
other sunflower breeders that should they develop a variety &ldquo;high in<br>
oleic acid;&rsquo; that it would be considered an infringement of the patent.<br>
&ldquo;The granting of patents covering all genetically engineered<br>
varieties of a species &hellip; puts in the hands of a single inventor the<br>
. possibility to control what we grow on our farms and in our gardens,&rdquo;<br>
remarks Dr. Geoffrey Hawtin, Director General of the<br>
International Plant Genetic Resources Institute. &rdquo;At the stroke of a<br>
pen, the research of countless farmers and scientists has potentially<br>
been negated in a single, legal act of economic highjack:&rsquo;6 Economic<br>
hijack was just what Bremer and Monsanto intended for Iraq under<br>
Order 81.<br>
Such total control on farmer seed varieties was possible under<br>
the new law on patent rights in Iraq. The CPA&rsquo;s Order 81, behind<br>
the cover of complicated legal jargon, effectively turned the food<br>
future of Iraq over to global multinational private companieshardly<br>
the liberation most Iraqis had hoped for.<br>
The patent laws on plants decreed by Order 81, unlike other<br>
national laws on Intellectual Property Rights, were not negotiated<br>
between sovereign governments or with the WTO. They were<br>
imposed by Washington on Iraq without debate. According to<br>
informed Washington reports, the specific details of Order 81 on<br>
plants were written for the US Government by Monsanto<br>
Corporation, the world&rsquo;s leading purveyor of GMO seeds and crops.<br>
No Seeds to Plant<br>
On paper, it appeared that only those seeds which Iraqi farmers<br>
chose to buy from international seed companies would fall under<br>
&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;-<br>
the new US-imposed Iraqi law on patents. In reality, Iraq was being<br>
turned into a huge laboratory for the development of food products<br>
under the control of GMO seed and chemical giants such as<br>
Monsanto, DuPont and Dow.<br>
In the aftermath and devastation of the Iraq war, most Iraqi<br>
farmers were forced to turn to their Agriculture Ministry for new<br>
seeds if they were to plant ever again. Here was the opening for<br>
Bremer&rsquo;s takeover of the Iraqi food supply.<br>
For over a decade, Iraqi farmers had endured the US-UK-Ied<br>
embargo on much needed agricultural equipment. Also, Iraq had<br>
suffered from three years of severe drought prior to the war, a climatic<br>
misfortune which caused Iraqi wheat crops to decline severely.<br>
Years of war and economic embargo had thus already devastated<br>
Iraqi agriculture and by 2003 grain production had fallen to less<br>
than half the level of 1990 before the first Iraq-US war. Up to 2003,<br>
much of the Iraqi population had depended on UN oil-for-food<br>
rations to survive.<br>
In the name of &ldquo;modernizing&rdquo; Iraqi food production, the United<br>
States Agency for International Development (USAID) and the US<br>
Agricultural Reconstruction and Development Program for Iraq<br>
(ARDI) stepped in to transform traditional Iraqi agriculture. The<br>
key Washington -appointed agriculture czar for Iraq at that time<br>
was Daniel Amstutz, former US Department of Agriculture official<br>
and former Vice President of the giant grain conglomerate Cargill<br>
Corporation. Amstutz was one of the key persons who had crafted<br>
the US demands on Agriculture during the GATT Uruguay Round<br>
which led to the creation of the World Trade Organization (WTO)<br>
in 1995.<br>
The alleged aim of Order 81 was &ldquo;to ensure good quality seeds<br>
in Iraq and to facilitate Iraq&rsquo;s accession to the World Trade<br>
Organization.&rdquo; &ldquo;Good quality&rdquo; was of course to be defined by the<br>
occupation authority. WTO accession meant Iraq had to open its<br>
markets and laws to rules dictated by the powerful industrial and<br>
financial interests dominating WTO policy . .<br>
As soon as Order 81 was issued, USAID began delivering,<br>
through the Agriculture Ministry, thousands of tons of subsidized,<br>
&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;<br>
US-origin &ldquo;high-quality, certified wheat seeds&rdquo; to desperate Iraqi<br>
farmers that were initially nearly cost -free. According to a report by<br>
GRAIN, an NGO critical of GMO seeds and plant patents, USAID<br>
refused to allow independent scientists to determine whether or<br>
not the seed was GMO. Naturally, should it prove to be GMO wheat<br>
seed, within one or two seasons, Iraqi farmers would find themselves<br>
obligated to pay royalty fees to foreign seed companies in order to<br>
survive. The GRAIN report stated the intent of Order 81:<br>
The CPA has made it illegal for Iraqi farmers to re-use seeds harvested<br>
from new varieties registered under the law. Iraqis may continue to<br>
use and save from their traditional seed stocks or what&rsquo;s left of them<br>
after the years of war and drought, but that is the not the agenda for<br>
reconstruction embedded in the ruling. The purpose of the law is<br>
to facilitate the establishment of a new seed market in Iraq, where<br>
transnational corporations can sell their seeds-genetically modified<br>
or not, which farmers would have to purchase afresh every single<br>
cropping season.7<br>
While historically Iraq prohibited private ownership ofbiological<br>
resources, the new US-imposed patent law introduced a system<br>
of monopoly rights over seeds-rights which no Iraqi farmer had<br>
the resources to develop.<br>
In effect, Bremer inserted into Iraq&rsquo;s previous patent law a new<br>
chapter on Plant Variety Protection (PVP) that was said to provide<br>
for the &ldquo;protection of new varieties of plants.&rdquo; PVP, an Intellectual<br>
Property Right (IPR), was in fact a patent for plant varieties which<br>
gave exclusive rights on planting materials to a plant breeder who<br>
claimed to have discovered or developed a new variety.<br>
The protection in the PVP had nothing to do with conservation,<br>
but referred to &ldquo;safeguarding of the commercial interests of private<br>
breeders.&rdquo; Under the US decree, &ldquo;plant variety protection&rdquo; really<br>
spelt plant variety destruction.</p>
<p><strong>&ldquo;Let Them Eat &hellip; Pasta?&rdquo;</strong><br>
Under the program, the State Department, working with the US<br>
Department of Agriculture (USDA), had set up 56 &ldquo;wheat extension<br>
demonstration sites&rdquo; in northern Iraq with the purpose of</p>
<p>&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;-</p>
<p>&ldquo;introducing and demonstrating the value of improved wheat<br>
seeds.&rdquo; The project was run for the US Government by the<br>
International Agriculture Office of Texas A&amp;M University, which<br>
used its 800 acres of demonstration plots all across Iraq to teach<br>
farmers how to grow &ldquo;high-yield seed varieties&rdquo; of crops that<br>
included barley, chick peas, lentils and wheat.s<br>
The $107 million USAID agriculture reconstruction project&rsquo;s<br>
goal was to double the production of 30,000 Iraqi farms within<br>
the first year. The idea was to convince skeptical Iraqi farmers that<br>
only with such new &ldquo;wonder seeds&rdquo; could they get large harvest<br>
yields. As had been the case ten years earlier with American farmers,<br>
desperation and a promise of huge gains would be used to trap<br>
Iraqi farmers into dependence on foreign seed multinationals.<br>
Coincidentally, Texas A&amp;M&rsquo;s Agriculture Program also described<br>
itself as &ldquo;a recognized world leader in using biotechnology:&rsquo; or<br>
GMO technology. With their new seeds would come new chemicals-<br>
pesticides, herbicides, fungicides, all sold to the Iraqis by<br>
corporations such as Monsanto, Cargill and Dow.<br>
The Business Journal of Phoenix, Arizona, reports that &ldquo;An<br>
Arizona agri-research firm is supplying wheat seeds to be used by<br>
farmers in Iraq looking to boost their country&rsquo;s home-grown food<br>
supplies:&rsquo; That firm was called the World Wide Wheat Company<br>
(WWWC), and in partnership with three universities, including<br>
Texas A&amp;M, it would &ldquo;provide 1,000 pounds of wheat seeds to be<br>
used by Iraqi farmers north of Baghdad:&rsquo;9<br>
According to Seedquest, a central information website for the<br>
global seed industry, WWWC was a leader in developing &ldquo;proprietary<br>
varieties&rdquo; of cereal seeds-i.e., varieties that are patented and<br>
owned by a particular company. 10 These were the sorts of protected<br>
GMO seeds contained in the Order 81. According to WWWC, any<br>
&ldquo;client:&rsquo; or farmer as they were once known, who wishes to grow<br>
one of their seeds &ldquo;pays a licensing fee for each variety:&rsquo; W3, as it<br>
called itself, formally works in cooperation with the BioS Institute<br>
of biosciences at the University of Arizona, which curiously<br>
describes itself as a &ldquo;state-of-the-art garage for bio-research.&rdquo;ll<br>
&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;-<br>
Even more remarkable, according to the Phoenix Business<br>
Journal article, &ldquo;six kinds of wheat seeds were developed for the<br>
Iraqi endeavor. Three will be used for farmers to grow wheat that<br>
is made into pasta; three seed strains will be for bread-making.&rdquo;12<br>
That meant that 50% of the grains being developed by the US in<br>
Iraq after 2004 were intended for export. Indeed, pasta was a food<br>
fully foreign to the Iraqi diet, demonstrating that, rather than to<br>
produce food for the starving 25 million war-weary Iraqis, Bremer&rsquo;s<br>
Order 81 was designed to create industrialized agro-business using<br>
GM seeds for production geared toward global export.<br>
Additionally, the $107 million USAID agricultural reconstruction<br>
project had the aim to get the Iraqi government out of food<br>
production. &ldquo;The idea is to make this a completely free market;&rsquo;<br>
said Doug Pool, agriculture specialist with USAID&rsquo;s Office of Iraq<br>
Reconstruction. 13<br>
The USAID aim-mirroring US and WTO policies-was to<br>
help the new government phase out farm subsidies. &ldquo;The Minister<br>
of Agriculture has been quite good in doing that;&rsquo; Pool said. State<br>
enterprises, such as the Mesopotamia Seed Co., &ldquo;need to be spun<br>
off and privatized;&rsquo; he declared. 14 He did not mention who would<br>
have the cash in war-torn Iraq to buy such a. state seed company.<br>
Only rich foreign agribusiness giants such as Monsanto could be<br>
likely buyers.<br>
To facilitate the introduction of patent -protected GM seeds from<br>
foreign seed giants, the Iraq Agriculture Ministry distributed these<br>
GM seeds at &ldquo;subsidized prices:&rsquo; Once farmers started using the GM<br>
seeds, under the new Plant Patent Protection rules of Order 81, they<br>
would be forced to buy new seeds each year from the company.<br>
Under the banner of bringing a &ldquo;free-market&rdquo; into the country, Iraqi<br>
farmers were becoming enslaved to foreign seed multinationals.<br>
In a December 2004 interview, Iraq&rsquo;s US-educated interim<br>
Agriculture Minister, Sawsan Ali Magid al-Sharifi, stated, &ldquo;We need<br>
Iraqi farmers to be competitive, so we decided to subsidize inputs<br>
like pesticides, fertilizers, improved seeds and so on. We cut down<br>
on the other subsidies, but we have to become competitive.&rdquo;ls<br>
&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;<br>
In other words, money for Iraq&rsquo;s impoverished farmers to buy<br>
new seeds was earmarked for buying GMO &ldquo;improved seeds&rdquo; from<br>
foreign multinationals like Monsanto.<br>
At the same time, US commodity exporters were hungrily eyeing<br>
new market opportunities. &ldquo;Iraq was once a significant commercial<br>
market for US farm products, with sales approaching $1 billion in<br>
the 1980s;&rsquo; told Bush Administration former agriculture secretary<br>
Ann Veneman-who had ties to Monsanto before she came to<br>
Washington-to a conference of farm broadcasters in 2003. &ldquo;It has<br>
the potential, once again, to be a significant commercial market.&rdquo; 16<br>
What Veneman neglected to say was that during the Iran-Iraq<br>
war in the late 1980&rsquo;s, the Reagan and Bush Administrations disguised<br>
arms and chemical weapons sales to Saddam Hussein&rsquo;s Iraq<br>
under the US Department of Agriculture Commodity Credit<br>
Corporation export program. The scandal involved billions of US<br>
taxpayer dollars and implicated former Secretary of State Henry<br>
Kissinger and National Security Adviser, Brent Scowcroft, as well as<br>
the Atlanta branch of the Italian Banco Nazionale de Lavoro<br>
(BNL)Y<br>
According to John King, vice chairman of the US Rice Council,<br>
Iraq was the top market for US rice in the late &rsquo;80s, prior to the<br>
1991 Gulf war. &ldquo;The US rice industry wants to playa major role<br>
once again in supplying rice to Iraq,&rdquo; King told the US House<br>
Agriculture Committee. &ldquo;With the current challenges facing the<br>
US rice industry &hellip; renewed Iraqi market access could have a<br>
tremendous impact in value-added sales:&rsquo;18<br>
King added that, &ldquo;The liberation of Iraq in 2003 by coalition<br>
forces has brought freedom to the Iraqi people. 19 The resumption<br>
of trade has also provided hope for the US rice industry:&rsquo; He failed<br>
to mention that, in 2003, most US rice was genetically manipulated.<br>
In Spring 2004 as Order 81 was promulgated by Bremer&rsquo;s CPA,<br>
supporters of the radical young cleric Moqtada al Sadr protested the<br>
closing of their newspaper, al Hawza, by US military police. The<br>
CPA accused al Hawza of publishing &ldquo;false articles&rdquo; that could &ldquo;pose<br>
the real threat of violence.&rdquo; As an example, the CPA cited an article<br>
that claimed Bremer was, &ldquo;pursuing a policy of starving the Iraqi<br>
&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&ndash;<br>
people to make them preoccupied with procuring their daily bread<br>
so they do not have the chance to demand their political and individual<br>
freedoms.&rdquo;2o<br>
That such articles would appear in light of Order 81 was hardly<br>
surprising. Neither was it surprising that Bremer&rsquo;s CPA would<br>
vigorously try to silence such criticisms of its food policy given the<br>
stakes for the entire GMO project.</p>
<p><strong>Iraq, USA and the IMF Dictates</strong></p>
<p>On November 21, 2004, the leading representatives of the Paris<br>
Club of creditor governments issued a proclamation on how they<br>
would handle the estimated $39 billion Iraqi government debt<br>
owed to the industrial countries at large, as part of the estimated<br>
$120 billion foreign debts from the Saddam Hussein era. Despite<br>
the overthrow of the regime of Saddam Hussein, Washington was<br>
initially not about to wipe the slate clean and declare the old debts<br>
illegitimate.<br>
The Paris Club governments agreed to new terms on the limited<br>
$39 billion state-owed debts only after heavy pressure from US<br>
Iraq Special Debt Negotiator, James Baker III. Baker was no novice<br>
negotiator. He engineered the election of George W. Bush in 2001<br>
through an appeal to the Supreme Court, and he is one of the closest<br>
advisers of the Bush family.<br>
In the ensuing horse trading with its OECD allies, the US<br>
Government was quite happy to press for a major write-off of old<br>
Iraqi debt to Paris Club creditors, for the simple reason that most<br>
of that debt was owed to Russia, France, Japan, Germany and other<br>
countries. The United States held a minor $2.2 billion of the total<br>
debt.<br>
The Paris Club members issued an official press statement:<br>
The representatives of the Creditor Countries, aware of the exceptional<br>
situation of the Republic of Iraq and of its limited repayment<br>
capacity over the coming years, agreed on a debt treatment to ensure<br>
its long term debt sustain ability. To this end, they recommended<br>
that their Governments deliver the following exceptional treatment:<br>
&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&ndash;<br>
- an immediate cancellation of part of the late interest, representing<br>
30% of the debt stock as at January 1,2005. The remaining debt<br>
stock is deferred up to the date of the approval of an IMF standard<br>
program. This cancellation results in the write-off of 1l.6 billion<br>
US dollars on a total debt owed to the Paris Club of 38.9 billion<br>
US dollars;<br>
- as soon as a standard IMF programme is approved, a reduction<br>
of 30% of the debt stock will be delivered. The remaining debt<br>
stock will be rescheduled over a period of 23 years including a<br>
grace period of 6 years. This step will reduce the debt stock by<br>
another 1l.6 billions US dollars increasing the rate of cancellation<br>
to 60%;<br>
- Paris Club Creditors agreed to grant an additional tranche of<br>
debt reduction representing 20% of the initial stock upon completion<br>
of the last IMF Board review of three-years of implementation<br>
of standard IMF programs.21<br>
The debt relief of Iraq, in which the principal occupier, the<br>
United States, generously wrote off the debt owed by Saddam to<br>
Washington&rsquo;s rivals who had opposed the war on Iraq-Russia,<br>
France, China-was bound with the proviso that Iraq adhere to<br>
the strict IMF &ldquo;standard program.&rdquo; That standard program was the<br>
same as the one applied to Indonesia, Poland, Croatia, Serbia,<br>
Argentina and post-soviet Russia. It mandated Iraq to turn its economic<br>
sovereignty over to IMF technocrats effectively controlled by<br>
the US Treasury and the Washington administration.<br>
Adding insult to injury, that old Iraqi debt of the Hussein era was<br>
what international governments called &ldquo;odious debts&rdquo;-debts<br>
incurred without the consent of the population and not in the<br>
interest of that population-in short, illegitimate, as the debts of<br>
the defunct Soviet Union had been. That did not bother<br>
Washington, London and other members of the Paris Club. The<br>
debt was a .useful weapon to control the &ldquo;new&rdquo; Iraq, and to force its<br>
transformation into a &ldquo;free market.&rdquo; GM seeds and the industrialization<br>
of agriculture would be at the heart of that forced change.<br>
Privatization of state enterprises was at the top of the<br>
Washington Consensus IMF program. free-market private enter-</p>
<p>&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&ndash;</p>
<p>prise was also at the heart of the CPA&rsquo;s 100 Orders of April 2004.<br>
This was hardly a coincidence.<br>
The IMF could be accurately labeled as the &ldquo;policeman of globalization.&rdquo;<br>
Since the debt crisis of the 1980&rsquo;s, the IMF enforced<br>
brutal creditor austerity and debt repayment plans in developing<br>
economies. The debt terms of the IMF were used to force countries<br>
to virtually give away their most precious economic assets to foreign<br>
interests in order to repay a debt that grew ever larger.<br>
Typically, giant corporate banking and private interests stood<br>
behind these IMF measures. They systematically imposed privatization<br>
of state enterprises, elimination of public subsidies for food,<br>
health and energy, and cuts in public education spending. Every<br>
policy that would allow multinational corporations to dominate<br>
postwar Iraq would thus be executed by the IMF and the Bremer<br>
laws: a shrunken state, flexible workforce, open borders, minimal<br>
taxes, no controls on capital outflows out of Iraq, no tariffs, and<br>
no ownership restrictions.<br>
The people of Iraq would lose hundreds of thousands of jobs,<br>
and foreign products would force domestic Iraqi goods out of the<br>
market, of which food would be one major product. Local businesses<br>
and family farms would be unable to compete under the<br>
imposed rules and foreign competition.<br>
A typical victim of IMF conditions would inevitably be forced<br>
to transform its national economy towards export in order to earn<br>
dollars to repay their debt. The &ldquo;carrot&rdquo; for this was always promise<br>
of an IMF &ldquo;bailout&rdquo; or &ldquo;rescue&rdquo; loan. The blackmail behind the<br>
IMF carrot was the threat that a victim debtor country would be<br>
permanently blacklisted from all foreign credits should it refuse<br>
the IMF conditions.<br>
Iraq was to be no different. The US-mandated Iraqi elections<br>
were intended to set the legal stage to bind Iraq&rsquo;s government to the<br>
severe IMF controls. In effect, this would place the IMFas the &ldquo;neutral&rdquo;<br>
agency responsible for Iraqi adherence to the 100 Bremer<br>
Orders. The IMF would force Iraq to join Washington&rsquo;s global<br>
vision of a &ldquo;free market.&rdquo;<br>
&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;-<br>
The IMF planned to reach a specific arrangement with Iraq&rsquo;s<br>
new government sometime after the January 30, 2005 Iraqi elections.<br>
Since the relief of a large amount of Iraq&rsquo;s external debt was<br>
dependent on approval by the Fund, the IMF had considerable<br>
leverage in its negotiations with Iraqi leaders.22<br>
United Nations Security Council Resolution No. 1483 had given<br>
Bremer the power to manage occupied Iraq, but this was to be<br>
within the parameters of international law. Bremer&rsquo;s 100 Orders<br>
and economic &ldquo;shock therapy&rdquo; however, were undertaken in utter<br>
violation of international law.<br>
As protests against the Iraqi privatization and violent attacks<br>
on American companies spread, it became urgent to conceal this &middot;<br>
embarrassing fact. Bremer therefore rushed back to Washington<br>
to discuss with the President a new scheme for taking over Iraq&rsquo;s<br>
economy. The result was the interim regime of Iyad Allawi, and<br>
the announcement of Iraqi elections for January 2005. Allawi, a<br>
hand-picked Washington protege who had worked with the CIA for<br>
years, was to &ldquo;legally&rdquo; implement the illegal Bremer decrees.<br>
Under Order 39 of what became known in Iraq as &ldquo;the Bremer<br>
Laws:&rsquo; Iraqi industries and markets were to be opened to foreign<br>
investment with few restrictions. These laws were formulated in a<br>
way which would make it very difficult for either the interim government<br>
or any subsequent Iraqi government to revoke or repeal<br>
these policies.<br>
Indeed, Bremer cemented the 100 Orders with Article 26 of the<br>
Iraqi interim constitution, which ensured that once sovereignty<br>
was handed over to the interim government, it would be powerless<br>
to change the Bremer Laws. In addition, hand-picked US sympathizers<br>
were inserted by Bremer into every Iraqi ministry, and were<br>
empowered with the authority to override any of the decisions<br>
made by subsequent Iraqi governments.<br>
The presence of 132,000 US troops across Iraq, firmly embedded<br>
in some 14 new US military bases constructed across the country<br>
after 2003, were to guarantee that. It was becoming clear to most<br>
Iraqis by late 2004 just what Washington meant when it used the<br>
noble words, &ldquo;planting the seeds of democracy&rdquo; in their nation.<br>
&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;<br>
The seeds had nothing to do with the ability of ordinary Iraqi citizens<br>
to determine their own independent destiny.<br>
After official authority was transferred in June 2004 from<br>
Bremer&rsquo;s CPA to the Interim Iraqi regime headed by CIA asset,<br>
Allawi, the latter agreed to accept debt relief in exchange for its<br>
&ldquo;openness&rdquo; to IMF-imposed reforms. Thus, in a memorandum<br>
attached to a &ldquo;letter of intent&rdquo; sent by Central Bank Governor<br>
Shababi and Finance Minister Al-Mahdi to the IMF that September,<br>
the men expressed their US-installed government&rsquo;s eagerness to<br>
&ldquo;engage&rdquo; with the fund. 23<br>
&ldquo;New financial sector legislation has paved the way for the<br>
creation of a modern financial sector;&rsquo; the letter boasted, going on<br>
to state that &ldquo;three foreign banks have already been licensed to begin<br>
operations;&rsquo; and that &ldquo;a number of foreign banks have shown interest<br>
in acquiring a minority ownership stake in private Iraqi banks.&rdquo;<br>
One bank was the London HSBC, which is among the largest in the<br>
world.24<br>
The forced transformation of Iraq&rsquo;s food production into<br>
patented GMO crops is one of the clearest examples of the manner<br>
in which Monsanto and other GMO giants are forcing GMO crops<br>
onto an unwilling or unknowing world population.<br>
&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&mdash;&ndash;<br>
Notes<br>
1. Coalition Provisional Authority, CPA Official Documents, Orders, http://<br>
www.cpa-iraq.orglregulations/#Orders.<br>
2. Naomi Klein, &ldquo;Baghdad Year Zero&rdquo;, Harpers&rsquo; Magazine, September 2004.<br>
3. Coalition Provisional Authority, op. cit. In its introduction, the document<br>
declares, &ldquo;Orders-are binding instructions or directives to the Iraqi people that<br>
create penal consequences or have a direct bearing on the way Iraqis are regulated,<br>
including changes to Iraqi law.&rdquo;<br>
4. Coalition Provisional Authority, CPA Official Documents, Order 81:Patent,<br>
Industrial Design, Undisclosed Information, Integrated Circuits and Plant Variety<br>
Law, http://www.iraqcoalition.orglregulations/index.html#Regulations. See also<br>
Focus on the Global South and GRAIN, Iraq&rsquo;s New Patent Law: A Declaration of<br>
War against Farmers, http://www.grain.org, and Vandana Shiva, Biopiracy: The<br>
Plunder of Nature and Knowledge, Green Books, Devon, UK, 1998.<br>
5. William Erskine, Agriculture System in Iraq Destroyed: Self Sufficiency in Food<br>
Production Years Away &hellip; , Press Release, 30 June 2003, http://www.icarda.orglNews/<br>
2003News/30June03.htm.<br>
6. Hope Shand, &ldquo;Patenting the Planet&rdquo;, Multinational Monitor, June 1994, p. 13.<br>
7. GRAIN Press Release, Iraq&rsquo;s New Patent Law: A Declaration of War Against<br>
Farmers, Focus on the Global South and GRAIN, October 2004, http://<br>
www.grain.org/articles/?id=6.<br>
8. Ibid.<br>
9. Jeremy Smith, &ldquo;Iraq: Order 81&Prime;, The Ecologist, February 2005.<br>
10. Portal Iraq, Seeds for the Future of Iraqi Agriculture, 27 September 2004,<br>
http://www.portaliraq.com/news/Seeds+for+the+future+of+ Iraqi +agriculture<br>
529.html.<br>
1 L Daniel Stolte, &ldquo;In the Trenches&rdquo;, The Business Journal of Phoenix, 10 June 2005.<br>
12. Ibid.<br>
13. Christopher D. Cook, &ldquo;Agribusiness Eyes Iraq&rsquo;s Fledgling Markets&rdquo;, In These<br>
Times, http://www.mindfully.orglGE/2005/Iraq-US-Agribusiness-Profit15mar05.htm.<br>
15 March 2005.<br>
14. Ibid.<br>
15. IRIN News, IRAQ: Interview with Minister of Agriculture, http://www.irinnews.<br>
org, Baghdad, 16 December 2004.<br>
16. Ann M. Veneman, Remarks by Agriculture Secretary Ann M. Veneman to the<br>
National Association of Farm Broadcasters Annual Convention, 14 November 2003,<br>
US Department of Agriculture, Washington D.C., Release No. 0384.03.</p>
<p>17. US Congressional Record, Kissinger Associates, Scowcroft, Eagleburger, Stoga,<br>
Iraq and BNL, Statement by Representative Henry B. Gonzalez, 28 April 1992, US<br>
House of Representatives, Page H2694.<br>
18. John King cited in Christopher D. Cook, op. cit.<br>
19. Ibid.<br>
20. Ibid.<br>
21. Paris Club, Iraq, hUp:/ /www.ciubdeparis.org, 21 November 2004.<br>
22. International Monetary Fund, Iraq-Letter of Intent, Memorandum of Economic<br>
and Financial Policies, and Technical Memorandum of Understanding, Baghdad,<br>
24 September 2004.<br>
23. Governor Shababi cited in Brian Dominick, &ldquo;US Forgives Iraq Debt To Clear<br>
Way for IMF Reforms&rdquo; NewStandard, 19 December 2004. &lsquo;<br>
24. Ibid.</p>
<p>&mdash;Seeds of Destruction, Chapter 10 - Iraq gets American seeds of democracy, F. William Engdahl, 2007&mdash;</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>Hawkingov vesmír&#8230;Hawkingova viera</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/patarak/2010/09/05/hawkingov-vesmir-a-hawkingova-viera/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/patarak/2010/09/05/hawkingov-vesmir-a-hawkingova-viera/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 05 Sep 2010 15:40:13 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>michal Patarák</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Veda]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/patarak/?p=165</guid>
		<description><![CDATA[Keď som kedysi dávno čítal Hawkingovu „Stručnú históriu času“, nadchlo ma (okrem iného), ako sa môže vedec, ktorý dennodenne rieši čierne diery a vznik vesmíru  vysporiadavať  s existenciou Boha. Písal tam o možnosti Božej existencie a o tom ako pri vrátení sa späť k začiatkom vesmíru, by sme sa zároveň približovali k Božej mysli. ]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p>Ke&#271; som kedysi d&aacute;vno &#269;&iacute;tal Hawkingovu &bdquo;Stru&#269;n&uacute; hist&oacute;riu &#269;asu&rdquo;, nadchlo ma (okrem in&eacute;ho), ako sa m&ocirc;&#382;e vedec, ktor&yacute; dennodenne rie&scaron;i &#269;ierne diery a&nbsp;vznik vesm&iacute;ru &nbsp;vysporiadava&#357; &nbsp;s&nbsp;existenciou Boha. P&iacute;sal tam o&nbsp;mo&#382;nosti Bo&#382;ej existencie a&nbsp;o&nbsp;tom ako pri vr&aacute;ten&iacute; sa sp&auml;&#357; k&nbsp;za&#269;iatkom vesm&iacute;ru, by sme sa z&aacute;rove&#328; pribli&#382;ovali k&nbsp;Bo&#382;ej mysli.</p>
<p>Teraz m&aacute; vyjs&#357; jeho nov&aacute; kniha &bdquo;Ve&#318;k&yacute; dizajn&rdquo;, ktorej n&aacute;zov nech&aacute;va tu&scaron;i&#357; nie&#269;o kreacionistick&eacute; minim&aacute;lne v&nbsp;zmysle te&oacute;rie inteligentn&eacute;ho dizajnu. Hawking ale nesk&uacute;ma evol&uacute;ciu &#382;ivo&#269;&iacute;&scaron;nych druhov ako Darwin a&nbsp;in&iacute; po &#328;om. Hawking m&aacute; ove&#318;a glob&aacute;lnej&scaron;&iacute; uhol poh&#318;adu a zo svojej exaktnej aritmetickej mysle vid&iacute; vesm&iacute;r ako k&ocirc;pku galaxi&iacute; a&nbsp;vracia sa v&nbsp;&#328;om sp&auml;&#357; do &#269;asu 0.</p>
<p>Pod&#318;a internetov&yacute;ch spr&aacute;v, ktor&eacute; s&uacute; o&nbsp;Hawkingovej chystanej knihe takmer na ka&#382;dom serveri je matn&eacute; tu&scaron;enie z&nbsp;n&aacute;zvu kni&#382;ky myln&eacute;. Vedec roky prip&uacute;tan&yacute; k&nbsp;voz&iacute;ku u&#382; nekoketuje so sl&aacute;vnou ot&aacute;zkou, &#269;i s&nbsp;kozmom Boh hr&aacute; kocky alebo nie a&nbsp;pod&#318;a Reuters v&nbsp;nej m&aacute; dokonca tvrdi&#357;, &#382;e &bdquo;preto&#382;e existuje z&aacute;kon ako gravit&aacute;cia, mohol vesm&iacute;r vznikn&uacute;&#357; z&nbsp;ni&#269;oho&rdquo;.</p>
<p>Napadlo mi, &#382;e tento vedec predsa roky vie, &#382;e existuje gravit&aacute;cia a&nbsp;predsa len teraz tvrd&iacute; toto. Osobne z&nbsp;tak&eacute;ho &uacute;tr&#382;ku nech&aacute;pem, &#269;o t&yacute;m mysl&iacute;. Zd&aacute; sa mi ale, &#382;e pre Hawkinga je u&#382; veda n&aacute;bo&#382;enstvom, ke&#271; hovor&iacute;, &#382;e &bdquo;nie je potrebn&eacute; apelova&#357; na Boha, &#382;e stvoril vesm&iacute;r&rdquo;. &nbsp;&#381;e to urobili pr&iacute;rodn&eacute; z&aacute;kony&hellip;</p>
<p>Aj ja r&aacute;d mysl&iacute;m vedecky, odvol&aacute;vam sa na kauzalitu, biochemick&eacute; a&nbsp;neuron&aacute;lne procesy a&nbsp;celkovo, je mi bli&#382;&scaron;&iacute; koncept vedy, ne&#382; n&aacute;bo&#382;enstva, zalo&#382;enom na autorit&aacute;ch (teraj&scaron;&iacute;ch i&nbsp;minul&yacute;ch). Vo svojej obmedzenosti si ale neviem predstavi&#357;, ako v&nbsp;&#269;ase 0, ke&#271; vlastne ani &#269;as ani priestor nie je, nie&#269;o tak&eacute; bombastick&eacute; ako n&aacute;&scaron; vesm&iacute;r vznikne. Hawking hovor&iacute; o&nbsp;spont&aacute;nnom vzniku, ale ke&#271; sa nad t&yacute;m zam&yacute;&scaron;&#318;am, pr&iacute;de mi to rovnako divn&eacute;, ako ke&#271; niekto povie, &#382;e to bol Boh, kto dal podnet k&nbsp;Ve&#318;k&eacute;mu Tresku. A&nbsp;mo&#382;no e&scaron;te divnej&scaron;ie. Toti&#382;, v&nbsp;medic&iacute;ne, ke&#271; naz&yacute;vame nie&#269;o slov&iacute;&#269;kom &bdquo;spont&aacute;nny&rdquo; (napr&iacute;klad spont&aacute;nny pneumothorax, spont&aacute;nny potrat a&nbsp;podobne), tak v&scaron;etci tu&scaron;&iacute;me, &#382;e hoci to je spont&aacute;nne, m&aacute; to svoju pr&iacute;&#269;inu, ktor&uacute; v&scaron;ak aktu&aacute;lne nem&aacute;me mo&#382;nos&#357;&nbsp; zisti&#357;.</p>
<p>&#381;e to skr&aacute;tka nie je len tak, samo od seba, ex nihilo.</p>
<p>Je mi teda bl&iacute;zka my&scaron;lienka, &#382;e i&nbsp;s&nbsp;vesm&iacute;rom to je podobne. &#381;e to proste nem&aacute;me mo&#382;nos&#357; zisti&#357;. Ak sa Hawking tv&aacute;ri, &#382;e to spoznal, tak mu asi sadnem na lep a&nbsp;knihu si pre&#269;&iacute;tam. Ob&aacute;vam sa v&scaron;ak, &#382;e ide zas sk&ocirc;r len o&nbsp;vieru, ne&#382; o&nbsp;seri&oacute;znu vedu.</p>
<p>Veda toti&#382; vo svojom d&ocirc;voden&iacute; v&#382;dy pozn&aacute; tesn&eacute; mantinely, cez ktor&eacute; sa nevie a&nbsp;ani nem&aacute; predriapa&#357;.</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>Rómska problematika</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/romskaproblematika/2010/09/05/romska-problematika/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/romskaproblematika/2010/09/05/romska-problematika/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 05 Sep 2010 08:48:16 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>nikolav</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/romskaproblematika/?p=3</guid>
		<description><![CDATA[

Po masakri v&#160;Dev&#237;nskej Novej Vsi sa v&#160;m&#233;di&#225;ch objavilo ve&#318;a zav&#225;dzaj&#250;cich inform&#225;ci&#237;. Napr&#237;klad- &#382;e rodina ktor&#225; bola v&#160;dan&#253; de&#328; vyvra&#382;den&#225; bola r&#243;mskeho p&#244;vodu, probl&#233;mov&#225; a&#160;terorizovala svoje okolie. To okam&#382;ite podnietilo vznik r&#244;znych &#269;l&#225;nkov na t&#233;mu r&#243;mskej problematiky. Pre&#269;&#237;tala som si nieko&#318;ko zauj&#237;mav&#253;ch diskusi&#237; a&#160;rada by som zhrnula n&#225;zory na t&#250;to problematiku a&#160;samozrejme prezentovala aj ten svoj.
Vo [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p class="MsoNormal">Po masakri v&nbsp;Dev&iacute;nskej Novej Vsi sa v&nbsp;m&eacute;di&aacute;ch objavilo ve&#318;a zav&aacute;dzaj&uacute;cich inform&aacute;ci&iacute;. Napr&iacute;klad- &#382;e rodina ktor&aacute; bola v&nbsp;dan&yacute; de&#328; vyvra&#382;den&aacute; bola r&oacute;mskeho p&ocirc;vodu, probl&eacute;mov&aacute; a&nbsp;terorizovala svoje okolie. To okam&#382;ite podnietilo vznik r&ocirc;znych &#269;l&aacute;nkov na t&eacute;mu r&oacute;mskej problematiky. Pre&#269;&iacute;tala som si nieko&#318;ko zauj&iacute;mav&yacute;ch diskusi&iacute; a&nbsp;rada by som zhrnula n&aacute;zory na t&uacute;to problematiku a&nbsp;samozrejme prezentovala aj ten svoj.</p>
<p class="MsoNormal">Vo ve&#318;kej miere oproti sebe stoja dva n&aacute;zory. &#317;udia, ktor&iacute; maj&uacute; s&nbsp;na&scaron;imi spoluob&#269;anmi bohat&eacute; sk&uacute;senosti a&nbsp;&#318;udia, ktor&iacute; hl&aacute;saj&uacute; STOP diskrimin&aacute;ci&iacute; a&nbsp;rasizmu, ale &#382;iv&eacute;ho R&oacute;ma videli akur&aacute;t tak na obr&aacute;zku. V&nbsp;poslednej dobe sa zdvihla obrovsk&aacute; vlna odporu. </p>
<p class="MsoNormal">Ja osobne to vn&iacute;mam ako obrovsk&eacute; vedro do ktor&eacute;ho postupne kvapkaj&uacute; malink&eacute; kvap&ocirc;&#269;ky&hellip;ale vedro sa raz preleje. Ukradn&uacute; v&aacute;m &uacute;rodu zo z&aacute;hrady &#269;o ste si poctivo dopestovali? Kvap&hellip;. ru&scaron;ia no&#269;n&yacute; k&#318;ud- zavol&aacute;te pol&iacute;ciu a&nbsp;len &#269;o od&iacute;du je to e&scaron;te hor&scaron;ie?? Kvap&hellip;kvap&hellip;.</p>
<p class="MsoNormal">Tento svet &#382;ije v&nbsp;n&aacute;dhernej predstave multikult&uacute;rnej a&nbsp;liber&aacute;lnej spolo&#269;nosti. Ale realita je &uacute;plne in&aacute;. Sama som str&aacute;vila rok v&nbsp;Amerike a&nbsp;&scaron;tvr&#357; roka v&nbsp;Nemecku. M&aacute;m ve&#318;a priate&#318;ov z&nbsp;r&ocirc;znych r&aacute;s. Len&#382;e z&aacute;sadn&yacute; rozdiel, ke&#271; stoj&iacute;te treb&aacute;rs na zast&aacute;vke autobusu a&nbsp;ved&#318;a v&aacute;s stoj&iacute; aj biely, &#269;ierny , &#269;i &#382;lt&yacute; je v&nbsp;tom, &#382;e okrem farby pleti sa od v&aacute;s nijak z&aacute;sadne nel&iacute;&scaron;ia. &#381;ij&uacute; si svoj &#382;ivot ako vy, chodia do pr&aacute;ce ako vy&hellip;. no a&nbsp;potom tu m&aacute;me R&oacute;mov. &#381;ij&uacute; v&nbsp;osad&aacute;ch na okraji mesta, alebo ded&iacute;n. V&scaron;ade okolo &scaron;pina a&nbsp;bodrel. Ich jedin&yacute;m pohybom je prech&aacute;dzka do kr&#269;my a&nbsp;nasp&auml;&#357; a&nbsp;samozrejme rozmno&#382;ovanie, lebo &#269;&iacute;m viac det&iacute;, t&yacute;m viac d&aacute;vok. Ale existuj&uacute; samozrejme aj svetl&eacute; v&yacute;nimky. S&uacute; R&oacute;movia, ktor&iacute; s&uacute; &scaron;tudovan&iacute;, maj&uacute; maturitu &#269;i dokonca V&Scaron;. A s&uacute; aj po&#269;etn&eacute; rodiny, ktor&eacute; nie s&uacute; probl&eacute;mov&eacute; - v&yacute;nimka len skuto&#269;ne potvrdzuje pravidlo. Ale toto percento, ktor&eacute; sa dok&aacute;&#382;e prisp&ocirc;sobi&#357; norm&aacute;lnemu chodu spolo&#269;nosti bohu&#382;ia&#318; nie je ve&#318;k&eacute;. Aj medzi bielymi sa n&aacute;jde ve&#318;a neprisp&ocirc;sobiv&yacute;ch, hl&uacute;pych &#318;ud&iacute;. Ale zvy&scaron;uj&uacute;ca sa kritika tohto etnika nevznik&aacute; pre ni&#269; za ni&#269;.</p>
<p class="MsoNormal">&#268;asto sa aj objavuje n&aacute;zor, &#382;e kritika R&oacute;mov je to ist&eacute; ako kritika &#381;idov po&#269;as 2SV. Toto tvrdenie sa mi zd&aacute; maxim&aacute;lne absurdn&eacute; ke&#271;&#382;e s&uacute; to dve &uacute;plne odli&scaron;n&eacute; veci. Tak pre porovnanie, po vojne v&nbsp;Nemecku z&uacute;rila kr&iacute;za a&nbsp;vysok&aacute; nezamestnanos&#357;. &#381;idia boli odjak&#382;iva v&yacute;born&iacute; obchodn&iacute;ci a&nbsp;bank&aacute;ri. Bolo &#318;ahk&eacute; uk&aacute;za&#357; na nich, lebo boli odli&scaron;n&iacute; a&nbsp;zarizova&#357; im majetok. Okrem toho v&nbsp;koncentra&#269;n&yacute;ch t&aacute;boroch nekon&#269;ili len &#381;idia, ale aj ostatn&eacute; &bdquo;ne&aacute;rijsk&eacute; obyvate&#318;stvo&ldquo; a&nbsp;aj samotn&iacute; Nemci, ktor&iacute; prestali by&#357; pohodln&yacute; pre hitlerovsk&yacute; re&#382;im. Nikto tu neposiela R&oacute;mov &bdquo;do plynu&ldquo;. Oz&yacute;vaj&uacute; sa len z&uacute;fal&eacute; hlasy &#318;ud&iacute;, aby &Scaron;T&Aacute;T za&#269;al t&uacute;to situ&aacute;ciu kone&#269;ne rie&scaron;i&#357;. Je v&scaron;ak pravda, &#382;e ne&#269;innos&#357; &scaron;t&aacute;tu nahr&aacute;va do kar&aacute;t radik&aacute;lnym skupin&aacute;m. (Kotlebovci)</p>
<p class="MsoNormal">Bohu&#382;ia&#318; za tento probl&eacute;m si m&ocirc;&#382;eme aj my sami. Nemysl&iacute;m t&yacute;m teraz len bielych, ale hlavne t&uacute; vl&aacute;dnucu &#269;as&#357;. My sme ich nau&#269;ili vyu&#382;&iacute;va&#357; v&yacute;hody n&aacute;&scaron;ho soci&aacute;lneho syst&eacute;mu, ale zabudli sme ich nau&#269;i&#357; do&#328;ho prispieva&#357;. My sme si to sp&ocirc;sobili a len a len my to mus&iacute;me rie&scaron;i&#357;. Ale ako? Na t&uacute;to ot&aacute;zku odpove&#271; nepozn&aacute;m a&nbsp;ani neviem &#269;i ju niekedy niekto n&aacute;jde. (ak &aacute;no zasl&uacute;&#382;i si Nobelovu cenu :D) V&nbsp;prvom rade mus&iacute;me presta&#357; pomen&uacute;va&#357;, ka&#382;d&yacute; v&yacute;rok oh&#318;adom R&oacute;mov slovom: RASIZMUS. D&aacute;me im pr&aacute;cu a&nbsp;stopneme d&aacute;vky?? Nem&ocirc;&#382;eme, lebo budeme ozna&#269;en&iacute; ako rasisti. Tak im na&#271;alej budeme stava&#357; soci&aacute;lne byty ktor&eacute; do roka rozober&uacute; na triesky a zvy&scaron;ova&#357; d&aacute;vky&hellip;&hellip;&hellip;&hellip;&hellip; a&nbsp;priamo &uacute;merne sa bude zvy&scaron;ova&#357; aj kriminalita.</p>
<p class="MsoNormal">&#270;al&scaron;&iacute; d&ocirc;le&#382;it&yacute; fakt, ktor&yacute; by som chcela spomen&uacute;&#357; s&uacute; &scaron;tatistiky. K&yacute;m typick&aacute; biela rodina vychov&aacute; 1 a&#382; 2 deti, typick&aacute; cig&aacute;nska aj 5 &#269;i 7. (A to v&auml;&#269;&scaron;ina z&nbsp;nich kon&#269;&iacute; v&nbsp;detsk&yacute;ch domovoch). Z&nbsp;toho logicky vypl&yacute;va, &#382;e R&oacute;mska komunita sa r&yacute;chlo rozrast&aacute;. Zvy&scaron;uje sa za&#357;a&#382;enie &scaron;t&aacute;tu (d&aacute;vky) a&nbsp;&#318;udia sa za&#269;&iacute;naj&uacute; s&#357;ahova&#357; pre&#269; z&nbsp;probl&eacute;mov&yacute;ch oblast&iacute;. Dokedy to bude takto pokra&#269;ova&#357;? </p>
<p class="MsoNormal"> </p>
<p class="MsoNormal">A&nbsp;k&yacute;m &scaron;t&aacute;t na tento probl&eacute;m st&aacute;le ka&scaron;le,&nbsp;do vedra st&aacute;le kvapk&aacute;&hellip;.kvap&hellip;..kvap&hellip;. </p>
<p class="MsoNormal"> </p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>Kresťanstvá druhého storočia</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/michalhornak/2010/09/04/krestanstva-druheho-storocia/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/michalhornak/2010/09/04/krestanstva-druheho-storocia/#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 04 Sep 2010 09:13:50 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>michalhornak</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[História]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/michalhornak/?p=186</guid>
		<description><![CDATA[Ebioniti, marsioniti, gnostici a ortodoxní. To sú štyri hlavné skupiny kresťanstiev, ktoré zápasili o svoje prvenstvo u svojich veriacich v druhom storočí. V čo títo kresťania verili? A prečo? V krátkosti sa pokúsim zhrnúť tie najdôležitejšie charakteristiky týchto komunít, ktoré boli nakoniec porazené víťaznou skupinou ortodoxného kresťanstva, ktoré prepísalo históriu sveta na celých ďaľších 2000 rokov.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p></p>
<p class="MsoNormal">
</p>
<p class="text">
</p>
<p><img class="alignleft" src="http://img101.imageshack.us/img101/8821/casey9.jpg" alt="http://img101.imageshack.us/img101/8821/casey9.jpg" width="420" height="217"></p>
<p>Ebioniti boli &#382;idovsk&iacute; kres&#357;ania, ktor&iacute; trvali na nepreru&scaron;enom dodr&#382;iavan&iacute; &#382;idovsk&eacute;ho z&aacute;kona rovnako kres&#357;anmi aj &#382;idmi. S&uacute; skupinou kres&#357;anov, proti ktor&yacute;m st&aacute;l Pavol v jeho liste Gala&#357;anom. Ich n&aacute;zov poch&aacute;dza pravdepodobne zo slova &ldquo;ebion&rdquo;, ktor&eacute; znamen&aacute; chudobu, ke&#271;&#382;e &#269;lenovia tejto komunity dobrovo&#318;ne pod&#318;a vzoru Je&#382;i&scaron;a &#382;ili v chudobe. O tejto skupine kres&#357;anov p&iacute;sali tie&#382; prv&iacute; cirkevn&iacute; otcovia, od ktor&yacute;ch m&aacute;me hlavn&eacute; zdroje. Najviac inform&aacute;ci&iacute; n&aacute;jdeme u Tertuli&aacute;na a Ireneja, ktor&iacute; t&uacute;to skupinu vykres&#318;ovali ako heretick&uacute;.</p>
<p>T&aacute;to skupina bola nasledovate&#318;om Jakuba, P&aacute;novho brata, a vodcu cirkvi v Jeruzaleme. Zauj&iacute;mavos&#357;ou vo vysvet&#318;ovan&iacute; Je&#382;i&scaron;ov&yacute;ch bratov je to, &#382;e prv&eacute; snahy o popretie toho, &#382;e M&aacute;ria mala deti s Jozefom kv&ocirc;li jej panenstvu neboli vysvet&#318;ovan&eacute; ako Je&#382;i&scaron;ovi bratranci, tak ako znie vysvetlenie dnes, ale ako Je&#382;i&scaron;ovi nevlastn&iacute; bratia, preto&#382;e Jozef si vraj M&aacute;riu bral v star&scaron;om veku a mal u&#382; vlastn&eacute; deti z predch&aacute;dzaj&uacute;cej rodiny.</p>
<p>T&iacute;to kres&#357;ania tvrdili, &#382;e ich kres&#357;anstvo m&aacute; z&aacute;klady priamo u Jakuba, Je&#382;i&scaron;ovho brata, &#269;o im dovo&#318;ovalo tvrdi&#357; ur&#269;it&eacute; veci s v&auml;&#269;&scaron;ou autoritou. Jednou z nich bolo aj dodr&#382;iavanie Moj&#382;i&scaron;ovho z&aacute;kona kres&#357;anmi aj pohanmi. T&aacute;to skupina kres&#357;anov bola pravdepodobne prvotn&yacute;m najstar&scaron;&iacute;m druhom kres&#357;anstva. V t&yacute;ch &#269;asoch boli prv&iacute; nasledovn&iacute;ci Krista &#382;idia, ktor&iacute; ch&aacute;pali Je&#382;i&scaron;a ako &#382;idovsk&eacute;ho mesi&aacute;&scaron;a od &#382;idovsk&eacute;ho Boha pre &#382;idovsk&yacute; &#318;ud ako naplnenie &#382;idovsk&eacute;ho z&aacute;kona. S&aacute;m Je&#382;i&scaron; v Mat&uacute;&scaron;ovi obracia svoje u&#269;enie len pre Izrael a k&aacute;&#382;e k pohanom nezabo&#269;ova&#357;. &bdquo;K pohanom nezabo&#269;ujte a do samarijsk&yacute;ch miest nevch&aacute;dzajte, cho&#271;te rad&scaron;ej k ovciam straten&yacute;m z domu Izraela! (Mt10,5-6). Preto je zrejm&eacute; &#382;e po&#382;adovali, aby bol &#269;lovek &#382;idom ak chce by&#357; &#269;lenom tejto viery.</p>
<p>T&aacute;to skupina je d&ocirc;kazom toho, &#382;e her&eacute;za nie je v&#382;dy nejak&eacute; nov&eacute; u&#269;enie, ale v tomto pr&iacute;pade je pr&aacute;ve&nbsp; odmietnut&iacute;m pohn&uacute;&#357; sa nov&yacute;m smerom. Pr&aacute;ve preto bola teol&oacute;gia tejto skupiny nesk&ocirc;r ozna&#269;en&aacute; za her&eacute;zu.</p>
<p>Hlavn&yacute;m probl&eacute;mom tejto skupiny nebolo len dodr&#382;iavanie Moj&#382;i&scaron;ovho z&aacute;kona, ale aj ich poh&#318;ad na osobu Je&#382;i&scaron;a. T&iacute;to &#382;idia ch&aacute;pali vieru &#382;idovsk&yacute;m sp&ocirc;sobom a boli striktn&iacute; monoteisti. Je&#382;i&scaron; nemohol by&#357; bohom preto&#382;e to by boli u&#382; dvaja bohovia a pojem sv&auml;tej trojice vznikol a&#382; nesk&ocirc;r na b&aacute;ze synt&eacute;zy gr&eacute;ckej filozofie. Pre t&yacute;chto &#318;ud&iacute; bol Je&#382;i&scaron; &#269;lovekom a nie Bohom. &#268;lovekom, z ktor&eacute;ho spravil Boh svojho mesi&aacute;&scaron;a. Mesi&aacute;&scaron;om sa stal Je&#382;i&scaron; preto, lebo bol najspravodlivej&scaron;&iacute;m &#269;lovekom tej doby, a Boh si ho preto &bdquo;adoptoval&ldquo;. Ebioniti s&uacute; tie&#382; zn&aacute;mi ako adopcionisti, preto&#382;e vyzn&aacute;vaj&uacute; kristol&oacute;giu adopcie. Her&eacute;za tejto skupiny teda popierala Je&#382;i&scaron;ove bo&#382;stvo a jeho zrodenie z panny. Ebioniti verili, &#382;e Je&#382;i&scaron; sa narodil prirodzen&yacute;m sp&ocirc;sobom Jozefovi a M&aacute;ri&iacute; ako ka&#382;d&eacute; in&eacute; die&#357;a.</p>
<p>Mo&#382;no sa sp&yacute;tame, ako je mo&#382;n&eacute;, &#382;e tak&eacute;to hlavn&eacute; veci popierali? Mali si pre&#269;&iacute;ta&#357; Nov&yacute; z&aacute;kon! V skuto&#269;nosti ale nov&yacute; z&aacute;kon e&scaron;te neexistoval. Ebioniti mali vlastn&uacute; zbierku p&iacute;sem, ktor&eacute; oni pova&#382;ovali za svoj k&aacute;non, e&scaron;te predt&yacute;m ako bol uz&aacute;konen&yacute; k&aacute;non teraj&scaron;&iacute;. Vych&aacute;dzali s ve&#318;kou pravdepodobnos&#357;ou s p&ocirc;vodnej verzie Mat&uacute;&scaron;a, ktor&yacute; je k &#382;idom najbli&#382;&scaron;ie evanjelium, preto&#382;e do popredia stavia Je&#382;i&scaron;ov &#382;idovsk&yacute; p&ocirc;vod a tie&#382; &#382;idovsk&yacute; p&ocirc;vod jeho nasledovate&#318;ov, ktor&yacute; musia dodr&#382;ova&#357; &#382;idovsk&yacute; z&aacute;kon do &bdquo;poslednej &#269;iarky&ldquo;.(Mt5,17-20) Ebioniti odmietali v&scaron;etky listy Pavla, ktor&eacute;ho pova&#382;ovali za heretika, ke&#271;&#382;e odmietal sp&aacute;su na z&aacute;klade dodr&#382;iavania &#382;idovsk&eacute;ho z&aacute;kona.</p>
<p>V tom istom &#269;ase vystupovala skupina rann&yacute;ch kres&#357;anov, ktor&yacute; sa naz&yacute;vali Marsioniti, a boli striktne anti&#382;idovsk&yacute;. Boli to nasledovatelia zn&aacute;meho filozofa a teol&oacute;ga druh&eacute;ho storo&#269;ia, ktor&yacute; sa volala Marsion. Na rozdiel od ebionitov, pre marsionitov bol apo&scaron;tol Pavol apo&scaron;tolom par excelance, kv&ocirc;li u&#269;eniu, ktor&eacute; tvrd&iacute;, &#382;e sp&aacute;sa prich&aacute;dza mimo plnenia z&aacute;kona. Marsion vyzn&aacute;val teol&oacute;giu dualizmu, ke&#271; veril, &#382;e Evanjelia poch&aacute;dzaj&uacute; od Je&#382;i&scaron;a a Z&aacute;kon od Boha Star&eacute;ho Z&aacute;kona. Tieto dve osoby boli pre&#328;ho tak odli&scaron;n&eacute; &#382;e ich postavil do protikladu. Boh Je&#382;i&scaron;a poslal Je&#382;i&scaron;a na tento svet aby ho vyk&uacute;pil od n&aacute;silnosti boha &#382;idov &ndash; Yahweho. Boh Je&#382;i&scaron;a bol pre nich nezn&aacute;mym nov&yacute;m Bohom, a naz&yacute;vali ho aj Nezn&aacute;mym. Tento Boh nestvoril svet, pri&scaron;iel ho len vyk&uacute;pi&#357; sponad vl&aacute;dy Yahweho. A ke&#271;&#382;e tento svet nestvoril, nevia&#382;e sa nijako na materi&aacute;lny svet. Z toho im vyplynulo, &#382;e Je&#382;i&scaron; samotn&yacute; sa nemohol narodi&#357;, lebo to je materi&aacute;lny proces. Marsioniti verili &#382;e Je&#382;i&scaron; nebol &#269;lovekom z m&auml;sa a kost&iacute;. Marsion bol prv&yacute;, kto pri&scaron;iel s my&scaron;lienkou zostavenia k&aacute;nona, ktor&yacute; zostavil okolo roku 130 v R&iacute;me. Jeho k&aacute;non obsahoval 11 kn&iacute;h. Boli to v&scaron;etky Pavlove listy, ktor&eacute; s&uacute; v teraj&scaron;om k&aacute;none okrem 3 z nich a evanjelium pod&#318;a Luk&aacute;&scaron;a. Luk&aacute;&scaron;ove evanjelium je pova&#382;ovan&eacute; za evanjelium najbli&#382;&scaron;ie pohanom, a v niektor&yacute;ch pas&aacute;&#382;ach a&#382; anti &#382;idovsk&eacute;, &#269;o Marsionitom a ich teol&oacute;gi&iacute; vyhovovalo.</p>
<p>Samozrejme v Luk&aacute;&scaron;ovom evanjeliu s&uacute; pas&aacute;&#382;e kde sa hovor&iacute;, &#382;e Boh stvoril tento svet a tie&#382; s&uacute; tu autoritat&iacute;vne odvolania na Star&yacute; Z&aacute;kon. Marsion tvrdil, &#382;e tieto prvky s&uacute; neskor&scaron;&iacute;m falzifik&aacute;tom pri prepisovan&iacute; tohto evanjelia a p&ocirc;vodn&aacute; verzia Luk&aacute;&scaron;a ich neobsahovala. Preto s&aacute;m Marsion prep&iacute;sal Luk&aacute;&scaron;a bez t&yacute;chto pas&aacute;&#382;&iacute;, ktor&eacute; odporovali jeho teol&oacute;gi&iacute;.</p>
<p>Zachovalo sa tie&#382; Marsionove dielo Antit&eacute;zy, kde porovn&aacute;va Boha star&eacute;ho a nov&eacute;ho z&aacute;kona, pri&#269;om ukazuje ako s&uacute; t&iacute;to dvaja nezlu&#269;ite&#318;n&yacute;. Boh star&eacute;ho z&aacute;kona d&aacute;va &#382;idom zas&#318;&uacute;ben&uacute; zem, ale probl&eacute;mom je, &#382;e v tej zemi u&#382; niekto &#382;ije. Tak Boh prik&aacute;&#382;e &iacute;s&#357; do Kan&aacute;nu a vyvra&#382;di&#357; cel&uacute; popul&aacute;ciu. Na druhej strane Boh Je&#382;i&scaron;a k&aacute;&#382;e nastavi&#357; druh&eacute; l&iacute;ce ak v&aacute;s niekto udrie a modli&#357; sa za svojich nepriate&#318;ov &#269;o bolo pre Marsiona logicky nezlu&#269;ite&#318;n&eacute;.</p>
<p>Tre&#357;ou najv&auml;&#269;&scaron;ou skupinou boli takzvan&iacute; gnostici, ktor&yacute;ch n&aacute;zov poch&aacute;dza z gr&eacute;ckeho slova gnosis &ndash; znalos&#357;, vedomos&#357;. T&iacute;to &#318;udia verili, &#382;e vedomos&#357; je d&ocirc;le&#382;itej&scaron;ia ako viera a pr&aacute;ve vedomos&#357; je k&#318;&uacute;&#269;om ku sp&aacute;se. Stvorenie materi&aacute;lneho sveta bola pod&#318;a nich kozmick&aacute; katastrofa. Gnostici verili v mnoh&yacute;ch bohov a jeden z nich bol pri tejto katastrofe vyhoden&yacute; ostatn&yacute;mi bohmi z ich pr&iacute;tomnosti. Stihol ale ukradn&uacute;&#357; element bo&#382;skosti a vytvoril materi&aacute;lny svet, ktor&yacute; sl&uacute;&#382;il ako v&auml;zenie tohto elementu. &#317;udia maj&uacute; tento element v sebe. Preto niektor&iacute; c&iacute;tia akoby sem nepatrili, lebo vlastne nepatria, s&uacute; len uv&auml;znen&iacute; v materi&aacute;lnom tele, z ktor&eacute;ho sa sna&#382;ia oslobodi&#357;. Cie&#318;om gnostikov je objavi&#357; a oslobodi&#357; v sebe bo&#382;sk&yacute; element pomocou tajn&yacute;ch vedomost&iacute;. Vedomost&iacute; kto skuto&#269;ne sme, odkia&#318; sme pri&scaron;li a kam patr&iacute;me. T&uacute;to vedomos&#357; prin&aacute;&scaron;a bo&#382;sk&aacute; bytos&#357;, v tomto pr&iacute;pade Kristus. A t&iacute; ktor&iacute; s&uacute; vyvolen&iacute; a dostane sa im tohto u&#269;enia spoznaj&uacute; ako sa vr&aacute;ti&#357; sp&auml;&#357; do ich skuto&#269;n&eacute;ho domova.</p>
<p>Kres&#357;ansk&iacute; gnostici boli pre ortodoxn&yacute;ch naj&#357;a&#382;&scaron;&iacute;m &#382;ivlom, preto&#382;e nevytv&aacute;rali vlastn&eacute; cirkvi alebo boli s&uacute;&#269;as&#357;ou funguj&uacute;cich kres&#357;ansk&yacute;ch cirkv&iacute;. Pova&#382;ovali sa za duchovn&eacute; elity v r&aacute;mci cirkvi. Recitovali rovnak&eacute; kr&eacute;do a z&uacute;&#269;ast&#328;ovali sa rovnak&yacute;ch bohoslu&#382;ieb, ale v skuto&#269;nosti za t&yacute;m v&scaron;etk&yacute;m videli hlb&scaron;&iacute; tajn&yacute; zmysel.</p>
<p>V&scaron;etky tieto skupiny tvrdili, &#382;e s&uacute; p&ocirc;vodn&eacute; a prvotn&eacute; verzie kres&#357;anstva a v&scaron;etci ostatn&iacute; s&uacute; heretici. Ka&#382;d&aacute; z nich mali svoje sv&auml;t&eacute; knihy a svojich nasledovate&#318;ov. V&scaron;etky tieto skupiny kres&#357;anstiev z&aacute;pasili o nasledovate&#318;ov a svoju pravdu, a&#382; nakoniec vyhrala jedna z nich a to t&aacute; ortodoxn&aacute;, ktor&aacute; formovala kres&#357;ansk&yacute; z&aacute;pad a&#382; dodnes. Ebioniti, marsioniti, gnostici a ortodoxn&iacute; boli &scaron;tyri najhlavnej&scaron;ie pr&uacute;dy kres&#357;anstva, no v skuto&#269;nosti bolo men&scaron;&iacute;ch skup&iacute;n a kres&#357;anstiev e&scaron;te viac no nem&aacute;me o nich u&#382; tak presn&eacute; z&aacute;znamy.</p>
<p><strong>Zdroj:</strong></p>
<p>Prof. Barth D. Ehrman, PhD., Univerzitn&aacute; predn&aacute;&scaron;ka - Hist&oacute;ria rann&eacute;ho kres&#357;anstva, The Teachnig Company.</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>Hviezda súdu!</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/nahor/2010/09/04/hviezda-sudu/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/nahor/2010/09/04/hviezda-sudu/#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 04 Sep 2010 06:43:40 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>smilan</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/nahor/?p=104</guid>
		<description><![CDATA[

&#160;
&#160;
&#160;&#160; K Zemi sa bl&#237;&#382;i s&#250;d! Jeho priebeh bude z&#225;visie&#357; od postoja &#318;ud&#237;. Od toho, nako&#318;ko vo svojom &#382;ivote stoja alebo nestoja v&#160;s&#250;lade so Z&#225;konmi stvorenia, &#269;i&#382;e v&#160;s&#250;lade s&#160;Bo&#382;ou V&#244;&#318;ou! &#268;&#237;m v&#228;&#269;&#353;&#237; bude toti&#382; tento s&#250;lad, t&#253;m men&#353;ie negat&#237;vne d&#244;sledky bude ma&#357; pre na&#353;u civiliz&#225;ciu postupn&#233; pribli&#382;ovanie sa hviezdy s&#250;du.
&#160;
&#160;&#160; Sk&#250;sme si teoreticky predstavi&#357;, &#382;e [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p class="MsoNormal" align="center">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; K Zemi sa bl&iacute;&#382;i s&uacute;d! Jeho priebeh bude z&aacute;visie&#357; od postoja &#318;ud&iacute;. Od toho, nako&#318;ko vo svojom &#382;ivote stoja alebo nestoja v&nbsp;s&uacute;lade so Z&aacute;konmi stvorenia, &#269;i&#382;e v&nbsp;s&uacute;lade s&nbsp;Bo&#382;ou V&ocirc;&#318;ou! &#268;&iacute;m v&auml;&#269;&scaron;&iacute; bude toti&#382; tento s&uacute;lad, t&yacute;m men&scaron;ie negat&iacute;vne d&ocirc;sledky bude ma&#357; pre na&scaron;u civiliz&aacute;ciu postupn&eacute; pribli&#382;ovanie sa hviezdy s&uacute;du.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; Sk&uacute;sme si teoreticky predstavi&#357;, &#382;e by sa na Zemi do doby jej bezprostredn&eacute;ho pr&iacute;chodu, &#269;o u&#382; mimochodom nie je a&#382; tak &#271;aleko, udiala duchovn&aacute; revol&uacute;cia. &#381;e by &#318;udia za&#269;ali dobrovo&#318;ne pozn&aacute;va&#357; a&nbsp;prisp&ocirc;sobova&#357; svoj &#382;ivot vy&scaron;&scaron;ie spom&iacute;nan&yacute;m Z&aacute;konom stvorenia. &#381;e by im za&#269;ali&nbsp; prisp&ocirc;sobova&#357; svoje myslenie, c&iacute;tenie, re&#269; i&nbsp;jednanie. </p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; Ak by k&nbsp;nie&#269;omu tak&eacute;muto naozaj do&scaron;lo, prich&aacute;dzaj&uacute;ce dianie by iba podporilo v&scaron;etko to dobr&eacute;, u&#382; spr&aacute;vne stojace a&nbsp;zachvievaj&uacute;ce sa so Z&aacute;konmi stvorenia, &#269;o by muselo vy&uacute;sti&#357; do doposia&#318; nepoznanej harm&oacute;nie a&nbsp;dokonalosti. </p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; Ak by sa toti&#382; pozemsk&eacute; &#318;udstvo po&#269;as celej svojej hist&oacute;rie duchovne vyv&iacute;jalo spr&aacute;vne, v&nbsp;dne&scaron;nej dobe by u&#382; st&aacute;lo na takej v&yacute;&scaron;ke a&nbsp;bolo by tak zrel&eacute;, &#382;e by s&nbsp;jasotom a&nbsp;rados&#357;ou v&iacute;talo pr&iacute;chod ve&#318;kej kom&eacute;ty, hviezdy s&uacute;du. Lebo jej pr&iacute;chod by v&nbsp;pr&iacute;pade duchovne zrel&eacute;ho &#318;udstva &#382;iadnym s&uacute;dom nebol. </p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; &Aacute;no, z&nbsp;neuverite&#318;n&yacute;ch dia&#318;av vesm&iacute;ru sa u&#382; k&nbsp;na&scaron;ej plan&eacute;te bl&iacute;&#382;i ve&#318;k&aacute; kom&eacute;ta. Prich&aacute;dza preto, aby svojim &#382;iaren&iacute;m kone&#269;ne urobila poriadok vo stvoren&iacute;! Bola k&nbsp;n&aacute;m poslan&aacute; z&nbsp;vysok&yacute;ch duchovn&yacute;ch sf&eacute;r a&nbsp;na svojej dr&aacute;he stvoren&iacute;m sa jej duchovn&eacute; jadro postupne oba&#318;uje hmotou, aby vo chv&iacute;li, ke&#271; nad&iacute;de &#269;as a&nbsp;ona sa pribl&iacute;&#382;i k&nbsp;Zemi, bola v&scaron;etk&yacute;m vidite&#318;n&aacute; aj hrubohmotne. </p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp; &nbsp;Siln&eacute; duchovn&eacute; &#382;iarenie, ktor&eacute; so sebou prin&aacute;&scaron;a v&scaron;ak nie je ani dobr&eacute;, ani zl&eacute;. Predstavuje iba zv&yacute;&scaron;en&yacute; pr&iacute;lev neutr&aacute;lnej Bo&#382;ej sily, ktor&aacute; bude p&ocirc;sobi&#357; ako obrovsk&yacute; ur&yacute;ch&#318;ova&#269;. Jej bezprostrednou bl&iacute;zkos&#357;ou sa dostane&nbsp; absol&uacute;tne v&scaron;etk&eacute;mu na tejto plan&eacute;te nesmierneho posilnenia, nech u&#382; je to dobr&eacute;, alebo zl&eacute;. </p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; Tento dej m&ocirc;&#382;eme pripodobni&#357; k&nbsp;dianiu v&nbsp;sklen&iacute;ku. Je &#328;om umel&yacute;m sp&ocirc;sobom zv&yacute;&scaron;en&eacute; teplo a&nbsp;vlhkos&#357;, &#269;&iacute;m vznikaj&uacute; podmienky, v ktor&yacute;ch rastliny omnoho r&yacute;chlej&scaron;ie rast&uacute; a&nbsp;prin&aacute;&scaron;aj&uacute; svoje plody. </p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp; &nbsp;Podobn&yacute;m sklen&iacute;kom sa stane aj na&scaron;a Zem, podroben&aacute; &#382;iareniu ve&#318;kej kom&eacute;ty. V&scaron;etko dobr&eacute; a spr&aacute;vne stojace v&nbsp;s&uacute;lade so Z&aacute;konmi stvorenia, posilnen&eacute; zv&yacute;&scaron;enou silou n&aacute;dhern&yacute;m sp&ocirc;sobom rozkvitne a&nbsp;prinesie svoje dobr&eacute; ovocie. </p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; Av&scaron;ak &uacute;plne rovnak&yacute;m sp&ocirc;sobom bude posilnen&eacute; aj to zl&eacute; a&nbsp;nespr&aacute;vne! Zl&eacute; a&nbsp;nespr&aacute;vne m&aacute; ale svoju kone&#269;n&uacute; hranicu, ktorou je &hellip;seba zni&#269;enie! &Aacute;no, vrcholn&yacute;m vystup&#328;ovan&iacute;m zla a&nbsp;negativity je hr&ocirc;za, katastrofa a&nbsp;des a&nbsp;to v&scaron;etko kon&#269;iace seba zni&#269;en&iacute;m, v&nbsp;ktorom zlo pod tlakom &#382;iarenia hviezdy s&uacute;du zni&#269;&iacute; nakoniec samo seba.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; Pr&iacute;chod ve&#318;kej kom&eacute;ty je neodvratn&yacute;! Je iba na n&aacute;s, v&nbsp;akom vn&uacute;tornom stave n&aacute;s zastihne. Ak v&nbsp;n&aacute;s bude prevl&aacute;da&#357; dobro, budeme posilnen&iacute; v&nbsp;dobre a&nbsp;ak bude prevl&aacute;da&#357; zlo, posiln&iacute; a&nbsp;rozbujnie sa v&nbsp;n&aacute;s to zl&eacute;, aby n&aacute;s nakoniec &uacute;plne zni&#269;ilo.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; Od vz&aacute;jomn&eacute;ho pomeru medzi dobrom a&nbsp;zlom bude z&aacute;visie&#357; miera trosiek zr&uacute;tenia cel&eacute;ho doteraj&scaron;ieho sp&ocirc;sobu &#382;ivota na tejto plan&eacute;te, lebo to zl&eacute; v&nbsp;&#318;u&#271;och sa vystup&#328;uje a&#382; na maximum, aby sa nakoniec obr&aacute;tilo proti sebe a&nbsp;vz&aacute;jomne samo seba vymazalo. &#381;ijeme vskutku ve&#318;mi v&aacute;&#382;nu dobu, v&nbsp;ktorej sa rozhoduje o&nbsp;miere zni&#269;enia tejto civiliz&aacute;cie! </p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; Bu&#271;me si teda vedom&iacute; toho, &#269;o sa neodvratne bl&iacute;&#382;i a&nbsp;&#269;o n&aacute;s v&nbsp;nijakom pr&iacute;pade neminie! Je naozaj najvy&scaron;&scaron;&iacute; &#269;as, aby sme sa u&#382; kone&#269;ne priklonili k&nbsp;prav&yacute;m &#382;ivotn&yacute;m hodnot&aacute;m! K ich n&aacute;jdeniu, poznaniu a&nbsp;&#382;ivotu pod&#318;a nich! K&nbsp;mysleniu a&nbsp;jednaniu v&nbsp;s&uacute;lade s nimi, aby vo chv&iacute;li pr&iacute;chodu hviezdy s&uacute;du v&nbsp;n&aacute;s mohlo by&#357; posilnen&eacute; iba dobr&eacute; a&nbsp;spr&aacute;vne, k&nbsp;&#269;omu sme sa sami dok&aacute;zali dobrovo&#318;ne e&scaron;te v&#269;as prikloni&#357;. </p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; V dne&scaron;nej dobe z&aacute;le&#382;&iacute; na&nbsp;ka&#382;dom z&nbsp;n&aacute;s! Na na&scaron;om duchovnom pozdvihnut&iacute; a&nbsp;znovu obnoven&iacute; v&scaron;etk&eacute;ho toho dobr&eacute;ho a&nbsp;u&scaron;&#318;achtil&eacute;ho, &#269;o sa v&nbsp;n&aacute;s skr&yacute;va. Ak by sme toti&#382; v&scaron;etci spolo&#269;ne dok&aacute;zali na zemi rozp&uacute;ta&#357; duchovn&uacute; revol&uacute;ciu dobra, pomoci a&nbsp;vz&aacute;jomnej spolupatri&#269;nosti medzi &#318;u&#271;mi, potom by sa naozaj nebolo &#269;oho v&nbsp;bl&iacute;zkej bud&uacute;cnosti ob&aacute;va&#357;. </p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; Ak sa ale n&aacute;&scaron; vn&uacute;torn&yacute; stav, na&scaron;e myslenie a&nbsp;c&iacute;tenie, ale aj n&aacute;&scaron; slovn&yacute; prejav a&nbsp;jednanie, na&scaron;e medzi&#318;udsk&eacute; vz&#357;ahy, pracovn&eacute; vz&#357;ahy i&nbsp;vz&#357;ahy medzi n&aacute;rodmi bud&uacute; pohybova&#357; v&nbsp;t&yacute;ch intenci&aacute;ch, ako je tomu dnes, ka&#382;d&yacute; uva&#382;uj&uacute;ci &#269;lovek &#318;ahko pochop&iacute;, ako asi m&ocirc;&#382;e dopadn&uacute;&#357; on s&aacute;m osobne i cel&yacute; tento svet v&nbsp;intenz&iacute;vnom &#382;iaren&iacute; ve&#318;kej kom&eacute;ty, ktor&aacute; sa nebude nikoho na ni&#269; p&yacute;ta&#357; a&nbsp;od nikoho prij&iacute;ma&#357; &#382;iadne ospravedlnenia. Jej &#382;iarenie iba v&nbsp;ka&#382;dom &#269;loveku posiln&iacute; a&nbsp;po&#382;enie k&nbsp;rozkvetu presne to, &#269;o skr&yacute;va vo svojom najhlb&scaron;om vn&uacute;tri! Presne to, ak&yacute;m v&nbsp;skuto&#269;nosti je! </p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; To, &#269;o n&aacute;s &#269;ak&aacute; a&nbsp;&#269;o n&aacute;s neminie v&scaron;ak nem&aacute; by&#357; d&ocirc;vodom na letargiu, ale naopak, v&yacute;zvou k&nbsp;&#269;inu a&nbsp;k&nbsp;zmene seba sam&yacute;ch! K&nbsp;snahe o&nbsp;duchovn&eacute; pozdvihnutie n&aacute;s samotn&yacute;ch, na&scaron;ej rodiny, n&aacute;&scaron;ho bl&iacute;zkeho okolia i&nbsp;celej spolo&#269;nosti! Lebo ve&#318;k&aacute; kom&eacute;ta sa nezadr&#382;ate&#318;ne r&uacute;ti vesm&iacute;rom a&nbsp;ka&#382;dou sekundou n&aacute;m na to zost&aacute;va &#269;oraz menej &#269;asu.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; M.&Scaron;. priaznivec str&aacute;nky&nbsp;: <a href="http://ao-institut.cz/">http://ao-institut.cz/</a></p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; PS. Zvy&scaron;uj&uacute;ce sa vesm&iacute;rne &#382;iarenie, sp&ocirc;soben&eacute; pribli&#382;ovan&iacute;m sa ve&#318;kej kom&eacute;ty vyvol&aacute;va u&#382; teraz r&ocirc;zne pr&iacute;rodn&eacute; anom&aacute;lie, ktor&eacute; si vedci nevedia v&ocirc;bec vysvetli&#357;. Vysvetlenie ich pr&iacute;&#269;in toti&#382; spo&#269;&iacute;va pr&aacute;ve v&nbsp;zvy&scaron;ovan&iacute; intenzity spom&iacute;nan&eacute;ho vesm&iacute;rneho &#382;iarenia, o&nbsp;ktorom, a&nbsp;o&nbsp;ktor&eacute;ho zdroji e&scaron;te s&uacute;&#269;asn&iacute; materialistick&iacute; vedci v&ocirc;bec ni&#269; nevedia. Ako pr&iacute;klad prip&aacute;jam jeden &#269;l&aacute;nok. Je nap&iacute;san&yacute; vedeckou terminol&oacute;giou, av&scaron;ak jeho podstatu mo&#382;no zhrn&uacute;&#357; do jedinej z&aacute;kladnej my&scaron;lienky. T&aacute; znie: Deje sa nie&#269;o, &#269;o nech&aacute;peme! &#268;o nedok&aacute;&#382;eme vysvetli&#357;!</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; A&nbsp;dovol&iacute;m si iba podotkn&uacute;&#357;, &#382;e ni&#269;iv&eacute; po&#382;iare, z&aacute;plavy a&nbsp;in&eacute; anom&aacute;lie, ktor&eacute; n&aacute;s v&nbsp;s&uacute;&#269;asnosti tak intenz&iacute;vne postihuj&uacute; s&uacute; sp&ocirc;soben&eacute; presne rovnak&yacute;m &#269;inite&#318;om.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal"><strong>Rekordn&iacute; kolaps vrchn&iacute;ch vrstev atmosf&eacute;ry Zem&#283; - NASA a v&#283;deck&aacute; sf&eacute;ra jsou &scaron;okov&aacute;ni</strong></p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp;&nbsp; </p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; 15. &#269;ervence 2010 Vrchn&iacute; vrstva zemsk&eacute; atmosf&eacute;ry ned&aacute;vno zkolabovala v r&aacute;mci bezprecedentn&#283; velk&eacute; kontrakce, jej&iacute;&#382; velikost samotn&aacute; v&#283;dce p&#345;im&#283;la kroutit hlavami, ozn&aacute;mila NASA ve &#269;tvrtek. Vrstvy plynu &ndash; zvan&eacute; termosf&eacute;ra &ndash; nyn&iacute; op&#283;t stoupaj&iacute;. Tento typ kolapsu nen&iacute; ojedin&#283;l&yacute;, ale jeho rozsah v&#283;dce &scaron;okoval.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; &bdquo;Jde o nejv&#283;t&scaron;&iacute; kontrakci termosf&eacute;ry za posledn&iacute;ch 43 let,&ldquo; &#345;ekl John Emmert z Naval Research Lab, hlavn&iacute; autor studie oznamuj&iacute;c&iacute; toto zji&scaron;t&#283;n&iacute; ve vyd&aacute;n&iacute; &#269;asopisu Geophysical Research Letters z 19. &#269;ervna, &bdquo;je to rekord kosmick&eacute;ho v&#283;ku.&ldquo;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; Ke kolapsu do&scaron;lo b&#283;hem obdob&iacute; relativn&iacute; slune&#269;n&iacute; neaktivity &ndash; zvan&eacute; sol&aacute;rn&iacute; minimum od r. 2008 do r. 2009. U t&#283;chto minim je zn&aacute;mo, &#382;e atmosf&eacute;ry ochlazuj&iacute; a stahuj&iacute;, nicm&eacute;n&#283; ned&aacute;vn&yacute; kolaps byl dva a&#382; t&#345;ikr&aacute;t v&#283;t&scaron;&iacute;, ne&#382; by n&iacute;zk&aacute; sol&aacute;rn&iacute; aktivita mohla vysv&#283;tlit.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; &bdquo;D&#283;je se n&#283;co, co nech&aacute;peme,&ldquo; &#345;ekl Emmert.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; Termosf&eacute;ra se nach&aacute;z&iacute; nad zemsk&yacute;m povrchem, bl&iacute;zko m&iacute;sta, kde se na&scaron;e planeta setk&aacute;v&aacute; s okrajem vesm&iacute;ru. Jej&iacute; v&yacute;&scaron;ka sah&aacute; od 90 do 600 km nad povrch. V t&eacute;to v&yacute;&scaron;ce l&eacute;taj&iacute; satelity a meteory a sv&iacute;t&iacute; pol&aacute;rn&iacute; z&aacute;&#345;e. Termosf&eacute;ra reaguje siln&#283; se sluncem, tak&#382;e je velmi ovliv&#328;ov&aacute;na obdob&iacute;mi vysok&eacute; nebo n&iacute;zk&eacute; sol&aacute;rn&iacute; aktivity. Tato vrstva pohlcuje extr&eacute;mn&iacute; ultrafialov&eacute; z&aacute;&#345;en&iacute; (EUV) ze slunce d&#345;&iacute;ve, ne&#382; m&#367;&#382;e dos&aacute;hnout zem&#283;.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; Kdy&#382; je slune&#269;n&iacute; aktivita vysok&aacute;, slune&#269;n&iacute; EUV oh&#345;&iacute;v&aacute; atmosf&eacute;ru, co&#382; zp&#367;sobuje, &#382;e se nafoukne jako p&#283;nov&yacute; bonbon dr&#382;en&yacute; nad t&aacute;bor&aacute;kem. Kdy&#382; je slune&#269;n&iacute; aktivita n&iacute;zk&aacute;, doch&aacute;z&iacute; k opaku.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp; V sou&#269;asn&eacute; dob&#283; byla sol&aacute;rn&iacute; aktivita extr&eacute;mn&#283; n&iacute;zk&aacute;. V r. 2008 a 2009 byly slune&#269;n&iacute; skvrny ojedin&#283;l&eacute;, slune&#269;n&iacute; erupce t&eacute;m&#283;&#345; neexistovaly a slune&#269;n&iacute; EUV radiace byla na doln&iacute;m konci k&#345;ivky.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; P&#345;esto, termosf&eacute;rick&yacute; kolaps 2008-2009 nebyl pouze v&#283;t&scaron;&iacute;, ne&#382; jak&yacute;koliv p&#345;ede&scaron;l&yacute; kolaps, byl tak&eacute; v&#283;t&scaron;&iacute;, ne&#382; by mohla vysv&#283;tlit slune&#269;n&iacute; aktivita samotn&aacute;.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; Aby kolaps vypo&#269;&iacute;tal, Emmert zanalyzoval m&iacute;ru rozpadu v&iacute;ce ne&#382; 5,000 satelit&#367; krou&#382;&iacute;c&iacute;ch nad zem&iacute; v letech 1967 a&#382; 2010. To mu poskytlo vzorky termosf&eacute;rick&eacute; hustoty, teplot a tlaku za t&eacute;m&#283;&#345; cel&yacute; kosmick&yacute; v&#283;k.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; Emmert tvrd&iacute;, &#382;e kysli&#269;n&iacute;k uhli&#269;it&yacute; (CO2) v atmosf&eacute;&#345;e by mohl hr&aacute;t ve vysv&#283;tlen&iacute; atmosf&eacute;rick&eacute;ho kolapsu roli. Tento plyn funguje jako chladivo, sni&#382;uj&iacute;c&iacute; teplo prost&#345;ednictv&iacute;m infra&#269;erven&eacute;ho z&aacute;&#345;en&iacute;. Je &scaron;iroce zn&aacute;mo, &#382;e &uacute;rove&#328; CO2 se v zemsk&eacute; atmosf&eacute;&#345;e zvy&scaron;ovala. Dal&scaron;&iacute; CO2 v termosf&eacute;&#345;e mohl zes&iacute;lit ochlazovac&iacute; p&#367;soben&iacute; sol&aacute;rn&iacute;ho minima.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;&nbsp; &bdquo;Ale &#269;&iacute;sla a&#382; tak nesouhlas&iacute;,&ldquo; &#345;ekl Emmert. &bdquo;Dokonce i kdy&#382; vezmeme v &uacute;vahu CO2 na z&aacute;klad&#283; na&scaron;ich nejlep&scaron;&iacute;ch znalost&iacute; toho, jak funguje jako chladivo, nem&#367;&#382;eme termosf&eacute;rick&yacute; kolaps pln&#283; vysv&#283;tlit.&ldquo;</p>
<p class="MsoNormal" align="center"><strong>&nbsp;</strong></p>
<p class="MsoNormal" align="center"><strong>&nbsp;</strong></p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>Mahanen. Pár viet o vernosti.</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/vladimir-leksa/2010/09/02/mahanen-par-viet-o-vernosti/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/vladimir-leksa/2010/09/02/mahanen-par-viet-o-vernosti/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 02 Sep 2010 19:55:33 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>vladimir Leksa</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Uncategorized]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/vladimir-leksa/?p=189</guid>
		<description><![CDATA[Oddnes sa budú deti učiť vlastenectvu podľa zákona. V pozore budú stáť v laviciach, nad nimi bude povinne visieť zástava aj štátny znak, povinne budú spievať hymnu. Ale hneď potom, o pár minút neskoršie, budú v tých istých triedach, v tých istých laviciach opisovať, našepkávať, fixlovať a blufovať -  jedným slovom podvádzať. A keď vyrastú, budú z nich veľkí vlastenci, ktorí nebudú váhať klamať, kradnúť či možno len tak nevinne falšovať podpisy v parlamente. Prečo?
Nuž preto, lebo vernosti sa podľa zákona učiť akosi nebudú.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p class="MsoNormal"><strong>V antiochijskej cirkvi boli prorokmi a u&#269;ite&#318;mi Barnab&aacute;&scaron;, Simeon, ktor&eacute;ho volali Niger, Lucius z Cyr&eacute;ny, Manaen, ktor&yacute; bol vychovan&yacute; s tetrarchom Herodesom, a&nbsp;&Scaron;avol (1).</strong></p>
<p class="MsoNormal">V&nbsp;celom Novom Z&aacute;kone sa Manaen, volan&yacute; aj Manahen, spom&iacute;na iba v&nbsp;tejto jedinej vete. T&aacute; v&scaron;ak v&nbsp;sebe skr&yacute;va zlom priam tektonick&yacute; - vyvolan&yacute; siln&yacute;m nap&auml;t&iacute;m medzi dvoma proti sebe tla&#269;iacimi faktami: Manahen bol u&#269;ite&#318;om cirkvi v&nbsp;Antiochii, kde vznikla jedna z&nbsp;prv&yacute;ch kres&#357;ansk&yacute;ch obc&iacute; na svete; a&nbsp;z&aacute;rove&#328; bol vychovan&yacute; spolu s&nbsp; Herodesom Antipom, &#269;o zrejme&nbsp; znamen&aacute;, &#382;e Manahenova mama kojila aj mal&eacute;ho princa, bud&uacute;ceho kr&aacute;&#318;a a &uacute;hlavn&eacute;ho nepriate&#318;a cirkvi. A&nbsp;ke&#271;&#382;e mlieko nie je voda, ako vravieval gr&oacute;f Teleke z&nbsp;T&ouml;l&ouml;k&ouml;, d&aacute; sa pod&#318;a tejto jedinej vety s&uacute;di&#357;, &#382;e Manahen mal dobrodru&#382;n&yacute; &#382;ivot. Us&uacute;dil tak aj Pavol Orsz&aacute;gh Hviezdoslav, ke&#271; z&nbsp;neho urobil nosn&uacute; postavu dr&aacute;my <strong>Herodes a&nbsp;Herodias</strong> (2). Nie tituln&uacute;, tou je kr&aacute;&#318; so svojou man&#382;elkou, a&nbsp;mo&#382;no ani nie hlavn&uacute;, tou je asi J&aacute;n Krstite&#318;, ale ur&#269;ite nosn&uacute;, lebo pr&aacute;ve Manahen je nosite&#318;om hlavnej t&eacute;my dr&aacute;my &ndash; vernosti.&nbsp; </p>
<p class="MsoNormal">Manahen je vrchn&yacute;m dvormajstrom na dvore Herodesa Antipu a&nbsp;v&nbsp;&#269;ase kr&aacute;&#318;ovej nepr&iacute;tomnosti db&aacute; o&nbsp;jeho s&iacute;dlo a&nbsp;cel&yacute; dvor. Svojho kr&aacute;&#318;a m&aacute; &uacute;primne r&aacute;d ako vlastn&eacute;ho brata, ct&iacute; si ho ako svojho panovn&iacute;ka a&nbsp;je mu cel&yacute;m svoj&iacute;m srdcom oddan&yacute;. A&nbsp;Antipa to dok&aacute;&#382;e oceni&#357;:</p>
<p class="MsoNormal"><strong>Som spokojn&yacute;,</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>m&ocirc;j Manahene &#318;&uacute;by. Oj, tys&rsquo; bol</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>v&#382;dy na&scaron;ou sn&iacute;mkou vernou; samodruh</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>m&ocirc;j, schov&aacute;vate&#318; mojich z&aacute;myslov</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>i t&uacute;&#382;ob skladn&iacute;k zav&scaron;e! &mdash; Nenadarmo</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>sme jedn&yacute;ch &#328;adier zvisli ovoc&iacute;m:</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>sta&#271; s&uacute;vis n&aacute;&scaron;&hellip; </strong></p>
<p class="MsoNormal">Pr&iacute;beh o&nbsp;Manahenovej vernosti sp&uacute;&scaron;&#357;a Herodesova nevera. Na svojej ceste z&nbsp;R&iacute;ma do Galiley sa zastavil u&nbsp;bratranca Filipa, nie aby ho pozdravil, ale aby mu man&#382;elku Herodias, do ktorej sa bol zad&iacute;val, odviedol. T&uacute; si aj priv&aacute;dza domov, odkia&#318; vy&#382;enie svoju z&aacute;konit&uacute; man&#382;elku Tamar. Ke&#271; to vid&iacute; Manahen, zarm&uacute;ti sa, lebo rovnako ako kr&aacute;&#318;ovi je jeho srdce vern&eacute; aj &#382;ene, a&nbsp;nedok&aacute;&#382;e pochopi&#357;, &#382;e srdce kr&aacute;&#318;ovo nie. V jeho du&scaron;i, doteraz jednoliatej, pokojnej a nepochybuj&uacute;cej, ho za&#269;ne &#269;osi tla&#269;i&#357;. Ale zatia&#318; vydr&#382;&iacute; ten tlak, je ticho, ve&#271;: <strong>&hellip;&#269;o robi&#357;? Kr&aacute;&#318;ovsk&eacute;mu povleku mus&iacute; sa &#318;&uacute;bi&#357;, i ke&#271; ho &#357;ahaj&uacute; po t&#341;n&iacute;&hellip;</strong> Ale namiesto jeho sa oz&yacute;va in&yacute; hlas - &nbsp;volaj&uacute;ceho na p&uacute;&scaron;ti. Prorokovi J&aacute;novi Krstite&#318;ovi v&#382;dy s&nbsp;b&aacute;z&#328;ou na&#269;&uacute;vali v&scaron;etky u&scaron;i v&nbsp;Galilei; jeho slov&aacute; znej&uacute; ako zvony. S&aacute;m Manahen c&iacute;ti k&nbsp;prorokovi ve&#318;k&uacute; &uacute;ctu a&nbsp;pova&#382;uje ho za <strong>mu&#382;a bo&#382;ieho, na ktor&eacute;ho sa nebo ohliada</strong>; dokonca aj Antipa r&aacute;d vyh&#318;ad&aacute;va jeho m&uacute;dros&#357;. Pokia&#318; si namiesto rady jedn&eacute;ho d&#328;a nevypo&#269;uje ob&#382;alobu:</p>
<p class="MsoNormal"><strong>Ani kr&aacute;li nie s&uacute; bohovia</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>na zemi, ale biedni smrte&#318;n&iacute;ci,</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>jak &#382;obr&aacute;ci; a pod z&aacute;konom s&uacute;</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>i s poddan&yacute;mi rovn&yacute;m: ani im</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>nevo&#318;no prestupova&#357; desatoro</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>beztrestne, ani dop&uacute;&scaron;&#357;a&#357;, by ich</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>kto prestupoval z poddan&yacute;ch. &mdash; A vy,</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>vy, kr&aacute;&#318;u, tak ste &#357;a&#382;ko zhre&scaron;ili</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>a hre&scaron;&iacute;te &#269;o de&#328;, to znova proti</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>nim bez rozdielu, bez v&yacute;nimky&hellip; Stojte</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>u&#382;, kajajte sa!</strong></p>
<p class="MsoNormal">&hellip;a J&aacute;n Krstite&#318; kon&#269;i v&nbsp;&#382;al&aacute;ri. Mahanen v&scaron;ak d&uacute;fa v&nbsp;&scaron;&#318;achetnos&#357; milovan&eacute;ho kr&aacute;&#318;a, a&nbsp;ke&#271; urazen&eacute;ho Herodesa prejde zlos&#357;,&nbsp;&uacute;penlivo ho pros&iacute; o&nbsp; milos&#357; pre J&aacute;na: &nbsp;<strong>Slobode ho daj spiatky, po ktorej tak mrie i to nerozumn&eacute; vt&aacute;&#269;a v klietke; vr&aacute;&#357; ho jeho zbo&#382;n&eacute;mu povolaniu; opusten&yacute;m u&#269;en&iacute;kom ho do&#382;i&#269; znova, biednemu dopraj &#318;udu, ktor&yacute; si ho tak ob&#318;&uacute;bil;</strong> a&#382;&nbsp;nakoniec aj dost&aacute;va kr&aacute;&#318;ovsk&yacute; s&#318;ub, &#382;e ako <strong>slnko vyb&#341;dne z temnosti no&#269;nej, vyjde i on z temnice a pozdrav&iacute; ho slobodn&yacute;&hellip;</strong> </p>
<p class="MsoNormal">Ale na druh&yacute; de&#328;, ako je zn&aacute;me, d&aacute; Herodes J&aacute;na s&#357;a&#357; a&nbsp;jeho hlavu donies&#357; na mise pre zvodliv&uacute; Salome. V&nbsp;tej chv&iacute;li Mahanen viac nevydr&#382;&iacute; tlak hlbok&yacute;ch siln&yacute;ch citov dosia&#318; skr&yacute;van&yacute;ch, vyrazia, du&scaron;a sa mu zatrasie a jeho vernos&#357; kr&aacute;&#318;ovi sa zlom&iacute;; z&nbsp;tich&eacute;ho a&nbsp;pokorn&eacute;ho kr&aacute;&#318;ovho dvormajstra sa st&aacute;va kr&aacute;&#318;ov &#382;alobca. <strong>Prefrkla do neho iskri&#269;ka z&aacute;palu</strong> J&aacute;novho, J&aacute;nov duch v &#328;om hor&iacute;, J&aacute;nove slov&aacute; hovor&iacute;:</p>
<p class="MsoNormal"><strong>Hach, vierolomn&yacute; kr&aacute;&#318;u, &#269;os&rsquo; to sp&aacute;chal!?</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>Tak dr&#382;&iacute;&scaron; s&#318;ub, mi dan&yacute; pred chv&iacute;&#318;ou,</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>&#382;e vyrkn&uacute;c ho, u&#382; si ho zru&scaron;il aj,</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>mu nedaj&uacute;c d&#328;a do&#382;i&#357; druh&eacute;ho?</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>&#381;r&aacute;&#269;i prorokov!</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>&Oacute;, zmeria, zv&aacute;&#382;i v&aacute;m Hospodin &mdash;</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>ten neomyln&yacute; meri&#269;, v&aacute;&#382;ite&#318;</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>po&#269;inov &#318;udsk&yacute;ch, zv&aacute;&#382;i, zmeria!</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>&hellip;</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>A dnes, vidiac &#357;a,</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>&#269;os&rsquo; u&#269;il, smr&#357;ou stvrdi&#357;, pr&iacute;vr&#382;encom</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>som sa stal tvoj&iacute;m neskl&aacute;tite&#318;ne,</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>tvoj nasledovn&iacute;k som, som u&#269;e&#328; tvoj!</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>Tys&rsquo; bur&aacute;cal v svet: &#268;i&#328;te pok&aacute;nie!&hellip;</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>Tak napravte sa vn&uacute;tri, by ste zvonku</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>sa skutky zaskveli!&hellip; Tam nadpradiem</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>ni&#357; slabu&#269;k&uacute; &mdash; a, hlavo proroka</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>ty umu&#269;en&aacute;, tvoj v&#382;dy pred sebou</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>upom&iacute;nav&yacute; obraz, budem u&#269;i&#357;,</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>jak sily posta&#269;ia: cnos&#357; jedine</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>&#382;e &#269;loveka je pravou hodnotou,</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>nie &scaron;arl&aacute;t na &#328;om, nie v &#328;om ma&scaron;k&#341;t h&#341;by&hellip;</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>a pravdou jadro &#382;e, nie liba&#269; pliev&hellip;</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>A budem hrom&#382;i&#357;: zhy&#328;te, rozko&scaron;n&iacute;ci</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>a zh&yacute;ralci, &#269;o cudz&iacute;ch pr&aacute;c a sn&aacute;h</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>&#382;eriete mozole, pot chlepcete!&hellip;</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>A budem hl&aacute;sa&#357; vzdor, smr&#357; tyranom,</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>kdeko&#318;vek trkaj&uacute; t&iacute; vztekl&iacute; b&yacute;ci</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>do boka slobodu, a sp&aacute;saj&uacute;</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong>osenie &#318;udu, Boha &scaron;liapu &#269;es&#357;!</strong></p>
<p class="MsoNormal">Mahanen sa postav&iacute; na &#269;elo &uacute;spe&scaron;nej vzbury proti kr&aacute;&#318;ovi, Herodes aj Herodias utekaj&uacute;, vl&aacute;du preber&aacute; cudzinec Aretas, kr&aacute;&#318; arabsk&yacute;. Nesk&ocirc;r sa Mahanen prid&aacute;va k&nbsp;J&aacute;nov&yacute;m u&#269;en&iacute;kom, aby sa nakoniec stal u&#269;ite&#318;om cirkvi v&nbsp;Antiochii. Pre mnoh&yacute;ch vlastencov v&scaron;ak iste zostal mrzk&yacute;m zradcom kr&aacute;&#318;a a&nbsp;vlastizradcom.</p>
<p class="MsoNormal">Pre m&#328;a je Manahenov pr&iacute;beh vo Hviezdoslavovej &uacute;&#382;asnej dr&aacute;me svedectvom, &#382;e pravou cnos&#357;ou &#269;loveka je vernos&#357;. Vernos&#357; &#382;ene a&nbsp;rodine, vernos&#357; vlasti &#269;i kr&aacute;&#318;ovi, vernos&#357; Bohu, vernos&#357; pravde. A &scaron;&#357;astn&yacute; je &#269;lovek, ktor&yacute; nemus&iacute; jednu postavi&#357; proti druhej. Mahanen to urobi&#357; musel; ke&#271;&#382;e bol &#269;lovekom vn&uacute;torne pravdiv&yacute;m a nedok&aacute;zal &#382;i&#357; v&nbsp;nepr&aacute;vosti a&nbsp;krivde, jeho vernos&#357; kr&aacute;&#318;ovi sa z&aacute;konite zlomila. Zdrvilo ho to, ale z&aacute;rove&#328; utu&#382;ilo. &#268;i zostal pri tom vlastencom?</p>
<p class="MsoNormal">A&nbsp;&#269;o to znamen&aacute;? Kto je to vlastne vlastenec? Ten, ktor&eacute;mu v&#382;dy iba dobro vlasti na srdci le&#382;&iacute;? Nu&#382; ale ka&#382;d&yacute; m&aacute; svoju predstavu o&nbsp;dobre. Potom by bol zrejme najv&auml;&#269;&scaron;&iacute; vlastenec ist&yacute; futbalista, lebo ten svoj n&aacute;rod g&oacute;lom rukou prenesmierne pote&scaron;il, aj ke&#271; kv&ocirc;li tomu pravde o&#269;i vyklal. Potom by zrejme najv&auml;&#269;&scaron;&iacute; vlastenci boli komunisti, lebo t&iacute; kv&ocirc;li vlasti nev&aacute;hali aj &#269;loveka pon&iacute;&#382;i&#357;, okradn&uacute;&#357;, zabi&#357; a&nbsp;pravdu zn&aacute;silni&#357;. Nie! Vlastenectvo nie je &#382;iadnou cnos&#357;ou, je to len pr&aacute;zdne slovo, ktor&eacute; ka&#382;d&yacute; napln&iacute; iba z &#269;oho je s&aacute;m pln&yacute;.</p>
<p class="MsoNormal">Oddnes sa bud&uacute; deti u&#269;i&#357; vlastenectvu pod&#318;a z&aacute;kona. V pozore bud&uacute; st&aacute;&#357; v&nbsp;laviciach, nad nimi bude povinne visie&#357; z&aacute;stava aj &scaron;t&aacute;tny znak, povinne bud&uacute; spieva&#357; hymnu. Ale hne&#271;&nbsp;potom, o&nbsp;p&aacute;r min&uacute;t neskor&scaron;ie, bud&uacute; v&nbsp;t&yacute;ch ist&yacute;ch triedach, v&nbsp;t&yacute;ch ist&yacute;ch laviciach opisova&#357;, na&scaron;epk&aacute;va&#357;, fixlova&#357; a&nbsp;blufova&#357; - &nbsp;jedn&yacute;m slovom podv&aacute;dza&#357;. A&nbsp;ke&#271; vyrast&uacute;, bud&uacute; z&nbsp;nich ve&#318;k&iacute; vlastenci, ktor&iacute; nebud&uacute; v&aacute;ha&#357; klama&#357;, kradn&uacute;&#357; &#269;i mo&#382;no len tak nevinne fal&scaron;ova&#357; podpisy v parlamente. Pre&#269;o?</p>
<p class="MsoNormal">Nu&#382; preto, lebo vernosti sa pod&#318;a z&aacute;kona u&#269;i&#357; akosi nebud&uacute;.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">***</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoListParagraphCxSpFirst">(1)&nbsp;&nbsp; Skutky apo&scaron;tolov - 13:1</p>
<p class="MsoListParagraphCxSpMiddle">(2)&nbsp;&nbsp; <a href="http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1143/Orszagh-Hviezdoslav_Herodes-a-Herodias/1">http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1143/Orszagh-Hviezdoslav_Herodes-a-Herodias/1</a></p>
<p class="MsoListParagraphCxSpLast">(cit&aacute;ty z&nbsp;hry s&uacute; vyzna&#269;en&eacute; hrub&yacute;m p&iacute;smom)</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>Bol vrah z Devinskej maniak ?</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/klobucnik/2010/09/02/bol-vrah-z-devinskej-maniak/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/klobucnik/2010/09/02/bol-vrah-z-devinskej-maniak/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 02 Sep 2010 07:03:35 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>klobucnik</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/klobucnik/?p=112</guid>
		<description><![CDATA[Podľa niekoľkých blogerov sa ukazuje, že päť obetí Ľubomíra Harmana bolo dlhodobo namočených  v aktivitách, ktoré sú  v hlbokom rozpore s dobrými mravmi a zákonmi  tohto štátu.
]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<div></div>
<p></p>
<p class="MsoNormal">N&aacute;ro&#269;ky som si zvolil tento provokat&iacute;vny titulok, hoci sa nechyst&aacute;m nijak ospravedl&#328;ova&#357;&nbsp; &#269;in &#317;ubom&iacute;ra Harmana. Udalos&#357; v&nbsp;Dev&iacute;nskej Novej Vsi, ktor&uacute; sp&ocirc;sobil tento smutne presl&aacute;ven&yacute; &nbsp;48 ro&#269;n&yacute; strelec, m&aacute; prive&#318;mi tragick&eacute; n&aacute;sledky. Najviac sa spom&iacute;na vystrie&#318;an&aacute; &nbsp;r&oacute;mska rodina. A pr&aacute;ve v&nbsp;s&uacute;vislosti s&nbsp;&#328;ou sa vyn&aacute;raj&uacute; na povrch nov&eacute; mot&iacute;vy konania vraha ako i zhubn&eacute; ovocie dlhodobej neschopnosti &nbsp;n&aacute;&scaron;ho pr&aacute;vneho a&nbsp;bezpe&#269;nostn&eacute;ho syst&eacute;mu &nbsp;rie&scaron;i&#357;&nbsp; priestupky a&nbsp;trestn&eacute; &#269;iny, ktor&eacute;&nbsp; nar&uacute;&scaron;aj&uacute; pokojn&yacute; &#382;ivot slu&scaron;n&yacute;ch ob&#269;anov.</p>
<p class="MsoNormal">U&#382; v&#269;era sa niektor&iacute; na&scaron;i psychoanalytici vyjadrili &nbsp;v&nbsp;s&uacute;vislosti s&nbsp;n&aacute;sledkami Dev&iacute;nskej trag&eacute;die na t&eacute;mu probl&eacute;mov s&nbsp;neprisp&ocirc;sobiv&yacute;mi susedmi. Dalo sa z&nbsp;toho vydedukova&#357;, &#382;e sa v&nbsp;kr&aacute;tkom &#269;ase dozvieme o&nbsp;nov&yacute;ch okolnostiach priamo od najvy&scaron;&scaron;&iacute;ch &scaron;t&aacute;tnych predstavite&#318;ov. T&iacute; v&scaron;ak akosi ml&#269;ia, hoci e&scaron;te doned&aacute;vna policajn&yacute; prezident, minister vn&uacute;tra i&nbsp;predsedn&iacute;&#269;ka vl&aacute;dy n&aacute;s nev&aacute;hali informova&#357; &nbsp;o&nbsp;v&scaron;etkom a&nbsp;zdie&#318;a&#357; s&nbsp;nami svoje pocity. D&uacute;fajme, &#382;e to s&uacute;vis&iacute; sk&ocirc;r s&nbsp;korektn&yacute;m dovy&scaron;etren&iacute;m cel&eacute;ho pr&iacute;padu ne&#382; so strachom o&nbsp;vlastn&uacute; politick&uacute; kari&eacute;ru. Toti&#382;, &nbsp;skon&#269;ila sa selanka na sp&ocirc;sob maniak versus nevinn&eacute; obete. Cel&yacute; pr&iacute;pad m&aacute; zrejme &#271;aleko komplikovanej&scaron;ie pozadie, ktor&eacute; je dobre zn&aacute;me mnoh&yacute;m oby&#269;ajn&yacute;m &#269;i be&#382;n&yacute;m &#318;u&#271;om na Slovensku z&nbsp;ich ka&#382;dodenn&eacute;ho &#382;ivota. Lebo u&nbsp;n&aacute;s je pravidlom, &#382;e poctiv&yacute; ob&#269;an &ndash; obyvate&#318; domu, bytu &nbsp;je rukojemn&iacute;kom &#382;ivlov, ktor&eacute; okupuj&uacute; obydlie v&nbsp;jeho susedstve.</p>
<p class="MsoNormal">Pod&#318;a nieko&#318;k&yacute;ch blogerov sa ukazuje, &#382;e p&auml;&#357; obet&iacute; &#317;ubom&iacute;ra Harmana bolo dlhodobo namo&#269;en&yacute;ch &nbsp;v&nbsp;aktivit&aacute;ch, ktor&eacute; s&uacute; &nbsp;v&nbsp;hlbokom rozpore s&nbsp;dobr&yacute;mi mravmi a&nbsp;z&aacute;konmi &nbsp;tohto &scaron;t&aacute;tu. Napriek tomu svoju &#269;innos&#357; vykon&aacute;vali neboj&aacute;cne a&#382; ostentat&iacute;vne a pravidelne. &nbsp;&Scaron;t&aacute;t a&nbsp;mesto to tolerovali, hoci trpiace okolie &nbsp;&nbsp;zrejme podalo viacero podnetov na pr&iacute;slu&scaron;n&eacute; org&aacute;ny. Preto sme dnes v&nbsp;kuri&oacute;znej situ&aacute;cii. Pravdepodobne dr&#382;&iacute;me &scaron;t&aacute;tny sm&uacute;tok mo&#382;no nielen za nevinn&eacute; obete, &nbsp;ale j za &bdquo;poctiv&yacute;ch&ldquo; dealerov drog.</p>
<p>N&aacute;&scaron; &scaron;t&aacute;t sa znovu prekonal. Potom ako vykastroval poctiv&yacute;ch ob&#269;anov, aby sa nemohli br&aacute;ni&#357; pred agresormi a neprisp&ocirc;sobiv&yacute;mi, potom ako s&aacute;m &scaron;t&aacute;t prestal chr&aacute;ni&#357; &nbsp;spoluna&#382;&iacute;vanie a&nbsp;pr&aacute;vo na pokojn&yacute; a&nbsp;bezpe&#269;n&yacute; &#382;ivot v&nbsp;na&scaron;ich obciach, dnes na&scaron;i politici chvatne a&nbsp;neselekt&iacute;vne vyhlasuj&uacute; &nbsp;&scaron;t&aacute;tny sm&uacute;tok aj za t&yacute;mi m&#341;tvymi, ktor&iacute; si svoj &uacute;del zapr&iacute;&#269;inili pravdepodobne svojim krimin&aacute;lnym a&nbsp;asoci&aacute;lnym konan&iacute;m. Brav&oacute;! Sklo&#328;me teda hlavy a&nbsp;vzdajme hold ka&#382;d&eacute;mu,&nbsp; kto n&aacute;m premie&#328;a na&scaron;e domovy a&nbsp;&#382;ivoty na peklo. S&aacute;m &scaron;t&aacute;t to od n&aacute;s &#382;iada.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p></p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>Snahy o obrodu židovstva&#8230;</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/09/01/snahy-o-obrodu-zidovstva/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/09/01/snahy-o-obrodu-zidovstva/#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 01 Sep 2010 21:06:05 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>tomáš Hupka</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Uncategorized]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/?p=553</guid>
		<description><![CDATA[


Kres&#357;anstvo dok&#225;zalo po&#269;as dej&#237;n oslovi&#357; mno&#382;stvo &#382;idov. Okrem t&#253;ch, ktor&#237; sa stali kres&#357;anmi, do&#353;lo k sformovaniu nieko&#318;k&#253;ch &#382;idovsk&#253;ch hnut&#237;, ktor&#233; p&#244;sobili bu&#271; vo vn&#250;tri &#382;idovstva alebo medzi &#382;idmi a kres&#357;anmi:
Eboniti - uzn&#225;vali Je&#382;i&#353;a za Mesi&#225;&#353;a, ale nie za Syna Bo&#382;ieho; odmietali tvrdenie, &#382;e sa narodil z panny; trvali na dodr&#382;iavan&#237; Moj&#382;i&#353;ovho z&#225;kona aj pre pohanov, [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p></p>
<p>Kres&#357;anstvo dok&aacute;zalo po&#269;as dej&iacute;n oslovi&#357; mno&#382;stvo &#382;idov. Okrem t&yacute;ch, ktor&iacute; sa stali kres&#357;anmi, do&scaron;lo k sformovaniu nieko&#318;k&yacute;ch &#382;idovsk&yacute;ch hnut&iacute;, ktor&eacute; p&ocirc;sobili bu&#271; vo vn&uacute;tri &#382;idovstva alebo medzi &#382;idmi a kres&#357;anmi:</p>
<p><strong>Eboniti</strong> - uzn&aacute;vali Je&#382;i&scaron;a za Mesi&aacute;&scaron;a, ale nie za Syna Bo&#382;ieho; odmietali tvrdenie, &#382;e sa narodil z panny; trvali na dodr&#382;iavan&iacute; Moj&#382;i&scaron;ovho z&aacute;kona aj pre pohanov, ktor&iacute; sa stali kres&#357;anmi; neuzn&aacute;vali apo&scaron;tola Pavla za apo&scaron;tola, namiesto neho pova&#382;ovali za dvan&aacute;steho apo&scaron;tola Jakuba Mlad&scaron;ieho; tvrdili, &#382;e Je&#382;i&scaron; pri&scaron;iel naplni&#357; Z&aacute;kon a prorokov ako nov&yacute; Moj&#382;&iacute;&scaron;. V tejto komunite vidie&#357; ist&yacute; vplyv Es&eacute;nov.</p>
<p><strong>Nazar&eacute;ni</strong> - uzn&aacute;vali Je&#382;i&scaron;a ako Mesi&aacute;&scaron;a a pova&#382;ovali ho za Syna Bo&#382;ieho; jeho u&#269;eniu d&aacute;vali prednos&#357; pred u&#269;en&iacute;m Moj&#382;i&scaron;a a prorokov; trvali na tom, aby &#382;idia, ktor&iacute; sa stali kres&#357;anmi, dodr&#382;iavali &#382;idovsk&eacute; zvyky. Nesk&ocirc;r splynuli s kres&#357;anmi, ktor&iacute; nemali &#382;idovsk&yacute; p&ocirc;vod.</p>
<p><strong>Helenisti</strong> - stretli sa s Je&#382;i&scaron;om v Jeruzaleme, ke&#271; pri&scaron;li z diasp&oacute;r sl&aacute;vi&#357; do tohto mesta Pesach (sviatky Ve&#318;kej noci) a stali sa tu svedkami jeho smrti, ukri&#382;ovania a vzkriesenia. A po n&aacute;vrate do diasp&oacute;r vyd&aacute;vali o tom svedectvo medzi &#382;idmi a okrem plnenia &#382;idovsk&yacute;ch predpisov a n&aacute;v&scaron;tevy synag&oacute;gy sa stret&aacute;vali po domoch, aby spolo&#269;ne hodovali a pripom&iacute;nali si posledn&uacute; ve&#269;eru. V&yacute;znamne napomohli pri &scaron;&iacute;ren&iacute; kres&#357;anstva medzi pohanmi.</p>
<p><strong>Mesi&aacute;&scaron;ski &#382;idia</strong> - je to s&uacute;&#269;asn&aacute; obdoba Nazar&eacute;nov. S&uacute; to pr&iacute;slu&scaron;n&iacute;ci &#382;idovsk&yacute;ch komun&iacute;t, ktor&iacute; prijali krst; uverili v Je&#382;i&scaron;a ako v Mesi&aacute;&scaron;a a Syna Bo&#382;ieho a na&#271;alej dodr&#382;iavaj&uacute; v&auml;&#269;&scaron;inu &#382;idovsk&yacute;ch predpisov. S&uacute; rozpt&yacute;len&iacute; vo viacer&yacute;ch kres&#357;ansk&yacute;ch komunit&aacute;ch, obnovuj&uacute; a pripom&iacute;naj&uacute; &#382;idovsk&eacute; korene kres&#357;anstva.</p>
<p>Od za&#269;iatku kres&#357;anstva sa v &#382;idovstve objavuj&uacute; smery a hnutia, ktor&eacute; v Je&#382;i&scaron;ovi spoznali Mesi&aacute;&scaron;a, Syna Bo&#382;ieho a toho, v kom sa splnili proroctv&aacute; a naplnil Z&aacute;kon. A sna&#382;ia sa obohati&#357; &#382;idovstvo o t&uacute;to pravdu.</p>
<p align="RIGHT"><strong>Tom&aacute;&scaron; Hupka</strong></p>
<p>.</p>
<p><strong>.odkazy:</strong></p>
<p><strong>Jidi&scaron;e kop - tvoriv&eacute; myslenie v &#382;idovskej trad&iacute;ci&iacute;:</strong> <a href="../../../../../2009/03/01/jidise-kop-%E2%80%93-tvorive-myslenie-v-zidovskej-tradicii/">http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2009/03/01/jidise-kop-%E2%80%93-tvorive-myslenie-v-zidovskej-tradicii/</a></p>
<p><strong>Kres&#357;ansk&yacute; poh&#318;ad na judaizmus:</strong> <a href="http://www.postoy.sk/node/484">http://www.postoy.sk/node/484</a></p>
<p><strong>Jeruzalemsk&eacute; kr&aacute;&#318;ovstvo:</strong> http://www.tyzden.sk/casopis/2009/16/jeruzalem-koliska-krestanstva.html</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>STEPHEN HAWKING : Náboženstvo a Veda – Veda Vyhrá + A.Einstein</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/zobudtesaslovaci/2010/09/01/stephen-hawking-nabozenstvo-a-veda-%e2%80%93-veda-vyhra-aeinstein/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/zobudtesaslovaci/2010/09/01/stephen-hawking-nabozenstvo-a-veda-%e2%80%93-veda-vyhra-aeinstein/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 31 Aug 2010 23:13:55 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>milan1492</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/zobudtesaslovaci/2010/09/01/stephen-hawking-nabozenstvo-a-veda-%e2%80%93-veda-vyhra-aeinstein/</guid>
		<description><![CDATA[

&#268;o znamena Boh [je myslie&#357; na Boha] ako stelesnenie pr&#237;rodn&#253;ch z&#225;konov.
 Av&#353;ak, toto nie je to, &#269;o si v&#228;&#269;&#353;ina &#318;ud&#237; bude myslie&#357;, o Bohu, &#8220;povedal Hawking;
 Urobili z Boha -&#269;loveka-ako bytos&#357;, s ktor&#253;mi m&#244;&#382;eme ma&#357; osobn&#253; vz&#357;ah
.
Ke&#271; sa pozriete na ve&#318;kost celeho sveat a vesm&#237;ru, a aky je v nom &#318;udsky &#382;ivot nahodny -a pri [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p>&#268;o znamena Boh [je myslie&#357; na Boha] ako stelesnenie pr&iacute;rodn&yacute;ch z&aacute;konov.<br>
 Av&scaron;ak, toto nie je to, &#269;o si v&auml;&#269;&scaron;ina &#318;ud&iacute; bude myslie&#357;, o Bohu, &ldquo;povedal Hawking;</p>
<p> Urobili z Boha -&#269;loveka-ako bytos&#357;, s ktor&yacute;mi m&ocirc;&#382;eme ma&#357; osobn&yacute; vz&#357;ah<br>
.<br>
Ke&#271; sa pozriete na ve&#318;kost celeho sveat a vesm&iacute;ru, a aky je v nom &#318;udsky &#382;ivot nahodny -a pri  tom, sa to zd&aacute; byt nemo&#382;n&eacute;. &rdquo;</p>
<p> Hawking povedal: &ldquo;Je z&aacute;sadn&yacute; rozdiel medzi n&aacute;bo&#382;enstvom, ktore je zalo&#382;en&aacute; na moci, </p>
<p>[a] Veda, ktor&aacute; je zalo&#382;en&aacute; na pozorovan&iacute; a ma d&ocirc;vod. - Veda vyhr&aacute;, preto&#382;e funguje. &rdquo;</p>
<p>N&aacute;bo&#382;enstvo bud&uacute;cnosti bude kozmick&eacute; n&aacute;bo&#382;enstvo.<br>
Je potrebn&eacute; prekona&#357; osobn&eacute;ho Boha a vyhn&uacute;&#357; sa dogmam a teol&oacute;giam.<br>
N&aacute;bo&#382;enstvo by malo by&#357; zalo&#382;en&aacute; na n&aacute;bo&#382;enskom zmysle vypl&yacute;vaj&uacute;ce zo sk&uacute;senost&iacute; v&scaron;etk&yacute;ch vec&iacute;, pr&iacute;rodn&yacute;ch i duchovn&yacute;ch ako zmyslupln&uacute; jednotu.<br>
Budhizmus odpoveda tomuto popisu. Ak existuje nejak&eacute; n&aacute;bo&#382;enstvo, ktor&eacute; by sa mohlo vyrovna&#357; s modern&yacute;mi vedeck&yacute;mi potrebami, tak  to existuje v Budhizme. (Albert Einstein)</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>Zaujímavosti o vzniku Slovenského štátu</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/sutara/2010/08/31/zaujimavosti-o-vzniku-slovenskeho-statu/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/sutara/2010/08/31/zaujimavosti-o-vzniku-slovenskeho-statu/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 31 Aug 2010 16:39:01 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>sutara</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/sutara/?p=45</guid>
		<description><![CDATA[Téma vzniku, existencie, fungovania a zániku vojnového tzv. Slovenského štátu je odjakakživa predmetom rozporov. Štyridsať rokov mali monopol na jeho historický výklad a hodnotenie boľševici, pre ktorých bol tento štát príkladom akéhosi čisto zločinného, klérofašistického útvaru, týrajúceho a zotročujúceho svojich obyvateľov. Po snáď až priveľmi jemnej revolúcií si na výklad tohto obdobia urobili posvätný nárok intelektuáli prevažne ľavicového a liberálneho zamerania, ktorých téma Slovenského štátu motivuje k silnej emocionálnu reakcií, pôsobí ako červené súkno pre býka. Zdá sa mi, že tým žiaľ úspešne nadväzujú na marxistický výklad predvojnovej histórie a hodnotenie vojnových dejín Slovenska vidia rovnako jednostranne ako komunisti – veľmi negatívne, výlučne ako nástroj na zabíjanie židovských spoluobčanov a prisluhovanie nemeckým nacistom. História ale našťastie nie je čiernobiela a prináša mnoho zaujímavých faktov. Vedeli ste napríklad, že pri vzniku Slovenského štátu zohrali dôležitým význam i nasledovné udalosti?]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p class="MsoNormal">T&eacute;ma vzniku, existencie, fungovania a&nbsp;z&aacute;niku vojnov&eacute;ho tzv. Slovensk&eacute;ho &scaron;t&aacute;tu je odjakak&#382;iva predmetom rozporov. &Scaron;tyridsa&#357; rokov mali monopol na jeho historick&yacute; v&yacute;klad a&nbsp;hodnotenie bo&#318;&scaron;evici, pre ktor&yacute;ch bol tento &scaron;t&aacute;t pr&iacute;kladom ak&eacute;hosi &#269;isto zlo&#269;inn&eacute;ho, kl&eacute;rofa&scaron;istick&eacute;ho &uacute;tvaru, t&yacute;raj&uacute;ceho a&nbsp;zotro&#269;uj&uacute;ceho svojich obyvate&#318;ov. Po sn&aacute;&#271; a&#382; prive&#318;mi jemnej revol&uacute;ci&iacute; si na v&yacute;klad tohto obdobia urobili posv&auml;tn&yacute; n&aacute;rok intelektu&aacute;li preva&#382;ne &#318;avicov&eacute;ho a&nbsp;liber&aacute;lneho zamerania, ktor&yacute;ch t&eacute;ma Slovensk&eacute;ho &scaron;t&aacute;tu motivuje k silnej emocion&aacute;lnu reakci&iacute;, p&ocirc;sob&iacute; ako &#269;erven&eacute; s&uacute;kno pre b&yacute;ka. Zd&aacute; sa mi, &#382;e t&yacute;m &#382;ia&#318; &uacute;spe&scaron;ne nadv&auml;zuj&uacute; na marxistick&yacute; v&yacute;klad predvojnovej hist&oacute;rie a&nbsp;hodnotenie vojnov&yacute;ch dej&iacute;n Slovenska vidia rovnako jednostranne ako komunisti &ndash; ve&#318;mi negat&iacute;vne, v&yacute;lu&#269;ne ako n&aacute;stroj na zab&iacute;janie &#382;idovsk&yacute;ch spoluob&#269;anov a&nbsp;prisluhovanie nemeck&yacute;m nacistom. Hist&oacute;ria ale na&scaron;&#357;astie nie je &#269;iernobiela a&nbsp;prin&aacute;&scaron;a mnoho zauj&iacute;mav&yacute;ch faktov. Vedeli ste napr&iacute;klad, &#382;e pri vzniku Slovensk&eacute;ho &scaron;t&aacute;tu zohrali d&ocirc;le&#382;it&yacute;m v&yacute;znam i&nbsp;nasledovn&eacute; udalosti?</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal"><strong>Vedeli ste, &#382;e&hellip;.</strong> vl&aacute;dnuca elita novovzniknut&eacute;ho &#268;eskoslovensk&eacute;ho &scaron;t&aacute;tu vych&aacute;dzala z&nbsp;presved&#269;enia, &#382;e existuje ak&yacute;si &bdquo;&#269;eskoslovensk&yacute; n&aacute;rod&ldquo;, kde pri slovenskom n&aacute;rode ide iba o&nbsp;ak&uacute;si mierne odli&scaron;n&uacute; jazykov&uacute; vetvu &#269;esk&eacute;ho n&aacute;roda a&nbsp;spolo&#269;n&yacute; &scaron;t&aacute;t sa mal sna&#382;i&#357; &#269;o najviac &#269;esk&yacute; a&nbsp;slovensk&yacute; n&aacute;rod integrova&#357; a&nbsp;spoji&#357; do jedn&eacute;ho celku. Vystihuje to n&aacute;zor, ktor&yacute; dlhodobo zast&aacute;val aj neskor&scaron;&iacute; &#269;eskoslovensk&yacute; prezident Eduard Bene&scaron;: &bdquo;M&#328;a nikdy nedostanete k&nbsp;tomu, aby som uznal slovensk&yacute; n&aacute;rod. Je to moje vedeck&eacute; stanovisko, ktor&eacute; nezmen&iacute;m. H&aacute;jte si ako komunisti svoje stanovisk&aacute;, ja ni&#269; proti tomu nem&aacute;m, av&scaron;ak zast&aacute;vam n&aacute;zor, &#382;e Slov&aacute;ci s&uacute; &#268;esi a&nbsp;&#382;e slovensk&yacute; jazyk je len jedn&yacute;m z&nbsp;n&aacute;re&#269;&iacute; &#269;esk&eacute;ho jazyka, tak ako je han&aacute;&#269;tina, alebo in&eacute; n&aacute;re&#269;ie &#269;eskej re&#269;i.&ldquo; Nie je preto prekvapuj&uacute;ce, &#382;e n&aacute;rodne orientovan&iacute; politici ako Andrej Hlinka &#269;i Jozef Tiso sa br&aacute;nili vo&#269;i t&yacute;mto politick&yacute;m tendenci&aacute;m a&nbsp;obhajovali pr&aacute;vo Slov&aacute;kov na sebaur&#269;enie.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal"><strong>Vedeli ste, &#382;e&hellip;.</strong> pri politick&yacute;ch zhroma&#382;deniach Slovenskej &#318;udovej strany, neskor&scaron;ie premenovanej na Hlinkovu Slovensk&uacute; &#318;udov&uacute; stranu (HS&#317;S) doch&aacute;dzalo k&nbsp;rozli&#269;n&yacute;m n&aacute;silnostiam a&nbsp;v&yacute;tr&#382;nostiam, najm&auml; zo strany komunistick&yacute;ch a&nbsp;pro-&#269;echoslovakistick&yacute;ch radik&aacute;lov. &#268;ast&eacute; bitky kon&#269;ievali lyn&#269;ovan&iacute;m ba i&nbsp;smr&#357;ou st&uacute;pencov HS&#317;S, a&nbsp;tak v&nbsp;janu&aacute;ri 1923 bola z&nbsp;iniciat&iacute;vy Vojtecha Tuku zalo&#382;en&aacute; polo-militantn&aacute; organiz&aacute;cia, ktor&uacute; nesk&ocirc;r nazvali Rodobrana. Jej hlavnou &uacute;lohou bolo zabezpe&#269;i&#357; pokojn&yacute; priebeh zhroma&#382;den&iacute; HS&#317;S. &#268;lenovia Rodobrany nosili &#269;ierne ko&scaron;ele s&nbsp;vy&scaron;it&yacute;m slovensk&yacute;m znakom a&nbsp;ozbrojen&iacute; boli vala&scaron;kou. Po volebnom &uacute;spechu, ktor&yacute; dosiahla HS&#317;S v&nbsp;parlamentn&yacute;ch vo&#318;b&aacute;ch, sa rozhodli sa pod&#318;a vzoru Mussoliniho talianskeho fa&scaron;izmu organiz&aacute;ciu in&scaron;titucionalizova&#357;. V&nbsp;roku 1926 bola Rodobrana po z&aacute;kaze z&nbsp;roku 1923 obnoven&aacute; a&nbsp;stala sa masovou organiz&aacute;ciou. Z&nbsp;nej vznikli v&nbsp;roku 1938 Hlinkove gardy, ktor&eacute; pri vzniku Slovensk&eacute;ho &scaron;t&aacute;tu predstavovali jedin&eacute; bojaschopn&eacute; zoskupenie schopn&eacute; br&aacute;ni&#357; sa n&aacute;poru &uacute;to&#269;iacich ma&#271;arsk&yacute;ch vojsk, ktor&eacute; napadli len 9 dn&iacute; existuj&uacute;ci vyhl&aacute;sen&yacute; &scaron;t&aacute;t a&nbsp;z&aacute;rove&#328; zohrali svoju negat&iacute;vnu &uacute;lohu pri prisluhovan&iacute; nemeckej arm&aacute;de pri jej oper&aacute;ci&aacute;ch proti povstalcom na Slovensku &#269;i&nbsp;&#382;idovsk&yacute;m spoluob&#269;anom &#269;i opoz&iacute;ci&iacute;.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal"><strong>Vedeli ste, &#382;e&hellip;</strong> po tom, ako v&nbsp;septembri roku 1938 vtedaj&scaron;ie mocnosti Eur&oacute;py rozhodli o&nbsp;povinnosti odst&uacute;penia pohrani&#269;n&yacute;ch &uacute;zem&iacute; &#268;eskoslovenska (Sudety) ob&yacute;van&yacute;ch Nemcami Hitlerovskej Nemeckej r&iacute;&scaron;i a&nbsp;povinnosti vyrie&scaron;i&#357; ot&aacute;zku po&#318;skej a&nbsp;ma&#271;arskej men&scaron;iny, pri&scaron;lo Slovensko o&nbsp;&uacute;zemie s&nbsp;rozlohou 221 km2 v&nbsp;prospech Po&#318;ska s&nbsp;takmer desa&#357; tis&iacute;c obyvate&#318;mi hl&aacute;siacimi sa v&yacute;lu&#269;ne k&nbsp;slovenskej n&aacute;rodnosti a&nbsp;o&nbsp;&uacute;zemie s&nbsp;rozlohou 10&nbsp;390 km2 (i&scaron;lo o&nbsp;takmer p&auml;tinu rozlohy Slovenska) v&nbsp;prospech Ma&#271;arska, v&nbsp;ktorom b&yacute;valo 859&nbsp;885 obyvate&#318;ov, z ktor&yacute;ch sa 405&nbsp;808 hl&aacute;silo k&nbsp;Ma&#271;arom, 276&nbsp;287 ku Slov&aacute;kom, 26&nbsp;181 ku &#381;idom, 8&nbsp;976 k&nbsp;Nemcom a&nbsp;1&nbsp;829 k&nbsp;Rus&iacute;nom. Mest&aacute; ako Senec, Galanta, Nov&eacute; Z&aacute;mky, Levice, Kom&aacute;rno, Lu&#269;enec, Rimavsk&aacute; Sobota, Ro&#382;&#328;ava a&nbsp;Ko&scaron;ice sa dostali pod vl&aacute;du Ma&#271;arska, pri&#269;om pod&#318;a dobov&yacute;ch svedectiev za&#382;&iacute;vali obyvatelia slovenskej n&aacute;rodnosti&nbsp;&#382;ij&uacute;ci na tomto zabranom &uacute;zem&iacute; rozsiahlu diskrimin&aacute;ciu, n&aacute;rodnostn&yacute; &uacute;tlak ba i&nbsp;prenasledovanie zo strany vl&aacute;dnej ma&#271;arskej moci. Po 44 d&#328;och, kedy sa konalo s&#269;&iacute;tanie &#318;udu na okupovan&yacute;ch &uacute;zemiach, sa&nbsp;k&nbsp;slovenskej n&aacute;rodnosti prihl&aacute;silo u&#382; len 123&nbsp;000 obyvate&#318;ov. </p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal"><strong>Vedeli ste, &#382;e&hellip;</strong> d&#328;a 13. marca 1939 dostal predned&aacute;vnom &#269;eskoslovenskou &uacute;strednou vl&aacute;dou v Prahe zosaden&yacute; predseda vl&aacute;dy Jozef Tiso pozvanie na rozhovory od kancel&aacute;ra Nemeckej r&iacute;&scaron;e Adolfa Hitlera. Po po&#269;iato&#269;nom v&aacute;han&iacute; sa po vyslovenej podpore od Slovensk&eacute;ho snemu Tiso rozhodol prija&#357; pozvanie a&nbsp;vypo&#269;u&#357; si osobne n&aacute;vrhy Adolfa Hitlera na usporiadanie politick&yacute;ch pomerov v&nbsp;rozpadaj&uacute;com sa &#268;eskoslovensku. Po prist&aacute;t&iacute; v&nbsp;Berl&iacute;ne nechal Hitler prija&#357; &bdquo;s&uacute;kromn&uacute; osobu&ldquo; Tisa, vtedy nezast&aacute;vaj&uacute;ceho vl&aacute;dnu funkciu, ofici&aacute;lne s&nbsp;vojensk&yacute;mi poctami, ktor&eacute; sa dost&aacute;vali iba &scaron;&eacute;fom vl&aacute;d. Minister zahrani&#269;n&yacute;ch vec&iacute; R&iacute;&scaron;e, Ribentrop Tisovi tlmo&#269;il n&aacute;zor, &#382;e&nbsp; Nemecko je pripraven&eacute; zlikvidova&#357; &#268;SR a&nbsp;vyda&#357; slovensk&eacute; &uacute;zemia okolit&yacute;m susedn&yacute;m &scaron;t&aacute;tom, hlavne Ma&#271;arsku. Tiso odporoval s&nbsp;argumentmi, &#382;e Slovensko nie je pripraven&eacute; na samostatn&uacute; existenciu a&nbsp;potrebuje na pr&iacute;pravu samostatnej existencie nieko&#318;ko rokov. Ribentrop opakoval stereotypn&uacute; odpove&#271;: &bdquo;Tu je tak&aacute;to pr&iacute;le&#382;itos&#357; pre v&aacute;s. Nebudeme v&aacute;s n&uacute;ti&#357; ale strat&iacute;me z&aacute;ujem o&nbsp;&#271;al&scaron;&iacute; v&yacute;voj na Slovensku. &#268;echy bud&uacute; zlikvidovan&eacute;.&ldquo; </p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal"><strong>Vedeli ste, &#382;e&hellip;</strong> Hitler na stretnut&iacute; v&nbsp;Berl&iacute;ne po&#382;iadal Tisa, aby vyhl&aacute;sil Slovensk&uacute; republiku priamo z&nbsp;Nemecka a&nbsp;poskytol mu na to nemeck&yacute; r&iacute;&scaron;sky rozhlas. Tiso to odmietol a&nbsp;po&#382;iadal o&nbsp;telefonick&eacute; spojenie s&nbsp;predsedom slovenskej vl&aacute;dy Karolom Sidorom a&nbsp;prezidentom &#269;eskoslovenskej feder&aacute;cie H&aacute;chom s&nbsp;po&#382;iadavkou o&nbsp;zvolanie Slovensk&eacute;ho snemu. Slovensk&yacute; snem bol zvolan&yacute; u&#382; nasleduj&uacute;ci de&#328;, 14. marca 1938, kde bol Hitlerov n&aacute;vrh na vznik samostatn&eacute;ho Slovensk&eacute;ho &scaron;t&aacute;tu tlmo&#269;en&yacute; samotn&yacute;m Tisom. Predseda Snemu vyzval poslancov, aby hlasovali, &#269;i s&uacute; za vyhl&aacute;senie Slovensk&eacute;ho &scaron;t&aacute;tu alebo nie vstan&iacute;m zo stoli&#269;ky. V&scaron;etci pr&iacute;tomn&iacute; poslanci povstan&iacute;m zo svojich stoli&#269;iek odhlasovali utvorenie Slovensk&eacute;ho &scaron;t&aacute;tu. Nov&yacute; &scaron;t&aacute;t uznalo 27 &scaron;t&aacute;tov, medzi ktor&yacute;mi boli Ma&#271;arsko, Po&#318;sko, Nemecko, Taliansko, Sv&auml;t&aacute; stolica, &Scaron;vaj&#269;iarsko, Ve&#318;k&aacute; Brit&aacute;nia, Juhosl&aacute;via, Belgicko, Franc&uacute;zsko, &Scaron;v&eacute;dsko, D&aacute;nsko, F&iacute;nsko&hellip; Zauj&iacute;mavos&#357;ou bolo, &#382;e v&nbsp;okt&oacute;bri roku 1938 podp&iacute;salo 15&nbsp;000 bratislavsk&yacute;ch &#381;idov pet&iacute;ciu za pripojenie Bratislavy k&nbsp;Ma&#271;arsk&eacute;mu kr&aacute;&#318;ovstvu a&nbsp;masovo t&uacute;to po&#382;iadavku demon&scaron;trovali v&nbsp;uliciach mesta. </p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal"><strong>Vedeli ste, &#382;e&hellip; </strong>23. marca 1939 vo v&#269;asn&yacute;ch rann&yacute;ch hodin&aacute;ch bez vyhl&aacute;senia vojny napadlo Ma&#271;arsko &#269;erstvo vyhl&aacute;sen&yacute; Slovensk&yacute; &scaron;t&aacute;t. Ma&#271;arsk&eacute; vojsk&aacute; sa valili v&nbsp;troch pr&uacute;doch z&nbsp;&uacute;zemia Podkarpatskej Rusi ako aj z&nbsp;ju&#382;n&eacute;ho &uacute;zemia odst&uacute;pen&eacute;ho Ma&#271;arsku Viedenskou arbitr&aacute;&#382;ou. Cie&#318;om &uacute;toku malo by&#357; obsadenie &scaron;irok&eacute;ho &uacute;zemia a&#382; k&nbsp;Popradu a&nbsp;zmocni&#357; sa tak takmer tretiny &uacute;zemia, ktor&eacute; Slovensku e&scaron;te zostalo. Na rozkaz ministra obrany boli do stavu vojenskej pohotovosti uveden&eacute; zlo&#382;ky Hlinkov&yacute;ch g&aacute;rd a&nbsp;dobrovo&#318;n&iacute;cke oddiely, ktor&eacute; boli vyzbrojen&eacute; slabou a&nbsp;zastaranou v&yacute;zbrojou. Ma&#271;ari tak mohli u&#382; 24. marca podnikn&uacute;&#357; leteck&yacute; &uacute;tok na Spi&scaron;sk&uacute; Nov&uacute; Ves. Bomby z&nbsp;leteck&eacute;ho bombardovania zabili trin&aacute;s&#357; os&ocirc;b. Slabo vyzbrojen&eacute; slovensk&eacute; jednotky v&scaron;ak kl&aacute;dli rozhodn&yacute; odpor a&nbsp;od po&#269;iatku nepripraven&aacute; formuj&uacute;ca sa slovensk&aacute; arm&aacute;da pripravila pri Ni&#382;nej Rybnici ma&#271;arsk&yacute;m honv&eacute;dom por&aacute;&#382;ku a&nbsp;prin&uacute;tila ich k&nbsp;&uacute;stupu. Pohrebu vojensk&yacute;ch obet&iacute; sa v&nbsp;Spi&scaron;skej Novej Vsi sa z&uacute;&#269;astnilo na 20&nbsp;000 &#318;ud&iacute;. Nemecko prin&uacute;tilo obe bojuj&uacute;ce strany sadn&uacute;&#357; si za rokovac&iacute; st&ocirc;l a&nbsp;Slovensko sa muselo vzda&#357; &#271;al&scaron;ieho svojho &uacute;zemia a&#382; po Sninu vr&aacute;tanie Sobraniec, &#269;&iacute;m Slovensko pri&scaron;lo o&nbsp;897 km2 svojho &uacute;zemia s&nbsp;takmer 70&nbsp;000 obyvate&#318;mi (v&auml;&#269;&scaron;inou Rus&iacute;nmi a Slov&aacute;kmi). Vojensk&yacute; incident vo&scaron;iel do hist&oacute;rie pod n&aacute;zvom &bdquo;Mal&aacute; vojna&ldquo; a&nbsp;priniesol slovenskej strane 36 obet&iacute; na &#318;udsk&yacute;ch &#382;ivotoch.</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal"><strong>Vedeli ste, &#382;e&hellip;</strong> Ma&#271;arsko sa pridr&#382;iavalo po&#269;as celej druhej svetovej vojny konceptu tzv. &bdquo;Ve&#318;k&eacute;ho Uhorska&ldquo; a&nbsp;s&uacute;stavne vyzbrojovalo svoje arm&aacute;dne zbory s&nbsp;cie&#318;om vo vhodnom &#269;ase realizova&#357; z&aacute;ber &uacute;zem&iacute;, ktor&eacute; im pod&#318;a ich predst&aacute;v patrili. Slovensko preto h&#318;adalo prirodzen&yacute;ch spojencov proti Ma&#271;arsku a&nbsp;poskytlo bez vedomia Nemcov v&auml;&#269;&scaron;ie vojnov&eacute; z&aacute;soby zbran&iacute; a&nbsp;&scaron;atstva Chorv&aacute;tom, ktor&yacute; by v&nbsp;pr&iacute;pade nasleduj&uacute;ceho konfliktu mali st&aacute;&#357; na strane Slovenska ako jeho prirodzen&iacute; spojenci. Tiso vyhl&aacute;sil: &bdquo;&#382;e s&nbsp;vecou s&uacute;hlasil, lebo chceli ma&#357; Chorv&aacute;tsko pohotov&eacute; a&nbsp;vyzbrojen&eacute; proti Ma&#271;arsku, ke&#271;&#382;e odtia&#318; n&aacute;m st&aacute;le, najm&auml; ku koncu vojny hrozilo nebezpe&#269;ie.&ldquo;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">&nbsp;</p>
<p class="MsoNormal">(pokra&#269;ovanie o&nbsp;fungovan&iacute; Slovensk&eacute;ho &scaron;t&aacute;tu nabud&uacute;ce; &#269;erpan&eacute; z Materi&aacute;lu &ldquo;Komplexn&yacute; prierez hist&oacute;riou Slovensk&eacute;ho &scaron;t&aacute;tu&rdquo;)</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>Nedocenený vedec</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/urbancok/2010/08/30/nedoceneny-vedec/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/urbancok/2010/08/30/nedoceneny-vedec/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 30 Aug 2010 18:39:02 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>urbancok</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/urbancok/?p=62</guid>
		<description><![CDATA[16. augusta zomrel v rímskej nemocnici svetoznámy fyzik, Profesor Nicola Cabbibo. Preslávila ho najmä jeho vedecká publikácia z roku 1963, na základe ktorej bolo možné predpovedať ďalšie rodiny quarkov. Za tento objav dostali nobelovu cenu dvaja Japonský fyzici v roku 2008. Nicola Cabbibo však ostal zabudnutý, avšak jeho „nenominácia“ vyvolala ohlasi mnohých významných vedcov. Treba však povedať, že niečo takéto sa nestalo prvý krát.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p></p>
<p class="MsoNormal">16. augusta zomrel v&nbsp;r&iacute;mskej nemocnici svetozn&aacute;my fyzik, profesor Nicola Cabbibo. Presl&aacute;vila ho najm&auml; jeho vedeck&aacute; publik&aacute;cia z&nbsp;roku 1963, na z&aacute;klade ktorej bolo mo&#382;n&eacute; predpoveda&#357; &#271;al&scaron;ie rodiny quarkov. Za tento objav dostali nobelovu cenu dvaja&nbsp;japonsk&iacute;&nbsp;fyzici v&nbsp;roku 2008. Nicola Cabbibo v&scaron;ak ostal zabudnut&yacute;, av&scaron;ak jeho &bdquo;nenomin&aacute;cia&ldquo; vyvolala ohlasy mnoh&yacute;ch v&yacute;znamn&yacute;ch vedcov. Treba v&scaron;ak poveda&#357;, &#382;e nie&#269;o tak&eacute;to sa nestalo prv&yacute; kr&aacute;t.</p>
<p class="MsoNormal"> </p>
<p class="MsoNormal"><strong>&#381;ivot fyzika</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong> </strong></p>
<p class="MsoNormal">Narodil sa v roku 1935 v R&iacute;me. Diplom z&iacute;skal na r&iacute;mskej univerzite &ldquo;La Sapienza&rdquo; v roku 1958, kde zostal pracova&#357; do roku 1962 ako v&yacute;skumn&yacute; pracovn&iacute;k. Po nieko&#318;koro&#269;nej pr&aacute;ci v Berkeley National Laboratory, California university a Harvard University sa v roku 1965 vr&aacute;til do Talianska na univerzitu Aquila a o rok nesk&ocirc;r je u&#382; op&auml;&#357;, a&#382; do svojej smrti na zn&aacute;mej univerzite &ldquo;La Sapienza&rdquo; v R&iacute;me. V roku 1983 bol menovan&yacute; za predsedu talianskeho n&aacute;rodn&eacute;ho in&scaron;tit&uacute;tu pre &#269;asticov&uacute; fyziku a od roku 1993 bol prezidentom P&aacute;pe&#382;skej akad&eacute;mie vied. Niccola Cabibo bol tohoto roku nominovan&yacute; na Diracovu medailu Medzin&aacute;rodnej komunity teoretick&yacute;ch fyzikov. Toto ocenenie nie je ude&#318;ovan&eacute; u&#382; laure&aacute;tom Nobelovej ceny, Fieldsovej medaily, alebo Wolfovej ceny, av&scaron;ak je nieko&#318;ko laure&aacute;tov ktor&yacute;m sa aj jedno z t&yacute;chto ocenen&iacute; udelilo. Napr&iacute;klad Yoichiro Nambu, ktor&yacute; v roku 2008 dostal Nobelovu cenu takpovediac na &uacute;kor Prof. Cabbiba dostal toto ocenenie u&#382; v roku 1986. Cabbibo si u&#382; v&scaron;ak toto ocenenie zo zdravotn&yacute;ch d&ocirc;vodov nemohol osobne prebra&#357;. Najv&auml;&#269;&scaron;ie kontroverzie v&scaron;ak vyvolala u&#382; zmienen&aacute; Nobelova cena v&nbsp;roku 2008. </p>
<p class="MsoNormal"> </p>
<p class="MsoNormal"><strong>Roky 1963, 1972, 2008</strong></p>
<p class="MsoNormal"> </p>
<p class="MsoNormal">P&iacute;&scaron;e sa rok 1963. Mlad&yacute; taliansky fyzik, Nicola Cabbibo, takmer &#269;erstv&yacute; absolvent zn&aacute;mej r&iacute;mskej univerzity &bdquo;La Sapienza&ldquo; sa vyd&aacute;va na cestu do sveta. Najprv do Berkeley national laboratory a potom do dvoch univerz&iacute;t v&nbsp;USA, Caltech a Harvard, patriacich medzi najlep&scaron;ie na svete. Tu prich&aacute;dza s&nbsp;n&aacute;padom na vyrie&scaron;enie jedn&eacute;ho z&nbsp;probl&eacute;mov &#269;asticovej fyziky: kvarky s&nbsp;a d s&uacute; zmesou dvoch z&aacute;kladn&yacute;ch stavov. Nesk&ocirc;r je na jeho po&#269;es&#357; pomenovan&yacute; tento uhol mixovania ako &bdquo;Cabbibov uhol&ldquo; . Takmer o 10 rokov nesk&ocirc;r, v&nbsp;roku 1972 nadv&auml;zuj&uacute; japonsk&iacute; fyzici Toshihide Maskawa a Yochirom Nambu na pr&aacute;cu mlad&eacute;ho taliana. Na z&aacute;klade Cabbibovej matice mie&scaron;ania kvarkov , pod&#318;a ktorej bolo mo&#382;n&eacute; predpoveda&#271; &#271;al&scaron;iu rodinu kvarkov, predpovedaj&uacute; japonci &#271;al&scaron;ie 2 rodiny kvarkov. Na z&aacute;klade vylep&scaron;enia pr&aacute;ce Cabbibu vznik&aacute; v&yacute;sledn&aacute; Cabbibo-Kobayashi-Maskawa (CKM) matica. V&#271;aka zmesy vylep&scaron;en&iacute; pr&aacute;c t&yacute;chto 3 fyzikov bolo potom mo&#382;n&eacute; predpoveda&#357; p&ocirc;vabn&yacute;, dln&yacute; a horn&yacute; kvark, ktor&eacute; sa n&aacute;sledne podarilo aj objavi&#357;. Nu&#382; a nakoniec, v&nbsp;roku 2008 dostan&uacute; japonci za t&uacute;to pr&aacute;cu, ktor&aacute; nav&auml;zuje na pr&aacute;cu prof Cabbibu nobelovu cenu. Nobelovej ceny sa nedo&#269;kal akur&aacute;t autor tej p&ocirc;vodnej pr&aacute;ce, &#269;o vyvolalo mnoh&eacute; protesty talianskych, ale aj in&yacute;ch v&yacute;znamn&yacute;ch fyzikov. Nestalo sa to v&scaron;ak prv&yacute; kr&aacute;t, ke&#271; udelen&aacute; Nobelova cena vyvolala kontroverzn&eacute; n&aacute;zory. Netreba &iacute;s&#357; &#271;aleko do minulosti, ke&#271; minul&yacute; rok dostal Nobelovu cenu za mier americk&yacute; prezident Barack Obama. Podobn&eacute; kontroverzie v&nbsp;samotnej fyzik vyvolalo ocenenie touto prest&iacute;&#382;nou cenou v&nbsp;roku 1974 pre britsk&eacute;ho astrofyzika A. Hewisha. Vtedy mnoh&yacute; protestovali, &#382;e ocenenie nedostala aj J.B. Burnellov&aacute;, ktor&aacute; bola jeho &scaron;tudentkou a v&nbsp;r&aacute;mci svojej dizert&aacute;cie, vedenej pr&aacute;ve A. Hewishom objavila prv&yacute; Pulzar (hmotn&aacute; neutr&oacute;nov&aacute; hviezda). Av&scaron;ak ako sa m&ocirc;&#382;eme presved&#269;i&#357; na pr&iacute;pade &#269;esk&eacute;ho chemika Jaroslava Heyrovsk&eacute;ho, niekedy cesta k&nbsp;udeleniu tohoto prest&iacute;&#382;neho vedeck&eacute;ho vyznamenania je ve&#318;mi k&#318;ukat&aacute; a divn&aacute;. Pr&aacute;ve minul&yacute; rok ubehlo 50 rokov, po&#269;as ktor&yacute;ch s&uacute; inform&aacute;cie o nomin&aacute;ci&aacute;ch utajovan&eacute;. V&#271;aka pr&iacute;stupu k&nbsp;t&yacute;mto nomin&aacute;ci&aacute;m, m&ocirc;&#382;eme zisti&#357;, &#382;e Jaroslav Heyrovsk&yacute; bol nominovan&yacute; na Nobelovu cenu a&#382; 16 kr&aacute;t, k&yacute;m ju v&nbsp;roku 1959 naozaj aj obdr&#382;al a jeho nomin&aacute;cia bola schv&aacute;len&aacute;. </p>
<p class="MsoNormal"> </p>
<p class="MsoNormal"><strong>Rok 2010 prest&iacute;&#382;ne ocenenie a n&aacute;hla smr&#357;</strong></p>
<p class="MsoNormal"><strong> </strong></p>
<p class="MsoNormal">Celosvetov&yacute; v&yacute;bor fyzikov sa v&nbsp;roku 2010 narozdiel od &scaron;v&eacute;dskej akad&eacute;mie vied, rozhodol oceni&#357; talianskeho fyzika za jeho pr&iacute;nos k&nbsp;v&yacute;skumu najmen&scaron;&iacute;ch &#269;ast&iacute; hmoty. Fyzici, maj&uacute;ci na staros&#357; ude&#318;ovanie ceny pomenovanej na po&#269;es&#357; bristk&eacute;ho teoretick&eacute;ho fyzika Paula Diraca, ktor&yacute; v&nbsp;roku 1933 spolu s&nbsp;Erwinom Schrodingerom za svoju pr&aacute;cu v&nbsp;oblasti kvantovej mechaniky dostal nobelovu cenu. </p>
<p class="MsoNormal">Toto v&yacute;znamn&eacute; ocenenie sa ude&#318;uje fyzikom 8.8 ka&#382;d&yacute; rok, vo v&yacute;ro&#269;n&yacute; de&#328; smrti Paula Diraca. Cabbibo bol nominovan&yacute; na Diracovu cenu spolu s&nbsp;indick&yacute;m fyzikom Georgom Sudarshanom. Aby to bolo e&scaron;te vtipnej&scaron;ie, v&nbsp;roku 2005 nap&iacute;salo nieko&#318;ko v&yacute;znamn&yacute;ch fyzikov protestn&yacute; list &scaron;v&eacute;dskej akad&eacute;mii vied na protest toho, &#382;e tomuto fyzikovi tie&#382; nebola udelen&aacute; nobelova cena, narozdiel od Roya Glaubera, ktor&yacute; ju dostal za pr&iacute;nos v&nbsp;oblasti kvantovej te&oacute;rie. Sudarshan sa dokonca vyjadril pre indick&eacute; noviny, &#382;e objavy, pre ktor&eacute; dostal Glauber Nobelovu cenu s&uacute; vlastne jeho objavmi. Z&nbsp;Diracovej medajle sa tak akoby stalo ocenenie t&yacute;ch, ktor&yacute;ch neocenila &scaron;v&eacute;dska akad&eacute;mia vied najprest&iacute;&#382;nej&scaron;ou cenou v&nbsp;oblasti vedy. Georg Sudarshan si v&scaron;ak narozdiel od Nicolu Cabbiba Diracovu cenu prebral. Nicola Cabbibo bol u&#382; hospitalizovan&yacute; v&nbsp;r&iacute;mskej nemocnici, kde o nieko&#318;ko dn&iacute;, d&#328;a 16. Augusta zomrel. Jeho pr&iacute;nos v&nbsp;z&aacute;p&auml;t&iacute; ocenili mnoh&iacute; fyzici. &ldquo;Cabbibo bol velik&aacute;nom s&uacute;&#269;asnej &#269;asticovej fyziky. Pr&iacute;nos jeho my&scaron;lienok vo v&yacute;voji &scaron;tandarn&eacute;ho modelu element&aacute;rnch &#269;ast&iacute;c je nepop&iacute;sate&#318;n&yacute;.&rdquo; poznamenal Tim Gershon, &#269;asticov&yacute; fyzik z Univerzity of Warvick, UK.  Svoju s&uacute;stras&#357; a taktie&#382; aj ocenenie pr&iacute;nosu v&nbsp;dial&oacute;gu vedy a viery vyjadril zosnul&eacute;mu predsedovy P&aacute;pe&#382;skej akad&eacute;mie vied aj p&aacute;pe&#382; Benedikt XVI. </p>
<p class="MsoNormal"> </p>
<p class="MsoNormal"> </p>
<p class="MsoNormal"> </p>
<p class="MsoNormal"> </p>
<p></p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>Čo skrýva zaprášená krabica - Lipa Cyrilo-Metodejská</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/slovo/2010/08/30/co-skryva-zaprasena-krabica-lipa-cyrilo-metodejska/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/slovo/2010/08/30/co-skryva-zaprasena-krabica-lipa-cyrilo-metodejska/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 30 Aug 2010 04:36:44 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>starosta</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Slovo z Britskej Kolumbie]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/slovo/?p=36</guid>
		<description><![CDATA[Otváram zaprášenú krabicu, ktorá bola zastrčená v kúte „bejzmentu“ a hneď na vrchu hrubá kniha Andrej Sládkovič, Sobrané básne. Zpopod nánosu štyridsaťpäť rokov sa mi vynorili spomienky na strednú školu –A.Sládkovič, vlastným menom Braxatoris ... 1820 ... Detvan, Marína, Nehaňte ľud môj... To všetko viem, nič nového. Avšak z podvedomia sa začali tlačiť napovrch myšlienky. 
]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p>Otv&aacute;ram zapr&aacute;&scaron;en&uacute; krabicu, ktor&aacute; bola zastr&#269;en&aacute; v k&uacute;te &bdquo;bejzmentu&ldquo; a hne&#271; na vrchu hrub&aacute; kniha Andrej Sl&aacute;dkovi&#269;, Sobran&eacute; b&aacute;sne. Zpopod n&aacute;nosu &scaron;tyridsa&#357;p&auml;&#357; rokov sa mi vynorili spomienky na stredn&uacute; &scaron;kolu &ndash;A.Sl&aacute;dkovi&#269;, vlastn&yacute;m menom Braxatoris &hellip; 1820 &hellip; Detvan, Mar&iacute;na, Neha&#328;te &#318;ud m&ocirc;j&hellip; To v&scaron;etko viem, ni&#269; nov&eacute;ho. Av&scaron;ak z podvedomia sa za&#269;ali tla&#269;i&#357; napovrch my&scaron;lienky. </p>
<p><img src="http://www.sk-bc.ca/files/IM015968.JPG" width="100%"><br /><br />
&bdquo;Si na pobre&#382;&iacute; Pacifiku a v ruk&aacute;ch dr&#382;&iacute;&scaron; Sl&aacute;dkovi&#269;ove spisy, nie je to zauj&iacute;mav&eacute;?&ldquo;<br>
&bdquo;Knihu vydala Matica Slovensk&aacute; na Slovensku pred takmer 70 rokmi &ndash; a ak&aacute; je hrub&aacute; a &#357;a&#382;k&aacute;&hellip;&ldquo;<br>
&bdquo;Kto ju asi priniesol zo Slovenska na z&aacute;pad Kanady&hellip;a pre&#269;o?&ldquo;</p>
<p>
Sk&ocirc;r ne&#382; som sa v&scaron;ak mohol zah&#314;bi&#357; do jednej z b&aacute;sn&iacute;, bolo treba blok str&aacute;n vybra&#357; z nezviazanej knihy a rozlo&#382;i&#357;, preto&#382;e kniha nebola zatia&#318; ani &bdquo;rozrezan&aacute;&ldquo; &hellip;</p>
<p>
<img src="http://www.sk-bc.ca/files/IM015970.JPG" width="100%"><br /><br /><i><br>
Kde strom ten, &#269;o chor&yacute;m d&aacute;va lieku,<br>
kde strom ten, &#269;o la&#269;n&yacute;m d&aacute;va medu,<br>
ustal&eacute;mu d&aacute; chl&aacute;dok &#269;loveku<br>
a varitom krot&iacute; &#318;udstva biedu,<br>
bos&yacute;m n&uacute;ka pru&#382;n&eacute; svoje k&ocirc;ry,<br>
vedno via&#382;e, &#269;o sa rozpadalo,<br>
ven&#269;&iacute; sl&aacute;vopejcov sl&aacute;vne ch&oacute;ry,<br>
zdob&iacute;, &#269;o sa v hroby poskladalo,<br>
t&ocirc;ne stlaje k ve&#269;n&yacute;m svetiel st&aacute;nu<br>
a da&#328; v&ocirc;ne d&aacute;va nebies P&aacute;nu &hellip;.</i></p>
<p><br>
&Aacute;no, n&aacute;zov b&aacute;sne je Lipa Cyrilo-Metodejsk&aacute;, ktor&uacute; Andrej Sl&aacute;dkovi&#269; nap&iacute;sal r. 1864. Nikdy som o nej predt&yacute;m nepo&#269;ul. A zd&aacute; sa, &#382;e o nej nepo&#269;uli ani &#269;itetelia n&aacute;&scaron;ho &#269;asopisu, preto&#382;e n&aacute;m nik spr&aacute;vne neodpovedal na z&aacute;hadu &#269;.4.</p>
<p>To mus&iacute;m prejs&#357; pol zemegule, aby som v &bdquo;bejzmente&ldquo; fary Kostola sv. <b>Cyrila a Metoda</b> v New Westminstri, pred ktor&yacute;m stoj&iacute; <b>lipa</b> zasaden&aacute; pred 50 rokmi u&#382; ne&#382;ij&uacute;cimi spolurod&aacute;kmi, na&scaron;iel b&aacute;se&#328; <b>Lipa Cyrilo &ndash; Metodejsk&aacute;</b>, o ktorej som sa mohol  (a &#269;i mal?) u&#269;i&#357; na strednej &scaron;kole?</p>
<p>Ozaj, pre&#269;o n&aacute;s koncom 50-tych a za&#269;iatkom 60-tych rokov neu&#269;ili, &#382;e  Sl&aacute;dkovi&#269; nap&iacute;sal takmer stovku b&aacute;sn&iacute;?  &#381;e nap&iacute;sal b&aacute;sne ako Lipa Cyrilo-Metodejsk&aacute;, Krajanom, Mal&yacute; Kristus, Zaspievam piese&#328; o slobodnej vlasti, Na V&scaron;echsv&auml;t&yacute;ch, &Scaron;tefanovi Moysesovi, &#381;alm XLIV a mnoh&eacute; in&eacute;?</p>
<p>Z mnoh&yacute;ch mo&#382;n&yacute;ch odpoved&iacute; sa jedna prediera do popredia - nebolo to &bdquo;politically correct&ldquo;. Osnovy o tom nehovorili. Tak ako aj v s&uacute;&#269;asnosti hovor&iacute;me mnoh&eacute; veci lebo s&uacute; &bdquo;politically correct&ldquo; a nehovor&iacute;me mnoh&eacute; veci lebo nie s&uacute; &bdquo;politically correct&ldquo;.</p>
<p>Tak ma nap&aacute;daj&uacute; my&scaron;lienky, &#269;i deti, ktor&eacute; sa teraz rodia a ich deti, doma na Slovensku alebo aj tu v Kanade, bud&uacute; vychov&aacute;van&eacute; iba v duchu politicky spr&aacute;vnych vedomost&iacute;  alebo &#269;i po prechode &scaron;kolsk&yacute;m syst&eacute;mom bud&uacute; vedie&#357;, &#382;e rodina je z&aacute;kladnou jednotkou spolo&#269;nosti, &#382;e z&aacute;kladom rodiny je spojenie mu&#382;a a &#382;eny, &#382;e zakladn&yacute;m poslan&iacute;m rodiny je plodi&#357; a vychov&aacute;va&#357; deti, &#382;e star&iacute; rodi&#269;ia s&uacute; tie&#382; s&uacute;&#269;as&#357;ou rodiny, &#382;e preru&scaron;enie tehotenstva nie je preru&scaron;enie ale jeho n&aacute;siln&yacute; koniec, &#382;e &hellip; ale to som nejako odbo&#269;il, v&scaron;ak?  Prep&aacute;&#269;te.  Hm&hellip; &#269;o v&scaron;etko nesprav&iacute; jedna b&aacute;se&#328; najden&aacute; v zapr&aacute;&scaron;enej krabici na z&aacute;pade Kanady.</p>
<p>Nem&aacute;te aj vy zapr&aacute;&scaron;en&uacute; krabicu niekde v atiku (na povale), v bejzmente (v pivnici) alebo v &scaron;ede(v k&ocirc;lni&#269;ke), ktor&aacute; by skr&yacute;vala vedomosti o Slov&aacute;koch-emigrantoch, ktor&iacute; &#382;ili v Kanade? Ak &aacute;no, pode&#318;te sa s nami a s na&scaron;&iacute;mi &#269;itate&#318;mi o jej obsah. Vopred &#271;akujeme.</p>
<p>Jo&#382;o Starosta</p>
<p>Tento &#269;l&aacute;nok bol prv&yacute;kr&aacute;t uverejnen&yacute; v &#268;asopise &ldquo;Slovo z Britskej Kolumbie&rdquo; - pozri <a href="http://www.sk-bc.ca/pdf" target="_blank">www.sk-bc.ca/pdf</a></p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>Julkin odkaz</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/komanche/2010/08/30/julkyn-odkaz/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/komanche/2010/08/30/julkyn-odkaz/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 30 Aug 2010 03:28:28 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>peter Šiška</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/komanche/?p=1363</guid>
		<description><![CDATA[

Ateisticky svetonazor je charakteristicky vnutornymi rozpormi.&#160;&#160;Paradox ateizmu spociva&#160;v paralelizacii popierania absolutnej existencie nadprirodzenej sily a&#160;elevacie vlastneho svetonazoru na &#160;absolutny piedestal.&#160; Na jednej strane ateizmus vravi: Boh t. j. absolutna pravda neexistuje&#160;a na druhej strane tvrdi:&#160;&#8221;ja som&#160;absolutna, vedecky podlozena pravda.&#8221;&#160;&#160;Ateista je analytik, ktoremu&#160;chyba synteza t. j. &#160;zameriava sa iba na materialny svet a duchovny&#160;kompletne ignoruje.&#160;&#160;Najvacsou slabostou [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p>Ateisticky svetonazor je charakteristicky vnutornymi rozpormi.&nbsp;&nbsp;Paradox ateizmu spociva&nbsp;v paralelizacii popierania absolutnej existencie nadprirodzenej sily a&nbsp;elevacie vlastneho svetonazoru na &nbsp;absolutny piedestal.&nbsp; Na jednej strane ateizmus vravi: Boh t. j. absolutna pravda neexistuje&nbsp;a na druhej strane tvrdi:&nbsp;&rdquo;ja som&nbsp;absolutna, vedecky podlozena pravda.&rdquo;&nbsp;&nbsp;Ateista je analytik, ktoremu&nbsp;chyba synteza t. j. &nbsp;zameriava sa iba na materialny svet a duchovny&nbsp;kompletne ignoruje.&nbsp;&nbsp;Najvacsou slabostou ateizmu je teleologicke vakuum.&nbsp;V ateizme nie je pre ludstvo ziadny ciel, vsetko je nahodna, randomna existencia. Stare latinske prislovie hovori: &ldquo;Quidquid agis prudenter agas et respice finem!&rdquo; &ldquo;Cokolvek robis dobre rob a pozeraj vzdy na koniec. &rdquo; Ateizmus nema ziadny ciel a ziadnu odpoved na otazku kam speje cele ludstvo? Preco zijem? &nbsp;Ateizmus je vlastne koncom bez zaciatku.&nbsp; A predsa uz hmotny svet nas uci ze vsetko ma svoju&nbsp;pricinu a svoj ciel. &nbsp;Z&nbsp;energie vznikne&nbsp;&nbsp;subatomicka castica&nbsp;&nbsp;hmoty, z ktorej sa zacnu&nbsp;budovat jadra atomov&nbsp;ako je vodik, helium,&nbsp; vzniknu hviezdy a na nich sa&nbsp;vytvori uhlik, ktory sa stava nevyhnutnou sucastou aminokyselin a proteinov, tito prechadzaju v organicky zivot. Retaz pokracuje povstanim biosystemov&nbsp;v podobe rastlin a&nbsp;zivocichov, medzi zivocichmi sa objavia prve cicavce a medzi nimi konecne&nbsp;primaty a z primatov hominidy, potom homo erectus az nakoniec my - homo sapiens a my sa dokazeme zamyslat preco som tu a k comu toto vsetko speje. &nbsp;Je to&nbsp;grandiozna retaz v ktorej vsetko ma svoj&nbsp;ciel&nbsp;a zvoj zmysel.&nbsp;&nbsp;Ateizmus vravi, ze tento svet a nas zivot nema ziadny vyssi ciel a&nbsp;raz vsetko skonci v&nbsp;katastrofickom konci slnecnej sustavy resp. totalnom&nbsp;krachu, alebo v&nbsp;totalnej prazdnote rozpinajuceho sa vesmiru.&nbsp;K comu&nbsp;su tisic rocne snahy budovat&nbsp;vyspele civilizacie,&nbsp;alebo&nbsp;trapenia spojene s vychovou&nbsp;buducich &nbsp;generacii&nbsp; a starost o vedecky a ekonomicky pokrok? &nbsp;Ak slnko raz vybuchne a vesmir skonci v totalnom mraze potom&nbsp;kriminalnik je rovnako stastny clovek&nbsp;ako svatec -&nbsp;obaja upadnu to rovnakej prazdnoty vesmirnej smrti podla viery ateizmu.</p>
<p>Na rozdiel od Zapadu,&nbsp;na Slovensku&nbsp;sme vyrastali&nbsp;v cielavedomej ateistickej vychove.&nbsp;Nevychadzal som z udivu nad tym ako mnohi na zapade&nbsp;presli vyukov&nbsp;v &nbsp;nabozenskych&nbsp;skolach a skoncili&nbsp;ateisti, zatial&nbsp;co my, ktori sme vyrastali pod ateistickym rezimom, sme&nbsp;prisli ku poznaniu a&nbsp;&nbsp;viere v Boha. Zatialco sa na zapade vozili v komfortnych autach, jedli&nbsp;v prepychovych restauraciach a&nbsp;oddychovali&nbsp;na plazach stredozemneho mora pocas dovoleniek, ich chramy zyvali prazdnotou. U nas sme&nbsp;sa vozili iba v&nbsp;trabantoch, alebo hrkotavych vlakoch, alebo stali na jednej nohe v preplnenom autobuse, nas luxus&nbsp;bol &nbsp;jest v bufete kabanos&nbsp;a&nbsp;kupat sa v lete v&nbsp;znecistenej vode v Dunaji, Vahu, alebo v Nitre a predsa nase kostoly boli plne. Uz stvrta&nbsp;trieda&nbsp;zakladnej skoly bola&nbsp;naplnena cielavedomou ateistickou vychovou.&nbsp; &ldquo;Deti Boh neexistuje, ani ziadne nebo, ani &nbsp;peklo. Zaujimave, John Lehnon a Beatles v piesni &lsquo;Imagine&rsquo; spievali to iste: &ldquo;Predstavte si, ze nie je ani nebo ani peklo&hellip;&rdquo; a pritom si mysleli, ze objavili novu &lsquo;kreativnu&rsquo; filozofiu.&nbsp;Nasi sudruhovia ucitelia nam tlkli tieto veci do hlavy uz&nbsp;davno predtym:&nbsp;</p>
<p>&ldquo;Nuz to mate tak deti, budte dobri pre blaho spolocnosti a nasu socialisticku buducnost.&rdquo;&nbsp;Prikazovala nam&nbsp;sudruzka ucitelka. &ldquo;A co&nbsp;sa mi moze stat ked urobim zle a nikto ma&nbsp;nechyti?&rdquo; Spytal sa zase zvedavo Jozo F.&nbsp;&nbsp; &ldquo;Musite byt radi, ze po vas zostane cestna a dobra praca pre blaho spolocnosti bez&nbsp;toho, aby ste ocakavali nejaku odmenu. Nezabudajte, vasou&nbsp;odmenou je dobra praca pre spolocnost, nato nepotrebujete Boha. &nbsp;To jedine co po&nbsp;nas zostane, je nasa praca a spomienka v pamati dalsej generacie!&rdquo;&nbsp;&nbsp;&rdquo;Hm,&rdquo; ohlasil sa zase Jozo, ktoremu to neslo akosi do hlavy. &nbsp;&rdquo;Ale my doma vacsinou kydame hnoj&nbsp;z mastale a ten sa dlho&nbsp;na dvore&nbsp;neudrzi, ako moze zostat po nas dobra praca?&rdquo;&nbsp;&nbsp;&rdquo;Jozo&nbsp;po tebe neostane ani ten hnoj!&rdquo; Pridal zase do ohna spoluziak. Trieda sa rozosmiala. &nbsp;&rdquo;Chlapci prestante!&rdquo; A&nbsp;tak koncili mnohe vymeny nazorov medzi nami a nasimi ucitelmi.&nbsp;&nbsp;&nbsp;</p>
<p>Ta veta sudruzky: &ldquo;Boh neexistuje!&rdquo; bola pre mna ako elektricka&nbsp;iskra.&nbsp;&nbsp;Najprv som&nbsp;obdivoval silu tohto vyroku -&nbsp;predsa nemusim pocuvat Boha a mozem si robit co chcem, hlavna vec, ze ma mama&nbsp;nechyti!&rdquo; A veru toho zleho co&nbsp;nam chodilo po rozume bolo ozaj dost&hellip;&nbsp;&nbsp;nebolo by to krasne, keby nas mami nemuseli otravovat s kostolom, svedomim a nabozenstvom? A tak som si dal predsavzatie, ze to nabozenstvo este vydrzim pokial som pod kontrolou matky,&nbsp;no potom ked vyrastiem si spravim ako sa mi bude chciet. Pri tychto&nbsp;rannych meditaciach&nbsp;som si&nbsp;predsa len&nbsp;uvedomil, ze ateizmus je ako nafukany balon: velke slova a staci zobrat do ruky spendlik &hellip;.a vyfuci, &nbsp;zostane iba prazdny vzduch.&nbsp; Negativne tvrdenia same o sebe maju velku &nbsp;silu: &ldquo;Ne-navidim&rdquo; je silnejsie nez &ldquo;navidim&rdquo; a &ldquo;&rdquo;neznasam&rdquo; je silnejsie ako &ldquo;znasam.&rdquo;&nbsp; Biblicke&nbsp;desatoro&nbsp;je tiez&nbsp;zalozene na negacii: NE-budes mat inych Bohov, ktorym by si sa klanal, NE-pokradnes, NE-zosmilnis,&nbsp; NE-zabijes, NE-poziadas..Negacia zaroven aj dokazuje, ze to co&nbsp;horlivo popierame existuje&nbsp; vo velkej&nbsp; hojnosti inak by nebola negacia potrebna. Preto z logickeho hladiska tvrdenie, ze &nbsp;Boh NE-existuje dokazuje, ze Boh existuje. G K. Chesterton to trefne vyjadril: &ldquo;Atheism is indeed the most daring of all dogmas . . . for it is the assertion of a universal negative.&rdquo; Ateizmus je naozaj jedna&nbsp;z&nbsp;najtrufalejsich&nbsp;dogiem&hellip;je to&nbsp; tvrdenie totalneho negativizmu.&rdquo;&nbsp;&nbsp;</p>
<p>Julkin odkaz</p>
<p>Raz&nbsp;ktosi&nbsp;v podzemnej Cirkvi dostal napad:&nbsp;&nbsp;&rdquo;Treba nam aj konat a nielen o viere rozpravat!&rdquo;&nbsp; A tak mi Ferdo z naseho kruzku zahlasil, ze ak&nbsp;chcem urobit dobry skutok &nbsp;mam sa&nbsp;dostavit&nbsp;cez vikend&nbsp;na Riazansku ulicu a navstivit osamelu starsiu zenu.&nbsp;&nbsp;Po zaklopani na dvere&nbsp;mi otvorila krivkajuca pani, ktora sa predstavila ako Julka. &nbsp;Moja predstava zo zaciatku bola nasledovna: urobim&nbsp;zopar navstev a tym sa vsetko skonci.&nbsp;&nbsp;Nemal som ani potuchy aky dramaticky bude dalsi vyvoj situacie. &nbsp;Julka&nbsp; bola velmi nervozna a podozrievava a ludia sa okolo nej dlho neudrzali -&nbsp;dokonca&nbsp;aj ti co mali tie&nbsp;najlepsie umysly. Julka&nbsp;bola podozrievava,&nbsp;najma ked upadla do depresie, a nespokojna zaroven s tym co pre nu ludia urobili.&nbsp;&nbsp;V sobotu som jej zvycajne pomohol s nakupmi&nbsp; a na nedelu ma poziadala, aby som ju vzal do kostola. Sama nemohla kracat a vtedy iba malokto vlastnil auto. Poslala ma aj ku jej lekarovi, aby som zistil preco ju nelieci.&nbsp;Lekar bol rozumny clovek a&nbsp;aj napriek tomu, ze s mojou navstevou&nbsp;bol&nbsp;prekvapeny,&nbsp;vysvetlil mi trpezlivo o co sa jedna.&nbsp;&rdquo;Trpi&nbsp;sklerozou multiplex na ktoru nie su lieky&nbsp;a ziadne kupele, alebo liecenie jej nepomozu.&nbsp;Nemozem ozaj pre nu nic urobit! Pomaly bude stale viac ochrnievat az nakoniec to skonci bezhybnostou na lozku.&rdquo;&nbsp;Predsa vsak suhlasil s tym, ze by jej nejake kupele aj predpisal.&nbsp;&nbsp;Obdivoval som Julkinu&nbsp;silnu volu zit dostojne,&nbsp;branila sa akemukolvek prejavu chorej&nbsp;osoby.&nbsp;Jej pohybove schopnosti sa pomaly zhorsovali a tak som jej pomohol aj s umyvanim dlazky aby mala byt na urovni.</p>
<p>V jednu sobotu&nbsp;som zazvonil v dohovoreny cas, ale nikto neprichadzal ku dveram. Uz som chcel pomaly odist&nbsp;&nbsp;ked som zrazu zacul tichy hlas zvnutra. &ldquo;Uz idem&hellip;! Pockajte!&rdquo; &nbsp;Dvere sa pomaly otvorili, cloveka som nevidel az potial, pokial som sa nepozrel dolu. &nbsp;Pohybovala&nbsp;sa&nbsp; iba po&nbsp;styroch a vlasy mala&nbsp;&nbsp;zlepene usychajucou krvou. Pomohol som jej na nohy. Stopy krvi boli aj na chodbe. Chcela si&nbsp;zavesit zaclony na okno a ked stala na stolicke, neudrzala rovnovahu a spadla tak, ze si udrela hlavu o radiator pod oknom. &ldquo;A skutocne&nbsp;&nbsp;stopy krvi boli na radiatore ako aj na parketoch. Vzal som kybel s vodou a&nbsp;ocistil zaschnutu krv a chcel som volat do nemocnice, alebo&nbsp;na socialny urad no Julka sa silou mocou branila. Mala strach, ze jej vezmu byt a poslu ju&nbsp;niekde do starobinca.&nbsp;Ta myslienka ju doslova desila.&nbsp;Uistovala ma, ze bude v poriadku. Po tyzdni mi odlahlo ked sa nova skupinka studentiek&nbsp; objavila v jej byte. Podla ocakavania&nbsp;vacsina zakratko&nbsp;odpadla&nbsp;no &nbsp;Maria L. z Brestovian,&nbsp;zostala az do konca.</p>
<p>Julkin zadravotny stav &nbsp;zacal pomaly ale iste napredovat zo dna na den ku horsiemu. Posledna moja navsetva bola uz v nemocnici kdesi na Hlbokej ceste.&nbsp;Zdravotna sestra &nbsp;mi ukazala&nbsp;postel v miestnosti preplnenej tazko chorymi. Ledva som mohol Julku rozoznat. Ocividne schudla. Podisiel som ku&nbsp;nej.&nbsp;Osoba, ktora chcela tak velmi zit dostojnym zivotom tu lezala bezmocne, ticho a&nbsp;so slabym hlasom sa so mnou pozdravila.&nbsp;&nbsp;Povzbudzoval som ju&nbsp;slovami, ze sa vsetko zlepsi, ze znova ozdravie a vrati sa do svojho bytu. Zdalo sa mi, ze sa tomu potesila. Ani som si neuvedomil, ze to je nase posledne stretnutie. Pomaly som sa zdvihol na odchod no nedalo mi aby som sa jej nespytal: &ldquo;Julka, co si myslite&nbsp;ma viera v Boha nejaky zmysel?&rdquo; Okamzite zareagovala.&nbsp; Musel som sa sklonit blizsie ku nej aby som ju pocul.&nbsp;&nbsp;Jej slova mi&nbsp;navzdy zostali v pamati: &ldquo;Ako to, ze &nbsp;sa&nbsp;vobec&nbsp; pytate? Predsa viera&nbsp;&nbsp;je ako ta&nbsp;backa o ktoru sa clovek moze opierat cely zivot!&rdquo; Tento odkaz bol jej posledny&nbsp;dar za tie roky co&nbsp;som ku nej chodil.&nbsp;&nbsp;Rozlucil som sa s nou a slubil, ze sa vratim na buduci tyzden, cez&nbsp; navstevne hodiny. &ldquo;Tak uz chodte!&rdquo; Povedala tichym hlasom a ledva zdvihla oci. Ked som sa dostavil na dalsi tyzden sestra&nbsp;mi dala nechapavy pohlad.&nbsp;Julkina postel bola uz zlozena a&nbsp;vsetky pristroje upratane. Nevdojak&nbsp;som sa spytal sestry: &rdquo; A do ktorej miestnosti ste Julku prelozili?&rdquo;&nbsp;&nbsp;Po druhy krat sa &nbsp;zadravotna sestra pozrela nechapavo na mna. Nechcelo sa mi verit, ze Julka je&nbsp;uz prec.&nbsp;Zakratko nato mi&nbsp;Maja odkazala, ze potrebuje pomoc. Stretli sme sa&nbsp;v pohrebnictve naproti Manderle kde sme jej vybavovali pohreb.&nbsp;Tym sa&nbsp;tato kapitola uzavrela. Uvedomil som si, ze som to nebol ja co som&nbsp;pomahal&nbsp;Julke, ale bola to skutocne Julka co mi najviac pomohla pochopit zmysel zivota.&nbsp;&nbsp;</p>
<p>Navstivil som naposledy jej hrob a rozmyslal nad jej odkazom: 1) Zivot ja tazky a treba ho zit denne s vierou na lepsiu buducnost 2) netreba sa vzdat zivota, treba dakovat za kazdy den co nam je k dispozicii, bojovat za dostojny zivot vsetkych ludi 3)&nbsp;Udrzat si&nbsp;vieru v Boha za kazdych okolnosti a opierat sa o tuto vieru denne. Konecne tento odkaz&nbsp;citime vsetcia v hlbke nasej duse. Skupina Elan to kedysi vyjadrila velmi&nbsp;pekne&nbsp;v jednej zo svojich skladieb: &ldquo;Na vsetko krasne zostal cas, ked dozrie laska v kazdom z nas, to malo co tu sme postaci nam&hellip;A niekto niekde vie ze sme, &nbsp;On strazi nase laskanie, nas pribeh nekonci buchnutim dvier&hellip;</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>Irak naozaj mal zbrane hromadného ničenia</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/mara/2010/08/29/irak/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/mara/2010/08/29/irak/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 29 Aug 2010 15:53:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>sephiroth</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/mara/?p=3</guid>
		<description><![CDATA[

Leitmot&#237;vom verejnej a&#160;medi&#225;lnej diskusie hodnotiacej opr&#225;vnenos&#357; a&#160;mor&#225;lnu ospravedlnite&#318;nos&#357; v&#160;t&#253;chto d&#328;och u&#382; druh&#253;kr&#225;t sa ofici&#225;lne kon&#269;iaceho vojensk&#233;ho z&#225;sahu v&#160;Iraku bola kontroverzn&#225; t&#233;ma o&#160;tom, &#269;i Husajnov re&#382;im na po&#269;iatku 21. Storo&#269;ia disponoval zbra&#328;ami hromadn&#233;ho ni&#269;enia. Po tom, &#269;o chemick&#233; a&#160;biologick&#233; zbrane v&#160;Iraku n&#225;jden&#233; neboli, sa predmet diskusi&#237; obr&#225;til na dilemu, &#269;i vodcovia &#250;to&#269;iacich kraj&#237;n konali z&#160;presved&#269;en&#237;m, &#382;e [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p>Leitmot&iacute;vom verejnej a&nbsp;medi&aacute;lnej diskusie hodnotiacej opr&aacute;vnenos&#357; a&nbsp;mor&aacute;lnu ospravedlnite&#318;nos&#357; v&nbsp;t&yacute;chto d&#328;och u&#382; druh&yacute;kr&aacute;t sa ofici&aacute;lne kon&#269;iaceho vojensk&eacute;ho z&aacute;sahu v&nbsp;Iraku bola kontroverzn&aacute; t&eacute;ma o&nbsp;tom, &#269;i Husajnov re&#382;im na po&#269;iatku 21. Storo&#269;ia disponoval zbra&#328;ami hromadn&eacute;ho ni&#269;enia. Po tom, &#269;o chemick&eacute; a&nbsp;biologick&eacute; zbrane v&nbsp;Iraku n&aacute;jden&eacute; neboli, sa predmet diskusi&iacute; obr&aacute;til na dilemu, &#269;i vodcovia &uacute;to&#269;iacich kraj&iacute;n konali z&nbsp;presved&#269;en&iacute;m, &#382;e Irak dan&eacute; zbrane m&aacute;, alebo verejnos&#357; v&nbsp;tomto smere zav&aacute;dzali s&nbsp;cie&#318;om z&iacute;ska&#357; jej podporu. Fakty sp&aacute;jaj&uacute;ce Irak s&nbsp;WMD (angl. Weapons of Mass Destruction) v&scaron;ak siahaj&uacute; dve desa&#357;ro&#269;ia sp&auml;&#357; do hist&oacute;rie, najm&auml; do obdobia Iracko-Ir&aacute;nskej vojny, po&#269;as ktorej Irak chemick&yacute;mi a biologick&yacute;mi zbra&#328;ami ur&#269;ite disponoval.</p>
<p>V&nbsp;roku 1994 sen&aacute;tor Donald Riegle predniesol Sen&aacute;tu Spojen&yacute;ch &Scaron;t&aacute;tov takzvan&uacute; Rieglovu spr&aacute;vu, ktor&aacute; sa zaoberala Syndr&oacute;mom Vojny v&nbsp;Perzskom z&aacute;live. Touto chorobou, ktorej naj&#269;astej&scaron;ie pr&iacute;znaky boli &uacute;nava,&nbsp;strata rovnov&aacute;hy, bolesti hlavy a svalstva, ko&#382;n&eacute; probl&eacute;my, strata pam&auml;ti a&nbsp;poruchy v&yacute;vinu plodu trpia veter&aacute;ni vojny ako aj Irack&iacute; civilisti. Pod&#318;a Rieglovej spr&aacute;vy mo&#382;nou pr&iacute;&#269;inou nemoci bol kontaminovan&yacute; prach &scaron;&iacute;riaci sa po vetre p&uacute;&scaron;&#357;ou z&nbsp;trosiek objektov, v&nbsp;ktor&yacute;ch boli uskladnen&eacute; nebezpe&#269;n&eacute; chemick&eacute; a&nbsp;biologick&eacute; materi&aacute;ly a&nbsp;ktor&eacute; boli koali&#269;n&yacute;mi jednotkami po&#269;as oper&aacute;cie P&uacute;&scaron;tna B&uacute;rka bombardovan&eacute; a&nbsp;zni&#269;en&eacute;. Za tragick&uacute; hru osudu sa d&aacute; pova&#382;ova&#357; fakt, &#382;e Americk&iacute; vojaci boli pravdepodobne zasiahnut&iacute; l&aacute;tkami, ktor&yacute;ch p&ocirc;vod sa pod&#318;a ofici&aacute;lnych zdrojov d&aacute; vystopova&#357; sp&auml;&#357; na &uacute;zemie Spojen&yacute;ch &Scaron;t&aacute;tov.</p>
<p>Tieto tvrdenia podporuje &uacute;ryvok zo spom&iacute;nanej Rieglovej spr&aacute;vy, ktor&aacute; je verejne dostupn&aacute;.</p>
<p><strong>Americk&yacute; export biologick&eacute;ho materi&aacute;lu do Iraku</strong></p>
<p></p>
<p>Sen&aacute;tny v&yacute;bor pre bankovn&iacute;ctvo, b&yacute;vanie a&nbsp;mestsk&eacute; z&aacute;le&#382;itosti m&aacute; dozorn&uacute; zodpovednos&#357; nad Z&aacute;konom o&nbsp;Administr&aacute;cii Exportu. Pod&#318;a tohto z&aacute;kona sa v&yacute;bor obr&aacute;til na Ministerstvo obchodu Spojen&yacute;ch &scaron;t&aacute;tov a vy&#382;iadal si inform&aacute;cie o exporte biologick&yacute;ch materi&aacute;lov po&#269;as rokov predch&aacute;dzaj&uacute;cich vojne v Perzskom z&aacute;live. Po obdr&#382;an&iacute; vy&#382;iadan&yacute;ch inform&aacute;ci&iacute;, sme oslovili hlavn&eacute;ho dod&aacute;vate&#318;a t&yacute;chto materi&aacute;lov s cie&#318;om ur&#269;i&#357;, ktor&eacute;, ak v&ocirc;bec nejak&eacute; z materi&aacute;lov vyvezen&yacute;ch do Iraku, by mohli prispie&#357; k&nbsp;programom zameran&yacute;m na &uacute;to&#269;n&uacute; a obrann&uacute; biologick&uacute; vojnu. Z&aacute;znamy k dispoz&iacute;cii od dod&aacute;vate&#318;a za obdobie od roku 1985 po s&uacute;&#269;asnos&#357; (1994) ukazuj&uacute;, &#382;e po&#269;as tejto doby na z&aacute;klade &#382;iadost&iacute; a udelen&yacute;ch povolen&iacute; Ministerstva Obchodu boli do Iraku vyv&aacute;&#382;an&eacute; patog&eacute;nne (v zmysle &ldquo;sp&ocirc;sobuj&uacute;ce chorobu&rdquo;), toxick&eacute; (v zmysle &ldquo;jedovat&eacute;&rdquo;) a&nbsp;&#271;al&scaron;ie materi&aacute;ly ur&#269;en&eacute; na biologick&yacute; v&yacute;skum. Pod&#318;a dod&aacute;vate&#318;a z&aacute;znamy spred roku 1985 neboli k&nbsp;dispoz&iacute;cii. Vyv&aacute;&#382;an&eacute; biologick&eacute; materi&aacute;ly neboli oslaben&eacute; a&nbsp;boli schopn&eacute; reprodukcie. Pod&#318;a spr&aacute;vy pre kongres o&nbsp;veden&iacute; vojny v&nbsp;Perzskom z&aacute;live vypracovanej Ministerstvom Obrany z&nbsp;apr&iacute;la 1992: &ldquo;V &#269;ase inv&aacute;zie do Kuvajtu Irak u&#382; vyvinul biologick&eacute; zbrane a&nbsp;jeho modern&yacute; a&nbsp;agres&iacute;vny program biologickej vojny bol najpokro&#269;ilej&scaron;&iacute; v arabskom svete &hellip; program pravdepodobne za&#269;al koncom sedemdesiatych rokov a s&uacute;stredil sa na v&yacute;voj dvoch agentov &ndash; botulotox&iacute;nu a&nbsp;bakt&eacute;rii Anthraxu &hellip; masov&aacute; v&yacute;roba t&yacute;chto l&aacute;tok za&#269;ala v roku 1989 v &scaron;tyroch zariadeniach v Bagdade. Nosi&#269;e t&yacute;chto biologick&yacute;ch l&aacute;tok zah&#341;&#328;alo spektrum od jednoduch&yacute;ch leteck&yacute;ch b&ocirc;mb a delostreleck&yacute;ch rakiet a&#382; po rakety zem-zem.&rdquo;</p>
<p></p>
<p>Nasleduj&uacute;ce biologick&eacute; materi&aacute;ly (pova&#382;ovan&eacute; viacer&yacute;mi krajinami za vojensk&eacute;) boli zahrnut&eacute; v&nbsp;povolen&yacute;ch v&yacute;vozoch.</p>
<p><strong>Bacillus Anthracis </strong>- Antrax je nemoc sp&ocirc;sobuj&uacute;ca bakt&eacute;ria ozna&#269;en&aacute; Ministerstvom Obrany za hlavn&yacute; komponent v irack&eacute;ho programu biologickej vojny.</p>
<p><strong>Clostridium botulinum</strong> &ndash; bakteri&aacute;lny zdroj botulotox&iacute;nu.</p>
<p><strong>Histoplasma Capsulatum</strong> &ndash; sp&ocirc;sobuje chorobu pripom&iacute;naj&uacute;cu tuberkul&oacute;zu</p>
<p><strong>Brucella melitensis:</strong> bakt&eacute;rie, ktor&eacute; m&ocirc;&#382;u sp&ocirc;sobi&#357; chronick&uacute; &uacute;navu, nechutenstvo, nadmern&eacute; potenie, boles&#357;ou k&#314;bov a svalov, nespavos&#357;, nevo&#318;nos&#357; a po&scaron;kodenie d&ocirc;le&#382;it&yacute;ch org&aacute;nov&rdquo;</p>
<p>Okrem spom&iacute;nan&yacute;ch biologick&yacute;ch materi&aacute;lov uv&aacute;dza Rieglova spr&aacute;va mno&#382;stvo &#271;al&scaron;&iacute;ch, ktor&eacute; boli na z&aacute;klade spom&iacute;nan&yacute;ch vydan&yacute;ch povolen&iacute; do Iraku vyvezen&eacute;. Riegle dod&aacute;va, &#382;e tak&yacute;chto povolen&iacute; bolo od janu&aacute;ra 1985 do augusta 1990 vydan&yacute;ch 771. Ako so spr&aacute;vy dozved&aacute;me, vl&aacute;da Spojen&yacute;ch &Scaron;t&aacute;tov sa akt&iacute;vne podie&#318;ala na Irack&yacute;ch programoch zaoberaj&uacute;cich sa nebezpe&#269;n&yacute;mi biologick&yacute;mi a&nbsp;chemick&yacute;mi materi&aacute;lmi. Inform&aacute;cia o spolupr&aacute;ci Americkej vl&aacute;dy a&nbsp;re&#382;imu Sadd&aacute;ma Husajna v&scaron;ak ur&#269;ite nie je &#382;iadnou novinkou. Je v&scaron;eobecne zn&aacute;mym faktom, &#382;e sa Spojen&eacute; &Scaron;t&aacute;ty podie&#318;ali na vyzbrojovan&iacute; Iraku po&#269;as Iracko-Ir&aacute;nskej vojny v&nbsp;rokoch 1980 a&#382; 1988. &nbsp;Je ur&#269;ite pr&iacute;nosn&eacute; pripomen&uacute;&#357; si najd&ocirc;le&#382;itej&scaron;ie medzn&iacute;ky v&nbsp;hist&oacute;rii tejto spojeneckej kooper&aacute;cie:</p>
<p><strong>September 1980</strong> &ndash; Irak nap&aacute;da Ir&aacute;n &ndash; za&#269;iatok Iracko-Ir&aacute;nskej vojny</p>
<p><strong>Febru&aacute;r 1982</strong> &ndash; &nbsp;Napriek n&aacute;mietkam Kongresu prezident Reagan odstra&#328;uje Irak zo zoznamu kraj&iacute;n podporuj&uacute;cich terorizmus. Do zoznamu bol sp&auml;tne pridan&yacute; v&nbsp;roku 1990 a&nbsp;oficialne znova vy&scaron;krtnut&yacute; v&nbsp;roku 2004.</p>
<p><strong>December 1982</strong> &ndash; spolo&#269;nos&#357; Hughes Aircraft dod&aacute;va do Iraku 60 vrtu&#318;n&iacute;kov Defender.</p>
<p><strong>1982-1988</strong> &ndash; US Defense Intelligence Agency poskytuje Iraku podrobn&eacute; inform&aacute;cie o&nbsp;nasaden&yacute;ch ir&aacute;nskych jednotk&aacute;ch, podie&#318;a sa na taktickom pl&aacute;novan&iacute; bitiek, poskytuje pl&aacute;ny na leteck&eacute; &uacute;dery a&nbsp;spolupodie&#318;a sa na hodnoten&iacute; &scaron;k&ocirc;d sp&ocirc;soben&yacute;ch bombardovan&iacute;m.</p>
<p><strong>Okt&oacute;ber, 1983</strong> &ndash; Reaganova administrat&iacute;va tajne umo&#382;&#328;uje Jord&aacute;nsku, Saudskej Ar&aacute;bii, Kuvajtu a Egyptu transfer zbran&iacute; Spojen&yacute;ch &scaron;t&aacute;tov americk&yacute;ch vr&aacute;tane h&uacute;fnic, helikopt&eacute;r Huey a b&ocirc;mb do Iraku.</p>
<p><strong>November 1983 &ndash; </strong>Taliansk&aacute; Banca Nazionale del Lavoro a&nbsp;jej pobo&#269;ka v&nbsp;Atlante prelieva do Iraku 5 mld. USD v&nbsp;neleg&aacute;lnych &uacute;veroch. Irak, s po&#382;ehnan&iacute;m a ofici&aacute;lnym schv&aacute;len&iacute;m americkej vl&aacute;dy, nak&uacute;pil po&#269;&iacute;ta&#269;om riaden&eacute; obr&aacute;bacie stroje, po&#269;&iacute;ta&#269;e, vedeck&eacute; pr&iacute;stroje, &scaron;peci&aacute;lne legovan&uacute; oce&#318; a hlin&iacute;k, chemik&aacute;lie a &#271;al&scaron;ie priemyseln&eacute; tovary pre Irack&yacute; raketov&yacute;, chemick&yacute;, biologick&yacute; a jadrov&yacute; program. N&aacute;rodn&aacute; bezpe&#269;nostn&aacute; smernica (National Security Directive) uv&aacute;dza, &#382;e USA bud&uacute; robi&#357; v&scaron;etko &ldquo;&#269;o je potrebn&eacute; a leg&aacute;lne&rdquo; na to, aby predi&scaron;lo prehre Iraku vo vojne s&nbsp;Ir&aacute;nom.</p>
<p>&Scaron;t&aacute;tny tajomn&iacute;k &nbsp;George Schultz dost&aacute;va spravodajsk&eacute; inform&aacute;cie o&nbsp;tom, &nbsp;&#382;e irack&iacute; vojaci pou&#382;&iacute;vaj&uacute; proti Ir&aacute;ncom chemick&eacute; zbrane na dennodennej b&aacute;ze.</p>
<p><strong>20. December 1983 -</strong> Donald Rumsfeld sa stret&aacute;va so Sadd&aacute;mom Husajnom, ubezpe&#269;uje ho o priate&#318;stve USA a materi&aacute;lnej podpore.</p>
<p><strong>J&uacute;l 1984</strong> -&nbsp; CIA za&#269;&iacute;na poskytova&#357; Iraku spr&aacute;vy potrebn&eacute; pre kalibr&aacute;ciu &uacute;tokov hor&#269;i&#269;n&yacute;m plynom proti ir&aacute;nskym vojakom.</p>
<p><strong>Marec 1986 -</strong> Spojen&eacute; &scaron;t&aacute;ty spolo&#269;ne s Ve&#318;kou Brit&aacute;niou blokuj&uacute; v&scaron;etky rezol&uacute;cie Bezpe&#269;nostnej rady OSN odsudzuj&uacute;ce irack&eacute; pou&#382;&iacute;vanie chemick&yacute;ch zbran&iacute; a 21. marca sa USA st&aacute;va jedinou krajinou, ktor&aacute; odmieta podp&iacute;sa&#357; vyhl&aacute;senie Bezpe&#269;nostnej rady odsudzuj&uacute;ce irack&eacute; pou&#382;itie t&yacute;chto zbran&iacute;.</p>
<p><strong>M&aacute;j 1986 -</strong> Ministerstvo Obchodu Spojen&yacute;ch &scaron;t&aacute;tov od m&aacute;ja roku 1985 do roku 1989 ude&#318;uje 70 licenci&iacute; na v&yacute;voz biologick&yacute;ch materi&aacute;lov do Iraku vr&aacute;tane najmenej 21 balen&iacute; smrtiacich bakt&eacute;riov&yacute;ch kme&#328;ov anthraxu a&nbsp;botulotox&iacute;nu.</p>
<p><strong>Febru&aacute;r 1988 &ndash; </strong>Sadd&aacute;m Husajn za&#269;&iacute;na vojensk&eacute; &#357;a&#382;enie nazvan&eacute; &ldquo;Anf&aacute;l&rdquo; proti Kurdom na severe Iraku. Irack&yacute; re&#382;im pou&#382;&iacute;va chemick&eacute; zbrane proti Kurdom. Zabit&yacute;ch je cez 100 000 civilistov a zni&#269;en&yacute;ch viac ne&#382; 1 200 kurdsk&yacute;ch ded&iacute;n.</p>
<p><strong>Apr&iacute;l 1988</strong> &ndash; Ministerstvo obchodu Spojen&yacute;ch &scaron;t&aacute;tov schva&#318;uje dod&aacute;vku chemick&yacute;ch l&aacute;tok pou&#382;&iacute;van&yacute;ch pri v&yacute;robe yperitu.</p>
<p><strong>Apr&iacute;l a&#382; August 1988</strong> &ndash; Prebehli &scaron;tyri ve&#318;k&eacute; bitky, v ktor&yacute;ch Ira&#269;ania hromadne a efekt&iacute;vne pou&#382;&iacute;vali chemick&eacute; zbrane ako nervov&yacute; a&nbsp;hor&#269;i&#269;n&yacute; plyn a l&aacute;tky sp&ocirc;sobuj&uacute;ce p&#318;uzgiere. V&nbsp;tom &#269;ase u&#382; americk&eacute; arm&aacute;dne spravodajsk&eacute; agent&uacute;ry do zna&#269;nej miery spolupracuj&uacute; so Sadd&aacute;mom Husajnom na bojov&yacute;ch pl&aacute;noch a zhroma&#382;&#271;ovan&iacute; spravodajsk&yacute;ch inform&aacute;ci&iacute; . V poslednej ve&#318;kej bitke vojny je zabit&yacute;ch 65 000 Ir&aacute;ncov, mnoho z&nbsp;nich na otravu sa jedovat&yacute;m plynom. Pou&#382;itie chemick&yacute;ch zbran&iacute; vo vojne, je samozrejme &nbsp;v rozpore s&nbsp;&#381;enevsk&yacute;mi konvenciami z roku 1925.</p>
<p><strong>August 1988 -</strong> Irak a Ir&aacute;n vyhlasuj&uacute; pr&iacute;merie. P&auml;&#357; dn&iacute; po vyhl&aacute;sen&iacute; pr&iacute;meria posiela Sadd&aacute;m Husajn svoje lietadl&aacute; a vrtu&#318;n&iacute;ky do severn&eacute;ho Iraku, aby za&#269;al mas&iacute;vne chemick&eacute; &uacute;toky proti Kurdom.</p>
<p><strong>September 1988 -</strong> Ministerstvo Obchodu Spojen&yacute;ch &scaron;t&aacute;tov schva&#318;uje &#271;al&scaron;ie dod&aacute;vky anthraxu a&nbsp;botul&iacute;nu do Iraku.</p>
<p>Z uveden&eacute;ho jasne vypl&yacute;va, &#382;e Sadd&aacute;m Husajn v obdob&iacute; spojenectva s USA zbrane hromadn&eacute;ho ni&#269;enia naozaj mal a pou&#382;&iacute;val ich. Nemysl&iacute;m, &#382;e George Bush mlad&scaron;&iacute; pochyboval o tom, &#382;e sa nejak&aacute; &#269;as&#357; programov alebo aspo&#328; materi&aacute;lov zachovala a teda ich m&ocirc;&#382;e pou&#382;&iacute;va&#357; ako stra&scaron;iaka a z&aacute;mienku na rozp&uacute;tanie konfliktu. Ja sa v&scaron;ak p&yacute;tam, ak&eacute; pr&aacute;vo maj&uacute; USA by&#357; &#382;alobcom,&nbsp;sudcom aj katom na s&uacute;de za zlo&#269;iny, na ktor&yacute;ch sa sami podie&#318;ali?</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>Prezidenti.</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/janos-luky/2010/08/26/prezidenti/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/janos-luky/2010/08/26/prezidenti/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 26 Aug 2010 19:44:32 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>jános Luky</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Uncategorized]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/janos-luky/2010/08/26/prezidenti/</guid>
		<description><![CDATA[

 Ka&#382;d&#253; &#353;t&#225;t potrebuje vodcu. Vodca usmer&#328;uje, riadi &#382;ivot v krajine. M&#244;&#382;u to by&#357; cis&#225;ri, kr&#225;li, r&#244;zni miestodr&#382;itelia, palat&#237;ni, knie&#382;at&#225;, velitelia vojenskej junty. M&#244;&#382;u to by&#357; premi&#233;ri, m&#244;&#382;u to by&#357; prezidenti. U n&#225;s m&#225; v ruk&#225;ch moc aktu&#225;lny predseda vl&#225;dy. Tak je to aj v okolit&#253;ch krajin&#225;ch. Prezident je vlastne &#8222;len&#8220; symbol, ale symbol mocn&#253;.
 [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p> Ka&#382;d&yacute; &scaron;t&aacute;t potrebuje vodcu. Vodca usmer&#328;uje, riadi &#382;ivot v krajine. M&ocirc;&#382;u to by&#357; cis&aacute;ri, kr&aacute;li, r&ocirc;zni miestodr&#382;itelia, palat&iacute;ni, knie&#382;at&aacute;, velitelia vojenskej junty. M&ocirc;&#382;u to by&#357; premi&eacute;ri, m&ocirc;&#382;u to by&#357; prezidenti. U n&aacute;s m&aacute; v ruk&aacute;ch moc aktu&aacute;lny predseda vl&aacute;dy. Tak je to aj v okolit&yacute;ch krajin&aacute;ch. Prezident je vlastne &bdquo;len&ldquo; symbol, ale symbol mocn&yacute;.<br>
 Prezidentom by sa mal sta&#357; &#269;lovek v&scaron;eobecne uzn&aacute;van&yacute;, m&uacute;dry, s ve&#318;k&yacute;m preh&#318;adom, osobnos&#357; prin&aacute;&scaron;aj&uacute;ca do spolo&#269;nosti, do ka&#382;dodennej politiky zauj&iacute;mav&eacute; a prospe&scaron;n&eacute; t&eacute;my. &#268;lovek nadstran&iacute;cky, bez z&aacute;v&auml;zkov, prezident pre v&scaron;etk&yacute;ch, ale naozaj v&scaron;etk&yacute;ch ob&#269;anov. Mal by by&#357; nie&#269;&iacute;m ako hovorcom oby&#269;ajn&yacute;ch &#318;ud&iacute;, ich ochrancom, napr&iacute;klad aj pred vl&aacute;dou a parlamentom, ke&#271; si t&iacute; n&aacute;hodou zmyslia prija&#357; nez&aacute;konn&eacute; z&aacute;kony alebo nie&#269;o podobn&eacute;.<br>
 Obyvatelia jeho krajiny by si ho mali v&aacute;&#382;i&#357;, cti&#357;, po&#269;&uacute;va&#357;. A on by si ich &uacute;ctu mal zabezpe&#269;i&#357; svojou pr&aacute;cou.<br>
 Bolo, alebo je to tak aj u n&aacute;s? A v okolit&yacute;ch krajin&aacute;ch, povedzme v krajin&aacute;ch V 4 &ndash; v Po&#318;sku, Ma&#271;arsku, v &#268;ech&aacute;ch? Sk&uacute;sme sa pozrie&#357;. A zoberme si &eacute;ru postkomunistick&uacute;, t&uacute; pred &#328;ou nem&aacute; zmysel.</p>
<p> Po&#318;sko.<br>
Prv&yacute;m prezidentom po prevrate sa tam stal Lech Walesa (1990 &ndash; 1995) &ndash; robotn&iacute;k, odbor&aacute;r. Uzn&aacute;van&yacute; antikomunista, ktor&iacute; sa ve&#318;mi pri&#269;inil o nastolenie slobody v Po&#318;sku.<br>
Po &#328;om pri&scaron;iel Aleksander Kwasniewski (1995 &ndash; 2005) &ndash; novin&aacute;r, napr&iacute;klad aj predseda Po&#318;sk&eacute;ho olympijsk&eacute;ho v&yacute;boru. &#270;al&scaron;&iacute;m bol zvolen&yacute; tragicky zosnul&yacute; Lech Kaczynski ( 2005 &ndash; 2010) &ndash; antikomunista s jasn&yacute;m n&aacute;zorom. No a nov&yacute;m sa stal tie&#382; nekomunista Bronislaw Komorowski.<br>
Ani jeden z nich nebol &#269;lenom komunistickej strany.</p>
<p>Ma&#271;arsko.<br>
Prv&yacute;m slobodn&yacute;m prezidentom sa stal &Aacute;rp&aacute;d Goncz (1990 &ndash; 2000)- medzi &#318;u&#271;mi ve&#318;mi ob&#318;&uacute;ben&yacute;, spisovate&#318;, otec napr&iacute;klad aj b&yacute;valej ministerky zahrani&#269;ia. &#270;alej to bol Ferenc M&aacute;dl (2000 &ndash; 2005)- univerzitn&yacute; profesor, autor mnoh&yacute;ch kn&iacute;h, predn&aacute;&scaron;al na viacer&yacute;ch svetov&yacute;ch univerzit&aacute;ch. Po &#328;om bol L&aacute;szl&oacute; S&oacute;lyom (2005 &ndash; 2010) &ndash; pr&aacute;vnik, univerzitn&yacute; profesor. No a teraz nast&uacute;pil do &uacute;radu b&yacute;val&yacute; &scaron;portovec, dvojn&aacute;sobn&yacute; olympijsk&yacute; v&iacute;&#357;az v &scaron;erme, &#269;len Medzin&aacute;rodn&eacute;ho olympijsk&eacute;ho v&yacute;boru a predseda Ma&#271;arsk&eacute;ho olympijsk&eacute;ho v&yacute;boru P&aacute;l Schmitt.<br>
Ani jeden z nich nebol &#269;lenom komunistickej strany.</p>
<p>&#268;esk&aacute; republika.<br>
V&aacute;clav Havel &ndash; 1. slobodn&yacute; &#269;eskoslovensk&yacute;(1989 &ndash; 1992), 1. slobodn&yacute; &#269;esk&yacute; prezident (1993 &ndash; 2003). Spisovate&#318;, dramatik, hovorca Charty 77. Po &#328;om pri&scaron;iel V&aacute;clav Klaus (2003- a&#382; doteraz) &ndash; ekon&oacute;m, bankov&yacute; &uacute;radn&iacute;k, prognostik, zauj&iacute;mav&yacute; &#269;lovek.<br>
Ani jeden z nich nebol &#269;lenom komunistickej strany.</p>
<p>Slovensko.<br>
Prv&yacute;m na&scaron;im prezidentom sa stal Michal Kov&aacute;&#269; (1993 &ndash; 1998) &ndash; bank&aacute;r, komunista.<br>
Druh&yacute;m bol Rudolf Schuster ( 1999 &ndash; 2004) &ndash; prozaik, dramatik, komunista.<br>
Zatia&#318; posledn&yacute;m sa stal Ivan Ga&scaron;parovi&#269; &ndash; pr&aacute;vnik, komunista.<br>
V&scaron;etci boli &#269;lenmi komunistickej strany.</p>
<p> Vid&iacute;te ten rozdiel medzi na&scaron;imi a t&yacute;mi z ostatn&yacute;ch kraj&iacute;n? Aj tam vl&aacute;dli komunisti, aj tam si ich mohli vybra&#357; za prezidentov, ale neurobili to. Vybrali si osobnosti v&scaron;eobecne uzn&aacute;van&eacute;, m&uacute;dre, &#318;ud&iacute; prin&aacute;&scaron;aj&uacute;cich do spolo&#269;nosti zauj&iacute;mav&eacute; t&eacute;my. My si pre&#269;o mus&iacute;me st&aacute;le vybera&#357; men&scaron;ie zlo? Pre&#269;o si nem&ocirc;&#382;eme u&#382; raz kone&#269;ne vybra&#357; aj dobro? S&uacute; na Slovensku &#318;udia, ktor&iacute; by si ove&#318;a viac zasl&uacute;&#382;ili by&#357; prezidentom ako hociktor&iacute; z t&yacute;ch, ktor&iacute; boli alebo je teraz. A robili by svoju pr&aacute;cu ove&#318;a lep&scaron;ie. M&aacute;m konkr&eacute;tny n&aacute;vrh: Franti&scaron;ek &Scaron;ebej. &#268;lovek m&uacute;dry,vtipn&yacute;, s ve&#318;k&yacute;m preh&#318;adom. Psychol&oacute;g, &scaron;portovec, pedag&oacute;g, novin&aacute;r. &Uacute;plne jasne si ho dok&aacute;&#382;em predstavi&#357; ako n&aacute;&scaron;ho prezidenta. Bol by prv&yacute;m prezidentom tohto &scaron;t&aacute;tu, ktor&yacute; by n&aacute;m nerobil hanbu. Viem, &#382;e je to pred&#269;asn&eacute;, ale : P&aacute;n &Scaron;ebej, kandidujte. V&aacute;&#382;en&eacute; Slovensko, zvo&#318;me si ho! Ve&#271; v&scaron;etci chceme lep&scaron;ie Slovensko.  </p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>Ten vtáči spev!</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/robert-flamik/2010/08/26/ten-vtaci-spev/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/robert-flamik/2010/08/26/ten-vtaci-spev/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 26 Aug 2010 07:31:04 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>róbert Flamík</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Uncategorized]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/robert-flamik/?p=95</guid>
		<description><![CDATA[

&#268;o v&#353;etko srdce znesie
ko&#318;ko r&#225;n
bolesti a&#160;pla&#269;ov
prete&#269;ie ceze&#328;?
Ko&#318;ko e&#353;te bude bi&#357;
k&#253;m nevyp&#253;ta&#353; si ho sp&#228;&#357;
domov ku tebe
do n&#225;ru&#269;ia l&#225;sky
bezpe&#269;ia
ko&#318;ko e&#353;te?
Ach, ten vt&#225;&#269;&#237; spev!

]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p class="MsoNormal">&#268;o v&scaron;etko srdce znesie</p>
<p class="MsoNormal">ko&#318;ko r&aacute;n</p>
<p class="MsoNormal">bolesti a&nbsp;pla&#269;ov</p>
<p class="MsoNormal">prete&#269;ie ceze&#328;?</p>
<p class="MsoNormal">Ko&#318;ko e&scaron;te bude bi&#357;</p>
<p class="MsoNormal">k&yacute;m nevyp&yacute;ta&scaron; si ho sp&auml;&#357;</p>
<p class="MsoNormal">domov ku tebe</p>
<p class="MsoNormal">do n&aacute;ru&#269;ia l&aacute;sky</p>
<p class="MsoNormal">bezpe&#269;ia</p>
<p class="MsoNormal">ko&#318;ko e&scaron;te?</p>
<p class="MsoNormal">Ach, ten vt&aacute;&#269;&iacute; spev!</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
	<item>
		<title>Brázdy pred sprievodom</title>
		<link>http://blog.tyzden.sk/desjano/2010/08/25/brazdy-pred-sprievodom/</link>
		<comments>http://blog.tyzden.sk/desjano/2010/08/25/brazdy-pred-sprievodom/#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 25 Aug 2010 14:00:12 +0000</pubDate>
		<dc:creator><em>.</em>desjano</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Nezaradené]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.tyzden.sk/desjano/?p=81</guid>
		<description><![CDATA[Kráčal som po poli. Brázdy boli veľké. Farba výrazne hnedá. Neďaleko zeleno sivo hnedý pás porastu, krovia, medza. Nepoznal som to pole. Nepatrilo mne. Celý ten priestor mi dal na vedomie, že je vymedzený. Ale že ma tým však nemusí obmedzovať...]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[

<p>Bola tma, hoci malo by&#357; leto. Hviezdy sa zbierali na jednom  mieste.&nbsp;Chystali sa v&scaron;etky od&iacute;s&#357;. Horie&#357;, zanikn&uacute;&#357;. Pochopil som, &#382;e a&#382;  tam nedovid&iacute;m. Neovplyvn&iacute;m to. Pole tu bude aj tak. Mohol som po &#328;om  sk&uacute;si&#357; sk&aacute;ka&#357;, &#269;i sa nerozh&uacute;pe, &#269;i sa nepreval&iacute; niekde v&nbsp;strede. &#268;i sa  potok neuk&aacute;&#382;e ako neschopn&yacute; vn&aacute;&scaron;a&#357; do seba vodu.</p>
<p><img src="http://blog.respekt.cz/blog/9808/149327/then_day02.JPG" border="0" alt="then_day02.JPG" width="376" height="270"></p>
<p>Chv&iacute;&#318;u som sa pok&uacute;&scaron;al prejs&#357; ist&uacute; vzdialenos&#357; po hrub&yacute;ch hrud&aacute;ch. Je  to tak&yacute; n&aacute;pad. Po tme na poli. Na poli b&yacute;va &#269;lovek cez de&#328;. Ale &#269;o keby  sme to oto&#269;ili. Polia bud&uacute; nad hlavou a&nbsp;obloha bude dolu. A&nbsp;ak to  nejde&hellip; ako &#318;ahko sa k tomu poznaniu z&iacute;ska s&uacute;hlas, tak nechajme polia  existova&#357; v&nbsp;noci. Aby sme sa uistili o&nbsp;tejto novo ustanovenej modalite,  p&ocirc;jdeme tam. Ja a&nbsp;m&ocirc;j duch.</p>
<p>Dobre je kr&aacute;&#269;a&#357;. Dnes je &scaron;ero. Ni&#269; bi&#357; nebude&hellip; dnes nebude &#269;as. Neodbije jedin&aacute; hodina.</p>
<p>Videl som zvl&aacute;&scaron;tny obraz. Videl som &#382;enu, pozrela na m&#328;a. Le&#382;ala.  Poste&#318; bola biela. Norm&aacute;lne &#318;udsky&hellip; snehovo biela. Ved&#318;a tej &#382;eny boli  &#271;al&scaron;ie dve. Len tak&eacute; oby&#269;ajn&eacute;, sediace, ni&#269; mimoriadne metafyzick&eacute;  nekon&scaron;piruj&uacute;ce. Modlili sa. &#381;ena zomiera. Pozer&aacute; na nich o&#269;ami, akoby  robila t&uacute; najbe&#382;nej&scaron;iu pr&aacute;cu svojho &#382;ivota. Ke&#271; ju &#271;al&scaron;ia &#382;ena oslov&iacute;  menom, tv&aacute;ri sa prekvapene. Kde sa to tu v&scaron;etko berie.  Najpresved&#269;ivej&scaron;ou modalitou je tu teda smr&#357;.</p>
<p>Ja tu h&#318;ad&iacute;m na hrudy. Akoby som &#269;akal, &#382;e mi to nie&#269;o povie. Moja  prv&aacute; ot&aacute;zka je, &#269;i ich p&uacute;ha existencia, mo&#382;no predsa len sk&ocirc;r modalita,  vyslovuje nejak&uacute; z&aacute;va&#382;n&uacute; pravdu, okrem akejsi povinnej, sekund&aacute;rnej.</p>
<p>Z&aacute;pasil som s&nbsp;hrudami, aby som dok&aacute;zal urobi&#357; aspo&#328; p&aacute;r metrov. Tu  som sa ocitol pristihnut&yacute;. Okolo m&#328;a, presnej&scaron;ie okolo po&#318;a pr&uacute;dil pr&uacute;d  &#318;ud&iacute;, ve&#318;k&yacute; pr&uacute;d &#318;ud&iacute;, &scaron;li v&nbsp;nepravidelnom pravom uhle. Nesledovali ma,  ale priamo mohli vidie&#357;, kde som, &#269;o rob&iacute;m a&nbsp;v&nbsp;akom som polo&#382;en&iacute;.  Tiesnili sa. Tr&aacute;pne natla&#269;en&iacute; na seba, postupovali. Nad hlavou mi hrmel  organ akoby odb&iacute;jali posledn&eacute; chv&iacute;le m&ocirc;jho &#382;ivota. Zanemel som a&nbsp;v&scaron;etko  bolo jedno.</p>
<p>Hrudy sa menili na bublotanie sopky, na bahno, ktor&eacute; sa rozostupuje  do &uacute;trop a&nbsp;pohlt&iacute; ma. Namiesto stromov, s&nbsp;ktor&yacute;mi sa sn&aacute;&#271; e&scaron;te dalo  dohodn&uacute;&#357;, tam boli len akoby st&#314;py. Mramorov&eacute; st&#314;py m&#341;tvoty, mo&#382;no  ve&#318;k&yacute;ch vec&iacute; poznania.</p>
<p>Le&#382;ala ako m&#341;tva. Ale &#269;&iacute;si hlas hovoril, nie, nie je m&#341;tva. Iba sp&iacute;.  Vstane. Nepla&#269;te. Nezomrela pre smr&#357;, umrela pre &#382;ivot. Vstane. Tak&eacute;  slov&aacute;! Tak&eacute; slov&aacute; si m&ocirc;&#382;e dovoli&#357; len Boh. Ja som iba &#269;lovek. Pr&aacute;ve  preto. Netu&scaron;en&yacute; rozmer, kde je dnes len Boh.</p>
<p>S&aacute;m chcem vedie&#357;, ako sa zachov&aacute;m. Ak&eacute; je umieranie. Je to  odhodlanie? Je to Boh v&nbsp;otvoren&yacute;ch br&aacute;nach m&ocirc;jho &#382;ivota. Je to zrada  zeme, ktor&aacute; s&nbsp;&uacute;&scaron;krnom v&#382;dy znova zr&aacute;dza. Je to posledn&yacute; z&aacute;chvev?  Posledn&aacute; viera v&nbsp;zmysel zeme, v&nbsp;jej spravodliv&uacute; existenciu?</p>
<p>A&#382; ke&#271; som pochopil, &#382;e ist&aacute; &#269;as&#357; m&#328;a sa u&#382; prepadla, mo&#382;no nav&#382;dy,  pochopil som, &#382;e je to pochm&uacute;rny pohrebn&yacute; sprievod. Pre m&#328;a? Pre m&#328;a, za  m&#328;a. Nu&#382; tak&yacute; sprievod ten si &#269;lovek nevyberie. Ani Kafka by nevidel  nie temnej&scaron;&iacute;, tak&yacute; by videl Montpassant, ani on by nevidel &scaron;ed&scaron;&iacute;&hellip;</p>
<p><img src="http://blog.respekt.cz/blog/9808/149327/manu.JPG" border="0" alt="manu.JPG" width="479" height="759"></p>
<p>Moja du&scaron;a &#382;ije. Moja du&scaron;a je &#382;ivot. Moja du&scaron;a je &#269;ist&yacute; princ&iacute;p v&auml;&#269;&scaron;&iacute;  ako Plat&oacute;nov. Boh je stred a&nbsp;moja smr&#357; miery do stredu. Smr&#357; je obchod.  Videl som t&uacute; &#382;enu. Smr&#357; bola pre &#328;u rovnako prirodzen&aacute; ako posledn&eacute;  pohyby r&uacute;k a&nbsp;o&#269;ak&aacute;vanie lep&scaron;ieho &#382;ivota v&nbsp;Bohu, ktor&yacute; zomrel za &#328;u.</p>
<p>Ten dav sa vlnil ako had do tvaru p&iacute;smena S. Ako had, ktor&yacute; zab&iacute;ja S. Sprievod napreduje.</p>
<p>Je to Bo&#382;sk&aacute; kom&eacute;dia. Ke&#271; umrel Dante, umrieme aj my. Ale ak napokon  na&scaron;iel Beatrice a nebesk&uacute; vlas&#357;, aj ja n&aacute;jdem. Boh je ve&#318;k&yacute;!</p>
<p><img src="http://blog.respekt.cz/blog/9808/149327/mare15.JPG" border="0" alt="mare15.JPG" width="590" height="334"></p>
<p>+</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		</item>
</channel>
</rss>
<!-- 444 queries 1.660 seconds. -->
<!-- WP Super Cache is installed but broken. The path to wp-cache-phase1.php in wp-content/advanced-cache.php must be fixed! -->